Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-33-2020.pdf
PDF · 130.8 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu Ing. N. I., bytom C. XXX, právne zastúpeného JUDr. K. G., advokátom, so sídlom v Starej Ľubovni, K. 20, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. februára 2020 číslo: XXXXXXXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 04. marca 2020 číslo:XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. februára 2020 číslo: XXXXXXXXX/XXXX v znení oznámenia o oprave chýb zo dňa 02. júna 2020 číslo: XXXXXXXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 04. marca 2020 číslo:XXXXXXXXX/XXXX a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.02.2020 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( ďalej len daňový poriadok ) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 04.03.2020 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým Daňový úrad Prešov vyrubil žalobcovi úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku v sume 515,40 Eur za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške tak, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobca v odvolaní zo dňa 23.03.2020 proti rozhodnutiu zo dňa 04.03.2020, ktorým mu bol vyrubený úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku v sume 515,40 Eur za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške namietal, že napadané rozhodnutie považuje za nezákonné a nesprávne.
3. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.12.2018, sp. zn. XOdK/XXX/XXXX bol na osobu daňového subjektu vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený JUDr. D. D. so sídlom I. 64/2, 066
01 R.. Predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 1/2019 dňa 02.01.2019, teda právoplatnosť nadobudlo dňa 03.01.2019.
4. Ďalej daňový subjekt cituje § 167f ods. 1 a § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uvádza, že správca dane pred vydaním napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tým, že pred vydaním rozhodnutia mal vykonať lustráciu v Obchodnom vestníku, z ktorého by bolo zrejmé, že dňa 03.01.2019 bol na daňový subjekt právoplatne vyhlásený konkurz, čo má za následok bezodkladné zastavenie daňového konania. Avšak správca dane takýto postup nevykonal.
5. Uvádza tiež citáciu § 166b ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, z ktorej podľa daňového subjektu vyplýva, že zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola uložená pred rozhodujúcim dňom, sa stávajú voči dlžníkovi vylúčené z uspokojenia. Keďže daňový subjekt porušil daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie roka 2014 a konkurz bol vyhlásený v roku 2019, je nesporné, že daný nárok - úrok z omeškania ako sankciu, nemôže správca dane daňovému subjektu vyrubiť.
6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov má správca dane daňové konanie začaté rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2020, v ktorom sa vymáha od daňového subjektu úrok z omeškania vo výške 515,40 Eur, bezodkladne zastaviť v zmysle § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7. Daňový subjekt preto navrhuje, aby prvostupňový orgán vyhovel odvolaniu v plnom rozsahu, resp. aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel podanému odvolaniu, resp. zastavil daňové konanie.
8. Finančné riaditeľstvo SR v zmysle § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a zo spisového materiálu zistilo tento skutkový stav: Dňa 30.03.2015 bolo správcovi dane doručené oznámenie daňového subjektu Ing. N. I., C. XXX o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v lehote do 30.06.2015. Daňový subjekt podal daňové priznanie dňa 29.06.2015. Priznaná daň predstavovala sumu 859,16 Eur. Lehota na zaplatenie daňovej povinnosti uplynula dňa. 30.06.2015/ Daňový subjekt uhradil daň vo výške 859,16 Eur dňa 27.08.2019. t. j. po lehote splatnosti.“
9. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XXdK/XXX/XXXX bol na majetok dlžníka Ing. N. I., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C. právoplatne vyhlásený konkurz dňa 03.01.2019.
10. Následne správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2020 vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov v sume 515,40 Eur za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške daňovému subjektu Ing. N. I., C. XXX, XXX XX C., dátum narodenia X.X.XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu sa daňový subjekt odvolal.
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu uvádzame:
12. Podľa § 49 ods. 2, prvá veta zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac.
13. Podľa § 49 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na
svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná.
14. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.
16. Podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane vyrubí úrok omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
17. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu, daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, ani trestné konanie, pričom v trestnom konám nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov.
18. Podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.
19. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v Znení neskorších predpisov na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
20. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov vydá oprávnenému.
21. V zmysle § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov úrok z omeškania sa považuje za daň (istinu), a nie je možné ho považovať ani za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok, ani za mimozmluvný úrok. Nejde ani o akcesorický záväzok. Ide o sankciu za porušenie konkrétnych zákonných povinností. Na jeho vznik nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškanie so zaplatením), ale právne významnou skutočnosťou je až právoplatné rozhodnutie správcu dane. Ak vyrubený úrok z omeškania nebude daňovým subjektom uhradený, stáva sa daňovým
nedoplatkom a podľa § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov daňou (istinou), a nie príslušenstvom pohľadávky.
22. Ing. N. I. podal dňa 29.06.2015 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014. Priznanú daň v sume 859,16 Eur, ktorá bola splatná dňa 30.06.2015, uhradil dňa 27.08.2019, t. j. jednoznačne po zákonom stanovenej lehote.
23. Pretože zákon č. 563/2009 Z.z. neobsahuje ustanovenia, ktoré by neumožňovali správcovi dane vyrubiť úrok počas trvania konkurzu, ale mu priamo ukladá povinnosť vyrubiť úrok z omeškania v prípade neuhradenia dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, správca dane si túto povinnosť splnil rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2020.
24. Taktiež z ustanovenia § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje.
25. Vyrubenie úroku z omeškania nie je exekučným konaním, nedochádza tu k vymáhaniu pohľadávky (pohľadávka vznikne až neuhradením právoplatne vyrubeného úroku z omeškania v lehote splatnosti), preto namietať ustanovením § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov je neopodstatnené.
26. Vyrubením úroku z omeškania si správca dane splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 156 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, čo mu umožňuje § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27. Odvolací orgán konštatuje, že správca dane postupoval pri vyrubení úroku z omeškania v súlade s platnými právnymi predpismi, a všetky námietky odvolávajúceho sa považuje za neopodstatnené.
28. Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Prešov ako zákonné potvrdil.
II.
29. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania v rozsahu 100 %.
30. V žalobe opísal skutkový stav, citoval § 166b ods. 1 písm. d), § 167f ods. 1, ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len ZKR ) a uviedol, že žalovaný správca dane v zmysle rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2020 v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXXXX zo dňa 21.02.2020 opiera svoj nárok o vyrubený úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) v sume 515,40 Eur z titulu nezaplatenia dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške daňovému subjektu, ktorým je žalobca.
31. Na žalobcu ako daňový subjekt bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.12.2018, sp. zn. XOdK/XXX/XXXX vyhlásený konkurz, pričom predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 1/2019 dňa 02.01.2019 pod podaním „Y teda dané uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2019.
32. Podľa IV. výroku uznesenia o vyhlásení konkurzu súd oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov (§166b ods. 1 písm. d) ZKR), ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
33. Oznámením publikovanom v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa 24.03.2020 pod podaním „K026199“ správca oznámil, že konkurzná podstata v konkurznom konaní žalobcu nepokryje náklady konkurzu a z uvedeného dôvodu sa konkurz na majetok žalobcu končí.
34. K porušeniu povinnosti žalobcu ako daňového subjektu došlo z dôvodu, že mal zaplatiť žalovanému správcovi dane daň z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014, pričom daná daň bola splatná dňa 30.06.2015. Teda je nesporne preukázané, že k porušeniu povinnosti žalobcu došlo „pred rozhodným dňom“, t.j. pred vyhlásením konkurzu.
35. Daná sankcia sa s poukazom na § 166b ods. 1 písm. d) ZKR stala nevymáhateľnou voči dlžníkovi, a to počnúc právoplatnosťou uznesenia o vyhlásení konkurzu. Chceme súdu poukázať na odôvodenia súdov v obdobných veciach, v ktorých sa súd zaoberal problematikou oddlženia fyzickej osoby konkurzom (osobným bankrotom) a nie konkurzom upravenej v ostatných ustanoveniach ZKR (mimo štvrtej hlavy ZKR). Ide o rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2018, č. k. XCbi/XX/ XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.09.2019 č. k. 1 X./X/XXXX-XXX.
36. V danom spore správca požadoval od konateliek úpadcu uloženie povinnosti (sankcie) v súlade s ustanovením § 74a ods. 2 ZKR, a teda požadoval od nich uloženie zmluvnej pokuty za porušenia ich povinností, že nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 ZKR. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd skonštatovali, a to najmä súd prvej inštancie v bode 30 odôvodenia svojho rozsudku, že síce žalobca má nárok na uloženie zmluvnej pokuty a tento nárok je dôvodný, avšak sa stal v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZKR nevymáhateľným. Nevymáhateľnosť súd prvej inštancie náležíte odôvodnil v bode 28 odôvodnenia svojho rozsudku. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo následne potvrdené aj Krajským súdom v Prešove ako zákonné a správne.
37. Na záver nám nedá poukázať na skutočnosť, že neobstojí tvrdenie Finančného riaditeľstva SR, ktoré uvádza na strane 4 svojho odôvodnenia rozhodnutia, a to že v zmysle § 47 ods. 2 ZKR vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje a z uvedeného dôvodu správca dane zákonne konal s poukazom na zákon č. 563/2009 Z. z.
38. Dané ustanovenie § 47 ods. 2 ZKR podľa štvrtej časti ZKR už nie je platné s poukazom na § 167f ZKR, pretože tak ako to vyplýva nielen z daných hore citovaných ustanovení § 167 f ods. 1, ods. 2 ZKR, ale aj z dôvodovej správy k novele ZKR k § 167f, ktorým bol zavedený nový inštitút oddlženia fyzickej osoby, pričom z uvedeného vyplýva nasledovné: „Upravuje sa účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné konania a obdobné vykonávacie konania (daňové exekučné konanie). Takéto konania nemožno začať a ani ich viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje „starý dlh“ dlžníka. Prebiehajúce exekučné konanie treba zastaviť a v konaní, ktoré má začať po vyhlásení konkurzu zamietne návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôvodu jednoznačnosti sa výslovne uvádza, že exekučné záložné práva zanikajú (nejde o zabezpečovacie práva pre účely konkurzu, ale len pre potreby exekúciu a inde ako v exekúcii ani nemôžu byť vykonané). Ak by sa zistilo, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada “.
39. Teda správca dane ani nemal začať daňové konanie o vyrubenie úroku z omeškania, t.j. o vyrubenie verejnoprávnej peňažnej sankcie pre porušenie povinnosti žalobcu ako daňového subjektu po vyhlásení konkurzu, a to či už rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa a ani rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR. Podotýkame, že konanie začalo po vyhlásení konkurzu, pričom v zmysle § 167f ods. 2 ZKR dané konanie s poukazom na dôvodovú správu obdobné vykonávacie konanie nemožno ani začať a ani viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje „starý dlh“ dlžníka.
40. Zároveň súdu zdôrazňujeme, že dátum vydania rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa je uvedený 21.02.2020, pričom samotné rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa je zo dňa 04.03.2020, z čoho je zrejmé, že rozhodnutie odvolacieho orgánu (Finančné riaditeľstvo SR) predchádza rozhodnutiu prvoinštančného orgánu (Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa). Aj z tohto dôvodu považujeme rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo SR za nezákonne, nesprávne a nepreskúmateľné.
III.
41. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.05.2020, ako aj rozhodnutia Daňového
úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2020, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 515,40 Eur za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.
42. V zdôvodnení žalobného návrhu žalobca cituje § 166b ods. 1 písm. d), § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
43. Ďalej uvádza, že na žalobcu ako daňový subjekt bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.12.2018, sp. zn. XOdK/XXX/XXXX vyhlásený konkurz, pričom predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. X/XXXX dňa 02.01.2019, teda právoplatnosť nadobudlo dňa 03.01.2019.
44. Podľa IV. výroku uznesenia o vyhlásení konkurzu súd oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov (§ 166b ods. 1 písm. d) ZKR), ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
45. Dňa 24.03.2020 bolo v Obchodnom vestníku č. 58/2020 zverejnené oznámenie o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
46. Žalobca ako daňový subjekt porušil povinnosť voči žalovanému z dôvodu, že mal zaplatiť daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014, ktorá bola splatná do 30.06.2015, z čoho vyplýva, že k porušeniu povinnosti došlo pred rozhodným dňom, t. j. pred vyhlásením konkurzu. Daná sankcia sa s poukazom na § 166b ods. 1 písm. d) ZKR podľa žalobcu stala nevymáhateľnou počnúc právoplatnosťou uznesenia o vyhlásení konkurzu. Poukazuje na odôvodnenia súdov v obdobných veciach, a to na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2018, č. k. XCbi/XX/XXXX-XXX a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.09.2019, č. k. XCoKR/X/XXXX-XXX.
47. Na záver uvádza, že neobstojí tvrdenie Finančného riaditeľstva SR, že v zmysle § 47 ods. 2 ZKR vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje, pretože ustanovenie § 47 ods. 2 ZKR podľa štvrtej časti ZKR už nie je platné s poukazom na § 167f ZKR, pretože to vyplýva z § 167f ods. 1, 2 ZKR, ale aj z dôvodovej správy k novele ZKR k § 167f, ktorým bol zavedený nový inštitút oddlženia fyzickej osoby. V dôvodovej správe k § 167f je uvedené: „Upravuje sa účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné konania a obdobné vykonávacie konania (daňové exekučné konanie). Takéto konania nemožno začať ...“.
48. Žalobca preto uvádza, že správca dane ani nemal začať konanie o vyrubení úroku z omeškania, t. j. o vyrubenie verejnoprávnej peňažnej sankcie pre porušenie povinnosti žalobcu po vyhlásení konkurzu. Podotýka, že s poukazom na dôvodovú správu obdobné vykonávacie konanie nemožno ani začať a ani viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje „starý dlh“ dlžníka.
49. Zároveň žalobca poukazuje na nesprávny dátum vydania rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, a preto aj z tohto dôvodu považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, nesprávne a nepreskúmateľné. Žalovaný k dôvodom žaloby uvádza, že sa v podstate zhodujú s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2020, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.05.2020, a na tomto odôvodnení trvá.
50. Vo vzťahu k dôvodovej správe k § 167f žalovaný uvádza, že vyrubovacie konanie nie je exekučné konanie ani daňové exekučné konanie. Žalovaný nespochybňuje nevymáhateľnosť danej sankcie, ale v štádiu vyrubenia sankcie nedochádza k jej vymáhaniu. Vyrubovacie konanie predchádza exekučnému konaniu. Ani z dôvodovej správy nevyplýva, že správca dane nemôže vyrubiť úrok z omeškania, pretože podľa § 167f počas konkurzu nemožno začať ani viesť exekučné konanie. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ani zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neobsahujú ustanovenia, ktoré by neumožňovali správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania.
51. K nesprávnemu dátumu vydania rozhodnutia žalovaný uvádza, že táto chyba v písaní bola odstránená oznámením o oprave chýb č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2020.
52. Na základe uvedeného žalovaný konštatuje, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2020 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.02.2020 v znení oznámenia o oprave chýb č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2020 boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a navrhuje zamietnuť žalobu v celom rozsahu.
IV.
53. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.08.2020 nespochybňuje nevymáhateľnosť danej sankcie, ale uvádza, že v štádiu vyrubenia sankcie nedochádza k jej vymáhaniu. Vyrubovacie konanie predchádza exekučnému konaniu. Ani z dôvodovej správy vypláva, že správca dane nemôže vyrubiť úrok z omeškania, pretože podľa § 167f ZKR počas konkurzu nemožno začať ani viesť exekučné konanie.
54. K danému tvrdeniu žalovaného chceme uviesť, že ak žalovaný nespochybňuje vymáhateľnosť danej sankcie, tak zároveň je mu zrejmé, že danú sankciu si nebude môcť ani vymáhať od žalobcu. Zároveň však poukazujeme na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.02.2020, kde na strane 4 predmetného rozhodnutia žalovaný okrem iného uvádza že „ak vyrubený úrok z omeškania nebude daňovým subjektom uhradený stáva sa daňovým nedoplatkom a podľa 2 písm. b) zákona é. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov daňovou istinou a nie príslušenstvom pohľadávky. Pričom v 5 odseku na strane 4 uvádza, „vyrubenie úroku z omeškania nie je exekučným konaním, nedochádza tu k vymáhaniu pohľadávky ( pohľadávka vznikne až neuhradením právoplatne vyrubeného úroku z omeškania v lehote splatnosti ), preto namietať ustanovením § 167 ods.1 a 2 zákona Z.z. v znení neskorších predpisov je neopodstatnené.
55. Z uvedeného nám teda nie je zrejmé a jasné, prečo žalovaný na jednej strane tvrdí, že v danom prípade sa jedná o nevymáhateľnú sankciu, avšak na strane druhej uvádza, že nezaplatením danej sankcie vznikne daňový nedoplatok, ktorý si môže následne žalovaný vymáhal v daňovom exekučnom konaní.
56. Preto sme toho právneho názoru, že takéto tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce, ktorými sa žalovaný domáha toho, aby rozhodnutím vyrubený daňový nedoplatok, v prípade jeho nezaplatenia, bol následne vymáhaný v daňovom exekučnom konaní.
57. Práve na základe konania žalovaného bol žalobca nútený podať žalobu o preskúmanie predmetného rozhodnutia z dôvodu, že ak by sa žalobca nebránil, bol by nútený uhradiť žalovanému daňový nedoplatok. Avšak s poukazom na to, že žalobca z dôvodu ťažkej finančnej situácie podal návrh na vyhlásenie konkurzu a nemal by k dispozícii finančné prostriedky na úhradu daňového nedoplatku, tento by sa stal predmetom vymáhania v exekučnom konaní. Preto považujeme takéto konanie žalovaného za nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi.
58. Žalovaný taktiež uvádza, že zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ani zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neobsahujú ustanovenia, ktoré by neumožňovali správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania.
59. Súhlasíme s tvrdením žalovaného, že predmetné osobitné právne predpisy neobsahujú ustanovenia, ktoré by neumožňovali správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania, avšak sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní je potrebné vychádzať z logického a systematického výkladu, a teda, že zámerom zákonodarcu pri tvorbe právneho predpisu bolo oddlžiť osobu od všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia a ktoré vznikli pred rozhodným dňom, t.j. dňom predchádzajúci dňu vyhlásenia konkurzu. Preto nesúhlasíme so žalovaným a s jeho rozhodnutím o vyrubení sankcie z dôvodu, že k porušeniu povinnosti žalobcu ako daňového
subjektu došlo „pred rozhodným dňom“, t.j. pred vyhlásením konkurzu, z daného je teda zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo zbaviť dlžníka dlhov, ktoré mu vznikli pred rozhodným dňom.
60. Rozhodnutím Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 04.03.2020, č. XXXXXXXXX/ XXXX správca dane nielen že vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 515,40 Eur, ale v jeho II. výroku uvádza: „úrok z omeškania je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania na účet Daňového úradu Prešov, vedený v Štátnej pokladnici č. účtu SK41 8180 5002 0880 2360 2043, variabilný symbol XXXXXXXXXX“. Teda už zo samotného prvostupňového rozhodnutia správcu dane nesporne vyplýva, že uvedený úrok z omeškania požaduje uhradiť.
V.
61. Žalobca aj žalovaný na výzvu súdu, či trvajú na nariadení ústneho pojednávania oznámili, že súhlasia aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
VI.
62. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu s tým, že postupom podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len SSP ) miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku riadne oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove aj na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
63. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane o vyrúbení úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrúbenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, ktoré na základe odvolania žalobcu, žalovaný ako zákonné potvrdil, argumentujúc, že takýto postup mu umožňuje § 47 ods. 2 ZKR. Rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v čase, keď bol na žalobcu vyhlásený konkurz.
64. Žalobca naopak dôvodil, že v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) a § 167f ods. 1, 2 ZKR k porušeniu povinnosti žalobcu došlo „pred rozhodným dňom“, t.j. pred vyhlásením konkurzu ( predmetná daň bola splatná 30.06.2015 ) a preto správca dane ani nemal začať daňové konanie o vyrúbenie úroku z omeškania, keďže pohľadávka sa stala nevymáhateľnou a aj prebiehajúce konania majú byť zastavené.
65. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.
66. Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku po vyhlásení konkurzu, po povolení reštrukturalizácie alebo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.
67. Podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.
68. Podľa § 167f ods. 1 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
69. Podľa § 167f ods. 2 ZKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
70. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí vypýva ( uvedené v konaní sporné nie je ), že na žalobcu ako daňový subjekt bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.12.2018 sp. zn. XOdK/ XXX/XXXX vyhlásený konkurz a predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č.
1/2019 dňa 02.01.2019 pod podaním „K000052“. Uvedené uznesenie teda nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2019.
71. Oznámením publikovaným v Obchodnom vetníku č. 58/2020 dňa 24.03.2020 pod podaním „Y správca oznámil, že konkurzná podstata v konkurznom konaní žalobcu nepokryje náklady konkurzu a z uvedeného dôvodu sa konkurz na majetok žalobcu končí.
72. Rozhodnutia daňových orgánov boli vydané dňa 21.05.2020 (druhostupňové rozhodnutie v súlade s opravou zo dňa 02.06.2020) a dňa 04.03.2020 (prvostupňové rozhodnutie), pričom úrok z omeškania bol vyrubený z titulu nezaplatenia dane z príjmov fyzickej osoby za obdobie 2014, splatnej dňa 30.06.2015, zaplatenej dňa 27.08.2019.
73. V danom prípade sa správny súd stotožňuje s námietkou žalobcu, že povinnosť, ktorá zakladala právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred vyhlásením konkurzu ( 30.06.2015 ) a teda v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZKR sa stala nevymáhateľnou, vylúčenou z uspokojenia čo znamená, že konanie o vyrubenie úroku z omeškania ani nemalo začať ( § 167f ods. 1 ZKR ), pričom ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú ( § 167f ods. 2 ZKR ).
74. Povinnosť správcu dane aplikovať príslušné ustanovenie ZKR vyplýva z § 158 ods. 5 daňového zákona.
75. V súvislosti s problematikou súvisiacou s posúdením účinkov konkurzu a reštrukturalizácie podľa ZKR, na úroky z omeškania podľa daňového poriadku z daňových nedoplatkov za obdobie spred vyhlásenia konkurzu a reštrukturalizácie, správny súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021, ktorého závery možno podporne aplikovať aj na daný prípad.
76. Veľký senát v súvislosti s interpretáciou ustanovení § 2 ods. 2 písm. b), e), f), § 84 ods. 1, § 156 ods. 2 a § 158 ods. 1, 3, 5 daňového poriadku vo väzbe na príslušné ustanovenia ZKR a to v súvislosti s posúdením účinkov reštrukturalizácie na úroky z omeškania podľa daňového poriadku z daňových nedoplatkov za obdobie spred vyhlásenia reštrukturalizácie vyslovil, že vo vzťahu k daňovému poriadku ( resp. k predchádzajúcemu zákonu č. 511/1992 Zb. ) je nutné zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácie označiť za lex specialis ( § 158 ods. 5 daňového poriadku ) so všetkými právnymi dôsledkami.
77. Veľký senát vychádzal pri posúdení veci z účelu reštrukturalizácie, ktorým je predovšetkým usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného ( aspoň čiastočného ) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti. Za tým účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácie zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenie dlžníka do trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov ( a priebežného uspokojovania nových ). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas prihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky.
78. Veľký senátu kasačného súdu sa stotožnil s názorom predkladajúceho senátu, že v reštrukturalizačnom konaní sa rozdeľujú záväzky dlžníka voči veriteľom na predreštrukturalizačné ( § 120 ods. 1 ZKR ) a reštrukturalizačné, resp. prednostné ( § 120 ods. 2 ZKR), pričom za predreštrukturalizačné sa považujú tie, ktoré vznikli v čase pred povolením reštrukturalizácie. Na tieto pohľadávky sa viaže povinnosť ich prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní, inak ich vymáhateľnosť voči
dlžníkovi ( za predpokladu splnenia ďalších zákonných podmienok ) zaniká. Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje pohľadávky voči dlžníkovi na uvedené dve skupiny je dátum vyhlásenia reštrukturalizácie.
79. Veľký senát sa priklonil k názoru senátu 1S, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania za oneskorené zaplatenie daňového nedoplatku žalobcu na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2011, je v časti odo dňa splatnosti uvedenej dane ( 31.01.2012 ) až do povolenia reštrukturalizácie žalobcu ( 13.12.2014 ), pohľadávkou predreštrukturalizačnou, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom. K otázke zákonnosti vyrubenia úrokov z omeškania za trvanie omeškania po dni začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi môže veľký senát poukázať len na ustanovenie § 156 ods. 2 piata až siedma veta daňového poriadku, ktoré umožňuje správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania voči daňovému dlžníkovi v reštrukturalizácii len za dobu do začatia reštrukturalizačného konania. Za obdobie trvania omeškania so zaplatením predreštrukturalizačných pohľadávok po rozhodujúcom dni už správcovi dane úroky z omeškania nepatria. Tie sa v zmysle § 138 ods. 2 ZKR do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po potvrdení plánu súdom sa považujú v celom rozsahu za odpustené.
80. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3, 4 SSP rozhodnutie žalovaného v spojení s oznámením o oprave chýb zo dňa 02.06.2020 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, lebo vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia.
81. Úlohou správnych orgánov ďalšom konaní bude postupovať v naznačenom smere ( viď odseky 73, 74 ).
82. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1, § 175 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, s tým že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 175 ods. 2 SSP ).
83. Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).