Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-21-2021.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/21/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnej: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Z. XX/XX, XXX XX S., o vymoženie 3.236,10 eura s prísl., o udelenie poverenia na vykonanie exekúciu, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Er/615/2013-68 zo dňa 09.12.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa zo dňa 19.11.2013, doručenú súdu 26.11.2013 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že v posudzovanom prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 11.07.2012. Podľa bodu 5 tejto zmluvy sa akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava; Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica. Bol toho názoru, že spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Poukázal na to, že napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, alternatívne vydať súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Zároveň navrhol uložiť povinnej povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia. V odôvodnení svojho odvolania okrem iného uviedol, že neobstojí právne posúdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Nesúhlasil s tým, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber. Bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, ani jej trvania. Uviedol, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho dojednania, pretože nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a bolo možné odstúpenie od nej, bez ohľadu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská doložka nebola pripravená na pretlačenom formulári, obe strany k nej pristúpili s vedomím, že nezakladá výlučnú povinnosť riešenia sporov touto formou. Povinný dobrovoľným podpisom akceptoval rozhodcovskú zmluvu a rovnako z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. V tomto prípade rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok resp. inej zmluvy a povinný mohol uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere aj pri odmietnutí rozhodcovskej zmluvy. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal dôsledne tým, či rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne. V prípade individuálnych dojednaní je neprijateľnosť dojednania vylúčená. Ďalej uviedol, že za neprijateľnú podmienku možno považovať takú rozhodcovskú zmluvu, ktorá by spotrebiteľovi nedávala možnosť na výber pri podaní žaloby. V danom prípade podľa čl. 3 rozhodcovskej zmluvy spory môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, nie teda výlučne pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie je alternatívne, nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Účelom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľovi v procesnej pozícii žalobcu vybrať si orgán pre rozhodovanie o jeho žalobe. Toto ustanovenie nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Argumentom v prospech prípustnosti rozhodcovskej zmluvy je dôvodová správa k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že zákon predpokladá rozhodovanie vecí zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je pri výklade podľa smernice 93/13/EHS nekalá vtedy, ak vyžaduje od spotrebiteľa riešiť spory rozhodcovským konaním, ktoré nie je regulované právnymi predpismi. V danom prípade rozhodcovská zmluva odkazuje na úpravu zákona 244/2002 Z.z. a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť vec výhradne cestou arbitráže. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
5. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, je takého charakteru, že neumožňovala spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, nútila ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Aj keď formálne je podľa dojednanej rozhodcovskej doložky možné, aby sa práva z uzavretej spotrebiteľskej úverovej zmluvy uplatňovali aj na všeobecnom súde, reálne je pre spotrebiteľa takáto možnosť prakticky vylúčená - spor v absolútnej väčšine prípadov začína dodávateľ, ktorý si môže ako prvý vybrať, či svoje právo uplatní na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde. Potom
ako je právo uplatnené na rozhodcovskom súde, už nie je možné, aby vec prejednával všeobecný súd. Takéto dojednanie reálne nedáva spotrebiteľovi možnosť dosiahnuť riešenie sporu v inom ako rozhodcovskom konaní.
6. Aj keď by rozhodcovská zmluva bola samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, ani jej trvania, nemení to nič na závere, že v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neumožňuje spotrebiteľovi domáhať sa ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
7. Ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, že spotrebiteľ musí mať možnosť dosiahnuť rozhodovanie veci všeobecným súdom aj keď je v pozícii žalovaného, pri opačnom výklade by sa nenaplnil účel tejto právnej úpravy, ktorým bola ochrana spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj vtedy, ak je rozhodcovské konanie upravené zákonom.
8. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou môže byť v zásade akékoľvek dojednanie v spotrebiteľskej zmluve. Pre záver o tom, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nestačí to, že spotrebiteľ mal možnosť od tejto odstúpiť. Ak určité dojednanie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neplatnosť sa nekonvaliduje tým, že spotrebiteľovi dodávateľ poskytne možnosť od takéhoto dojednania odstúpiť. Možnosť odstúpenia od zmluvy sa môže týkať len platných ustanovení zmluvy.
9. Pri výklade zákona je rozhodujúce znenie zákona a jeho účel, nie dôvodová správa k zákonu.
10. Individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy je povinný preukazovať oprávnený, a ten dôkaz o tom nepredložil ani v odvolacom konaní. Za dôkaz individuálnosti nie je možné považovať možnosť od nej odstúpiť, resp. to, že rozhodcovská doložka nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Dodávateľ musí preukázať, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy bolo výsledkom vyjednávania s konkrétnym spotrebiteľom.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1,2 CSP.
12. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávnenej.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.