Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-212-2020.pdf
PDF · 107.51 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/212/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Poštová banka a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpený.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47232471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Q. Y., K.. XX.XX.XXXX, O. XX.K. XX/XXXX, XXX XX V. o zaplatenie 4540,92 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 660,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy O 18,20 € od 26.01.2020 do 25.02.2020, O 64,72 € od 26.02.2020 do 25.03.2020, O 113,60 € od 26.03.2020 do 25.04.2020, O 160,98 € od 26.04.2020 do 25.05.2020, O 209,66 € od 26.05.2020 do 25.06.2020, O 257,84 € od 26.06.2020 do 25.07.2020, O 307,31 € od 26.07.2020 do 25.08.2020, O 356,31 € od 26.08.2020 do 25.09.2020, O 405,73 € od 26.09.2020 do 25.10.2020, O 456,40 € od 26.10.2020 do 25.11.2020, O 506,66 € od 26.11.2020 do 25.12.2020, O 558,15 € od 26.12.2020 do 25.01.2021, O 609,26 € od 26.01.2021 do 25.02.2021, O 660,80 € od 26.02.2021 až do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica ako tzv. upomínaciemu súdu sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia istiny vo výške 4423,89 €, vyčísleného úroku z istiny vo výške 99,03 € (ide o súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4423,89 € od 11.12.2018 do zaplatenia a poplatkov vo výške 18 €.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 11.11.2016 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 5 000 €, ktorý mal vracať spôsobom uvedeným v úverovej zmluve. Keďže sa tak nedialo, pristúpil žalobca k predčasnému zosplatneniu úveru a to dňom 10.12.2018. Sumy vyššie uvedené sú nárokmi vyplývajúcimi z nesplateného úveru žalovaným.
2. Žalovanému bola žaloba doručená oznámením podľa § 116 C.s.p. z dôvodu, že sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť miesto jeho skutočného pobytu.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a aj s prihliadnutím na tvrdenia strán sporu zistil nasledujúce: 3.1. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.06.2020 (č.l. 6 - 7) vyplýva, že ku dňu podania žaloby bola zo strany žalovaného zaplatená celkom suma 1603,10 €. 3.2. Listom zo dňa 10.12.2018 (č.l.12) žalobca poskytnutý úver predčasne zosplatnil ku dňu 10.12.2018 s tým, že požaduje zaplatenie celkom sumy 4540,92 €. K tejto výzve priložil aj podací hárok potvrdzujúci to, že táto výzva na úhradu dlžnej sumy bola žalovanému zaslaná. 3.3. Z upozornenia - „Výzvy na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 13.11.2018 (č.l. 12) vyplýva, že žalobca upozorňuje žalovaného, že tento je ku dňu 13.11.2018 v omeškaní so sumou 307,38 € pozostávajúcou z omeškanej splátky vo výške 298,38 € a poplatkov vo výške 9 €. Zároveň žalobca žalovaného upozorňuje na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Rovnako aj k tomuto upozorneniu žalobca priložil poštový podací hárok o tom, že bolo odoslané žalovanému. 3.4. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - „dobrá pôžička“ (č.l. 13-15) súd zistil, že skutočne žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 5 000 €, ktorý mal byť vrátený formou mesačných splátok vo výške 81,89 € (z toho 6 € ako poistné). Fixná úroková sadzba bola uvedená ako 09,90 % ročne a RPMN ako 12,80 % ročne, priemerná RPMN na trhu 10,10 %, odplata za poskytnutie úveru 11,34 % ročne a celková čiastka, ktorú mal klient zaplatiť bola uvedená 7861,44 €. 3.5. Listom zo dňa 03.12.2020 (č.l. 46) vyzval súd žalobcu, aby mu tento zaslal:
- všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného,
- špecifikoval uplatnené poplatky a uviedol z čoho vyplývajú, preukázal spoplatnený úkon a náklady na neho. 3.6. Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa 16.12.2020 (č. l. 54 - 66), v ktorom uviedol
- prehľad platieb zaplatených žalovaným,
- špecifikáciu dlžných poplatkov tak, že ide o upozornenie pred výzvou zo dňa 13.11.2018 - 9 € a výzvu na splatenie úveru zo dňa 10.12.2018 - 9 €. Zároveň uviedol spôsob skúmania bonity, ktorý bude reprodukovaný nižšie.
4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov a relevantnej judikatúry: Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. (15) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. (16) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
5. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99). Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.
6. Súd sa teda oboznámil so zaslanými dokladmi o skúmaní bonity a zistil nasledujúce:
- žalovaný deklaroval príjem 830 €. Ten bol overený v Sociálnej poisťovni, podľa správy ktorej je vymeriavací základ žalovaného 913 €. Podľa internetovej kalkulačky čistej mzdy pre rok 2016, hrubá mzda 913 € predstavuje čistú mzdu 700 €.
- z výpisu z SRBI vyplýva, že v čase overovania bonity už žalovaný splácal iné úvery. Konkrétne išlo o úver a) poskytnutý dňa 21.03.2016 s výškou splátky 92 € a zostatkom 730 €, b) poskytnutý dňa 24.09.2016 s výškou splátky 56 € a zostatkom 79431 €, c) poskytnutý dňa 10.03.2015 s výškou splátky 323 € a zostatkom 83544 €, spolu splátka 471 € a zostatok 163705 €. Z tohto reportu je zároveň zrejmé, že kreditné skóre žalovaného bolo na stupnici od „A zlé“ po „M dobré“ vyhodnotené písmenom „A“ s poznámkou - vysoká dlžná čiastka a zmluvy s nevyhovujúcim stavom plnenia za posledné 2 mesiace. Zároveň je zrejmé, že žalovaný neuspel s 22 žiadosťami o úver (odmietnuté - 10, odvolané - 12). 6.1. Z preverovania bonity potencionálneho klienta - dlžníka, robí zákon č. 129/2010 Z.z. najdôležitejšiu predzmluvnú povinnosť. Táto povinnosť sa nemá zo strany veriteľa iba realizovať (formálne) ale má a musí sa realizovať s odbornou starostlivosťou, tak aby výsledok - poskytnutie úveru nebol v zmysle vyššie citovanej judikatúry rizikový pre veriteľa, dlžníka a ani spoločnosť. Uvedené znamená, že
predovšetkým veriteľ musí byť aktívny a nespoliehať sa na overovanie bonity iba formou „od stola“ diaľkovým preverením cez rôzne registre, keďže tieto obsahujú iba obmedzený počet informácií. Ak teda veriteľ má dostáť svojej povinnosti odbornej starostlivosti musí (chtiac - nechtiac) v interakcii s klientom vykonať audit jeho mesačných príjmov a výdavkov v miere, ktorá umožní prijať pravdepodobnostný záver hraničiaci s istotou, že klient nie je rizikový ale má predpoklady pre nerizikové poskytnutie úveru. Pri žalobcom používanej stupnici credit skóre od A - zlé po M - dobré tomu zodpovedá záver (I)J - M, samozrejme, ak je urobený spôsobom, ktorý je výsledkom skutočnej odbornej starostlivosti. 6.2. Pokiaľ mal žalobca zistený príjem žalovaného vo výške netto 700 €, pričom iba jeho úverové zaťaženie predstavovalo 471 € a s poskytnutým úverom 552,89 €, zostávajúca suma 147,11 € (bez toho, aby boli zisťované a preukazované výdavky žalovaného na živobytie, pričom životné minimum pre jednu plnoletú osobu bolo 198,09 €) nemohla viesť žalobcu k záveru, že žalovaný je natoľko bonitný, že možno reálne očakávať bezproblémové splácanie úveru z jeho strany. Aj samotné kreditné skóre bolo z ponúkaj škály najhoršie, čo tiež malo žalobcu viesť k záveru o tom, že žalovaný ako klient je neprimerane rizikový. Ak teda súd pri posúdení podkladov, ktoré mal žalobca k dispozícii pri skúmaní bonity klienta, teda pri posudzovaní ex ante, dôjde k záveru, že úver klientovi nemal byť poskytnutý pre nedostatočnú kredibilitu, vedie to k záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nemohlo dôjsť. Predčasné zosplatnenie úveru je teda neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov.
7. Ak bol teda poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, patrí žalobcovi iba suma istiny žalovanému vyplatená a to výške dlžnej istiny ku dňu rozhodovania súdu vzhľadom na to, že konečná splatnosť úveru je až dňa 25.11.2024. 7.1. K 25.02.2021 je podľa amortizačnej tabuľky splatná istina 2155,90 € (5000 € - 2844,10 €). Žalovaný zaplatil sumu 1603,10 €. Zo sumy 1603,10 € po odpočítaní poistného (18 x 6 € = 108 €) predstavuje zaplatená istina sumu 1495,10 €. Zaplatená istina tak predstavuje splátky istiny do 25.12.2019 (37. splátka) a zo splátky č. 38 splatnej dňa 25.01.2020 bola zaplatená istina - 27,98 € a ostala dlžná istina 18,20 €. Deň 26.01.2020 je zároveň dňom omeškania. Zaplatenie poistného žalobca neuplatňoval. Vzhľadom na prijatý právny názor úroky žalobcovi nepatria a zvyšná istina je uplatnená predčasne. Dlžná istina tak má výšku 2155,90 € - 1495,10 € = 660,80 €. Rovnako žalobcovi nepatria ani poplatky za výzvy z dôvodu bezpoplatkovosti ako aj z dôvodu ich neprimeranosti (sumu nad 5 € za upomienku, výzvu a pod. súdy opakovanej vyhlásili za neprijateľnú zmluvnú podmienku).
8. Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 8.1. Žalovaný požadoval úroky z omeškania okrem už kapitalizovanej sumy (kde však omeškanie nebolo) ďalej od 11.12.2018. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný sa dostal do omeškania dňa 26.01.2020 so sumou istiny 28,37 €. Následne túto sumu súd zvyšoval o istinu ďalších nezaplatených splátok ako to vyplýva z prehľadu nižšie a priznal tak úroky z omeškania
- zo sumy 18,20 € od 26.01.2020 do 25.02.2020,
- zo sumy 64,72 € od 26.02.2020 do 25.03.2020,
- zo sumy 113,60 € od 26.03.2020 do 25.04.2020,
- zo sumy 160,98 € od 26.04.2020 do 25.05.2020,
- zo sumy 209,66 € od 26.05.2020 do 25.06.2020,
- zo sumy 257,84 € od 26.06.2020 do 25.07.2020,
- zo sumy 307,31 € od 26.07.2020 do 25.08.2020,
- zo sumy 356,31 € od 26.08.2020 do 25.09.2020,
- zo sumy 405,73 € od 26.09.2020 do 25.10.2020,
- zo sumy 456,40 € od 26.10.2020 do 25.11.2020,
- zo sumy 506,66 € od 26.11.2020 do 25.12.2020,
- zo sumy 558,15 € od 26.12.2020 do 25.01.2021,
- zo sumy 609,26 € od 26.01.2021 do 25.02.2021,
- zo sumy 660,80 € od 26.02.2021 do zaplatenia.
9. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9.1. Žalobca v konaní vzhľadom na požadovanú sumu a priznanú sumu prevažne neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému, ktorému žiadne trovy nevznikli, súd túto náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.