Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-48-2020.pdf
PDF · 100.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-13P/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky H. X., N. F., Q. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX a manžela navrhovateľky H. X., Q. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej Y. X., Q. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky H. X.Q., N. F., Q. XX.XX.XXXX a manžela navrhovateľky H. X., Q.F. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. U., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane č. XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Maloletá Y. X., Q. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Styk otca s maloletou sa neupravuje.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej Y., Q. XX. XX. XXXX, výživným vo výške 400 Eur mesačne, ktoré výživné sa zaväzuje poukazovať vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 18.11.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej Y., Q.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v R. U. a je zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu R. U. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XXX. Obaja majú stredoškolské vzdelanie a navrhovateľka pracuje ako mzdová a personálna účtovníčka vo firme T. X.Š. T. - Y.. Jej čistý mesačný príjem je 616 eur. Jej manžel pracuje v nemeckej strojárenskej firme F. E. a jeho čistý mesačný príjem je vo výške cca 2 500 eur a výška rodinných prídavkov vyplácaných v Nemecku je vo výške 308,20 eur. Manželstvo uzatvorili po cca 3 ročnej známosti a vstupovali doň na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické a v spoločnej domácnosti začali spolu žiť až po uzatvorení manželstva v dome rodičov navrhovateľky. Už v období po narodení syna H. začali v manželstve vznikať prvé problémy pre rozdielne názory na fungujúce manželstvo, rodinný život a domácnosť. Manželia sa snažili tieto nezhody riešiť. Navrhovateľka sa vrátila do zamestnania potom, ako ich syn dovŕšil 2 roky, nakoľko príjem manžela nepokryl všetky ich náklady. Manžel nebol schopný
akceptovať jej prácu, nakoľko si ju často pre nedostatok času nosila aj domov. Manžel navrhovateľky bol od začiatku manželstva veľmi žiarlivý a majetnícky, čo je jedným z hlavných dôvodov rozpadu ich vzťahu a príčinou častých hádok a rozporov. S manželom sa však neustále snažili ich vzťah zachraňovať, avšak bolo to veľmi fyzicky aj psychicky náročné a bývanie s rodičmi navrhovateľky bolo tiež zdrojom konfliktov medzi manželmi. Následne sa manželia presťahovali do bytu a odporca začal pracovať v Nemecku. Manželia sa po narodení dcéry Y. rozhodli postaviť rodinný dom, čo bolo taktiež zdrojov ich hádok a nezhôd. V roku 2019 si navrhovateľka uvedomila, že k jej manželovi už neprechováva nijaké city a zároveň aj ich deti boli z tejto situácie unavené. Ich manželstvo už dlhodobo nefungovalo, ako po fyzickej tak aj po emočnej stránke a došlo k ich odcudzeniu a vzájomnej nedôvere. Zároveň toto manželstvo neplní už dlhodobo svoju spoločenskú funkciu a ide o dlhodobý a trvalý rozvrat manželstva. Čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletej Y. žiadala, aby ju súd zveril do jej osobnej starostlivosti a zároveň požadovala výživné vo výške 400 eur. Styk navrhovateľka upraviť nežiadala, nakoľko na tomto sa s manželom dokážu dohodnúť. K návrhu pripojila navrhovateľka Sobášny list, Rodné listy, Potvrdenie o poslednom spoločnom pobyte manželov, Prehľad nákladov, Výpis z LV č. XXXX, Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2020.
2. Manžel navrhovateľky vo svojom vyjadrení zo dňa 16.03.2021 uviedol, že sa nemôže zúčastniť pojednávania dňa 25.03.2021, nakoľko sa pracovne nachádza v Nemecku. Zároveň vyjadril súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti a súhlasil s celým návrhom navrhovateľky vo veci rozvodu ako aj so zverením maloletej Y.. Ďalej uviedol, že o spôsobe starostlivosti o maloletú sa vedia dohodnúť bez nariadenia súdu a súhlasí taktiež s navrhovanou výškou výživného. K vyjadreniu pripojil potvrdenie od zamestnávateľa o výške priemerného mesačného zárobku v roku 2020.
3. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 25.03.2021 uviedla, že vykonali šetrenie v bydlisku rodičov, pričom bolo zistené, že rodina aktuálne žije vo vlastnom rodinnom dome, ktorý je zariadený, vedený v čistote a poriadku. Maloletá Y. má vytvorené všetky predpoklady pre riadny psychický, fyzický a sociálny vývin, prípravu na vyučovanie aj odpočinok. Kolízny opatrovník ponúkol matke pomoc na obnovu manželského spolužitia cestou referátu ÚPSVaR, ktorú matka odmietla. Taktiež vykonali pohovor s maloletou Y., ktorá uviedla, že o nezhodách rodičov vie, často sa hádali, niekedy aj v jej prítomnosti. O dôvodoch hádok odmietla rozprávať. Uviedla, že s oboma rodičmi má dobrý vzťah aj keď s otcom dôverne nekomunikuje. Dôverný vzťah má s matkou. Uviedla, že otec pracuje v zahraničí a v tomto čase sa o ňu stará matka. Žijú spolu s rodinnom dome v čase keď je otec z práce doma, bývajú v prenajatom byte. Maloletá uviedla, že za domov považuje ich súčasné bydlisko, a preto by bola nerada, keby sa musela odsťahovať. V domácnosti má domáce zvieratá, o ktoré sa stará a je si vedomá, že v prípade presťahovania do bytu, bol by problém aj naďalej sa o zvieratá starať. Maloletej boli vysvetlené primerane veku možnosti práv a povinností na čas po rozvode, teda zverenie do starostlivosti jedného rodiča a úprava styku s druhým rodičom a taktiež aj možnosť zverenia do striedavej starostlivosti. Maloletá uviedla, že vzhľadom na to, že otec pracuje na rôzne dlhé obdobia v zahraničí striedavá osobná starostlivosť asi nie je možná, a ona chce bývať s matkou. S otcom, keďže má dobrý vzťah, chce byť aj naďalej v kontakte, či už počas víkendov, prípadne aj počas týždňa, keď bude otec doma. Taktiež nemá problém v domácnosti otca prespať. Vzhľadom na uvedené má kolízny opatrovník za to, že v prípade rozvodu je potrebné zveriť maloletú Y. do starostlivosti matky, otca zaviazať platením primeraného výživného a styk s maloletou neupravovať.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, a oboznámením sa, resp. vykonaním všetkých dôkazov predložených navrhovateľkou a manželom navrhovateľky, pričom zistil nasledovný skutočný stav veci:
5. Zo sobášneho listu mal súd za preukázané, že manželia uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo v R. U., ktorá právna skutočnosť je zapísaná v knihe manželstiev Matričného obvodu R. U. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.
6. Z rodných listov bolo zistené, že z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn H. a dňa XX.XX.XXXX dcéra Y..
7. Z potvrdenia o spoločnom pobyte manželov od Obce Y. je zrejmé, že navrhovateľka spolu s manželom žijú v spoločnej domácnosti na adrese trvalého pobytu Y. XXX.
8. Z rozpisu výdavkov na dcéru a domácnosť od navrhovateľky je zrejmé, že mesačné výdavky na dcéru (strava, cestovné, poplatky za oblečenie, mimoškolské aktivity, poistku, mobil, atď.) sú mesačne vo výške 589,20 eur. Zároveň poplatky na domácnosť (elektrina, stočné, drevo na kúrenie, réžia domu, internet) sú vo výške 212,04 eur.
9. Z potvrdenia od zamestnávateľa manžela navrhovateľky o výške priemerného mesačného zárobku v roku 2020 je preukázané, že jeho priemerný mesačný zárobok v čistom je vo výške 2 507,44 eur.
10. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh na rozvod podala z dôvodu, že s manželom už dlhodobo nežijú spolu ako manželia. Manžel funguje ako samostatná jednotka a žije dlhodobo v zahraničí. Momentálne majú ešte jeden spoločný účet, kde jej manžel posiela financie na úver, poistky a iné dôležité veci. Všetky súkromné veci rieši finančne sama. Naposledy spolu intímne žili v januári 2020. Navrhovateľka má novú známosť, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Či má manžel navrhovateľky novú známosť uviesť nevedela. Momentálne fungujú tak, že keď je manžel v zahraničí tak žije s maloletou na dome a keď manžel príde, tak býva v prenajatom byte. Čo sa týka výchovy tak sa vedia na nej s manželom dohodnúť, avšak väčšinu času som vždy vychovávala deti len ona. Otec má rád obidve deti, avšak vzhľadom na to, že je veľmi často v zahraničí, tak vzťahy s nimi nemá až také dobré. Navrhovateľka momentálne pracuje ako mzdová účtovníčka vo firme T.-Y. T. X. R. R., kde jej mesačný príjem je do 600 Eur netto. Jej mesačné náklady a náklady na dcéru sú také, aké uviedla v návrhu t.j. na domácnosť sú náklady cca 300 Eur a náklady na maloletú sú cca 400-500 Eur mesačne. Manžel jej posiela mesačne 1000 Eur, z ktorých platí úver, elektrinu, poistky a celkovú réžiu domu. Staršiemu synovi H. odchádza z nemeckého účtu (nemecké rodinné prídavky) 300 Eur mesačne. Syn využíva tieto prostriedky na stravu a ubytovanie. Iné veci (oblečenie, záujmy, šport) sú hradené mimo tejto čiastky. Na dcéru zatiaľ manžel neposiela peniaze. Manžel pracuje ako strojár v nemeckej firme F., kde jeho priemerný mes. príjem je 2500 Eur. Styk otca s maloletou nežiada upraviť, nakoľko sa vedia na tomto s otcom dohodnúť. Byt, ktorý si prenajíma si prenajala od február 2021, keď sa musela kvôli situácii medzi manželmi odsťahovať.
11. Podľa čl. 5 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „ZoR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
12. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
15. Podľa § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na východu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov a maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
23. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ak aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujme dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
27. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, súd berie do úvahy hlavne vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a intenzitu narušenia a rozvratu.
29. Z vykonaného dokazovania mal súd sa preukázané, že manželstvo manželov je trvale a hlboko rozvrátené a ani do budúcnosti nie je predpoklad na zlepšenie vzťahov medzi nimi. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodária, ktorá skutočnosť bola preukázaná odsťahovaním sa navrhovateľky spolu s maloletou v čase, kedy sa jej manžel zdržuje na Slovensku, z dôvodu, ako vyplýva aj z vyjadrení oboch manželov, že manželstvo už dlhodobo neplní ani jednu zo svojich funkcií, čo nasvedčuje tomu, že manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia spolu dlhodobo intímne nežijú, navrhovateľka má nového partnera. Príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu manželstva medzi manželmi boli časté hádky manželov, odlišný názor na vedenie domácnosti a zároveň aj práca manžela v zahraničí, čo následne viedlo k ochladeniu citov navrhovateľky voči manželovi, ktorá si našla aj intímnu
známosť. Od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia ani z dôvodu, že navrhovateľka má toho času známosť s novým partnerom. Súd pri rozhodovaní prihliadol i na záujem maloletej, pričom má za to, že rodičia sa vedia dohodnúť ohľadne úpravy pomerov a ohľadom výživného k maloletej, na čas po rozvode, a rozvod manželov je i v jej záujme. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol.
30. Na čas po rozvode súd zveril maloletú Y. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa de facto o deti stará, otec s týmto zverením súhlasil a doporučil to i na základe vykonaného šetrenia ako i zisťovania názoru maloletých detí kolízny opatrovník. Zároveň súd určil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
31. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb (jedlo, ošatenie, obuv,...) ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné pobytu a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Narodením dieťaťa berie rodič na seba zodpovednosť starať sa o jeho primeranú výživu, a to do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Je teda potrebné rátať s tým, že dieťa rastie a postupom času sú jeho náklady na jeho výživu, výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie. Je na rodičoch, aby za každých okolností dokázali tieto záväzky voči dieťaťu plniť.
32. Pri určení vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti, ktoré sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale tiež jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou v doterajších pracovných pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.. Rovnako sa pri určení výživného prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa.
33. Potvrdením od zamestnávateľa otca maloletej bolo preukázané, že otec má priemerný mesačný čistý príjem vo výške 2 507,44 eur. Po zohľadnení potrieb maloletej, jej prvoradého záujmu ako hľadiska pri rozhodovaní vo veciach, ktoré sa ich týkajú a schopností, možností a majetkových pomerov otca a zároveň jeho súhlasu s požadovanou výškou výživného, súd považoval za primerané výživné na maloletú Y. sumu 400 eur mesačne, ktoré výživné bude otec poukazovať k rukám matky, vždy vopred, najneskôr k 10. dňu toho, ktorého mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
34. Nakoľko rodičia nežiadali upraviť styk s maloletou Y., súd styk otca s ňou neupravil.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný neuhradí dobrovoľne čo i len jednu splátku, môže sa oprávnený domáhať zameškaného výživného naraz, návrhom na exekúciu.