Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-26-2020.pdf
PDF · 69.06 KB
Case nature
Subarea
15C/26/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcov: 1) F., 2) F., zastúpených PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice, proti žalovanému: Cresco Hotels s.r.o., Poštová 3, Bratislava, IČO: 43 837 964, zastúpenému JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, Miletičova 20, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 21 254,64 EUR s prísl.
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 12. 8. 2020 domáhali vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zriadi záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, okres H., obec H., katastrálne územie N., ako byt č. 3, 1. poschodie, I., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 791/100000 nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele registra CKN s parcelným číslom XXXX/X . o výmere 5 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na parcele registra CKN s parcelným číslom XXX/X o výmere 1863 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a na parcele registra CKN s parcelným číslom XXXX/X o výmere 50 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, druh stavby 9 bytový dom, popis stavby bytový dom Y. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu proti žalovanému vo výške 21 254,64 Eur s príslušenstvom vyplývajúcej z titulu bezdôvodného obohatenia. 2. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 21 254,64 Eur s príslušenstvom. 3. Konajúci súd uznesením, sp.zn. 15C/26/2020- 30 zo dňa 13.8. 2020 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov nepriznal. 4. V podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 11.9.2020, pred prvým pojednávaním o veci samej, žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu oznámili súdu, že berú žalobu späť v celom rozsahu bez udania dôvodu a žiadajú, aby súd konanie zastavil.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 6. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 7. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10. Podľa § 255 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
P r á v n y záver :
11. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov, ktorý urobili pred prvým pojednávaním o veci samej, súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil. 12. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by musel znášať (nahradiť) trovy žalovaného žalobca. 13. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30.6.2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. 14. Nakoľko žalobcovia vzali žalobu späť v celom rozsahu bez udania dôvodu, a súd mal za preukázané, že nešlo o reakciu na správanie žalovaného, má súd za to, že procesne zavinili zastavenie konania, súd rozhodol tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.