Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/28/2024

Uznesenie

Okresný súd v Námestove v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1729, IČO: 47 238 429, proti žalovaným: 1/ E. A., XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, 2/ F. G., XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, 3/ A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX a 4/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom rozostavanej stavby, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1/ Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 13.03.2024 žalobu, ktorou sa domáha určenia, že je výlučným vlastníkom rozostavanej stavby „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X I. XXXX/XX v k. ú. J.. Súčasne toto podanie obsahuje aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha, aby súd žalovaným 1/ až 4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcovi bránili užívať vyššie zmieňovanú stavbu, ku ktorej bolo obcou J. ako príslušným stavebným úradom vydané stavebné povolenie č. XX/XXXX/XXXXX-XX K. zo dňa 28.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2020, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2/ Žalobu žalobca odôvodnil nasledovne: Vlastníkmi pozemku, na ktorom je stavba postavená a k nej priľahlých pozemkov sú žalovaní. Žalovaní o sebe tvrdia, že sú aj vlastníkmi rozostavanej stavby. Vlastnícke právo k rozostavanej stavbe na nich ale nikdy neprešlo a nikdy jej vlastníkmi neboli. Vývoj vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe bol nasledovný: Žalobca je spoločníkom a konateľom spoločnosti B. K. C., L. X/XXXX, XXX XX K., F.: XX XXX XXX. Spoločnosť B. K. C. ako dlžník uzatvorila s F. M. N., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/X, XXX XX P. L. ako veriteľom dňa 09.12.2019 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej F. M. N. poskytol B. K. C. pôžičku vo výške 220 000,- eur s dohodnutým úrokom 4 % ročne. Pohľadávka veriteľa bola zabezpečená dvoma zmluvami: 1. Zmluva o zriadení záložného práva uzatvorená medzi F. M. N. ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom zo dňa 09.12.2019 k nehnuteľnostiam v tom čase vo výlučnom vlastníctve žalobcu v pozícii záložcu, pozemkom parcelám registra „C“ nachádzajúcim sa v k. ú. J., obec J., okres P. L., a to: parcelné číslo XXXX/ XX trvalý trávny porast o výmere 2064 m2; parcelné číslo XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere 285 m2; parcelné číslo XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere 253 m2 a parcelné číslo XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 173 m2. Vklad záložného práva bol povolený Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor pod č. XXXX/XX zo dňa 16.12.2019. 2. Zmluva o budúcej zmluve o zriadení záložného práva uzatvorená medzi F. M. N. ako budúcim záložným veriteľom a žalobcom ako budúcim záložcom zo dňa 09.12.2019 k budúcej stavbe, ktorá bude postavená na pozemkoch uvedených v predošlom bode a ktorá bude vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako záložcu. Išlo o stavbu „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/ X I. XXXX/XX v k. ú. J., ktoré boli toho času vo vlastníctve žalobcu ako záložcu. Žalobca podal

dňa 03.12.2019 na výstavbu tejto stavby na Obec J. ako príslušný stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia v zlúčenom územnom a stavebnom konaní vedenom pod číslom XX/XXXX/ XXX-XXX/XX. V zmysle tejto zmluvy o budúcej zmluve bol žalobca ako záložca povinný po tom, čo bude stavba vybudovaná do štádia, v ktorom je možné dosiahnuť zápis tejto stavby ako rozostavanej (vybudovanie základov a zvislých nosných konštrukcií prvého nadzemného podlažia) vykonať všetky úkony na zápis takejto rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností. Vlastníkom rozostavanej stavby by bol žalobca, ktorý bol zároveň v stavebnom konaní stavebníkom. Po zápise rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností by následne žalobca a F. M. N. uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k tejto nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na zabezpečenie pohľadávky F. M. N. voči B. K. C. zo zmluvy o pôžičke. Následne niekedy v období od decembra 2019 do februára 2022 došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX I. XXXX/X zo žalobcu na F. M. N.. Žalobca nedisponuje dokumentáciou (zmluva, rozhodnutie o povolení vkladu) k tomuto prevodu vlastníckeho práva a preto navrhuje, aby súd tento dôkaz vyžiadal od Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor. V zmluve, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k pozemkom bude uvedené, že žalobca na F. M. N. prevádza aj vlastníctvo k rozostavanej stavbe „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ nezapísanej v katastri nehnuteľností, ku ktorej bolo obcou J. ako príslušným stavebným úradom vydané stavebné povolenie č. XX/XXXX/XXXXX-XXX/XX zo dňa 28.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2020. Stavebné povolenie k tejto stavbe žalobca predkladá ako dôkaz. F. M. N. sa na základe tohto prevodu vlastníckeho práva stal vlastníkom prevádzaných pozemkov. Ako vlastník bol na základe rozhodnutia o povolení vkladu zapísaný aj do katastra nehnuteľností. Vlastnícke právo k rozostavanej stavbe na týchto pozemkoch na neho avšak nikdy neprešlo. V čase prevodu vlastníckeho práva k pozemkom na F. M. N. totiž rozostavaná stavba „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ bola v zásade kompletne postavená a nepochybne existovala ako vec v právnom zmysle slova. Stavba sa v zmysle ustálenej judikatúry stane vecou v právnom zmysle v okamihu, keď je jednoznačným a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (viď napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn. ). O stave „rozostavanosti“ stavby v čase prevodu svedčí fotodokumentácia stavby vyhotovená dňa 10.01.2022, z ktorej nepochybne vyplýva, že stavba v tom čase existovala a bolo zjavné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia – bola už de facto dokončená. Táto stavba avšak do dnešného dňa nie je zapísaná v katastri nehnuteľností ako rozostavaná stavba a nie je ani skolaudovaná. Existuje ale ako vec v právnom zmysle slova. Na preukázanie toho, že v čase prevodu vlastníctva k pozemkom na F. M. N. stavba ako vec v právnom zmysle existovala žalobca navrhuje aj vykonanie dôkazu jeho výsluchom. Stavba bola v čase prevodu na F. M. N. teda vecou v právnom zmysle slova – bola nehnuteľnosťou, rozostavanou stavbou. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa v zmysle nadobúda výlučne vkladom do katastra nehnuteľností. Ku vkladu vlastníckeho práva F. M. N. nedošlo. Nemožno pripustiť výklad, kedy by na prevod vlastníctva k rozostavanej stavbe nezapísanej v katastri nehnuteľností bola postačujúca zmluva bez povolenia vkladu. . o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov: V katastri sa evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, a to prienikom so zemským povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch, ktoré sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim. katastrálneho zákona: Rozostavaná stavba sa do katastra zapíše, ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické usporiadanie a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Rozostavaná stavba sa teda eviduje v katastri nehnuteľností a na účinný prevod jej vlastníctva je potrebné, aby bola v katastri nehnuteľností evidovaná a aby bol vykonaný vklad vlastníckeho práva nadobúdateľa. V prípade rozostavanej stavby „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ nezapísanej v katastri nehnuteľností teda nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu na F. M. N.. F. M. N. aj napriek vyššie uvedenému následne prevádzal všetky nehnuteľnosti (pozemky a rozostavanú stavbu) ďalej na tretie osoby. Dňa 24.02.2022 (deň osvedčenia podpisu predávajúceho F. M. N.) uzatvoril F. M. N. a žalovaní kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom v k. ú. J., parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX I. XXXX/X a k rozostavanej stavbe „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ za kúpnu cenu 125 000,- Eur. Žalobca pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností uvádza, že v predloženej v kúpnej zmluve je uvedené, že pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX I. XXXX/X nadobúdajú žalovaní každý v 1/4. Z výpisu z listu vlastníctva avšak vyplýva, že žalovaní sú spoluvlastníkmi každý v 1/4 len pozemkov parc. č. XXXX/XX I. XXXX/X. Pozemok XXXX/XX je vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2/ F. G. a pozemok XXXX/XX je vo výlučnom vlastníctve žalovaného 3/ A. H.. Vlastnícke právo bolo vo všetkých prípadoch zavkladované v jednom vkladovom konaní pod

č. Q./XXXX, vklad povolený 22.03.2022. Predložená kúpna zmluva teda nie je pravdepodobne tou zmluvou, ktorá bola žalovanými predložená katastru nehnuteľností na rozhodnutie o povolení vkladu. Vo verzii zmluvy, ktorá bola predložená Okresnému úradu Dolný Kubín, katastrálnemu odboru bude uvedené, že do podielového spoluvlastníctva žalovaných, každému v podiele 1/4 sa prevádzajú iba pozemky XXXX/XX a XXXX/X. Pozemok XXXX/XX sa prevádza do výlučného vlastníctva žalovaného 2/ a pozemok XXXX/XX sa prevádza do výlučného vlastníctva žalovaného 3/. Podľa žalobcu sú však vlastníctvo týchto pozemkov a spôsob jeho nadobudnutia predmetnej veci v zásade bezpredmetné, nakoľko predmetom konania je určenie vlastníctva k rozostavanej stavbe, o ktorej žalovaní tvrdia, že sú jej spoluvlastníkmi každý v 1/4. Tento nesúlad žalobca navrhuje odstrániť len z dôvodu, aby mohol byť súdu ozrejmený skutočný stav veci bez akýchkoľvek nezrovnalostí. Predmetom prevodu v kúpnej zmluve zo dňa 24.02.2022 bola aj rozostavaná stavba „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“. Vlastníctvo k rozostavanej stavbe mali nadobudnúť žalovaní do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1/4 k celku. Ako už bolo uvedené vyššie, nakoľko F. M. N. nebol vlastníkom tejto rozostavanej stavby, nemohol platne previesť vlastnícke právo k nej na žalovaných. K prevodu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť práve s poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). F. M. N. nebol vlastníkom rozostavanej stavby, a teda nemohol platne previesť vlastnícke právo k rozostavanej stavbe na žalovaných (obdobne E. XX/XXXX). Vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX I. XXXX/X z F. M. N. na žalovaných prevedené bolo. Žalovaní sú do dnešného dňa v katastri nehnuteľností evidovaní ako vlastníci týchto pozemkov. Žalobca zdôrazňuje skutočnosť, že rozostavaná stavba „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ do dnešného dňa nie je a ani nebola zapísaná v katastri nehnuteľností. O uvedenom svedčí už predložený list vlastníctva č. XXXX, k. ú. J., na ktorom sú zapísané pozemky parc. č. XXXX/XX I. XXXX/X, na ktorých je táto rozostavaná stavba postavená. Nakoľko rozostavaná stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, nemohlo byť ani prevedené vlastnícke právo k nej. Jej vlastníkom je žalobca. Žalovaní ako prenajímatelia a budúci predávajúci následne dňa 01.06.2022 uzatvorili so žalobcom ako nájomcom a budúcim kupujúcim nájomnú zmluvu a zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. V zmluve žalovaní, okrem iného, konštatujú, že:

- žalovaní 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/4 pozemkov s parc. č. XXXX/XX I. XXXX/X;

- žalovaný 3/ A. H. je výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. XXXX/XX;

- žalovaný 2/ F. G. je výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. XXXX/XX;

- žalovaní 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/4 rozostavanej stavby v súčasnosti nezapísanej v katastri nehnuteľností „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“. Tieto nehnuteľnosti žalovaní prenechali žalobcovi do nájmu za nájomné vo výške 3.852,51 Eur/ mesačne. Nájomná zmluva bola dojednaná na dobu určitú, do 30.06.2027. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že žalobca môže do tejto doby vyzvať žalovaných na uzatvorenie kúpnej zmluvy ku všetkým týmto nehnuteľnostiam za kúpnu cenu vo výške rozdielu sumy 231.150,89 Eur a súčtu všetkých zaplatených splátok nájomného. Prílohou tejto zmluvy bolo vzorové znenie kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 08.01.2024 označeným ako odstúpenie od nájomnej zmluvy a zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 01.06.2022 žalovaní ako prenajímatelia odstúpili od tejto zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu ako nájomcu platiť riadne a včas dohodnuté nájomné. List doručili žalobcovi. Žalovaní zároveň začali voči žalobcovi uskutočňovať úkony smerujúce k vyprataniu z rozostavanej stavby. Ako domnelí vlastníci rozostavanej stavby vymenili začiatkom roku 2024 na rozostavanej stavbe zámky a snažia sa o vypratanie žalobcu z nehnuteľnosti. Žalobcovi bránia v jej užívaní. Neumožňujú mu vstup do rozostavanej stavby. Na preukázanie týchto skutočností navrhuje žalobca svoj výsluch. V reakcii na konanie žalovaných žalobca podal dňa 03.03.2023 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Obvodnom oddelení Policajného zboru Dolný Kubín trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa . Pre úplnosť žalobca uvádza, že na základe žiadosti žalobcu a žalovaných zo dňa 06.05.2022, doručenej obci J. dňa 29.04.2022 bolo rozhodnuté o zmene stavebníka rozostavanej stavby. Rozhodnutím Obce J. ako príslušného stavebného úradu č. XX/XXXXX/XXXXX zo dňa 04.05.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2022 došlo k povoleniu zmeny stavebníka rozostavanej stavby „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X I. XXXX/XX v k. ú. J. zo žalobcu na žalovaných. Ostatné podmienky uvedené v stavebnom povolení č. XX/XXXX/XXXXX-XXX/XX zo dňa 28.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2020 ostali nezmenené. Samotné rozhodnutie o zmene stavebníkov v stavebnom konaní ale nepotvrdzuje aj zmenu vlastníctva k rozostavanej stavbe ako

takej. Stavebné povolenie sa vydáva pre stavbu, ktorá bola predmetom žiadosti o stavebné povolenie, a to podľa projektovej dokumentácie stavby predloženej v stavebnom konaní. Stavebné povolenie je správnym aktom, teda aktom aplikácie práva orgánmi verejnej moci, ktorý sa viaže výlučne na stavbu, ktorá je predmetom stavebného povolenia. Postavenie stavebníka určitému subjektu prináleží tým, že podá žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Subjekt sa stavebníkom nestáva rozhodnutím príslušného správneho orgánu stavebného úradu a takisto stavebný úrad nemôže rozhodovať o vzniku, zmene, či zániku postavenia stavebníka vo vzťahu k určitému subjektu. Pokiaľ ide o vzťah stavebníka a vlastníka stavby, nie vždy platí, že ide o identické osoby. Spravidla sa stavebník stáva vlastníkom stavby, ktorú realizuje, a to či už samostatne alebo dodávateľským spôsobom. Vlastníka stavby je potrebné chápať ako investora stavby, ktorý ju finančne realizuje s cieľom vlastniť dokončenú stavbu a následne ju užívať. Pojmy vlastník a investor sa používajú v oblasti stavebného práva synonymicky. Investor ako budúci vlastník stavby avšak môže uzavrieť dohodu s inou osobou a táto osoba bude stavebníkom. Predmetom takejto dohody je výkon práv a povinností stavebníka. K zmene v osobe stavebníka môže dôjsť kedykoľvek v priebehu stavebného konania a realizácie stavby, v závislosti od vôle stavebníka. Keď dôjde k zmene v osobe stavebníka v čase, keď je stavba už rozostavaná podľa katastrálneho zákona, v tomto štádiu ide o stavbu v zmysle stavebného práva aj stavbu v zmysle občianskeho práva. Táto rozostavaná stavba je zapísateľná do katastra nehnuteľností, a teda je vecou nehnuteľnou. Ako vec nehnuteľná môže byť predmetom kúpnej zmluvy, pričom na kupujúceho prechádza vlastnícke právo výlučne vkladom do katastra nehnuteľností. Po dokončení stavby v zmysle stavebného povolenia, pre ktorú ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, je možné previesť práva a povinnosti zo stavebného povolenia na základe zmluvy o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia. V skutočnosti ide o prevod jediného práva a povinnosti súčasne, a to práva a povinnosti stavebníka podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu (prípadne žiadosť o vydanie rozhodnutia o povolení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku). Oprávnenie aj povinnosť podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia má význam z hľadiska kolaudačného konania, ktorého výsledkom je kolaudačné rozhodnutie, ktoré obsahuje označenie vlastníka, prípadne aj užívateľa stavby, ak pôjde o osobu odlišnú od vlastníka stavby. Prevod práv a povinností zo stavebného povolenia je pomerne často zaužívaným výrazom, ktorý má vyjadriť, že došlo k zmene v osobe stavebníka. Nositeľom práv a povinností zo stavebného povolenia je stavebník. Stavebník sa môže kedykoľvek rozhodnúť tieto práva a povinnosti previesť na tretiu osobu. Uvedené platí bez obmedzenia, no stavebník musí splniť notifikačnú povinnosť voči stavebnému úradu. Stavebné povolenie je správny akt in rem. Práva alebo povinnosti, ktoré z takéhoto rozhodnutia vyplývajú sú prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na ktorú sa vzťahujú. Akty in rem pôsobia voči každej osobe, ktorá sa vo vzťahu k predmetu daného aktu nachádza v totožnej právnej pozícii ako pôvodný adresát. V predmetnej veci došlo žalobcom v pozícii stavebníka výlučne k prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia na žalovaných. Žalobca týmto úkonom nepreviedol na žalovaných aj vlastníctvo k rozostavanej stavbe. Tak ako to vyplýva z textu uvedeného vyššie, pri zmene v osobe stavebníka v čase, keď už ide o rozostavanú stavbu, ide o zmenu v štádiu pred vydaním kolaudačného rozhodnutia. Predmetom prevodu je iba právo a povinnosť stavebníka podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia. V kolaudačnom rozhodnutí, ktoré sa bude konať na návrh stavebníka – žalovaných bude uvedené označenie vlastníka stavby – žalobcu. Právny poriadok totiž pripúšťa situáciu, kedy sú vlastník stavby a stavebník v zmysle stavebného poriadku dva rozličné subjekty. Žalovaní v pozícii stavebníkov doposiaľ nepodali návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, ani žiadosť o vydanie rozhodnutia o povolení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku. Summa summarum – žalovaní nie sú a ani sa nikdy nemohli stať vlastníkmi rozostavanej stavby „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X I. XXXX/XX v k. ú. J.. Jej vlastníkom je totiž od začiatku žalobca. Rozostavaná stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, no aj napriek tomu ide o vec (stavbu) v právnom zmysle slova. Na účinný prevod vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Žalobca teda nemohol platne previesť vlastnícke právo na F. M. N. iba samotnou zmluvou, bez rozhodnutia o povolení vkladu príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom. V čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a F. M. N. stavba ako vec v právnom zmysle slova existovala. F. M. N. sa teda nikdy nestal vlastníkom tejto rozostavanej stavby, a teda ani nemohol platne previesť vlastnícke právo k tejto rozostavanej stavbe na žalovaných. Žalovaní vykonávajú svoje práva v rozpore zo zákonom. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení toho či tu je jeho právo týkajúce sa toho či je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – rozostavanej stavby alebo nie, nakoľko je toto jeho právo ohrozené. Vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno toto ohrozenie odstrániť. Určovací rozsudok bude pre žalobcu užitočný v tom, že bude zrejmé, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú postavil. Vyhovujúcim určovacím rozsudkom bude zhojený, toho času v rozpore so skutočným stavom,

stav, kedy si žalovaní nárokujú vlastnícke právo k rozostavanej stavbe na podklade zmlúv, na základe ktorých nedošlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bude podkladom ku kolaudačnému konaniu a následne aj ku vykonaniu zápisu vlastníckeho práva žalobcu k rozostavanej stavbe v katastri nehnuteľností. Žalobca nemá iný spôsob ochrany svojho ohrozeného práva. Naliehavý právny záujem žalobcu je daný a podložený skutkovými tvrdeniami uvedenými v tejto žalobe v predchádzajúcom článku.

3/ Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je tu daná potreba neodkladnej úpravy pomerov, pretože žalobca ako vlastník nehnuteľnosti túto nemôže riadne užívať a tým vykonávať svoje vlastnícke právo k nej. Nariadenie neodkladného opatrenia tento už existujúci nežiadúci vzťah zvráti. Skutkové tvrdenia a dôkazy predložené k žalobe hodnoverne osvedčujú dôvodnosť žalovaného nároku, a to, že žalobca je vlastníkom rozostavanej stavby. Obsahom vlastníckeho práva je nepochybne aj právo vec užívať (ius utendi). Ako vlastník rozostavanej stavby je žalobca oprávnený vykonávať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti tým, že ju užíva. Uvedený výkon vlastníckeho práva žalobcu je ohrozený v dôsledku krokov žalovaných, ktorí si nárokujú vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti a obmedzujú žalobcu v jeho výkone a nerušenom užívaní nehnuteľnosti. Konečným výsledkom výkonu vlastníckeho práva žalobcu k rozostavanej stavbe bude zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, ktorá bude vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaní už svojím konaním obmedzili vlastnícke právo žalobcu (výmena zámkov k rozostavanej stavbe). Znemožnili mu teda nehnuteľnosť v jeho vlastníctve užívať. Jediným prostriedkom nápravy tohto stavu je súdom nariadené neodkladné opatrenie. Ak by ho súd nenariadil je tu dôvodná obava, že žalovaní budú aj naďalej obmedzovať vlastnícke právo žalobcov, budú sa považovať za vlastníkov rozostavanej stavby a budú žalobcovi brániť v jej užívaniu. Sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4/ Žalobca k žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil ako dôkazy listiny, na ktoré sa odvolával v žalobe.

5/ Za účelom rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd s týmito listinami oboznámil a dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia je nedôvodný.

6/ Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7/ Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8/ Ako vyplýva z , súd nariadením neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nároku (spravidla) navrhovateľa. V tomto konkrétnom prípade žiada o ochranu žalobca a požaduje poskytnúť súdnu ochranu svojmu vlastníckemu právu, ktorého predmetom má byť rozostavaná stavba uvedená v petite žaloby. Predmetom veci samej je práve určenie vlastníckeho práva žalobcu k tejto stavbe.

9/ Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal ako prvým tým, či žalobca uviedol také skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú existenciu ním tvrdeného vlastníckeho práva.

10/ Zjednodušene povedané, žalobca tvrdí, že je vlastníkom žalovanej rozostavanej stavby, pretože hoci stavbu spolu s pozemkami previedol kúpnou zmluvou uzavretou niekedy v období od decembra 2019 do februára 2022 na F. M. N. (a prijal za ňu kúpnu cenu?) a túto stavbu mal, spolu s pozemkami, ako nájomca v nájme počnúc od 01.06.2022 a 01.06.2022 so žalovanými 1/ až 4/ (na ktorých bolo prevedené vlastníctvo k stavbe a k pozemkom z F. M. N.) aj uzavrel zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť práve prevod spornej rozostavanej stavby (spolu s pozemkami) na jeho osobu, tak de iure k prevodu vlastníckeho práva nedošlo, pretože rozostavaná stavba nebola nikdy zapísaná v katastri nehnuteľností a tak vo vzťahu k nej nemohlo byť vlastníctvo nadobudnuté tak, ako to vyžaduje (vkladom do katastra nehnuteľností).

11/ Podľa , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

12/ Citované ustanovenie upravuje zrejme najčastejší spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je spôsobom derivatívnym, pretože v tomto prípade sa nadobúda vlastníctvo právnymi úkonmi, t. j. odvodene od iného subjektu.

13/ Vlastnícke právo k veci (hnuteľnej a nehnuteľnej) však možno nadobudnúť aj originárnym, t. j. pôvodným, resp. prvotným spôsobom a medzi tieto spôsoby patrí vytvorenie novej veci, spracovanie veci, nadobudnutie úžitkov a prírastkov veci a prisvojenie si veci. Vytvorenie stavby, resp. jej časti je tak originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva.

14/ Stavba ako vec v zmysle práva spravidla vzniká v okamihu, keď je už jednoznačným a nezameniteľným spôsobom viditeľné dispozičné riešenie aspoň prvého nadzemného podlažia. Iba do okamihu, ktorý časovo i kvalitatívne predchádza tomuto okamihu, možno hovoriť o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníctva k stavbe vytvorením veci. Ak je však stavba ako vec v zmysle práva už druhovo i individuálne určená, potom sa dokončovacie práce nijako nepremietajú do dosiaľ vytvorených vlastníckych vzťahov ( E. XX/XXXX).

15/ V predmetnej veci to znamená, že súd by mohol prijať spoľahlivý záver o pravdepodobnosti existencie vlastníckeho práva žalobcu len vtedy, ak by tento osvedčil, že to bol on, kto postavil stavbu do štádia, keď už bolo „ jednoznačným a nezameniteľným spôsobom viditeľné dispozičné riešenie aspoň prvého nadzemného podlažia.“

16/ Z predložených dôkazov takýto záver súd prijať nemohol, pretože stavebné povolenie na danú stavbu bolo vydané pre žalobcu dňa 28.05.2020 a právoplatnosť nadobudlo na druhý deň (č. l. 26 – 28 spisu), pričom žalobca v žalobe uviedol, že previedol danú stavbu (spolu s pozemkami) na F. M. N. niekedy v období do roku 2019 do februára 2022. Za takého stavu veci súd nedokáže aspoň s minimálnou mierou pravdepodobnosti ustáliť, či v čase prevodu „stavby“ zo žalobcu na F. M. N. už išlo o stavbu s viditeľným dispozičným riešením prvého nadzemného podlažia (kedy by vlastníctvo mohlo svedčiť žalobcovi) alebo o takúto „stavbu“ nešlo, teda stavba ako vec v právnom zmysle neexistovala a predmetom prevodu bol len stavebný materiál (ktorého vlastníctvo zo žalobcu na F. M. N. prejsť mohlo).

17/ Žalobca navrhol, aby súd vyžiadal kúpnu zmluvu a rozhodnutie o povolení vkladu týkajúcu sa vyššie uvedeného prevodu medzi ním a F. M. N., odôvodňujúc to tým, že nimi nedisponuje. K tomu súd uvádza, že v rámci rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie súd nevykonáva dokazovanie ako je tomu vo veci samej a spravidla preto ani nevyžiadava v tomto štádiu konania dôkazy. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha ochrany práva, ktoré nie je judikované, prípadne je sporné, by mal navrhovateľ (ak chce byť úspešný) súdu predložiť všetky dôkazy na osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, s výnimkou tých, ktoré nemôže zabezpečiť bez vlastnej viny. O takýto prípad v danej veci nejde, keďže žalobca bol účastníkom kúpnej zmluvy s F. M. N. a nič mu tak nebránilo zabezpečiť si jeho fotokópiu (§ 68 ods. 2 katastrálneho zákona).

18/ Okrem toho súd poukazuje na to, že zo žalobcom predložených listín možno skôr prijať záver, že sa žalobca po prevode „rozostavanej stavby“ F. M. N. za jej vlastníka už nepovažoval, pretože inak (bez nejakého tvrdenia, či objasnenia žalobcu) si nemožno vysvetliť jeho správanie spočívajúce v tom, že dňa 01.06.2022 uzavrel so žalovanými 1/ až 4/ nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bola aj samotná rozostavaná stavba, teda stal sa jej nájomcom a súčasne uzavrel zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom má byť aj kúpa spornej „rozostavanej stavby“ (č. l. 55 až 63 spisu), teda nadobudnutie jej vlastníctva.

19/ Okrem toho, že vyššie uvedené právne úkony sú v priamom rozpore s tvrdeniami žalobcu, že je vlastníkom predmetnej „rozostavanej“ stavby, súd poukazuje na to, že na základe nájomnej zmluvy žalobcovi svedčilo právo, ktorého sa domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to právo „rozostavanú“ stavbu užívať, ktoré právo stratil v dôsledku odstúpenia prenajímateľov od nájomnej zmluvy pre neplatenie nájomného (č. l. 64 -65 spisu).

20/ Zhrnúc doteraz uvedené, súd dospel k záveru, že žalobca v tomto štádiu konania neosvedčil svoje právo, ktoré žiada ochrániť neodkladným opatrením do tej miery, aby súd poskytnutie tejto ochrany považoval za dôvodné, resp. na mieste. Na viac vyhovením návrhu by sa dosiahol stav, že by žalobca mohol časť predmetu nájmu užívať, napriek tomu, že došlo k ukončeniu nájmu, resp. by ho mohol užívať bez peňažnej náhrady.

21/ Zároveň súd dospel k záveru, že nie je splnená ani ďalšia podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca túto potrebu odôvodnil tým, že žalovaní obmedzujú výkon jeho vlastníckeho práva, keď stavbu nemôže užívať, pretože títo vymenili zámky.

22/ Súd k tomu uvádza, že žalobca netvrdil a z predložených listín nevyplýva, že by išlo o skolaudovanú stavu, resp. stavbu, vo vzťahu ku ktorej bolo vydané povolenie na jej predčasné užívanie. Nebolo teda nijako osvedčené, že stavba je po právnej stránke užívateľná (de facto zrejme áno, ako to vyplýva z fotografií na č. l. 30 až 46 spisu). Žalobca tým, že žiada, aby súd svojím rozhodnutím zakázal žalovaným 1/ až 4/ vykonávať úkony, ktorým by mu bránili v užívaní stavby, v podstate od súdu žiada, aby mohol, na podklade súdneho rozhodnutia, stavbu užívať. Pokiaľ však o užívaní stavby nebolo pozitívne rozhodnuté stavebným úradom, prípadné vyhovenie návrhu na neodkladné opatrenie by neprichádzalo do úvahy, a to najmä z dôvodu, že súd nemá a nemôže posúdiť bezpečnosť stavby pre užívateľa a okolie.

23/ Ak by pritom bolo aj hypoteticky možné súdnym rozhodnutím v takomto prípade umožniť užívanie stavby, žalobca neuviedol, aký prípadný (a to negatívny) následok by neužívanie stavby malo na jeho majetkové, či iné pomery, resp. na stav stavby (či jemu alebo stavbe hrozí nejaká škoda a podobne), ktorá skutočnosť by potrebu neodkladnej úpravy prípadne mohla vyvolať/odôvodňovať. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že nejde o stavbu na bývanie, teda o obydlie, ktoré je chránené SR, ale o rekreačný dom.

24/ Nakoľko zatiaľ nebol dostatočne osvedčený nárok, ktorému žiadal žalobca poskytnúť ochranu a nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a navrhované neodkladné opatrenie by sa tiež dostalo do kolízie so stavebnými právnymi predpismi, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pre jeho nedôvodnosť, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo ( a ).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v a (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) – . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).