Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-80-2019.pdf
PDF · 139.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/80/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členiek senátu JUDr. Diany Bičovej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobkyne: C. Z., IČO: 32998538, F. XX, S., právne zastúpenej: JUDr. František Hadušovský, advokát so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 2, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101305826/2019 zo dňa 30.05.2019 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 10.07.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 07.08.2019 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101305826/2019 zo dňa 30.05.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania.
administratívne konanie
2. Žalovaný rozhodnutím č. 101305826/2019 zo dňa 30.05.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako prvostupňový správny orgán alebo správca dane) č. 100022183/2019 zo dňa 28.01.2019, ktorým bolo podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok) zriadené záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku v celkovej výške 5.518,29 eur, a to na nehnuteľný majetok vo vlastníctve daňového dlžníka - žalobkyne.
3. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie vydal na základe žalobkyňou podaného odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 100022183/2019 zo dňa 28.01.2019. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že vychádzajúc z Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, a preto považuje rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100022183/2019 zo dňa 28.01.2019 za nezákonné. Zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam považuje za nezákonné aj vzhľadom na výšku daňového nedoplatku a hodnotu nehnuteľnosti, na ktorú bolo záložné právo zriadené. Správca dane výzvou č. 100554783/2019 zo dňa 04.03.2019 vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov podania (odvolania). Výzva jej bola doručená dňa 07.03.2019. V predmetnej výzve správca uviedol, aby žalobkyňa odvolanie podané v listinnej forme podala zákonom predpísaným spôsobom (§ 13 ods. 5 Daňového poriadku)
t.j. elektronicky, a vo výzve tiež správca dane konštatoval, že v podaní označenom ako odvolanie, žalobkyňa namieta aj premlčanie práva vymáhať daňový nedoplatok, preto ju vyzval, aby tento úkon urobila samostatným podaním podľa § 85 príp. § 80 Daňového poriadku, pričom jej určil na odstránenie nedostatkov podania lehotu 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Správca dane žalobkyňu tiež poučil, že v prípade nereagovania na výzvu, sa bude jej podanie považovať za nepodané (§ 13 ods. 9 Daňového poriadku). Žalobkyňa v lehote určenej správcom dane podala to isté podanie - odvolanie elektronicky, no v ďalšej časti - namietané premlčania práva vymáhať daňový nedoplatok, žalobkyňa nedostatky neodstránila, teda samostatné podanie neurobila, a preto správca dane v tejto časti považoval jej podanie za nepodané.
4. Po preskúmaní rozhodnutia správcu dane a administratívneho spisu žalovaný zistil, že správca dane evidoval ku dňu vydania rozhodnutia č. 100022183/2019 o zriadení záložného práva, t.j. k 28.01.2019 daňový nedoplatok podľa výkazu daňových nedoplatkov č. 102655840/2018 zo dňa 21.12.2018 a podľa výkazu daňových nedoplatkov č. 728/2100/46918/02/Pol zo dňa 23.09.2002 u žalobkyne, ako daňovej dlžníčky (C. Z., F. XX, XXX XX S., IČO: 32998538, DIČ: 1020676525). Celková výška daňového nedoplatku ku dňu zriadenia záložného práva bola 5.518,29 eur. Vychádzajúc z uvedených výkazov daňových nedoplatkov, daňový nedoplatok vznikol na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí č. 41091/2005 zo dňa 09.12.2005, č. 41973/2001 zo dňa 11.10.2001, č. 41821/2001 zo dňa 10.10.2001, č. 41838/2001 zo dňa 10.10.2001, č. 41904/2001 zo dňa 11.10.2001, č. 41914/2001 zo dňa 11.10.2001, č. 41012/2005 zo dňa 08.12.2005, č. 41037/2005 zo dňa 09.12.2005, č. 41047/2005 zo dňa 09.12.2005, č. 41081/2005 zo dňa 09.12.2005, č. 25353/2008 zo dňa 17.09.2008, č. 25347/2008 zo dňa 17.09.2008, č. 36944/2007 zo dňa 20.11.2007, č. 41058/2005 zo dňa 09.12.2005, č. 40944/2005 zo dňa 08.12.2005, č. 23337/2008 zo dňa 22.08.2008, č. 23496/2008 zo dňa 25.08.2008, č. 29485/2009 zo dňa 13.10.2009, č. 29509/2009 zo dňa 13.10.2009, č. 29519/2009 zo dňa 13.10.2009, č. 29524/2009 zo dňa 13.10.2009, č. 29533/2009 zo dňa 13.10.2009, č. 29529/2009 zo dňa 12.11.2009, č. 29534/2009 zo dňa 13.10.2009, č. 29535/2009 zo dňa 13.10.2009, č. 29539/2009 zo dňa 13.10.2009, č. 23508/2008 zo dňa 25.08.2008, č. 25366/2008 zo dňa 17.09.2008, č. 2001/50725 zo dňa 13.12.2001 a č. 2001/47048 zo dňa 14.11.2001. Na zabezpečenie predmetného daňového nedoplatku správca dane dňa 28.01.2019 zriadil rozhodnutím č. 100022183/2019 podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku záložné právo. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade S., katastrálny odbor, katastrálne územie Rožňava, zapísané na LV č. XXXX, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, parc. Č.. XXXX/ XXX o výmere XXX E.2., zastavané plochy a nádvoria, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa v podiele X/X.
5. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobkyne s poukazom na § 3 ods. 1, § 81 ods. 1 veta prvá a ods. 2 a 6 Daňového poriadku, zaujal nasledovné stanovisko: K námietke, že daňové nedoplatky z rokov 2001-2009 žalobkyňa považuje za premlčané (uplynula premlčacia lehota na ich vymáhanie), správca dane uviedol, že zaslal žalobkyni výzvu č. 100554783/2019 zo dňa 04.03.2019 na odstránenie nedostatkov podania a vyzval ju, aby urobila podanie v súlade s § 85, resp. § 80 Daňového poriadku, t.j. aby urobila jednoznačné podanie pokiaľ ide o námietku premlčania. Na odstránenie nedostatkov podania správca dane určil lehotu 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Zároveň ju poučil, že v prípade, ak v určenej lehote a požadovanom rozsahu nedostatky neodstráni, bude sa jej podanie považovať podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku za nepodané. Výzva bola žalobkyni doručená dňa 07.03.2019, no tá nedostatky podania neodstránila, preto sa v tejto časti považuje podanie za nepodané. Žalovaný tiež dodal, že záložné právo je predovšetkým zabezpečovací inštitút a slúži na zabezpečenie daňového nedoplatku pri nedobrovoľnom plnení daňových povinností zo strany daňových subjektov. Zriadenie záložného práva nie je úkonom na vymáhanie daňového nedoplatku. A námietka premlčania práva vymáhať daňový nedoplatok môže smerovať len proti úkonom na vymáhanie daňového nedoplatku. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva z hľadiska výšky daňového nedoplatku k hodnote nehnuteľnosti, žalovaný uviedol, že ustanovenie § 81 ods. 6 Daňového poriadku oprávňuje správcu dane zriadiť záložné právo aj na predmet záložného práva, ktorého hodnota je vyššia ako výška daňového nedoplatku, ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota by bola primeraná výške daňového nedoplatku. Správca dane zriadil záložné právo na nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX E.2., ktorej je žalobkyňa vlastníčkou v podiele 1/2, čo znamená, že záložným právom je postihnutá polovica uvedeného pozemku (teda XXX,X E.2.). Zo zistení správcu dane uvedených v spisovom materiáli vyplýva, že podľa vyjadrenia znalca v odbore stavebníctvo a nehnuteľnosti, cena zastavanej plochy o výmere XXX,X E.2. sa pohybuje v katastrálnom území S. vo
výške 3.345,00 eur, pričom výška daňového nedoplatku zabezpečeného zriadením záložného práva je 5.518,29 eur, čo znamená, že hodnota predmetu záložného práva je primeraná k výške daňového nedoplatku. Žalovaný preto túto námietku žalobkyne považoval za neopodstatnenú.
6. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že pre vznik záložného práva sa vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktorými sú existencia daňového nedoplatku, spôsobilý predmet záložného práva a vydanie rozhodnutia, čo je v danom prípade splnené, a preto je rozhodnutie správcu dane podľa názoru žalovaného vydané v súlade s Daňovým poriadkom.
správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika
7. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie žalovaného žiada zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a g/ SSP (napadnuté rozhodnutie c/ vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
8. V odôvodnení žaloby po citácii ustanovení § 177 ods. 1, § 178 ods. 1, § 181 ods. 1 SSP, § 85 ods. 1 a 3 Daňového poriadku žalobkyňa uviedla, že vzniesla a uplatnila námietku premlčania podľa § 85 ods. 3 Daňového poriadku v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o zriadení záložného práva. Dodala, že žiadne ustanovenie Daňového poriadku ani žiaden iný platný právny predpis v Slovenskej republike nevyžaduje od daňového dlžníka (teda žalobkyne) akékoľvek špecifické samostatné podanie s opakovaným vznesením námietky premlčania, tak ako to od žalobkyne požadoval správca dane a jeho nepodanie následne žalovaný použil ako odôvodnenie svojho rozhodnutia, ktorým potvrdil nezákonné rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť žalobkyne. Žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom neupresňuje a nevysvetľuje akým „samostatným podaním“ mala žalobkyňa vzniesť námietku premlčania, len opakuje rozhodnutie správcu dane. Žalobkyňa preto zopakovala, že Daňový poriadok nikde vo svojich ustanoveniach neuvádza, že námietka premlčania vymáhať daňový nedoplatok by mohla smerovať výlučne proti úkonom na vymáhanie daňového nedoplatku. Daňový poriadok vo svojich ustanoveniach a konkrétne v § 85 upravuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku a nie úkony na vymáhanie daňového nedoplatku, a preto aj námietka premlčania vymáhať daňový nedoplatok zo strany žalobkyne bola vznesená proti právu na vymáhanie daňového nedoplatku z rokov 2001-2009, a nie proti úkonu na vymáhanie daňového nedoplatku.
9. Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa za to, že rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúci postup správcu dane je nezákonné.
10. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K jedinej námietke žalobkyne - námietke premlčania voči daňovým nedoplatkom zabezpečeným zriadením záložného práva žalovaný uviedol, že v prípadoch, keď je námietka premlčania práva vymáhať daňový nedoplatok podaná postupom podľa Daňového poriadku, o podanej námietke rozhoduje správca dane, ktorý prihliadne na premlčanie len ak je námietka vznesená a len v rozsahu uplatnenej námietky. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie (§ 85 ods. 3 Daňového poriadku). A teda nakoľko žalobkyňa výzve správcu dane v časti námietky premlčania práva vymáhať daňový nedoplatok nevyhovela, hľadelo sa na toto podanie ako by nebolo podané.
11. Žalovaný dodal, že v odvolacom konaní proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva odvolací orgán preskúmava len to, či boli splnené zákonné podmienky na zriadenie záložného práva. Týmito zákonnými podmienkami sú existencia daňového nedoplatku, vydanie rozhodnutia a existencia spôsobilého predmetu záložného práva. Na základe uvedeného žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva ako vecne správne potvrdil.
12. Žalovaný ďalej konštatoval, že záložné právo je v prvom rade zabezpečovací inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie daňového nedoplatku, záložné právo nie je úkonom na vymáhanie daňového nedoplatku, nedochádza pri zriadení záložného práva k zmene vlastníctva k predmetu záložného práva, predmet
záložného práva je naďalej vo vlastníctve daňového dlžníka. Žalovaný pri argumentácii, že námietku premlčania práva vymáhať daňový nedoplatok možno vzniesť proti úkonom smerujúcim k vymáhaniu daňového nedoplatku vychádzal zo znenia ustanovenia § 85 ods. 1 Daňového poriadku, v ktorom sa uvádza, že právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Záložné právo, ako je už uvedené, nie je úkonom na vymáhanie daňového nedoplatku.
13. V závere žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že podľa spisového materiálu, správca dane zasielal žalobkyni výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku. Boli to výzvy podľa § 58a v tom čase platného a účinného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) a výzvy podľa § 80 Daňového poriadku. Podľa § 85 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Obdobná právna úprava platila aj podľa zákona č. 511/1992 Zb. (§ 69 ods. 2). Zasielaním výziev žalobkyni na zaplatenie daňového nedoplatku v rokoch 2002, 2008 a 2014 začala plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, kedy boli výzvy doručené. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k premlčaniu práva vymáhať daňový nedoplatok, ktorý správca dane zabezpečil zriadením záložného práva.
14. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného k žalobe replikou, v ktorej uviedla, že žalovaný opätovne vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom neupresňuje a nevysvetľuje akým „samostatným podaním“ mala žalobkyňa vzniesť námietku premlčania. Opakuje len rozhodnutie správcu dane a zavádzajúco pridáva vysvetlenie toho čím záložné právo (teda nie zriadenie záložného práva) nie je, a to že „nie je úkonom na vymáhanie daňového nedoplatku“. Žalobkyňa opakovane uviedla, že Daňový poriadok nikde vo svojich ustanoveniach neuvádza, že námietka premlčania vymáhať daňový nedoplatok by mohla smerovať výlučne proti úkonom na vymáhanie daňového nedoplatku. Daňový poriadok vo svojich ustanoveniach a konkrétne v § 85 upravuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku a nie úkony na vymáhanie daňového nedoplatku, a preto aj námietka premlčania vymáhať daňový nedoplatok zo strany žalobkyne bola vznesená proti právu na vymáhanie daňového nedoplatku z rokov 2001-2009 a nie proti úkonu na vymáhanie daňového nedoplatku. Žalobkyňa považuje argumentáciu a právne posúdenie veci zo strany žalovaného za nesprávne a tvrdenie, že „zriadenie záložného práva na nehnuteľný majetok žalobcu nie je úkonom na vymáhanie daňového nedoplatku. Námietka premlčania práva vymáhať daňový nedoplatok môže smerovať len proti úkonom na vymáhanie daňového nedoplatku“ za zavádzajúce.
15. Žalovanému bola replika doručené dňa 19.03.2020, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.
právny názor správneho súdu
16. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania vyhlásil dňa 25.03.2021 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 18.03.2021), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
17. Predmetom správnej žaloby bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101305826/2019 zo dňa 30.05.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako prvostupňový správny orgán alebo správca dane) č. 100022183/2019 zo dňa 28.01.2019, ktorý podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku zriadil záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku žalobkyne v celkovej výške 5.518,29 eur, a to na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalobkyne.
18. Vychádzajúc zo správnej žaloby, jediným žalobným bodom žalobkyne je vznesenie námietky premlčania na vymáhanie daňových nedoplatkov a následne vysporiadanie sa s touto námietkou správnymi orgánmi.
19. Podľa § 58a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj zákon č. 511/1992 Zb.), ak daňový dlžník v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok.
20. Podľa § 69 ods. 1 zákon č. 511/1992 Zb., právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol.
21. Podľa § 69 ods. 2 zákon č. 511/1992 Zb., ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie daňového nedoplatku je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve.
22. Podľa § 69 ods. 3 zákon č. 511/1992 Zb., právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom nadobudla daňová exekučná výzva právoplatnosť.
23. Podľa § 69 ods. 4 zákon č. 511/1992 Zb., odo dňa začatia plynutia lehoty podľa odseku 3, lehoty podľa odsekov 1 a 2 neplynú.
24. Podľa § 69 ods. 5 zákon č. 511/1992 Zb., na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliadne, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Správca dane posúdi vznesenú námietku, rozhodne o nej rozhodnutím; rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa daňový dlžník môže odvolať.
25. Podľa § 17 ods. 1 zákon č. 511/1992 Zb., správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami.
26. Podľa § 17 ods. 3 zákon č. 511/1992 Zb., ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
27. Podľa § 17 ods. 11 zákon č. 511/1992 Zb., ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu trvalého pobytu alebo jej miesta podnikania alebo miesta, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, ak sa toto miesto líši od miesta podnikania, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti alebo ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci (§ 31), písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie.
28. Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj Daňový poriadok), právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona (t.j. do 01.01.2012), zostávajú zachované.
29. Podľa § 165 ods. 2 Daňového poriadku, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.
30. Podľa § 165 ods. 3 Daňového poriadku, ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov.
31. Podľa § 165 ods. 7 Daňového poriadku, sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.
32. Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.
33. Podľa § 80 ods. 2 Daňového poriadku, výzva podľa odseku 1 sa použije aj na zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré nie sú daňou a ktoré boli uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.
34. Podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku, na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa s vyznačením jeho vykonateľnosti zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.
35. Podľa § 81 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty.
36. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.
37. Podľa § 85 ods. 2 Daňového poriadku, počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku 1 neplynie.
38. Podľa § 85 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie.
39. Podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.
40. Podľa § 30 ods. 2 Daňového poriadku, ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a/ poskytovateľa poštových služieb, b/ iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, c/ verejnej vyhlášky.
41. Podľa § 30 ods. 5 Daňového poriadku, ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.
42. Podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku, ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.
43. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd zistil tento skutkový stav veci: Výzvou č. 728/2100/39961/02/Pul zo dňa 15.07.2002 (podľa § 58a zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane vyzval žalobkyňu, aby v náhradnej lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatila správcovi dane: daň z príjmov fyzických osôb - za zdaňovacie obdobie 1997 vo výške 16.920 Sk na základe dokumentu Dodatočné daňové priznanie pre DPFO č. 2001/41702 zo dňa 08.10.2001, ktorá bola splatná dňa 30.11.2001; daň z príjmov fyzických osôb - za zdaňovacie obdobie 1998 vo výške 30.525 Sk na základe dokumentu Dodatočné daňové priznanie pre DPFO č. 2001/41712 zo dňa 08.10.2001, ktorá bola splatná dňa 30.11.2001; daň z príjmov fyzických osôb - za zdaňovacie obdobie 1999 vo výške 5.550 Sk na základe dokumentu Dodatočný platobný výmer FO č. 728/2100/46942/01/Pul zo dňa 13.11.2001, ktorá bola splatná dňa 10.12.2001; penále na dani z príjmov fyzických osôb vo výške 16.920 Sk vyrubené Platobným výmerom č. 728/2100/50725/01/Pul zo dňa 13.12.2001 a pokutu za daň z príjmov fyzických osôb vo výške 5.000 Sk podľa Rozhodnutia č. 728/2100/47048/01/ Pul zo dňa 14.11.2001 splatná dňa 27.12.2001. Výzva bola žalobkyni doručená dňa 18.07.2002. Žalobkyňa možnosť na podanie námietok nevyužila. Správca dane zostavil na základe uvedených skutočností podľa § 74 zákon č. 511/1992 Zb. Výkaz daňových nedoplatkov dňa 23.09.2002 (týkajúci sa dane z príjmov fyzickej osoby).
44. Na zaplatenie uvedených daňových nedoplatkov týkajúcich sa dane z príjmov fyzickej osoby bola žalobkyňa správcom dane (podľa § 58a zákona č. 511/1992 Zb.) opätovne vyzvaná Výzvou č. 728/230/32439/08/Pul zo dňa 02.12.2008. Doručenie výzvy (zásielky) žalobkyni bolo neúspešné, preto bola zásielka uložená na pošte dňa 08.12.2008. Nakoľko si žalobkyňa zásielku neprevzala v odbernej lehote, zásielka bola vrátená správcovi dane dňa 31.12.2008. Zásielka bola teda doručená fikciou v súlade s ustanovením § 17 ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. Žalobkyňa možnosť na podanie námietok nevyužila.
45. Opätovne bola žalobkyňa vyzvaná na zaplatenie uvedených daňových nedoplatkov podľa § 80 Daňového poriadku, Výzvou správcu dane č. 9811301/5/5415873/2014 zo dňa 12.12.2014. Doručenie výzvy (zásielky) žalobkyni bolo neúspešné, preto bola zásielka uložená na pošte dňa 17.12.2014. Nakoľko si žalobkyňa zásielku neprevzala v odbernej lehote, zásielka bola vrátená správcovi dane dňa 08.01.2015. Zásielka bola teda doručená fikciou v súlade s ustanovením § 31 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobkyňa možnosť na podanie námietok nevyužila.
46. Správca dane zostavil ku dňu 21.12.2018 z údajov evidencie daní ďalší Výkaz daňových nedoplatkov u žalobkyne, ktorý sa tento krát týkal dane z pridanej hodnoty, a to na celkovú sumu 3.699,47 eur.
47. Výzvou č. 100248215/2019 zo dňa 21.01.2019 (podľa § 80 Daňového poriadku) správca dane vyzval žalobkyňu, aby v náhradnej lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatila alebo odviedla správcovi dane daňový nedoplatok, a to: úrok z omeškania vo výške 33,67 eur, splatný dňa 06.11.2008, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 25366/2008 zo dňa 17.09.2008; úrok z omeškania vo výške 20,76 eur, splatný dňa 21.10.2008, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 23508/2008 zo dňa 25.08.2008; úrok z omeškania vo výške 16,93 eur, splatný dňa 16.11.2009, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 29539/2009 zo dňa 13.10.2009; úrok z omeškania vo výške 17,35 eur, splatný dňa 16.11.2009, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 29535/2009 zo dňa 13.10.2009; úrok z omeškania vo výške 33,05 eur, splatný dňa 16.11.2009, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 29534/2009 zo dňa 13.10.2009; úrok z omeškania vo výške 28,46 eur, splatný dňa 16.11.2009, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 29529/2009 zo dňa 12.11.2009; úrok z omeškania vo výške 227,37 eur, splatný dňa 18.01.2006, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 41012/2005 zo dňa 08.12.2005; úrok z omeškania vo výške 228,47 eur, splatný dňa 02.02.2006, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 41037/2005 zo dňa 09.12.2005; úrok z omeškania vo výške 553,09 eur, splatný dňa 02.02.2006, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 41047/2005 zo dňa 09.12.2005; úrok z omeškania vo výške 574,05 eur, splatný dňa 02.02.2006, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 41081/2005 zo dňa 09.12.2005; úrok z omeškania vo výške 18,18 eur, splatný dňa 06.11.2008, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 25353/2008 zo dňa 17.09.2008; úrok z omeškania vo výške 8,95 eur, splatný dňa 06.11.2008, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 25347/2008 zo dňa 17.09.2008; úrok z omeškania vo výške 44,15 eur, splatný dňa 14.01.2008, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 36944/2007 zo dňa 20.11.2007; úrok z omeškania vo výške 533,97 eur, splatný dňa 02.02.2006, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 41058/2005 zo dňa 09.12.2005; úrok z omeškania vo výške 164,97 eur, splatný dňa 18.01.2006, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 40944/2005 zo dňa 08.12.2005; úrok z omeškania vo výške 40,60 eur, splatný dňa 24.10.2008, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 23337/2008 zo dňa 22.08.2008; úrok z omeškania vo výške 18,36 eur, splatný dňa 21.10.2008, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 23496/2008 zo dňa 25.08.2008; úrok z omeškania vo výške 21,52 eur, splatný dňa 16.11.2009, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 29485/2009 zo dňa 13.10.2009; úrok z omeškania vo výške 27,18 eur, splatný dňa 16.11.2009, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 29509/2009 zo dňa 13.10.2009; úrok z omeškania vo výške 22,05 eur, splatný dňa 16.11.2009, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 29519/2009 zo dňa 13.10.2009; úrok z omeškania vo výške 14,42 eur, splatný dňa 16.11.2009, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 29524/2009 zo dňa 13.10.2009; úrok z omeškania vo výške 27,66 eur, splatný dňa 16.11.2009, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 29533/2009 zo dňa 13.10.2009; daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 1998 vo výške 119,80 eur, na základe rozhodnutia z daňovej kontroly č. 41914/2001 zo dňa 11.10.2001, ktorá bola splatná dňa 23.11.2001; daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 1998 vo výške 115,81 eur, na základe rozhodnutia z daňovej kontroly č. 41904/2001 zo dňa 11.10.2001, ktorá bola splatná dňa 23.11.2001; daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 1998 vo výške 116,50 eur, na základe rozhodnutia z daňovej kontroly č. 41838/2001 zo dňa 10.10.2001, ktorá bola splatná dňa 23.11.2001; daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 1997 vo výške 60,85 eur, na základe rozhodnutia z daňovej kontroly č. 41821/2001 zo dňa 10.10.2001, ktorá bola splatná dňa 23.11.2001; daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 1998 vo výške 115,88 eur, na základe rozhodnutia z daňovej kontroly č. 41973/2001 zo dňa 11.10.2001, ktorá bola splatná dňa 23.11.2001;
úrok z omeškania vo výške 495,42 eur, splatný dňa 02.02.2006, vyrubený rozhodnutím správcu dane č. 41091/2005 zo dňa 09.12.2005. Doručenie výzvy (zásielky) žalobkyni bolo neúspešné, preto bola zásielka uložená na pošte dňa 25.01.2019. Nakoľko si žalobkyňa zásielku neprevzala v odbernej lehote, zásielka bola vrátená správcovi dane dňa 14.02.2019. Zásielka bola teda doručená fikciou v súlade s ustanovením § 31 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobkyňa možnosť na podanie námietok nevyužila.
48. Správca dane rozhodnutím č. 100022183/2019 zo dňa 28.01.2019 podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku zriadil záložné právo na zabezpečenie daňových nedoplatkov k nehnuteľnosti vedenej na A. XXXX, k.ú. S., parcela reg. “C“, p.č. XXXX/XXX o výmere XXX E.2, zastavané plochy a nádvoria, ktorej vlastníčkou je žalobkyňa v podiely 1.. Daňový nedoplatok žalobkyne predstavujú nasledovné sumy: 495,42 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH) za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 1998, splatné dňa 02.02.2006; 115,88 eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 1998, splatné dňa 23.11.2001; 60,85 eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 1997, splatné dňa 23.11.2001; 116,50 eur na DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 1998, splatné dňa 23.11.2001; 115,81 eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 1998, splatné dňa 23.11.2001; 119,80 eur na DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 1998, splatné dňa 23.11.2001; 227,37 eur na DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 1997, splatné dňa 18.01.2006; 228,47 eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 1997, splatné dňa 02.02.2006; 553,09 eur na DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 1998, splatné dňa 02.02.2006; 574,05 eur na DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 1998, splatné dňa 02.02.2006; 18,18 eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2004, splatné dňa 06.11.2008; 8,95 eur na DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2004, splatné dňa 06.11.2008; 44,15 eur na DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2003, splatné dňa 14.01.2008; 533,97 eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 1998, splatné dňa 02.02.2006; 164,97 eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 1997, splatné dňa 18.01.2006; 40,60 eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2003, splatné dňa 24.10.2008; 18,36 eur na DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2004, splatné dňa 21.10.2008; 21,52 eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2005, splatné dňa 16.11.2009; 27,18 eur na DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2005, splatné dňa 16.11.2009; 22,05 eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005, splatné dňa 16.11.2009; 14,42 eur na DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006, splatné dňa 16.11.2009; 27,66 eur na DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006, splatné dňa 16.11.2009; 28,46 eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006, splatné dňa 16.11.2009; 33,05 eur na DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006, splatné dňa 16.11.2009; 17,35 eur na DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007, splatné dňa 16.11.2009; 16,93 eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, splatné dňa 16.11.2009; 20,76 eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, splatné dňa 21.10.2008; 33,67 eur na DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2005, splatné dňa 06.11.2008; 59,72 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 1999, splatné dňa 27.12.2001; 561,64 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 1997, splatné dňa 03.01.2002; 1013,24 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 1998, splatné dňa 25.10.2002; 184,22 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 1999, splatné dňa 06.11.2002.
49. Uvedené rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 04.02.2019, ktorá proti nemu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 08.02.2019 v ktorom uviedla, že právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roka v ktorom daňový nedoplatok vznikol, a keďže daňové nedoplatky boli z rokov 2001 až 2009, uplynula premlčacia lehota na ich vymáhanie. Žalobkyňa preto skonštatovala, že rozhodnutie je nezákonné a žiada ho zrušiť. V závere namietala aj výšku daňového nedoplatku k hodnote založenej nehnuteľnosti.
50. Správca dane následne vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov podania, a to na podanie odvolania elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku, pretože bolo nesprávne podané v listinnej forme. Zároveň žalobkyňu vyzval, aby urobila dve podania - podľa § 85 resp. § 80 Daňového poriadku - vznesenie námietky premlčania a podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku - podanie odvolania. Správca dane žalobkyňu tiež poučil, že ak výzve nevyhovie v požadovanom rozsahu,
v lehote 15 dní od jej doručenia, podanie sa bude podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku považovať za nepodané.
51. Žalobkyňa podala opätovne to isté odvolanie zo dňa 08.02.2019, no tento krát už elektronicky. Na základe žalobkyňou podaného odvolania, žalovaný vo veci rozhodol napadnutým rozhodnutím č. 101305826/2019 dňa 30.05.2019, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 03.06.2019 a tá proti nemu podala správnu žalobu doručenú správnemu súdu dňa 07.08.2019.
52. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálny záujem štátu, daňový poriadok konkrétne a osobitne upravuje práva a povinnosti daňových subjektov i správcu dane.
53. V prípade, že daňový subjekt v lehote podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, vzniká daňovému subjektu daňový nedoplatok. Podľa § 2 písm. f/ Daňového poriadku je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane (splatnosť dane označuje dátum, kedy je dlžník povinný uhradiť svoj peňažný záväzok).
54. Daňový nedoplatok môže správca dane zabezpečiť zriadením záložného práva k majetku daňového dlžníka. Pohľadávka i predmet záložného práva musia byť jednoznačne určené.
55. Záložné právo je významným a veľmi frekventovaným vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa (v danom prípade správcu dane) oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Všeobecná právna úprava záložného práva je obsiahnutá v ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Daňový poriadok zakotvuje v ustanoveniach § 81 a § 82 osobitnú úpravu záložného práva na účely daňového konania, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou.
56. Pre vznik záložného práva sa vyžaduje: 1. pohľadávka, ktorú možno zabezpečiť záložným právom; 2. spôsobilý predmet záložného práva a 3. vydanie rozhodnutia. Predmet záložného práva (záloh) musí byť označený tak, aby založenie veci bolo evidentné a teda každému zjavné. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že podmienky na vznik záložného práva k majetku žalobkyne boli v danom prípade splnené.
57. Žalobkyňa namietala, že právo na vymáhanie jej daňových nedoplatkov z rokov 2001 až 2009 je premlčané, a to vzhľadom na to, že právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 6 rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
58. Z vyššie uvedeného skutkového stavu veci je zrejme, že správca dane dňa 15.07.2002 vyzval žalobkyňu na zaplatenie daňového nedoplatku týkajúceho sa dane z príjmu fyzických osôb (dodatočné daňové priznania a dodatočný platobný výmer za zdaňovacie obdobia rokov 1997, 1998 a 1999, penále a pokuta, splatných v roku 2001). Výzva bola žalobkyni doručená dňa 18.07.2002. Možnosť na podanie námietok žalobkyňa nevyužila a uloženú povinnosť správcom dane žalobkyňa nesplnila. Na zaplatenie uloženej povinnosti, vychádzajúc zo zistení z administratívneho spisu, bola žalobkyňa správcom dane vyzývaná aj v roku 2008 aj v roku 2014, no neúspešne.
59. Na zaplatenie daňového nedoplatku týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty (splatnej v rokoch 2001 až 2009) na celkovú sumu 3.699,47 eur bola žalobkyňa správcom dane vyzvaná dňa 21.01.2019, no tiež neúspešne.
60. S poukazom na ustanovenia § 80 Daňového poriadku súd uvádza, že správca dane môže vyzvať daňový subjekt na zaplatenie daňového nedoplatku v náhradnej lehote, nie kratšej ako 15 dní. Daňový subjekt môže proti výzve podať námietku, pričom podanie námietky má odkladný účinok.
61. V prípade nesplnenia si povinnosti zaplatiť daňový nedoplatok, je správca dane oprávnený vymáhať v daňovom exekučnom konaní. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane v lehote
podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená (§ 85 ods. 2 Daňového poriadku).
62. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že právo správcu dane na vymáhanie daňového nedoplatku žalobkyne premlčané nie je, nakoľko je zrejme, že i keď daňový nedoplatok vznikol v rokoch 2001 až 2009, doručením výziev žalobkyni na zaplatenie daňového nedoplatku (v roku 2014 a 2019) podľa § 80 Daňového poriadku, začala plynúť nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie daňového nedoplatku.
63. Správca dane, preto správne využil svoju zákonnú možnosť a na zabezpečenie daňového nedoplatku žalobkyne zriadil rozhodnutím č. 100022183/2019 zo dňa 28.01.2019 záložné právo na nehnuteľnosť, ktorej podielovou spoluvlastníčkou je žalobkyňa.
64. Súd sa však nestotožnil s názorom a postupom správnych orgánov o tom, že vznesenie námietky premlčania vymáhať daňový nedoplatok nemôže byť súčasťou odvolania resp. iného písomného podania daňového subjektu, nakoľko podľa názoru súdu, daňový subjekt môže vzniesť námietku premlčania akýmkoľvek písomným podaním alebo do zápisnice. Súd zdôrazňuje, že nesprávnosť uvedeného postupu správnych orgánov nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva na majetok žalobkyne, ako ani porušenie právom chránených záujmov žalobkyne. Súd vychádzajúc z administratívneho spisu, po dôslednom preskúmaní veci z pohľadu možného úspechu žalobkyňou uplatnenej námietky premlčania konštatuje, že právo správcu dane na zaplatenie pohľadávky žalobkyňou voči štátu premlčané nie je.
65. Vychádzajúc z uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd žalobu aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol.
66. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
67. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.