Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: C. H.ł V., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom os. U. F. XX/XX, XX-XXX H., H., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: LONEVYL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 180, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 60701-2/2019-BA zo dňa 08. augusta 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave Číslo: 60701-2/2019-BA vydané dňa 8. augusta 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 42427-2/2019-CA vydané dňa 13. júna 2019 a vec v r a c i a na ďalšie konanie žalovanému.

Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím Číslo: 42427-2/2019-CA zo dňa 13. júna 2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) podľa bod prvý o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov - ďalej len zákon o sociálnom poistení rozhodla, že pánovi C. V., nar. XX.XX.XXXX nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi LONEVYL, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca od 01. apríla 2013 podľa slovenskej legislatívy. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa po skonštatovaní priebehu administratívneho konania uviedol, že vydal rozhodnutie o nevzniknutí povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti na základe poukazu na článok 16 ods. 1, 2, 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej ako vykonávacie nariadenie). Správny orgán prvého stupňa uviedol, že zisťoval, či bola príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska určená legislatíva, ktorá sa na zamestnanca vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia. Z príslušnej právnej úpravy vyplýva, že legislatívu v oblasti sociálneho zabezpečenia je povinný určiť štát bydliska zamestnanca, pričom ak zamestnanec vykonáva činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch Európskej únie, je povinný o tejto skutočnosti informovať inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Poznaniu (ďalej len ZUS) oznámila Sociálnej poisťovni listom č. 540900/401/6318/2013-UBS zo dňa 29.10.2014, že žalobca v období od 01.04.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vo svojom konaní vzala na vedomie určenie legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia poľskou sociálnou inštitúciou, a teda

vo veci nevykonala už žiadne ďalšie dokazovanie a žiadnymi konaniami nespochybnila právny názor poľskej sociálnej inštitúcie. Na preukázateľné určenie legislatívy postačuje jej odsúhlasenie príslušnými sociálnymi inštitúciami bez vyznačenia doložky právoplatnosti.

2. Rozhodnutím Číslo: 60701-2/2019-BA zo dňa 08. augusta 2019 (ďalej ako odvolacie rozhodnutie alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodla o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa tak, že toto v celom rozsahu zamietla a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, Čadca. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo doručené aj zamestnávateľovi LONEVYL, s.r.o., ktorý je v zmysle úpravy účinného od 01. januára 2005 tiež účastníkom konania. Odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamestnávateľ nepodal. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že je vecne správne a v súlade s príslušnou právnou úpravou. Poukázal na skutočnosť, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina je zamestnávateľ zapísaný v tomto registri pod obchodným menom LONEVYL, s.r.o. s dňom zápisu 04.01.2012. Tento zamestnávateľ je od 26.01.2012 prihlásený v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil žalobcu ako zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01.04.2013. Žalobca bol prihlásený ako zamestnanec v registri poistencov do 31.12.2017. Žalovaný zdôraznil záväznosť koordinačných nariadení, ktoré ako nariadenia Európskeho spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Konkrétne poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - základné nariadenie a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 - vykonávacie nariadenie, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia. Základnou úlohou označených koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Žalovaný ďalej citoval na článok 11 ods. 1, ods. 3a, článok 13 ods. 3, článok 76 základného nariadenia a článok 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3 vykonávacieho nariadenia. Poukázal na skutočnosť doručenia oznámenia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia zo dňa 29.10.2014 žalovanému, podľa obsahu ktorého tento orgán na základe analýzy zhromaždených dokumentov určil, že zamestnanec podlieha od 04.09.2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Uvedené znamená, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca v spolupráci so Sociálnou poisťovňou a rešpektujúc postupy vyplývajúce z článku 16 vykonávacieho nariadenia určila, že zamestnanec od 01.04.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Žalovaný skonštatoval, že námietky uvedené žalobcom v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z koordinačných nariadení nevyplýva, že určenie uplatniteľnej legislatívy má byť vo forme rozhodnutia, ktoré nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť. Na preukázanie určenia legislatívy postačuje a v praxi sa aj využíva odsúhlasenie príslušnými sociálnymi inštitúciami bez vyznačenia doložky právoplatnosti. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že zamestnávateľ podal prihlášku zamestnanca do systému slovenského sociálneho poistenia, automaticky neznamená, že zamestnanec podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Takýto dokument len preukazuje, že zamestnávateľ prihlásil zamestnanca na povinné sociálne poistenie v zmysle vnútroštátnych predpisov sociálneho zabezpečenia SR. Registračný list fyzickej osoby, teda prihláška, má len deklaratórne účinky. Ak bolo neskôr v súlade s koordinačnými nariadeniami určené, že zamestnanec mal podliehať legislatíve iného členského štátu, bolo potrebné uskutočniť kroky na zosúladenie vzniknutého stavu, pretože koordinačné nariadenia majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátny predpis. Náprava nesprávnej registrácie zo strany Sociálnej poisťovne bola možná len vydaním rozhodnutia o zániku povinného sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na zamestnanca sa v zmysle koordinačných nariadení vzťahuje uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky. Po poukázaní na úpravu podľa až 5 o sociálnom poistení v príslušnom znení, žalovaný skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie má všetky zákonom predpísané náležitosti. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia Sociálna poisťovňa hodnotila všetky dôkazy samostatne a následne všetky vo vzájomnej súvislosti a postupovala v súlade s nariadeniam Európskej únie.

3. Podaním zo dňa 28.08.2019, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 10.09.2019, podal žalobca včas žalobu podľa a nasl. ( - - ďalej ako ). Navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného a rozhodnúť o ich zrušení a vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa s príkazom na zohľadnenie právnych predpisov Spoločenstva o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia počas opätovného preskúmania. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby namietal: I. Porušenie predpisov hmotného práva, v dôsledku ktorého bolo ovplyvnené rozhodnutie vo veci. Zdôraznil, že poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie, podľa ktorého žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Žalobca namietal neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia (Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29.04.2004 s tým, že uvedené ustanovenie nemalo byť v predmetnej veci použité, pretože žalobca nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku, v nadväznosti na čo sa voči žalobcovi uplatňuje výlučne článok 13 ods. 3 základného nariadenia. Sociálna poisťovňa v odôvodnení rozhodnutia cituje veľa ustanovení z rôznych zákonov, ale neexistuje medzi nimi žiaden konkrétny právny základ napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o žalobcu. U zamestnávateľa boli vykonané kontroly, ktoré preukázali, že zamestnávateľ má všetky dokumenty týkajúce sa pracovníkov a ich práce. Žalobca poukázal na porušenie a zdôraznil, že v pracovnej zmluve žalobcu je stanovené, že sa práca musí vykonávať na území Slovenska, pretože zamestnávateľ chce dosiahnuť čo najširšie publikum a povaha práce vyžaduje, aby bola vykonávaná mimo sídla firmy prostredníctvom oboznámenia slovenských podnikateľov s ponukou spoločnosti. Vydané rozhodnutie má základ v neoprávnenom vyhlásení Zakładu Ubezpieczeń Społecznych, že práca má marginálny. Označená poľská inštitúcia nemá právomoc posudzovať existenciu pracovného pomeru a hodnotiť ho, pretože toto patrí výlučne Sociálnej poisťovni. Práca žalobcu, ktorý je aktívny tiež na Slovensku, nepredstavuje prácu marginálneho charakteru, preto sa na žalobcu vzťahuje iba článok 13 ods. 3 základného nariadenia. Zamestnanie na Slovensku je viac ako 50% a práca v takomto rozsahu nie je prácou o marginálnom charaktere (bod 10. článku I. správnej žaloby). V pracovnej zmluve žalobcu je výslovne napísané, že prácu vykonáva na Slovensku, v nadväznosti na čo žalobca dochádza na Slovensko a z vykonanej práce predkladá zamestnávateľovi príslušné správy. Žalobca namieta neoprávnený predpoklad, že nájomná práca na základe pracovnej zmluvy pre spoločnosť LONEVYL, s.r.o. je realizovaná v rámci hlavného predmetu podnikania, zatiaľ čo žalobca vykonáva prácu na vlastný účet o úplne odlišnom charaktere a pre spoločnosť LONEVYL, s.r.o. vykonáva prácu promótora služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo jeho klientom. II. Žalobca namieta porušenie predpisov o konaní, ktoré ovplyvnilo výsledok vo veci. Tvrdí ľubovoľné a nie slobodné hodnotenie dôkazov a odmietnutie pripustenia ako dôkazu dokladov uvedených žalobcom, ktoré prispievali k vysvetleniu okolností dôležitých pre posúdenie veci a boli vydané pre podnikateľov v totožnom skutkovom a právnom stave. Namieta nesprávne posúdenie zápisnice z kontroly vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca a uznanie, že práca nie je v skutočnosti vykonávaná, zatiaľ čo žalobca pracuje na území Slovenska, nie nevyhnutne v meste, ktoré je sídlom spoločnosti. Práca žalobcu nemôže byť vykonávaná v priestoroch spoločnosti, pretože sa opiera o aktívnu reklamu zamestnávateľa medzi fyzickými osobami, právnickými osobami a podnikateľmi podnikajúcimi na Slovensku. K reálnemu výkonu činností zamestnanca dochádza a kontrola vykonaná Sociálnou poisťovňou Čadca bola vykonaná bez účasti žalobcu, ktorý bol ukrátený aj písomného oznámenia pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je vydané na základe nesprávneho posúdenia skutkového a právneho. Ďalej na odôvodnenie správnej žaloby žalobca uvádza, že vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastný účet a z tejto činnosti platí príspevky v prospech dôchodkového orgánu. Dňa 01.04.2013 uzavrel s firmou LONEVYL, s.r.o., so sídlom v Čadci pracovnú zmluvu a pracoval do 31.12.2017. Podľa pracovnej zmluvy mal žalobca plniť úlohy, ktoré dostal na území Slovenska, pričom práca spočívala v iných činnostiach, ktoré sú uvedené v rámci podnikateľskej činnosti. Sociálna poisťovňa v napadnutom rozhodnutí porušila článok 5 vykonávacieho rozhodnutia. Tento predpis uvádza, že doklady vydané inštitúciou štátu za účelom uplatňovania základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré potvrdzujú situáciu danej osoby, sú akceptované inštitúciami ostatných štátov tak dlho, ako dlho nebudú odvolané alebo zrušené členským štátom, v ktorom sú vydané. Na základe pracovnej zmluvy, ktorú mal žalobca uzatvorenú, bol zaregistrovaný pre potreby poistenia v Slovenskej republike. Príslušná slovenská inštitúcia mu udelila číslo sociálneho poistenia v registračnom liste FO. Žalobca poukázal na článok 13 ods. 3 základného nariadenia, podľa ktorého osoba, ktorá nastupuje do nájomnej práce v inom štáte únie, podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom nájomnú prácu vykonáva. Pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska (lex loci laboris). Pokiaľ napadnuté

rozhodnutie vychádza z dokladu od poľského subjektu Zakład Ubezpieczeń Społecznych, ako poľského orgánu miesta bydliska navrhovateľa, nie je v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ, pretože tento poľský orgán sociálneho zabezpečenia je oprávnený iba uviesť platné právne predpisy v súlade s článkom 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004, čiže s právnymi predpismi Slovenskej republiky odo dňa uzatvorenia pracovnej zmluvy. Poľský poisťovací orgán nemal právomoc posúdiť existenciu poistného vzťahu v právnom zmysle. Poľský poisťovací orgán po konzultácii so Sociálnou poisťovňou prispel k situácii, v ktorej žaloba podnikajúc a vykonávajúc nájomnú prácu v rôznych členských štátoch EÚ podliehal právnym predpisom viac ako jednej krajiny. Takýto výsledok je v rozpore s účelom článku 48 až 51 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (články 39 a 42 konsolidovaného znenia). Sociálna poisťovňa vykonala kontrolu zamestnávateľa žalobcu, ktorá však bola vykonaná tendenčným spôsobom, s cieľom vylúčenia žalobcu zo sociálneho zabezpečenia na Slovensku a nie na zistenie skutočností. Ani táto kontrola však neukázala žiadne nezrovnalosti a od zamestnávateľa žalobcu nebolo požadované doplniť doklady. Zamestnávateľ žalobcu predložil zamestnancom Sociálnej poisťovne dokumentáciu týkajúcu sa žalobcu s prihliadnutím na správy z vykonanej práce. Žalobca zdôraznil, že jeho povinnosťou podľa pracovnej zmluvy je výkon práce promótora služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo jeho klientom, pričom zamestnávateľ zveruje žalobcovi vykonávanie úloh a činností podľa vlastného uváženia, ale vždy na základe pracovnej zmluvy. Náplňou práce žalobcu je kontrolovanie potenciálnych klientov, prezentácia a propagácia činnosti zamestnávateľa a jeho zákazníkov, pričom žalobca vykonáva svoju prácu osobne s náležitou starostlivosťou a využitím svojho najlepšieho vedomia a zručností, zverené úlohy vykonáva načas a na žiadosť zamestnávateľa. Prácu vykonáva na celom území Slovenska v rôznych miestach. Vykonávanie tejto práce v stacionárnom režime by nemalo zmysel, pretože zamestnávateľ má záujem pracovať v teréne a zoznamovať slovenských podnikateľov s rôznymi ponukami zamestnávateľa. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú štvrťročné výkazy o dokončení prác, ktoré sú odovzdávané zamestnávateľovi. Žalobca vykonáva prácu za náležitú odmenu stanovenú v pracovnej zmluve. Keďže kontroly Sociálnej poisťovne neodhalili žiadne nedostatky, je práca legálna a vykonaná a príspevky sú pravidelné platené, v nadväznosti na čo sú námietky Sociálnej poisťovne, že nebola vykonaná práca, neopodstatnené. Zamestnávateľ žalobcu má dostatočnú dokumentáciu preukazujúcu, že jej činnosť na území Slovenska je legálna a skutočná. Na Slovensku má zamestnávateľ žalobcu sídlo už dva roky. Administratívne a účtovné doklady sú uložené v sídle spoločnosti. Sociálna poisťovňa mylne uvádza, že trvalé bydlisko vlastníka spoločnosti má nejaký význam v tomto prípade. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o kapitálovú a nie o osobnú obchodnú spoločnosť. Takáto obchodná spoločnosť nemusí zamestnávať svojich administratívnych pracovníkov. Tvrdenia Sociálnej poisťovne týkajúce sa miesta sídla spoločnosti nie sú pre žalobcu relevantné, pretože právne predpisy spoločenstva jasne vo svojom obsahu znamenajú, že ide o miesto výkonu práce žalobcu a táto práca je v konečnom dôsledku vykonávaná na Slovensku.

4. K žalobe sa podaním zo dňa 03. augusta 2020 vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych (ďalej len ZUS), že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkúvajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia (Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - ďalej len základné nariadenie) sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach a poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - ďalej len vykonávacie nariadenie) zaslala Sociálnej poisťovni oznámenie z 29.10.2014, ktorým určila, že žalobca - zamestnanec podlieha od 01.04.2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Žalovaný v súvislosti s definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 27.04.2016. Žalovaný zdôraznil vo svojom vyjadrení k žalobe, že podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia neboli výsledky vykonanej kontroly a ani skonštatovanie marginálneho výkonu práce zamestnanca na

území SR, ale práve definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky príslušnou poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neprimeranosti použitia článku 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia (žalobca v žalobe nesprávne uvádza článok 11 ods. 2 písm. a) - poznámka žalovaného) a s tým súvisiacim stavom, že v danom období podlieha uplatniteľnej legislatíve dvoch štátov, žalovaný uviedol, že poľský orgán sociálneho zabezpečenia ako aj Sociálna poisťovňa majú za preukázané, že k reálnemu výkonu činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky nedochádza, a teda tu neexistuje súbeh v zmysle článku 13 ods. 3 základného nariadenia, ako naznačuje žalobca. Žalobca preto podlieha systému sociálneho poistenia len jednej krajiny, t.j. Poľskej republiky, v ktorej vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zamestnávateľ síce žalobcu prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, teda do systému slovenského sociálneho poistenia od 01.04.2013, v súvislosti s čím bolo žalobcovi automaticky vygenerované za účelom registrovania rodné číslo, avšak táto skutočnosť nemá za dôsledok, že žalobca podlieha uplatniteľnej legislatíve Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa neporušila princíp rovnakého zaobchádzania a neuplatňuje diskriminačný postup voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na judikatúru krajských súdov v skutkovo podobných konaniach Krajského súdu v Prešove, v Žiline a v Trnave, ktorých spisové značky a dátumy rozhodnutí v merite veci označil.

5. Žaloba s prílohami bola doručená ďalšiemu účastníkovi konania, ktorý sa však k žalobe nevyjadril.

6. Žalobca repliku nepodal.

7. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa a nasl. ( - ďalej len ) a žaloba je podaná žalobcom fyzickou osobou, kedy správny súd podľa nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná. O zrušení rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa rozhodol podľa , (pri zrušení i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zohľadniac dispozitívny úkon žalobcu, ktorý navrhol i zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), teda z dôvodu, že tieto rozhodnutia vydali orgány, ktoré na to neboli zo zákona oprávnené. Podľa vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa až e) a rovnako za splnenia podmienok podľa . Na termíne dňa 25.03.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.

8. Podľa , , : Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie po a) Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa : Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - ďalej len zákon o sociálnom poistení: Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

Podľa o sociálnom poistení: Do pôsobnosti pobočky patrí po a) rozhodovať v prvom stupni po 1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona o sociálnom poistení: Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.

Podľa § 194 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona o sociálnom poistení: Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva. Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej ako správny poriadok: Správny orgán konanie zastaví, ak po e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ako základné nariadenie): Toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) základného nariadenia: Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. S výhradou článkov 12 až 16: Osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia: Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 nariadenia EP a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej ako vykonávacie nariadenie): Osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom

určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia: Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.

9. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, tak ako sú v podstatnom obsahu zachytené v bodoch 1 a 2 tohto rozsudku. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je doklad vystavený subjektom Zakład Ubezpieczeń Społecznych, II Oddział w Poznaniu, Inspektorat we Wrześni zo dňa 19.09.2013 vrátane jeho prekladu, podľa ktorého prekladu sa uvedený doklad týka určenia príslušnej legislatívy určenej podľa článku 16 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 týkajúceho sa Nariadenia (ES) č. 883/2004 ohľadom koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia (Z.z. EÚ zo dňa 30.10.2009 č. L 284/1) v súvislosti s vykonávaním hospodárskej činnosti na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ, podľa ktorého označený orgán poľského sociálneho zabezpečenia v súvislosti s článkom 13 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia informuje žalobcu, že od 01.04.2013 podlieha poľskej legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia. Podľa dokladu zo dňa 29.10.2014 vystaveného subjektom Zakład Ubezpieczeń Społecznych, II Oddział w Poznaniu, Inspektorat we Wrześni, doručeného žalovanému 06.11.2014, ktorý je súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu, a to vrátane jeho prekladu, príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky informuje žalovaného, že pre žalobcu bola určená poľská legislatíva platná na obdobie od 01.04.2013 v oblasti sociálneho zabezpečenia, a to podľa článku 13 ods. 1 písm. b) v súvislosti s článkom 13 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. Súčasťou administratívneho spisu je prihláška a odhláška žalobcu - registračný list fyzickej osoby - žalobcu, podľa obsahu ktorého v časti prihlášky je uvedený dátum vzniku poistenia od 01.04.2013 a podľa odhlášky dátum zániku poistenia 31.12.2017.

10. Podľa úpravy správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva vymedzenie rozsahu prieskumu vykonávaného správnymi súdmi vo vzťahu ku postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Uvedený prieskum zákonnosti zahŕňa posudzovanie skutočností, či rozhodnutia správnych orgánov a procesné postupy vedúce k ich vydaniu sú v súlade s relevantnou procesno-právnou a hmotno-právnou úpravou.

11. V tomto konaní neboli sporné skutočnosti, v zmysle ktorých bol žalobca v relevantnej dobe fyzickou osobou s bydliskom na území Poľskej republiky, pričom vykonával činnosť na vlastný účet v

Poľskej republike a zároveň mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom LONEVYL, s.r.o., so sídlom v Čadci, teda so zamestnávateľom majúcim formu obchodnej spoločnosti, so sídlom na území Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností sa na žalobcu priamo vzťahuje úprava vyplývajúca z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie). Úprava uvedených nariadení má podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou členských štátov EÚ. Skutočnosť bydliska žalobcu na území Poľskej republiky odôvodňuje voči žalobcovi určenie uplatniteľnej legislatívy inštitúciou štátu jeho bydliska, t.j. v prejednávanej veci príslušnou poľskou inštitúciou. Uvedené vyplýva z článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Len takto určená inštitúcia, v danom prípade príslušná poľská inštitúcia určená na vykonávanie sociálneho zabezpečenia, je potom oprávnená, a teda má právomoc, posudzovať a vyhodnocovať splnenie podmienok pre aplikáciu článku 13 ods. 3 základného nariadenia vo vzťahu k žalobcovi. Takéto ustálenie inštitúcie vybavenej právomocou určovať uplatniteľné právne predpisy a posudzovať splnenie predpokladov podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia zabezpečuje napĺňanie účelu úpravy oboch uvedených koordinačných nariadení a cieľov týchto nariadení. Zároveň sa tým vylučuje, aby pri aktuálne a aj v relevantnej dobe častom jave výkonu činnosti osôb, majúcich bydlisko v členských štátoch EÚ, tieto v dôsledku voľného pohybu pracovnej sily v rámci EÚ ako zamestnané osoby a osoby samostatne zárobkovo činné súčasne v rôznych členských štátoch EÚ, podliehali systémom sociálneho zabezpečenia naraz viacerých štátov na jednej strane alebo žiadnemu z týchto systémov sociálneho zabezpečenia na druhej strane. V pomeroch prejednávanej veci bolo nesporné, že príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (Zakład Ubezpieczeń Społecznych - ďalej ako ZUS) určila ako uplatniteľnú legislatívu vo vzťahu k žalobcovi poľskú legislatívu. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s ustanovením článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na ustanovenie článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané nezrušil ani nevyhlásil za neplatné). Správny súd konštatuje, že v administratívnom konaní a ani v konaní pred správnym súdom, neboli zo strany žalobcu ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr. podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by boli namietané závery ZUS). Skutočnosti preukazujúce opak vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru správneho súdu o určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi neboli zistené ani samotným správnym súdom v tomto konaní. V tejto časti poukazuje správny súd na list ZUS zo dňa 19.09.2013 vrátane jeho prekladu, tak ako sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Podľa jeho obsahu ZUS informuje žalobcu, že v období od 01.04.2013 v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. b), s článkom 13 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, podlieha žalobca poľským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Totožná informácia bola oznámená i žalovanému listom ZUS zo dňa 29.10.2014, ktorý je vrátane prekladu súčasťou pripojeného administratívneho spisu. List ZUS zo dňa 29.10.2014 bol žalovanému nesporne doručený dňa 06.11.2014. Žalovaný nenamietal po nespornom doručení dokladu ZUS zo dňa 29.10.2014 Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 06.11.2014, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorou je tento doklad podľa obsahu administratívneho spisu opatrený, v lehote dvoch mesiacov v zmysle článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia uvedené určenie uplatniteľných právnych predpisov, teda poľskej legislatívy. V nadväznosti na to sa toto určenie stalo podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty, t.j. dňa 07.01.2015 konečným - definitívnym. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov - poľskej legislatívy potom vylučuje aplikáciu článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, vzhľadom na absenciu existencie neistoty v otázke určenia uplatniteľných právnych predpisov. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR č. k. zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorých: Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné. Rovnako správny súd poukazuje aj na závery podľa bodu 34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn.

zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorých: Vo vzťahu k žalobcovi 1/ a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1/ bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. /PUWU/UBS- OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1/ oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1/ konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná. Dôsledkom uvedeného určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa k momentu vydania jeho rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko ku dňu 07.01.2015, teda pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (i žalovaného) nastali účinky určenia uplatniteľnej legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou v zmysle vyššie uvedeného (v tejto časti poukazuje správny súd na závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020, sp. zn. zo dňa 30. septembra 2020, sp. zn. zo dňa 25.11.2020 ako aj zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. . Komunikáciu medzi poľským orgánom sociálneho zabezpečenia a žalovaným, v rámci ktorej bol žalovanému preukázateľne doručený list poľského subjektu ZUS zo dňa 29.10.2014, hodnotí správny súd výlučne v rovine naplnenia úpravy podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia, teda ako naplnenie vzájomných informačných povinností orgánov sociálneho zabezpečenia jednotlivých štátov Európskej únie navzájom a nie v rovine postupu týchto orgánov pri odstraňovaní neistoty v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Na základe uvedených záverov správny súd konštatuje existenciu dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa , teda z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa , súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa zákona o sociálnom poistení o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka (LONEVYL, s.r.o.) odo dňa 01.04.2013 podľa slovenskej legislatívy. Uvedená skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu, že žalobca podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou zákona o sociálnom poistení, ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa správneho poriadku ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018. V nadväznosti na základ rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného neboli vyhodnocované vecné námietky žalobcu vymedzené vo včas podanej správnej žalobe. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa miesta výkonu práce, sídla zamestnávateľa, skutočného výkonu práce, jej rozsahu a vykonanej kontroly, správny súd zároveň vo väzbe na dôvody, ktoré sú základom tohto rozsudku, hodnotí v celom rozsahu ako irelevantnú, pretože na uvedených skutočnostiach správne orgány svoje rozhodnutia ani nezaložili.

12. Podľa : Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak po a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa : Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

13. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca. Žalobca má v nadväznosti na to voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie úpravy . Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania priznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, a teda sa jedná o situáciu, keď nie je možné skonštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu a rozhodnutie správneho súdu v tejto veci malo vo väzbe na to povahu rozhodnutia o akademickej otázke. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na úpravu podľa a pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu boli správnym súdom uložené a zároveň pri zohľadnení absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi konania a absencie návrhu na takéto priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi konania, všetko v zmysle úpravy .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.