Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoKR-2-2021.pdf
PDF · 164.81 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoKR/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v spore žalobcu: Mesto Svit, so sídlom Hviezdoslavova 32/268, 059 21 Svit, IČO: 00326607, proti žalovanému: Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., so sídlom 059 35 Batizovce 674, IČO: 31 709 401, zastúpenému JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42421152, o určenie platnosti pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 2Cbi/18/2017-270 z 10.11.2020, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do reštrukturalizačného konania dlžníka Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., so sídlom Batizovce 674, 059 35 Batizovce, IČO: 31 709 401, vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4R/1/2017 vo výške 29 149,98 eur je nesporná čo do právneho dôvodu, poradia a výšky. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2017 sa žalobca domáhal určenia pravosti popretej pohľadávky, ktorú ako veriteľ riadne a včas prihlásil prihláškou do reštrukturalizačného konania dlžníka Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., so sídlom Batizovce 674, 059 35 Batizovce, IČO: 31 709 401. Dňa 28.4.2017 bola žalovanému (správcovi) doručená prihláška pohľadávky veriteľa (žalobcu) zo dňa 25.4.2017, ktorou si v zákonom stanovenej lehote uplatnil svoju nezabezpečenú pohľadávku v celkovej sume 29.149,98 eur, o čom správca vydal potvrdenie o zapísaní do zoznamu pohľadávok zo dňa 2.5.2017, kde bola táto pohľadávka zapísaná pod poradovým číslom XX/X. Dôvodom vzniku pohľadávky bolo neuhradenie faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 25.5.2016 v celkovej výške 28.062,83 eur, a to na základe Zmluvy o spolufinancovaní akcie „Odtok vody z jazera do recipientu - ložisko Štrkopieskov Batizovce II., kat. úz. V.“ zo dňa 15.12.2010, ktorou sa zmluvné strany, a teda Mesto Svit a Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., spoločne zaviazali k úhrade nákladov z celkovej ceny v pomere 1/3 Mesto Svit a 2/3 Štrkopiesky Batizovce, s.r.o. Mesto Svit si zároveň uplatnilo zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % z istiny a to za obdobie od 25.6.2016 do 31.3.2017. Dňa 5.6.2017 bolo žalobcovi doručené oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 29.5.2017, ktorým správca poprel prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu.
3. Uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. 4R/1/2017-78 zo dňa 24.3.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 64/2017 dňa 31.3.2017, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., so sídlom: Batizovce 674, 059 35 Batizovce, IČO: 31 709 401, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č. 2375/P a do funkcie správcu dlžníka bola ustanovená
obchodná spoločnosť X.&. E., Z.. V.., V. V.U.: A. X, XXX XX M. M., E.: XX XXX XXX (Správca). Žalobca si prihláškou prihlásil do reštrukturalizačného konania dlžníka predmetnú pohľadávku, odkazujúc na Zmluvu o spolufinancovaní akcie „Odtok vody z jazera do recipientu - ložisko Štrkopieskov Batizovce II., kat. úz. V.“, ako aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré správca poprel. Dňa 15.12.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o spolufinancovaní akcie „Odtok vody z jazera do recipientu - ložisko Štrkopieskov Batizovce II., kat. úz. V.“. Účastníci tejto zmluvy sa dohodli na participácii na nákladoch spojených s realizáciou uvedeného diela, z dôvodu, že obidve strany majú záujem na tejto realizácii. Jednak aby sa zamedzilo možnému pretečeniu vôd z jazera, ako aj hrozbe pretečenia spodného okraja z vyťaženého priestoru. Celkový predpokladaný náklad realizácie diela podľa zmluvy mal byť medzi účastníkov rozdelený v tomto pomere: Mesto Svit 1/3 (slovom: jedna tretina) a Štrkopiesky Batizovce, s.r.o. 2/3 (slovom: dve tretiny), s tým, že konečná cena bude určená rozpočtom projektovej dokumentácie, ktorá nesmie byť pri realizácii diela prekročená. Zmluvné strany sa súčasne dohodli na úhrade faktúry za vykonané dielo vzájomným započítaním záväzkov a pohľadávok. Taktiež sa strany dohodli, že v prípade, ak v čase splatnosti faktúry účastníci zmluvy nemajú vzájomné záväzky a pohľadávky, účastník 2 (žalovaný) sa zaväzuje vložiť finančné prostriedky vo výške 2/3 nákladov realizácie diela bezhotovostným prevodom na účet účastníka 1 (žalobcu), v lehote splatnosti faktúry vystavenej žalobcom. Žalobca na základe tejto zmluvy vystavil dňa 25.5.2016 faktúru č. XXXXXXXXXX, v celkovej výške 28.062,83 eur, ktorú žalovaný žalobcovi do dňa splatnosti (dňa 24.6.2016) a ani doposiaľ nezaplatil, pričom jej dôvodnosť neuznal.
4. Základným predpokladom pre podanie incidenčnej žaloby zo strany veriteľa dlžníka v reštrukturalizácii je popretie pohľadávky správcom. Žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol v prihláške nezabezpečenej pohľadávky Zmluvu o spolufinancovaní akcie „Odtok vody z jazera do recipientu - ložisko Štrkopieskov Batizovce II., kat. úz. V.“ zo dňa 15.12.2010, na základe ktorej bola dlžníkovi dňa 25.5.2016 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 2/3, a teda 28.062,83 eur, s dátumom splatnosti 24.6.2016, z ktorej nebola uhradená ani časť fakturovanej sumy. Zároveň si žalobca za príslušné obdobie v prihláške pohľadávky uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % z istiny 28.062,83 eur od 25.6.2016 do 31.3.2017. Správca poprel pohľadávku z dôvodu, že nie je jasná a určená výška prípadného záväzku zo zmluvy, pričom táto tiež žiadnym spôsobom neupravuje splatnosť záväzku, pričom podľa správcu daný právny úkon je z dôvodu jej neurčitosti neplatný. V popieracom prejave správca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 29Cdo/1918/2000 z 26.3.2001, podľa ktorého cena predmetu plnenia je neurčitá, ak je dojednaná cena iba východisková a konkrétna cena mala byť stanovená jednostranným úkonom účastníka zmluvy bez dohody s druhým účastníkom. Súčasne podľa správcu veriteľ nepreukázal zmluvu o dielo preukazujúcu výšku ceny diela alebo prípadne výzvu na jej úhradu. Za predpokladu, že by bolo možné z prípadne dodatočne doložených dôkazov zdôvodniť, že zmluva zo spolufinancovania akcie je platným právnym úkonom, je podľa správcu potrebné poukázať na skutočnosť, že zmluva o spolufinancovaní akcie bola uzavretá dňa 15.12.2010, pričom daňový doklad bol vyhotovený 25.5.2016, a preto nie je jasné, či nedošlo k premlčaniu prípadného záväzku zo zmluvy. Preto správca pohľadávku žalobcu evidovanú v zozname pohľadávok pod č. XX/ X poprel v celom rozsahu.
5. Úlohou incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako bola prihlásená, uvádzanie iných skutočností je pritom nad rámec predmetu incidenčného konania. Preto ďalšie dôvody popretia uvádzané žalovaným v priebehu konania, respektíve v podanom vyjadrení k odvolaniu neobstoja, keď správca v popieracom prejave neurčitosť zmluvy popieral výlučne z dôvodu neurčitosti záväzku a splatnosti tohto diela. Preto argumentácia žalovaného neurčitosťou zmluvy vo vzťahu k osobe spoločníka E.. M.Ň., respektíve nesplnením odkladacej podmienky, sú vzhľadom na rozsah popieracieho prejavu správcu, ktorý nie je možné prekročiť, pre danú vec irelevantné. Rovnako tak je nepodstatná argumentácia žalovaného tým, že obsahom dohodnutého plnenia nebolo finančné plnenie, ale plnenie v rámci poskytnutia technických prostriedkov, respektíve personálneho substrátu, respektíve antidatovaním zmluvy, čo správca vo svojom popieracom prejave neuviedol, preto takáto argumentácia prekračuje rozsah incidenčného konania, ktorý je vymedzený výlučne rozsahom popieracieho prejavu správcu. To isté sa týka aj ďalšej argumentácie žalovaného spočívajúcej okrem iného aj v prekročení oprávnení štatutára žalobcu na podpis takéhoto záväzku bez vedomia mestského zastupiteľstva, antidatovania zmluvy, respektíve ješitnosti bývalého konateľa žalovaného (E.. M.).
6. Zmluva o financovaní akcie „Odtok vody z jazera do recipientu - ložisko Štrkopieskov Batizovce II., kat. úz. V.“, tak ako si to vymienili obe zmluvné strany, bola uzavretá podľa § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde je zdôraznené, že subjekty občianskoprávnych vzťahov mohli uzavrieť akúkoľvek zmluvu, t. j. takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka, keď účelom tohto ustanovenia je zvýraznenie zmluvnej voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov, ktorí sa nemusia obmedzovať na uzavretie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavke na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je však aj dodatočné určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Zohľadniac judikatúru ústavného súdu treba uprednostniť princíp zmluvnej voľnosti pred prílišným formalizmom s tým, že základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý vedie k platnosti tejto zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k jej neplatnosti.
7. V dôsledku uvedeného preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný právny úkon - zmluva uzatvorená medzi stranami sporu dňa 15.12.2010 spĺňa všetky kritériá, ktoré právny poriadok ustanovuje ako podmienku platnosti. Majúc všetky požadované náležitosti týkajúcich sa obligatórnych prvkov právneho úkonu, keď prejav vôle žalovaného spolupodieľať sa finančne na nákladoch spojených s realizáciou diela uvedeného v jeho predmete je jednoznačný, nebol vykonaný v omyle, a preto je platný, a spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, vrátane určenia pomeru participácie nákladov medzi jednotlivými zmluvnými stranami. Obe zmluvné strany v čase uzatvárania zmluvy si boli nepochybne vedomé, že cena z dôvodu, že žalobca ako mesto, t. j. subjekt samosprávy, musí pri určení konečnej ceny diela použiť proces verejného obstarávania, nemôže byť zmluvne vopred fixne určená, a to ani odhadom. Práve cestou verejného obstarávania je transparentným spôsobom zabezpečená najnižšia cena za realizáciu tohto diela. Rovnako aj pokiaľ sa týka splatnosti, pokiaľ nedôjde k započítaniu vzájomných pohľadávok podľa bodu 3 ods. 1 tejto zmluvy, nastáva podľa ods. 2 tohto bodu splatnosť záväzku žalovaného, až potom ako mu žalobca vystaví faktúru na základe realizovaného diela.
8. Vo vzťahu k popieraciemu prejavu reštrukturalizačného správcu podľa ktorého „nie je jasné, či nedošlo k premlčaniu prípadného záväzku zo zmluvy“ súd aplikujúc ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré jednoznačne uvádza, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka konštatuje, že správcom uvedené znenie dôvodu popretia nie je vo svojej formulácii jednoznačným prejavom vôle nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel správca prejaviť, ale iba poukázaním na možnú aplikáciu prejavov strán vo vzťahu k inštitútu premlčania, a preto tento prejav správcu nespĺňa náležitosti riadne uplatnenej námietky premlčania v rámci popretia pohľadávky, keďže správca túto riadne nešpecifikoval a neodôvodnil tak, aby v tomto smere spĺňala náležitosti popretia pohľadávky, a preto popretie pohľadávky v tomto rozsahu zo strany správcu trpí neúčinnosťou. Aj v prípade, ak by si správca relevantným spôsobom uplatnil námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu, súd by takéto uplatnenie vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko podľa bodu 3 ods. 1 tejto predmetnej zmluvy nastáva podľa ods. 2 tohto bodu splatnosť záväzku žalovaného až po tom, ako mu žalobca vystaví faktúru na základe realizovaného diela. Preto ak žalobca na základe tejto zmluvy vystavil dňa 25.5.2016 faktúru č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 28.062,83 eur, splatnú dňa 24.6.2016 a následne dňa 28.4.2017 žalovanému (správcovi) doručil prihlášku pohľadávky veriteľa zo dňa 25.4.2017, svoj nárok si žalobca riadne uplatnil pred uplynutím zákonnej trojročnej lehoty (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry (25.6.2016).
9. Žalobca pri prihlasovaní pohľadávky v zákonom stanovenej lehote jednoznačne a dostatočne preukázal právny dôvod, poradie a výšku prihlásenej pohľadávky a túto v danej lehote doložil všetkými relevantnými listinnými dôkazmi, preukazujúcimi tvrdené skutočnosti, v dôsledku čoho dôvody popretia uvedené žalovaným v Oznámení správcu o popretí pohľadávok neobstoja.
10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.
11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
12. Odvolanie podal z dôvodov, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
13. Nesprávny procesný postup, ktorým súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v rozsahu spravodlivého procesného konania spočíva v tom, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s podstatnými argumentmi žalovaného, ktoré relevantne a dôvodne vyvracali správnosť záväzného názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení. Žalovaný po zrušení rozhodnutia krajským súdom poukázal na skutočnosť, že hoci zrušujúci rozsudok krajského súdu ukladá súdu prvej inštancie isté mantinely týkajúce sa viazanosťou názoru odvolacieho súdu, tak čo sa týka vydaného zrušujúceho rozhodnutia, toto nerešpektovalo rozsah samotného odvolania, pretože závery prijaté v tomto zrušujúcom rozhodnutí boli nad rámec odvolacích dôvodov, ktoré žalobca vo svojom odvolaní uviedol. Žalovaný poukázal aj na to, že samotné zrušujúce rozhodnutie vychádza z niekoľkých nesprávnych úvah, pre ktoré je celé zrušujúce rozhodnutie, a teda aj záväzný právny názor odvolacieho súdu nesprávny. Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že v podstate pri pohľade na záväznosť predloženej zmluvy o spolufinancovaní akcie sa má vychádzať z toho čo tam je písomne uvedené, a teda že v rozpore s názorom súdu prvej inštancie má Krajský súd za to, že tento písomný prejav je vlastne záväzný. V tomto smere však súd prvej inštancie v konaní pred vydaním rozhodnutia skúmal aj prejavy vôle zmluvných strán, a to konkrétne tých, ktorí túto zmluvu v danom čase a mieste podpísali. Tieto prejavy vôle pri jej uzatváraní boli vyjadrené v zápisnici z 8.11.2018. V konaní bola preukázaná zhodne prejavená vôľa oboch strán na tom, aby táto zmluva predstavovala formu, tak ako správne súd prvej inštancie konštatoval, a teda formu podieľania sa na spoločnej práci pri zhotovovaní tohto diela. Teda nie je správny záver, z ktorého Krajský súd a následne v napadnutom rozhodnutí aj súd prvej inštancie vychádzal ako zo základnej premisy, že by účelom malo byť finančné podieľanie sa na prácach, ktoré by mali byť odvodené z verejného obstarávania, keďže by to malo byť stranám známe. Pokiaľ by to tak bolo, tak ani jedna zo strán na pojednávaní z hľadiska prejavu vôle pri uzatváraní zmluvy túto skutočnosť neuviedla. Čiže celá táto argumentácia súdov, ktoré si formálne vyložili zmluvu čisto z vlastného prístupu, nerešpektuje skutočnú vôľu a skutočné prejavy strán, ktoré boli súdom prvej inštancie zisťované riadne počas pojednávania. Druhým podstatným pochybením v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré následne prevzal súd prvej inštancie bez odôvodnenia a logickej argumentácie je právne posúdenie, v ktorom Krajský súd vytkol súdu prvej inštancie, že nemal postupovať podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, ale mal rešpektovať vôľu strán danú Občianskym zákonníkom § 51 a nasl. V tomto smere Krajský súd sa obmedzil iba na ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale nerešpektoval § 261 ods. 2, resp. ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka, ktorý tento zmluvný vzťah stavia do pozície absolútneho obchodu, pretože nemôžeme uvažovať o tom, že by Mesto Svit ako verejnoprávny subjekt mohlo mať nejaké občianskoprávne vzťahy, resp. si mohlo dojednávať nejaké vzťahy s osobami na občianske báze. V tomto smere aj z prejavu vôle, kedy malo byť činnosťou žalovaného poskytnutie tých mechanizmov, ktoré súvisia priamo s jeho podnikateľskou činnosťou, je teda zrejmé a dané, že ide o absolútny j obchod v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda príslušnosť tohto zákona ako lex specialis v danom vzťahu je explicitne daná. Okolnosti, za ktorých Krajský súd poukazoval na použitie Občianskeho zákonníka, v danom smere nemožno aplikovať, pretože nerešpektujú túto zákonnú danosť. Tretím relevantným argumentom žalovaného bola námietka ďalšieho nesprávneho právneho posúdenia odvolacieho súdu týkajúca sa začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k realizácii diela a uplatnenia nárokov z tejto realizácie. Správne mal totiž odvolací súd z ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka a to znamená, že samotné plnenie a premlčacia lehota vo vzťahu k času splnenia má nastať ihneď po uzatvorení zmluvy, pretože nemožno predpokladať, že by tento vzťah mal fungovať na základe odkladacej podmienky, ktorá v tomto smere ani nebola preukázaná, resp. sa k nej ani nepristúpilo. Z uvedenej dohody nevyplýva, a ani v konaní pri skúmaní prejavov vôle nebolo preukázané to, že by Mesto Svit malo právo samo si urobiť verejné obstarávanie kedykoľvek po uzavretí zmluvy, aj napríklad 30 rokov po uzatvorení tejto zmluvy a následne začať vyžadovať splnenie zo strany žalovaného. Pokiaľ mal žalovaný nejakú povinnosť z tejto zmluvy, ak by sme vychádzali z prezumpcia jej platnosti, tak treba poukázať na to, že takéhoto splnenia sa Mesto Svit mohlo dožadovať hneď po jej uzatvorení a vtedy začala plynúť objektívna premlčacia lehota. To znamená, vo vzťahu k uplynutiu lehôt poukazujeme na to, že existuje subjektívne a objektívne plynutie lehôt, kedy subjektívny stav, to znamená kedy on skutočne sa dozvedel alebo mohol niečo požadovať, musí zodpovedať aj šírke toho objektívneho vzťahu, ktorý je v danom obchodnom smere štvorročný, to znamená, že najneskôr do štyroch rokov po uzatvorení tejto zmluvy si mohlo Mesto Svit uplatňovať nejaký nárok. V tomto smere ale chceme poukázať na naše doterajšie tvrdenia, ktoré preukazujú, že táto zmluva bola antidatovaná a zo skutočnosti, že neexistuje objektívny
dôkaz, ktorý by preukazoval, že bola uzatvorená v čase, ktorý je na tejto zmluve uvedený, pretože ani Mesto Svit v žiadnom rokovaní mestského zastupiteľstva a ani v následnom postupe za tie 4 roky ju ani nespomenulo, ani neriešilo a ani neuviedlo v účtovnej evidencii tak, aby bola priznaná ako nejaká budúca pohľadávka alebo nejaký budúci záväzok, tak máme za to, že ide o antidatovaný vzťah, ktorý vznikol práve v dôsledku rozporov medzi spoločníkmi na strane žalovaného. Posledným podstatným argumentom rozporujúcim správnosť úvah a záverov zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bolo ustanovenie § 634 vo vzťahu k výške primeranej ceny. V tomto smere mal žalovaný za to, že táto zmluva deklaruje iba spôsob určenia ceny, a v tomto smere máme za to, že rovnako Obchodný zákonník uvádza, že pokiaľ by sme sa mali baviť o jej preukazovaní, tak bolo by potrebné splniť podmienky, ktoré táto zmluva samotná konštatuje, to znamená zistiť ten rozpočet projektovej dokumentácie, na ktorý sa odkazuje a taktiež článok 2 ods. 2 hovorí, že ide len o predpokladaný náklad, ktorý mal byť vlastne stranami ďalej konzultovaný. To znamená, že žalovaný nesúhlasil s názorom Krajského súdu, ktorý postavil preskúmavaciu činnosť súdu prvej inštancie len do roviny rozsahu samotného konania správcu, pretože toto by navodzovalo formu akéhosi správneho konania, ktorým by súd preskúmal iba akési správne rozhodnutie správcu o popretí pohľadávky, kedy by bol súd viazaný len intenciami formálneho právneho úkonu. V danom smere má žalovaný za to, že ide o civilné konanie, v ktorom súd preskúmava aj materiálnu stránku veci, to znamená, či uplatnená pohľadávka zo strany žalobcu spĺňa všetky relevantné náležitosti na to, aby keď bude uznaná mohla tvorila základ nároku, ktorý by v danom reštrukturalizačnom alebo následne konkurznom konaní mohol deklarovať nejaký právny nárok, z ktorého by bol správca pri rozdelení likvidačného zostatku povinný žalobcovi ako veriteľovi niečo vyplatiť. V tomto smere by potom zodpovednosť správcu za každé rozhodnutie zakladala vlastne zodpovednosť za celý rozsah pohľadávky a s týmto sa žalovaný žiadnym spôsobom nestotožňuje, pretože by to konanie o popretí pohľadávky stavalo do roviny, že by nedbalý správca mohol priznať niekoľko pohľadávok. Súd by bol oklieštený len rozsahom popretia, to znamená, že by de facto musel pripustiť aj nároky, ktoré nemajú ani právny základ.
14. Žalovaný naďalej zotrval na stanovisku, že uplatnená pohľadávka má vyplývať zo zmluvy o spolufinancovaní diela zo dňa 15.12.2010, pričom táto zmluva je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatná, čo do určitosti vo vzťahu k osobe, vo vzťahu k času, vo vzťahu k plneniu. Čo sa týka osoby, túto zmluvu mal uzavrieť spoločník spoločnosti Štrkopiesky Batizovce, ako to vyplýva z jej textu, kde pod článkom 1 zmluvné strany v bode 2., je uvedené, že túto spoločnosť vlastne pri podpise zmluvy mal zastupovať jej spoločník E.. M.. Tak ako sme uviedli v samotnom písomnom vyjadrení 11.10.2017, zmluvu môže v zmysle ustanovenia § 133 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka uzatvárať len štatutárny orgán, to znamená v danom prípade konateľ a nie spoločník spoločnosti. Takáto právna vada tejto zmluvy zakladá jej neplatnosť ako takú, pretože ju mala uzatvoriť osoba konajúca vtákom postavení, ktoré ju neoprávňuje konať za spoločnosť navonok, v opačnom prípade konal za spoločnosť žalovaného niekto, kto nato nemal oprávnenie. Čo sa týka samotného času, v tomto smere ale podstatné je to, že tak ako sme poukázali vo svojom písomnom vyjadrení, pokiaľ nie je termín plnenia dohodnutý, tak termínu plnenia v zmysle § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka môže nastať okamžite časom, kedy sa vlastne môže zmluvná strana plnenia dožadovať. Tohto plnenia sa mohla dožadovať zmluvná strana bezodkladne po jej uzatvorení, mohla pristúpiť k rokovania ohľadne vlastne zhotovenia samotného diela aj k jeho realizácie, k otázkam jeho realizácie, pričom je zrejmé, že zmluvná strana. Mesto Svit toto právo využila až v roku 2015, to znamená viac ako 4,5 roka, resp. 5 rokov po uzatvorení tejto zmluvy. V tomto smere je preto na mieste vznesená námietka premlčania, kedy dožadovať sa takéhoto plnenia vlastne, na dožadovanie sa takéhoto plnenia uplynula premlčacia doba a teda toto právo je právne nevynútiteľné. Čo sa týka samotného plnenia v tomto smere chceme poukázať na to, že aj pokiaľ by sme vychádzali z písomného prejavu tejto zmluvy, tak vlastne celkové plnenie aj náklad na realizáciu tohto diela by mal byť stanovený vlastne rozpočtom projektovej dokumentácie, ktorá mala byť schválená oboma zmluvnými stranami. V tomto smere chceme poukázať na ustanovenie § 269 ods. 3 a § 270 Obchodného zákonníka, ktoré takúto podmienku považujú na podmienku odkladaciu, ktorá nebola v danom smere naplnená, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, kedy žiadnym spôsobom žalobca pri zhotovení samotného diela, nekomunikoval s týmto účastníkom, hoci mal mať v zmysle zmluvy majoritný podiel na podieľaní sa na tejto zmluve.
15. Tieto skutočnosti by však mali podstatný význam v prípade, že by sme tu nemali samotné svedecké výpovede, ktoré s poukazom na § 266 týkajúci sa výkladu prejavu vôle vlastne zhodne vypovedali, to znamená, ako aj osoba, ktorá uzatvorila zmluvu za Mesto Svit, tak aj osoba, ktorá mala uzatvárať zmluvu za Štrkopiesky Batizovce zhodne vypovedali, že obsahom dohodnutého plnenia nebolo finančné
plnenie, ale plnenie v rámci poskytnutia technických prostriedkov vo forme mechanizmov zo strany Štrkopiesky Batizovce a vlastne aj nejakého personálneho substrátu zo strany Mesta Svit. Skutočným obsahom zmluvy preto bola vôľa strán určiť spôsob (rámec) materiálneho a personálneho zabezpečenia možnej budúcej zmluvy o dielo, na ktorej by sa mali podieľať obe strany zmluvy. Tým pádom je prejav vôle zhodne oboma stranami vyjadrení, resp. ešte aj s výpoveďou svedka. To znamená, že plnenia, ktorého sa žalobca dožaduje sa nemôžu vo vzťahu k spoločnosti Štrkopiesky riadne dožadovať a to jednak preto, že skutočným prejavom vôle týchto zmluvných strán bola vôľa strán určiť spôsob (rámec) materiálneho a personálneho zabezpečenia, ku ktorej realizácii ani žiadnej zo strán nedošlo a vlastne, čo sa týka písomného prejavu tak tam nebola naplnená tá odkladacia podmienka a tento prejav je aj neurčitý.
16. Bolo preukázané antidatovanie Zmluvy o spolufinancovaní zo dňa 15.12.2010, kedy vlastne z predložených zápisníc týkajúcich sa rokovaní na mestskom zastupiteľstve nevyplýva, že by takáto zmluva bola v čase jej podpisu predmetom rokovania obecného zastupiteľstva, hoci jej plnenie, vlastne prekračuje sumu, ktorá povoľuje primátorovi rozhodovať samostatne a v tomto smere mala byť ak už nie predmetom samotného prijímania, alebo uznesenia týkajúce sa zhromaždenia mesta, tak minimálne aspoň mali byť oboznámení. Vo vzťahu k tomu žalobca predložil dôkazy z roku 2010 a 2011, ktoré predchádzali aj nasledovali obdobiu, kedy mala byť zmluva uzatvorená, kde sa takáto zmluva vôbec nespomína. K jej skutočnému uzatvoreniu došlo pravdepodobne niekedy v čase vlastne vyhotovenia samotného diela, pretože niet objektívneho dôkazu, ktorý by jej vznik preukazoval v čase, ktorý sa na nej uvádza. Táto zmluva bola antidatovaná a vznikla až v čase, kedy už vlastne k realizácii diela dochádzalo a to v dôsledku toho, že medzi spoločníkmi tejto spoločnosti žalovaného boli nezhody a istá forma ješitnosti viedla k tomu, aby osoba, ktorá už v čase, kedy skutočne došlo k podpisu zmluvy, nebola konateľom spoločnosti, preto sa aj v zmluve vystupuje ako spoločník spoločnosti, pretože mala túto vedomosť, že už nebola oprávnená za túto konať, tak ju uzatvorila v čase, keď už takto vlastne konať nemohla. Z tohto dôvodu by bol takýto úkon absolútne neplatný.
17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
18. Konštatoval, že žalovaný vo svojom odvolaní len opakuje tvrdenia, ktoré uvádzal počas konania a ktoré sú pre vec irelevantné, napr. pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný sa v zmysle uzatvorenej zmluvy mal podieľať na prácach v zmysle zmluvy inak ako finančne, pretože to na pojednávaní uviedli svedkovia, ktorí zmluvu podpísali. S týmto sa nemožno stotožniť, nakoľko obsahom zmluvy je finančná spoluúčasť a nie podieľanie sa na prácach prostredníctvom strojových zariadení, materiálov či personálneho zabezpečenia. Vyhlásenie o podieľaní sa na realizácii použitím vlastných pracovných strojov je účelovým a irelevantným tvrdením, nakoľko v zmluve nie je o takejto skutočnosti ani zmienka a už z názvu zmluvy je zrejmé, že zmluva o spolufinancovaní akcie zo dňa 15.12.2010 nebude zmluvou o dielo. Zmluvné strany sa v zmluve výslovne dohodli na finančnom plnení, čo popiera tvrdenia o tom, že by sa žalovaný mal podieľať na realizácii akcie použitím vlastných pracovných strojov. Jednak si žalovaný pri podpise zmluvy musel byť vedomý toho, že to bola akcia, ktorej realizácia podlieha uskutočneniu verejného obstarávania, kde žalovaný nemohol vedieť, či by bol víťazom verejného obstarávania a jednak máme za to, že zo zmluvy, dokonca aj z jej názvu, jednoznačne a nepochybne vyplýva zámer, resp. vôľa žalovaného podieľať sa na danej akcii finančne. Rovnako pokiaľ ide o nepreukázané a ničím nepodložené tvrdenia žalovaného o antidatovaní predmetnej zmluvy, tieto sú irelevantné. Svedkovia, ktorí zmluvu podpísali, v rámci konania jednoznačne potvrdili, že danú zmluvu uzatvorili v čase, ktorý je na zmluve uvedený a nebolo to až v čase realizácie diela. Žalovaný nepredložil v konaní žiaden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia preukazoval, nakoľko takýto dôkaz ani neexistuje. Tvrdenie žalovaného, že neexistuje objektívny dôkaz o tom, že zmluva bola uzatvorená v čase, ktorý je na zmluve uvedený, nakoľko táto zmluva sa neriešila na rokovaní mestského zastupiteľstva a mesto ju neuvádzalo ako budúcu pohľadávku, je absolútne scestné a bezpredmetné. Mestské zastupiteľstvo nemá v kompetencii schvaľovanie, resp. uzatváranie zmlúv v mene mesta, riešilo danú vec len ako jednu z investícii, ktorá sa v pláne investícií nachádza niekoľko rokov po sebe, čo bolo preukázané aj v rámci konania. Rovnako, nakoľko „cesta“ k vybudovaniu priepustu bola zdĺhavá najmä kvôli vypracovaniu projektu, povoleniam a ostatným potrebným záležitostiam, nerozumieme tomu, prečo by mala byť v účtovnej evidencii uvádzaná nejaká budúca pohľadávka, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy v podstate neexistovala v konkrétnej sume. Mesto vyčlenilo na akciu predbežne finančné prostriedky a časť konečnej sumy v zmysle zmluvy bola následne po úhrade prefakturovaná žalovanému. Napríklad v predloženej tabuľke plánu priorít
na rok 2013, ktorý mestské zastupiteľstvo schválilo uznesením na svojom zasadnutí je v poznámke uvedené spolufinancovanie akcie, a to že 2/3 ceny diela uhradí žalovaný, preto nie je pravdou, žeby mesto o tejto skutočnosti vôbec nevedelo. Na základe vyššie uvedených skutočností jednoducho všetky tieto vyjadrenia žalovaného o údajnom antidatovaní či dokonca absolútnej neplatnosti zmluvy alebo aj úvahy o tom, že mesto o zmluve nevedelo, lebo sa zmluva nespomínala na zasadnutiach mestského zastupiteľstva, sú zbytočnými fabuláciami a nepodloženými tvrdeniami.
19. Zmluva v žiadnom prípade neodporuje obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka, podľa ustanovení ktorého bola uzatvorená, právny úkon, a teda zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je platná a v žiadnom prípade nedošlo k premlčaniu práva z nej vyplývajúceho, nespĺňa podmienky relatívnej neplatnosti v zmysle § 40a OZ a rovnako ani absolútnej neplatnosti podľa ust. § 39 OZ, čo jednoznačne vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.4.2020. Zo zmluvy jasne vyplýva, že podstatnou skutočnosťou je v tomto prípade realizácia diela, ktorá aj časovo vymedzuje trvanie zmluvy - k vzniku konkrétneho záväzku žalovaného zo zmluvy tak mohlo dôjsť až samotnou realizáciou diela a následným vystavením faktúry zo strany mesta podľa čl. III bod 2 zmluvy o spolufinancovaní akcie. Právo sa tak mohlo uplatniť po prvý raz až po vystavení faktúry žalovanému zo strany mesta a tak mohla začať plynúť premlčacia doba.
20. Zmluva o spolufinancovaní, v zmysle ktorej si žalobca uplatnil pohľadávku voči žalovanému, bola uzatvorená oprávnenými štatutármi na základe ich slobodnej vôle. Predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, ako nepomenovaná, teda inominátna zmluva, takže ide o atypickú zmluvu. Zákon pripúšťa, aby účastníci uzavreli i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku, ak neodporuje jeho obsahu alebo účelu. Zákon vychádza zo zásady zmluvnej autonómie, čo znamená, že sa ponecháva na zváženie samotných subjektov, či vôbec a s kým uzavrú zmluvu, aký bude jej obsah, aká bude jej forma a tiež aký typ zmluvy si v konkrétnom prípade zvolia. Zmluvná voľnosť je najtypickejšou a esenciálnou zásadou občianskeho práva, nakoľko vyjadruje významný atribút v rovine záväzkovoprávnych vzťahov. Dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností má prednosť a atypickú zmluvu môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných zmlúv a iných záväzkov, súčasne určujúc aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne iných noriem. Na to, aby sa zmluva, resp. právny úkon mohol považovať za platný a spôsobil želané následky, musí spĺňať kritériá, ktoré právny poriadok ustanovuje ako podmienky platnosti, obvykle označované ako náležitosti právnych úkonov. Právom požadované náležitosti právnych úkonov sa týkajú hlavných prvkov právneho úkonu a to subjektu, predmetu, vôle a prejavu. Základnými náležitosťami vôle sú jej sloboda a vážnosť. Úkon sa musí vykonávať bez omylu a pokiaľ má byť právny úkon platný, musí sa urobiť aj slobodne a vážne. Na základe súhlasného vyhlásenia žalobcu a žalovaného v článku IV. bod 3., je nepochybne preukázané, že predmetný právny úkon je jasný, zrozumiteľný, platný a spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.
21. Na toto vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 18.1.2021. Vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že súdy nerešpektovali skutočný prejav vôle obidvoch účastníkov zmluvy, ale namiesto toho vytvorili vlastný - ďalší prejav vôle z ich subjektívneho výkladu písaného textu dohody, konštatoval, že tvrdenie žalobcu o tom, že to považuje za irelevantné nie je logickým ani kvalifikovaným vyjadrením, ale iba snahou o bagatelizáciu predmetného pochybenia. Žalovaný preto zotrval na tom, že uvedená vada má pre vec zásadný význam, spočívajúcu v nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia žalobcu o tom, čoho si musela byť tá ktorá strana pri uzatváraní dohody vedomá, sú na rozdiel od skutočného obsahu prejavov vôle vyjadreného zhodnými výpoveďami oboch účastníkov zmluvy iba hypotetické a v danom smere účelové. K vzatiu týchto tvrdení do úvahy by súd mohol pristúpiť iba vtedy, pokiaľ by medzi tvrdeniami účastníkov zmluvy existoval rozpor, pretože v opačnom prípade sa žalobca stavia do pozície vytvárača alternatívnej minulosti, ktorá nekorešponduje s vnímaním ani jedného z jej skutočných dejateľov. Na strane žalobcu pochybnosť o vzniku tejto zmluvy v tvrdenom čase jej uzatvorenia vytvára absencia mestskej dokumentácie a konania zastupiteľského orgánu na ďalších schôdzach po jej vzniku, na ktorých niet ojej existencii ani zmienky. Bývalý primátor tak nielen že túto zmluvu ako finančný záväzok prevyšujúci povolený limit nedal zastupiteľstvom schváliť, ale ani o jej existencii zastupiteľstvo na schôdzach po jej uzatvorení neinformoval. Na strane žalovaného pochybnosť o vzniku tejto zmluvy v tvrdenom čase jej uzatvorenia vytvára jednak to, že žiaden z ďalších spoločníkov ani konateľov okrem E.. L. M. nemal o jej uzatvorení vedomosť, a jednak to, že sám E.. L. M. pri jej uzatvorení nevystupoval ako osoba konateľa ale osoba spoločníka. Že nejde o chybu v písaní nasvedčuje ďalší chronologický stav spoločnosti žalovaného, kedy bol E.. M. z funkcie konateľa
odvolaný. Tvrdenie žalobcu, že správca vo svojom popieracom prejave popieral neurčitosť zmluvy výlučne z dôvodu neurčitosti záväzku a splatnosti tohto diela, z čoho vyplýva, že väčšina argumentácie žalovaného neobstojí, nakoľko prekračuje rozsah incidenčného konania, neobstojí už len z dôvodu aplikácie ust. § 32 odsek 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Z ustanovenia § 32 odseku 2 ZoKR totiž priamo vyplýva, že prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Správca predmetnú pohľadávku žalobcu správne poprel čo do právneho dôvodu a výšky.
22. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že predmetná zmluva neodporuje obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka, podľa ustanovení ktorého bola uzatvorená, pretože žalobca nie je fyzickou osobou, ktorá by mohla mať osobnostné vzťahy s obchodnými spoločnosťami pri výkone svojej činnosti. S poukazom na ustanovenie § 261 ods. 2, resp. ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka, ktorý tento zmluvný vzťah stavia do pozície absolútneho obchodu, pretože nemožno uvažovať o tom, že by Mesto Svit ako verejnoprávny subjekt mohlo mať nejaké občianskoprávne vzťahy, resp. si mohlo dojednávať nejaké vzťahy s osobami na občianske báze. V tomto smere aj z prejavu vôle, kedy malo byť činnosťou žalovaného poskytnutie tých mechanizmov, ktoré súvisia priamo s jeho podnikateľskou činnosťou, je teda zrejmé a dané, že ide o absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda príslušnosť tohto zákona ako lex specialis v danom vzťahu je explicitne daná. Okolnosti, za ktorých Krajský súd poukazoval na použitie Občianskeho zákonníka, v danom smere nemožno aplikovať, pretože nerešpektujú túto zákonnú prednosť. Predmetnú zmluvu preto nebolo možné posudzovať podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka.
23. Žaloba je nedôvodná a pohľadávka, ktorá bola žalobcom prihlásená do reštrukturalizácie, bola správcom regulárne popretá čo do jej dôvodu, poradia a výšky. Pohľadávka bola správcom popretá v súlade s ust. § 124 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
24. Žalobca v následnom vyjadrení z 29.1.2021 uviedol, že žalovaný sa opakovane odvoláva na tvrdenia o tom, že súd nerešpektoval skutočný prejav vôle oboch účastníkov zmluvy, ktorým malo byť podieľanie sa na realizácii výpustu prostredníctvom poskytnutia strojov, čo je absolútne v rozpore s obsahom zmluvy, ktorej predmetom je spolufinancovanie akcie (dokonca to jednoznačne vyplýva aj z názvu zmluvy), s ktorým zmluvné strany pred 10 rokmi bezvýhradne súhlasili, čo potvrdili svojim podpisom, zmluva bola údajne antidatovaná, čo žalovaný nikdy nijako nepreukázal, pretože obe strany na pojednávaní potvrdili, že túto zmluvu v tom čase podpísali, E.. M. ju podpísal ako spoločník, lebo to takto bolo uvedené v hlavičke zmluvy, pričom v čase podpisu bol E.. M. nielen spoločníkom, ale aj konateľom spoločnosti a mohol za spoločnosť konať samostatne, čo je možné overiť si vo verejnom obchodnom registri, kde takýto záznam existuje a danom bode odvolania si dovoľujeme opäť poukázať na skutočnosť (vo všeobecnosti) o nutnosti posudzovania právnych úkonov z hľadiska obsahu a nie podľa toho, ako sú označené, zmluva nie je na meste zaevidovaná podľa predstáv žalovaného, pričom zmluva je zaevidovaná na meste takým spôsobom, aký na evidenciu zmlúv v tom čase mesto používalo, zmluva nebola schválená mestským zastupiteľstvom, zastupiteľstvo o takejto zmluve nevedelo a bývalý primátor mesta zastupiteľstvo o uzatvorení tejto zmluvy zastupiteľstvo neinformoval - už niekoľkokrát sme počas konania uviedli skutočnosť, že Mestské zastupiteľstvo nemá vo výlučnej v kompetencii schvaľovanie zmlúv uzatváraných v mene mesta, riešilo danú vec týkajúcu sa budovania výpustu len ako jednu z investícii, ktorá sa v pláne investícií nachádza niekoľko rokov po sebe, čo bolo preukázané aj v rámci konania a naviac primátor mesta nemá v zmysle platnej legislatívy povinnosť informovať poslancov mestského zastupiteľstva o uzatvorených zmluvách, pričom vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom incidenčného konania inciovaného veriteľom popretej pohľadávky a preskúmania opodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje, nemožno predmet incidenčného konania rozširovať stranami sporu ani konajúcim súdom nad obsah dôvodov popretia právneho dôvodu pohľadávky správcom v reštrukturalizačnom konaní. Správca vo svojom popieracom prejave popieral neurčitosť zmluvy výlučne z dôvodu neurčitosti záväzku a splatnosti tohto diela, z čoho vyplýva, že argumentácia žalovaného prekračuje rozsah incidenčného konania.
25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O
odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.
26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
27. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. 4R/1/2017-78 zo dňa 24.3.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 64/2017 dňa 31.3.2017, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., so sídlom: Batizovce 674, 059 35 Batizovce, IČO: 31 709 401, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č. XXXX/P. Dňa 28.4.2017 bola žalovanému doručená prihláška pohľadávky veriteľa (žalobcu) zo dňa 25.4.2017, ktorou si uplatnil svoju nezabezpečenú pohľadávku v celkovej sume 29.149,98 eur, o čom správca vydal potvrdenie o zapísaní do zoznamu pohľadávok zo dňa 2.5.2017, kde bola táto pohľadávka zapísaná pod poradovým číslom 24/1. Dôvodom vzniku pohľadávky bolo neuhradenie faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 25.5.2016 v celkovej výške 28.062,83 eur na základe Zmluvy o spolufinancovaní akcie „Odtok vody z jazera do recipientu - ložisko Štrkopieskov Batizovce II., kat. úz. V.“ zo dňa 15.12.2010, ktorou sa zmluvné strany spoločne zaviazali k úhrade nákladov z celkovej ceny v pomere 1/3 Mesto Svit a 2/3 Štrkopiesky Batizovce, s.r.o. Dňa 5.6.2017 bolo žalobcovi doručené oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 29.5.2017, ktorým správca poprel prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu čo do jej dôvodu, poradia, aj výšky, a to z dôvodu, že právny úkon je nejasný, nakoľko zo Zmluvy o spolufinancovaní nie je jasná výška záväzku a taktiež splatnosť záväzku.
28. Podľa § 121 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.
29. Podľa § 122 ods. 1 ZKR, ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.
30. Podľa § 124 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
31. Podľa § 124 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za
zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
32. Podľa § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
33. Dňa 15.12.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o spolufinancovaní akcie „Odtok vody z jazera do recipientu - ložisko Štrkopieskov Batizovce II., kat. úz. V.“. Účastníci tejto zmluvy sa dohodli na participácii na nákladoch spojených s realizáciou uvedeného diela, z dôvodu, že obidve strany majú záujem na tejto realizácii. Jednak aby sa zamedzilo možnému pretečeniu vôd z jazera, ako aj hrozbe pretečenia spodného okraja z vyťaženého priestoru. Celkový predpokladaný náklad realizácie diela podľa zmluvy mal byť medzi účastníkov rozdelený v tomto pomere: Mesto Svit 1/3 (slovom: jedna tretina) a Štrkopiesky Batizovce, s.r.o. 2/3 (slovom: dve tretiny), s tým, že konečná cena bude určená rozpočtom projektovej dokumentácie, ktorá nesmie byť pri realizácii diela prekročená. Zmluvné strany sa súčasne dohodli na úhrade faktúry za vykonané dielo vzájomným započítaním záväzkov a pohľadávok. Taktiež sa strany dohodli, že v prípade, ak v čase splatnosti faktúry účastníci zmluvy nemajú vzájomné záväzky a pohľadávky, účastník 2 (žalovaný) sa zaväzuje vložiť finančné prostriedky vo výške 2/3 nákladov realizácie diela bezhotovostným prevodom na účet účastníka 1 (žalobcu), v lehote splatnosti faktúry vystavenej žalobcom. Žalobca na základe tejto zmluvy vystavil dňa 25.5.2016 faktúru č. XXXXXXXXXX, v celkovej výške 28.062,83 eur, ktorú žalovaný žalobcovi nezaplatil, pričom jej dôvodnosť neuznal.
34. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia pravosti popretej pohľadávky, ktorú ako veriteľ prihlásil prihláškou do reštrukturalizačného konania dlžníka Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., so sídlom Batizovce 674, 059 35 Batizovce, IČO: 31 709 401.
35. V prvom rade je potrebné uviesť, že so všetkými odvolacími námietkami uvedenými v podanom odvolaní, sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd dopĺňa:
36. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom incidenčného konania inciovaného veriteľom popretej pohľadávky a preskúmania opodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje, nemožno predmet incidenčného konania rozširovať nad obsah dôvodov popretia právneho dôvodu pohľadávky správcom v reštrukturalizačnom konaní. Správca vo svojom popieracom prejave v tomto konkrétnom prípade popieral neurčitosť zmluvy výlučne z dôvodu neurčitosti záväzku a splatnosti tohto diela.
37. Zmluva o spolufinancovaní, v zmysle ktorej si žalobca uplatnil pohľadávku voči žalovanému, bola uzatvorená oprávnenými štatutármi na základe ich slobodnej vôle. Predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, ako nepomenovaná, teda inominátna zmluva, takže ide o atypickú zmluvu. Zákon pripúšťa, aby účastníci uzavreli i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku, ak neodporuje jeho obsahu alebo účelu. Zákon vychádza zo zásady zmluvnej autonómie, čo znamená, že sa ponecháva na zváženie samotných subjektov, či vôbec a s kým uzavrú zmluvu, aký bude jej obsah, aká bude jej forma a tiež aký typ zmluvy si v konkrétnom prípade zvolia. Zmluvná voľnosť je najtypickejšou a esenciálnou zásadou občianskeho práva, nakoľko vyjadruje významný atribút v rovine záväzkovoprávnych vzťahov.
38. Na to, aby sa zmluva, resp. právny úkon mohol považovať za platný a spôsobil želané následky, musí spĺňať kritériá, ktoré právny poriadok ustanovuje ako podmienky platnosti, obvykle označované ako náležitosti právnych úkonov. Právom požadované náležitosti právnych úkonov sa týkajú hlavných prvkov právneho úkonu a to subjektu, predmetu, vôle a prejavu. Základnými náležitosťami vôle sú jej sloboda a vážnosť. Úkon sa musí vykonávať bez omylu a pokiaľ má byť právny úkon platný, musí sa urobiť aj slobodne a vážne. Na základe súhlasného vyhlásenia žalobcu a žalovaného v článku IV. bod 3., že zmluvu uzatvorili na základe slobodnej vôle, zmluva nebola uzavretá v tiesni ani za nápadne
nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali, predmetný právny úkon je jasný, zrozumiteľný, platný a spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Zmluva v žiadnom prípade neodporuje obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka, teda zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je platná.
39. V zmluve nebola dojednaná podmienka, že žalovaný bude participovať na spolufinancovaní akcie len v prípade, že dielo bude realizovať výlučne žalovaný, ani to, že žalobca nemôže dielo realizovať prostredníctvom tretej osoby, čo jasne vyplýva aj z článku III. bodu 1. predmetnej zmluvy, kde sa výslovne uvádza, že žalovaný sa bude podieľať na úhrade faktúry za vykonané dielo. Z uzatvorenej zmluvy, ktorej platnosť potvrdili v konaní obe zmluvné strany, nakoľko ju v danom čase podpísali, nepochybne vyplýva, že žalovaný sa bude podieľať na úhrade faktúry za vykonané dielo buď započítaním vzájomných záväzkov alebo vložením finančných prostriedkov na účet. Skutočným obsahom zmluvy teda nebola, ako tvrdí žalovaný, vôľa strán určiť spôsob materiálneho a personálneho zabezpečenia možnej budúcej zmluvy o dielo, na ktorej by sa mali podieľať obe strany zmluvy, ale vzájomné spolufinancovanie celej akcie, čo zo zmluvy nepochybne a jednoznačne vyplýva.
40. Čo sa týka presného stanovenia výšky záväzku v zmluve, v predmetnej zmluve boli vyjadrené zásady spolufinancovania celej akcie. K tvrdeniu, že cena v zmluve nie je podľa žalovaného jasne určená, je potrebné uviesť, že v zmluve bolo jednoznačne dohodnuté, že cena bude určená na základe rozpočtu a obe zmluvné strany si boli pri podpise plne vedomé, že táto cena nebola určená vopred fixne. Samotná cena za dielo nebola stanovená svojvoľne jednostranným úkonom zo strany žalobcu, ale na základe odborného rozpočtu diela, pričom vo verejnom obstarávaní realizovanom v zmysle zákona o verejnom obstarávaní bola cena za dielo vysúťažená.
41. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný sa v zmysle uzatvorenej zmluvy mal podieľať na prácach v zmysle zmluvy inak ako finančne, tak s týmto tvrdením sa nemožno stotožniť, nakoľko obsahom zmluvy je finančná spoluúčasť a nie podieľanie sa na prácach prostredníctvom strojových zariadení, materiálov či personálneho zabezpečenia. V zmluve nie je o takejto skutočnosti ani zmienka. Zmluvné strany sa v zmluve výslovne dohodli na finančnom plnení.
42. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o antidatovaní predmetnej zmluvy, tak svedkovia, ktorí zmluvu podpísali, v rámci konania jednoznačne potvrdili, že danú zmluvu uzatvorili v čase, ktorý je na zmluve uvedený a nebolo to až v čase realizácie diela. Žalovaný nepredložil v konaní žiaden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia preukazoval.
43. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
44. Ostatnými odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky relevantne uplatniť.
45. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).