Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-21-2024.pdf
PDF · 149.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/21/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD. LL.M., v právnej veci žalobcu: PEGAS SECURITY s.r.o., so sídlom Karpatská 8402/9A, Žilina, IČO: 50 844 962, zastúpeného: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, Žilina, o preskúmanie Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IZA-66-30-2.3/P-B24,25-21 zo dňa 12. augusta 2021 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 26. augusta 2021, takto
rozhodol:
rozhodol:
Protokol Inšpektorátu práce Žilina č. IZA-66-30-2.3/P-B24,25-21 zo dňa 12. augusta 2021 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 26. augusta 2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania, vrátane trov kasačného konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.
odôvodnenie:
Výkon inšpekcie práce a protokol
1. Inšpektorát práce Žilina vykonal u žalobcu v období od 21.07.2021 do 12.08.2021 kontrolu v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o inšpekcii práce“ alebo „Zákon č. 125/2006 Z.z.“) zameranú na kontrolu dodržiavania povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v zmysle zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákonník práce“) týkajúcich sa najmä vzniku pracovnoprávnych vzťahov a dokladov preukazujúcich ich vznik, evidencie pracovného času a dodržiavania limitov pracovného času, poskytovania mzdy za vykonanú prácu, najmä vo vzťahu k minimálnym mzdovým nárokom. O výsledku inšpekcie bol dňa 12.08.2021 spísaný Protokol č. IZA-66-30-2.3/P-B24,25-21, ku ktorému bol vyhotovený dňa 26. augusta 2021 Dodatok č. 1 (ďalej spolu ako „Protokol“). Predmetom činnosti kontrolovaného subjektu (žalobcu) na kontrolovanom pracovisku (Spojená stredná škola Červenej armády v Martine) je poskytovanie služieb informátora a strážna služba. Na uvedenom pracovisku pracujú dvaja zamestnanci žalobcu, ktorí majú v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce informačná a bezpečnostná služba. Pri výkone inšpekcie boli zistené nasledovné nedostatky: 1/ Zamestnávateľ v predloženej evidencii pracovného času u kontrolovaných zamestnancov neviedol evidenciu nočnej práce, ani evidenciu vykonávanej práce počas dní v sobotu a nedeľu. 2/ Zamestnávateľ nepriradil pracovným miestam stupeň náročnosti práce v súlade
s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v Prílohe č. 1 písm. b) Zákonníka práce. 3/ Zamestnávateľ neposkytol zamestnancom doplatok rozdielu medzi dosiahnutou mzdou (3,33 eura za hodinu) a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre pracovné miesto, ktorá v druhom stupni náročnosti práce predstavovala sumu 3,99 eur za hodinu. Na základe uvedeného inšpektor práce v časti Protokolu „Opatrenia“: (i) v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. a) Zákona o inšpekcii práce navrhol kontrolovanému subjektu (žalobcovi) na zlepšenie zisteného stavu a z dôvodu ochrany práce zabezpečiť dôslednejšiu kontrolu pri vedení evidencie pracovného času nočnej práce a práce v sobotu a v nedeľu a prijať opatrenia spočívajúce v plnení povinností zamestnávateľa v zmysle právneho predpisu. Ďalej inšpektor práce (ii) v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce nariadil kontrolovanému subjektu odstrániť zistené nedostatky: „V bode 2 - priradiť stupeň náročnosti práce pracovnému miestu“ s termínom plnenia do 30.09.2021 a „v bodoch 3 a 4 - vyplatiť dotknutým zamestnancom rozdiel medzi poskytnutou mzdou za obdobie september 2020 - február 2021 a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre pracovné miesto v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve“ s termínom plnenia do 30.09.2021. Ďalej inšpektor práce v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce uložil kontrolovanému subjektu (iii) „povinnosť prijať opatrenia na odstránenie vzniku zistených porušení predpisov nasledujúcim dňom po prerokovaní protokolu“ a „doručiť inšpektorátu práce písomnú správu s dokladmi o splnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v lehote do: 5 dní po uplynutí lehoty na odstránenie“. Obsah Protokolu z 12.08.2021 bol v tento deň prerokovaný s konateľom žalobcu. Žalobca podal dňa 19.08.2021 vyjadrenie k Protokolu, príslušný inšpektor práce však zotrval na nedostatkoch uvedených v Protokole, a teda v Dodatku č. 1 zo dňa 26.08.2021 konštatoval, že navrhnuté a nariadené opatrenia ostávajú v platnosti.
Žalobné body a argumentácia žalobcu
2. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodil, že nezákonnosť Protokolu, ako aj postupu pri jeho vydaní, spočíva v tom, že Protokol bol vydaný v rozpore s § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce, nariadené opatrenia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, protokol je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť, nespĺňa požiadavky tzv. materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre nariadené opatrenia, opatrenia nariadené v Protokole sú vydané orgánom, ktorý na to zo zákona nie je oprávnený, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého opatrenia je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej. Vo vzťahu k zisteným nedostatkom týkajúcim sa priradenia stupňa náročnosti práce žalobca uviedol, že stupne náročnosti práce uvedené v Prílohe č. 1 Zákonníka práce nie sú pre zamestnávateľa záväzné. Rozdelenie pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti práce je v kompetencii zamestnávateľa, a to najmä z dôvodu rozdielnych pracovných povinností zamestnancov s rovnakým názvom pracovnej pozície u toho istého zamestnávateľa, ako aj u jednotlivých zamestnávateľov. Zamestnanec s rovnakým názvom pracovnej pozície tak môže u toho istého zamestnávateľa alebo u rôznych zamestnávateľov vykonávať práce rôznej náročnosti. V praxi neexistujú žiadne tabuľky s jednotlivými stupňami náročnosti priradenými ku konkrétnym pracovným miestam, ktoré by sa rovnako uplatňovali pre všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľ musí uvedené vyhodnocovať samostatne vo vzťahu ku každému jednému zamestnancovi, a preto sú stupne náročnosti práce príslušného pracovného miesta uvedené v Prílohe č. 1 Zákonníka práce len orientačné a informatívne. Z obsahu pracovných zmlúv dvoch dotknutých zamestnancov a náplne ich práce vyplýva, že pracujú na pracovnej pozícii informátor a nevykonávajú činnosti, ktoré predpokladá § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) (ďalej ako „Zákon o súkromnej bezpečnosti“), na ktorý poukázal žalovaný. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že dotknutí zamestnanci vykonávali aj prácu strážnej služby, ochrany osôb a majetku s odvolaním sa na predmet obchodnej zmluvy č. 1001/2018 uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom a A. B. C. SBS PEGAS ako objednávateľom zo dňa 10.01.2018. Nemožno totiž výkon práce dotknutých zamestnancov posudzovať v závislosti od jedného čiastkového predmetu dodávateľskej zmluvy, nakoľko celý predmet zmluvy spočíval v poskytovaní viacerých činností, vrátane tej informačnej vykonávanej dotknutými zamestnancami. Podľa názoru žalobcu: (i) pracovná pozícia dotknutých zamestnancov nevykazuje znaky druhého stupňa náročnosti podľa Prílohy č. 1 Zákonníka práce, teda nariadené opatrenie nemá základ v riadne zistenom skutkovom stave, (ii) opatrenie v bode 2 Protokolu (spočívajúce v povinnosti priradiť stupeň náročnosti práce
pracovnému miestu) je nezrozumiteľné a materiálne nevykonateľné – zmena pracovnej zmluvy si vyžaduje konsenzus zamestnávateľa a zamestnanca, zamestnávateľ nemôže jednostranne (okrem špecifických výnimiek) rozhodnúť o zmene podstatných náležitostí pracovnej zmluvy; (iii) žalovaný prekročil svoju právomoc pri nariadení opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti vyplatenia rozdielu medzi poskytnutou mzdou za obdobie september 2020 - február 2021 a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre pracovné miesto v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Žalobca konštatoval, že žalovaný musí pri nariadení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov postupovať v medziach svojej zákonnej právomoci pri rešpektovaní právomoci ostatných orgánov verejnej moci (napr. všeobecného súdu). S odkazom na § 14 Zákona o inšpekcii práce uviedol, že žalovaný nemá právomoc žalobcovi uložiť povinnosť na plnenie v podobe vyplatenia časti mzdy, o čom je oprávnený rozhodnúť jedine civilný súd v civilnom sporovom konaní. Ďalej žalobca s odkazom na § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce namietol, že v Protokole je nesprávne označený časový parameter výkonu inšpekcie, pretože obsahuje iba údaj o období, v ktorom bola vykonaná inšpekcia práce, nie však presný časový údaj vykonania samotnej inšpekcie práce.
Vyjadrenie žalovaného
3. Žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol. Konštatoval, že vo vzťahu k uvedeniu nesprávneho obdobia výkonu inšpekcie práce došlo k zrejmej chybe v písaní a bola uskutočnená oprava Protokolu, o čom bol žalobca informovaný (Oprava protokolu zo dňa 20.12.2021). Vo vzťahu k namietanej právomoci inšpektorátu prácu s odkazom na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) bod 1, § 3, § 7 ods. 3 písm. a), § 10 ods. 1 a 2, § 13 ods. 2, § 12 ods. 2 písm. a) a b) a § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce žalovaný konštatoval, že Protokol, vrátane nariadených opatrení, bol vydaný orgánom na to oprávneným. K námietke žalobcu týkajúcej sa materiálnej nevykonateľnosti nariadených opatrení žalovaný uviedol, že opatrenia nariadené žalobcovi sú jasné, zrozumiteľné, určité, a teda vykonateľné. Je z nich zrejmé, čo má žalobca vykonať, ako aj do akého termínu. Zdôraznil, že účelom opatrení nie je sankcionovať, ale dosiahnuť zákonný stav. Napriek tomu, že súdny prieskum protokolu je limitovaný (v súvislosti s čím poukázal na závery Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/33/2018, z ktorého vyplýva, že správny súd sa v zásade nemôže zaoberať zákonnosťou a spôsobom vykonania inšpekcie, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia sťažovateľa), žalovaný z opatrnosti dodal, že skutkový stav bol zistený dostatočne a spoľahlivo. Žalovaný uviedol, že práce, ktoré dotknutí zamestnanci vykonávali, nemožno charakterizovať ako pomocné, prípravné alebo manipulačné práce podľa presných postupov a pokynov. Nemožno akceptovať, že z príloh k pracovným zmluvám vyplýval druh vykonávanej práce „informátor“. Ak by to tak bolo, žalobca by nebol oprávnený si s dotknutými zamestnancami dohodnúť ďalšiu pracovnú podmienku spočívajúcu v predložení dokladov potrebných k činnosti SBS (súkromnej bezpečnostnej služby). Zároveň žalovaný dodal, že v administratívnom spise z výkonu inšpekcie práce je založená evidencia služieb vedená podľa § 56 ods. 1 písm. d) Zákona o súkromnej bezpečnosti. Žalovaný taktiež poukázal na zmluvu č. 1001/2018 o poskytovaní informačnej a bezpečnostnej služby uzatvorenú medzi objednávateľom a žalobcom ako dodávateľom, predmetom ktorej bolo zabezpečenie strážnej a informačnej služby, riadiacej, kontrolnej a administratívnej činnosti v určených objektoch. Žalovaný odmietol, že by pri formulovaní opatrení v Protokole prekročil svoje oprávnenia. Súčasne uviedol, že nie je pravda, že pre priradenie stupňa náročnosti práce je potrebné vyhotovovať dodatok k pracovnej zmluve, je výlučne povinnosťou zamestnávateľa priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti v súlade s príslušnými charakteristikami uvedenými v Prílohe č. 1 Zákonníka práce.
Replika žalobcu
4. Žalobca v replike zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe a zopakoval ju, pričom poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.07.2019 sp. zn. 11S/81/2018. Namietol, že Opravu protokolu v časti uvedenia obdobia vykonania kontroly považuje za zmätočnú, pretože bol zmenený dátum „10.06.2020“ na „21.07.2021“, pričom žalobcovi nie je zrejmé, čo mal vyjadrovať dátum „10.06.2021“ (takýto dátum v Protokole uvedený nebol, pozn. správneho súdu).
5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu nepodal vyjadrenie, tzv. dupliku.
Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
6. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 31S/171/2021 zo dňa 25.04.2023, správnu žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že právomoc žalovaného uložiť žalobcovi povinnosť vyplatiť zamestnancom časť mzdy vyplynula z konkrétnych ustanovení Zákona o inšpekcii práce. Úprava individuálneho pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom je odlišná od úpravy vzťahu štátu k zamestnávateľovi, ktorý je z dôvodu špecifickej povahy pracovnoprávnych vzťahov pod dohľadom verejnej moci. Regulácia tohto dohľadu je predmetom úpravy Zákona o inšpekcii práce, ktorý umožňuje v záujme rešpektovania ochrany slabšej zmluvnej strany (zamestnanca) realizovať jednotlivé oprávnenia s cieľom dosiahnuť dodržanie ustanovení zákona (napr. § 14 ods. 2 citovaného zákona). Keďže predmetom konania nie je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ale preskúmanie výkonu administratívneho dohľadu, považoval správny súd námietky žalobcu o nedostatku právomoci žalovaného uložiť jednotlivé opatrenia za nedôvodné. Správny orgán nezasiahol do zmluvnej slobody žalobcu a jeho zamestnancov, ale správnym aktom vynútil dodržiavanie právneho predpisu v tých častiach, kde bolo zistené porušenie. K obsahu pracovnej zmluvy a náplne práce dotknutých zamestnancov krajský súd uviedol, že obsah pracovnej zmluvy indikuje povinnosti zamestnanca v zmysle ustanovení Zákona o súkromnej bezpečnosti a nejde len o jednoduchú činnosť informátora. Špecifikácia činnosti zamestnancov vo forme ohliadky a vizuálnej kontroly predstavuje podstatný výkladový prvok na zistenie, čo bolo predmetom sporných pracovných zmlúv. Krajský súd nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že stupne náročnosti práce sú len orientačné. Ak žalobca uzavrel so zamestnancami pracovné zmluvy s vymedzením druhu práce, ktorá zjavne vychádza z ustanovení Zákona o súkromnej bezpečnosti, potom nebolo možné obsah právneho úkonu vykladať inak, a to ani vtedy, ak by skutočná náplň pracovnej činnosti bola iná. Druh práce je nutné vykladať z hľadiska naznačenej prísnosti, ktorá je potom kľúčová pri skúmaní stupňa náročnosti práce podľa § 120 ods. 1 a 3 Zákonníka práve v spojení s jeho Prílohou č.1. Krajský súd konštatoval, že preskúmavaný Protokol je v súlade so zákonom, Protokol a Dodatok č. 1 obsahujú sumár zistených skutkových okolností, ako aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu i uvedenie úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. V Protokole sú obsiahnuté všetky skutočnosti zistené z vykonaných dôkazov, ktoré boli náležite vyhodnotené.
Rozhodnutie a právne závery kasačného súdu
7. Najvyšší správny súd SR Rozsudkom sp. zn. 6Ssk/142/2023 zo dňa 28.03.2024 na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/171/2021-87 zo dňa 25.04.2023 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 1S/21/2024.
8. Kasačný súd v odôvodnení zrušujúceho rozsudku v bode 24 a 25 uviedol: „Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov veľkého senátu (ide o Uznesenie sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, pozn. správneho súdu) a zohľadniac pritom obsah opatrení, resp. povinností uložených žalobcovi protokolom [najmä povinnosť vyplatiť dotknutým zamestnancom rozdiel medzi poskytnutou mzdou za určité obdobie a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre pracovné miesto v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve] dospel najvyšší správny súd v prejednávanej veci k záveru o spôsobilosti protokolu (opatrenia) byť predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní, a preto ho v ďalšom preskúmal. Pre výrok tohto rozhodnutia, ktorým najvyšší správny súd ruší napadnutý rozsudok krajského súdu, bola rozhodným práve povaha (obsahová náplň) opatrení, resp. povinností, ktoré inšpektor práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce nariadil žalobcovi. Abstrahujúc podstatu, inšpektor práce uložil žalobcovi povinnosť plniť (vyplatiť) zamestnancovi peňažné plnenie v stanovenej (dostatočne určitej, resp. určiteľnej) výške (vo výške rozdielu) s jasne stanoveným termínom plnenia (30.09.2021). Prípadné nesplnenie tejto povinnosti zo strany žalobcu spája zákon o inšpekcii práce [§ 19 ods. 2 písm. b) bod 2 cit. zákona] s uložením pokuty („Inšpektorát práce uloží pokutu“) vo výške od 300 eur do 100 000 eur.“ Najvyšší správny súd konštatoval, že krajský súd v napadnutom rozsudku správne uviedol, že vo vzťahu ku kontrole pracovnoprávnych vzťahov možno presadzovať právo dvojkoľajne, a to prostriedkami verejného práva (inšpekcia práce zameraná na zamestnávateľa) ako aj súkromného práva (spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom v civilnom sporovom konaní), pričom tieto sa navzájom nevylučujú. Paralelná existencia pracovnoprávneho sporu a administratívneho konania je z povahy veci možná. Každé z týchto konaní má svoj účel a chránený záujem, ktorých možný presah však neodôvodňuje, aby jedno konanie nahrádzalo alebo marginalizovalo konanie druhé. V prípade protokolu je povinnosť uložená priamo inšpektorom práce (hoc protokol nie je priamo
vynútiteľným exekučným titulom, element donútenia spočíva v uložení sankcie za správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2 Zákona o inšpekcii práce). Naopak, povinnosť (obsahovo tá istá) v rámci pracovnoprávneho sporu je uložená súdom v súdnom konaní s atribútom inštančnosti s dostupnými riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami. V protokole správny orgán nemá kompetenciu uložiť kontrolovanému subjektu povinnosť obsahovo identickú s predmetom konania v pracovnoprávnom spore. „Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel najvyšší správny súd po preskúmaní protokolu k záveru, že povinnosti, ktoré inšpektor práce v protokole žalobcovi nariadil, prekročili rámec jeho oprávnení daných ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce“ (bod 29.). V ďalšom konaní najvyšší správny súd uložil správnemu súdu opätovne posúdiť obsah protokolu vo svetle uvedeného záväzného právneho názoru a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
9. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva z krajských súdov (§ 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a napadnuté opatrenie preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) zároveň riadiac sa vysloveným právnym názorom kasačného súdu v zrušujúcom rozsudku. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že Protokol (v znení jeho Dodatku č. 1) v časti uložených opatrení vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a k vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP. Správny súd vec opätovne prejednal bez nariadenia pojednávania. Žalobca, ani žalovaný, nežiadali o prejednanie veci na pojednávaní a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 12.09.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 26.08.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).
10. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP: (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona č. 125/2006 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase vydania Protokolu v znení jeho Dodatku č. 1 (t.j. ku dňu 26.08.2021) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.
12. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) Zákona č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu.
13. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.
14. Podľa § 14 ods. 1, prvá veta Zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.
15. Podľa § 14 ods. 2 Zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
16. Podľa § 21 ods. 3 Zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad.
17. Predmetom súdneho prieskumu je Protokol z inšpekcie práce, ktorým bolo žalobcovi: (i) Podľa § 12 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce navrhnuté na zlepšenie zisteného stavu a z dôvodu ochrany práce zabezpečiť dôkladnejšiu kontrolu pri vedení evidencie pracovného času nočnej práce a práce v sobotu a nedeľu (bod 1). (ii) Podľa § 12 ods. 1 písm. b) Zákona o inšpekcii práce bolo žalobcovi nariadené odstrániť nedostatky: v bode 2 – priradiť stupeň náročnosti pracovnému miestu a v bodoch 3 a 4 vyplatiť dotknutým zamestnancom rozdiel medzi poskytnutou mzdou za obdobie september 2020 - február 2021 a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre pracovné miesto v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Ďalej žalovaný (iii) podľa § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce uložil kontrolovanému subjektu (žalobcovi) povinnosť prijať opatrenia na odstránenie vzniku zistených porušení predpisov nasledujúcim dňom po prerokovaní protokolu a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu s dokladmi o splnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Protokol z inšpekcie práce nie je svojou povahou rozhodnutím vydaným v administratívnom konaní, ale o obsahu protokolu z inšpekcie práce možno uvažovať ako o opatrení orgánu verejnej správy (pozri bod 14. Uznesenia Veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022).
18. Zo skutkových okolností veci vyplýva, že žalovaný realizoval inšpekciu práce na pracovisku žalobcu v období od 21.07.2021 do 12.08.2021. Kontrolovaným bolo obdobie mesiacov september 2020 až február 2021. Žalovaný zistil, že zamestnanci žalobcu majú v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce informačná a bezpečnostná služba, opis vykonávanej práce je uvedený v prílohe k zmluve, pričom pracovným miestam je priradený prvý stupeň náročnosti práce. Na základe vykonaného dokazovania žalovaný dospel k záveru, že zamestnávateľ (žalobca) nepriradil dotknutým zamestnancom stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v Prílohe č. 1 Zákonníka práce, keďže výkon ich práce nie je pomocnou, prípravnou alebo manipulačnou prácou podľa presných postupov a pokynov (nejde o práce prvého stupňa náročnosti, ale podľa názoru žalovaného o práce druhého stupňa náročnosti). Zároveň žalobca neposkytol zamestnancom za kontrolované obdobie mzdu v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre príslušný stupeň náročnosti práce, čím porušil § 120 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 4 Zákonníka práce.
19. Pri prieskume správnou žalobou napadnutého opatrenia (protokolu z inšpekcie práce) bolo v prvom rade potrebné zaujať stanovisko k otázke, či žalobcom označené opatrenie orgánu verejnej správy podlieha súdnemu prieskumu a v akom rozsahu. Najvyšší správny súd SR sa zaoberal povahou opatrení uložených podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona č. 125/2006 Z.z. v Uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023. Konštatoval, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 125/2006 Z. z. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa citovaného § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú
z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona č. 125/2006 Z.z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP. „Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“
20. V tomto smere žalobca v replike dôvodne poukázal aj na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.07.2019 sp. zn. 11S/81/2018, podľa ktorého je súdnou praxou ustálené, že protokol z inšpekcie práce je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, ak ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky a prijať opatrenia na odstránenie porušení predpisov. Možnosť súdneho prieskumu je však v zásade obmedzená na zákonnosť procesu samotnej inšpekcie ako aj uloženia povinností, ďalej dôvodnosť uloženia povinností a na zachovanie zákonných náležitostí protokolu.
21. Pretože výsledkom inšpekcie práce bolo v tomto prípade okrem navrhnutia opatrení na zlepšenie zisteného stavu a uloženia všeobecnej povinnosti prijať opatrenia na odstránenie vzniku zistených porušení predpisov aj autoritatívne uloženie konkrétnych povinností pod bodom 2 až 4, je Protokol v tejto časti spôsobilým predmetom súdneho prieskumu (ako to vyplýva aj zo zrušujúceho rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR v tejto veci, bod 24.). Opatrenia uložené inšpektorom práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce v bodoch 2 až 4 Protokolu predstavujú podľa správneho súdu zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu tým, že celkom konkrétnym spôsobom ukladajú zamestnávateľovi konať (priradiť stupeň náročnosti práce, vyplatiť dotknutým zamestnancom rozdiel medzi poskytnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku). Súdny prieskum Protokolu sa nedotýka navrhnutých opatrení na zlepšenie zisteného stavu v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) Zákona č. 125/2006 Z.z. (ktorými bolo žalobcovi navrhnuté, aby s cieľom zlepšenia zisteného stavu a z dôvodu ochrany práce zabezpečil dôslednejšiu kontrolu pri vedení evidencie pracovného času nočnej práce a práce v sobotu a nedeľu), pretože sa nimi iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho, že by sa tým zmenilo právne postavenie žalobcu (tieto opatrenia nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, čo napokon žalobca v správnej žalobe ani nenamietal). Pokiaľ inšpektor práce uložil kontrolovanému subjektu podľa § 14 ods. 2 Zákona č. 125/2006 Z.z. povinnosť prijať opatrenia na odstránenie vzniku zistených porušení predpisov a povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu s dokladmi o splnení opatrení, tieto povinnosti síce súvisia s uloženými opatreniami aj podľa § 12 ods. 1 písm. a) aj podľa § 12 ods. 1 písm. b) Zákona č. 125/2006 Z.z., avšak v tejto časti ide o všeobecnú povinnosť na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin a procesnú povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné
(podľa § 19 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur). Preto takto formulované povinnosti nemôžu priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP.
22. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, je potrebné uviesť, že na výkon inšpekcie práce sa s poukazom na § 21 ods. 3 Zákona č. 125/2006 Z. z. a contrario nevzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní (Správny poriadok), a preto ani na obsah a náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie (ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu zákonom), nemožno mať porovnateľné nároky ako na obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy. Činnosť inšpektora práce (inšpektorov práce) pri výkone inšpekcie práce sa spravuje Zákonom o inšpekcii práce, nejde o administratívne konanie o uložení sankcie, na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok vrátane ust. § 32 ods. 1, v zmysle ktorého je orgán verejnej správy povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Prostredníctvom inšpekcie práce sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce (§ 1 písm. a/ Zákona č. 125/2006 Z.z.), pričom inšpekcia práce v zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov špecifikovaných v § 2 ods. 1 písm. a) cit. zákona, vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písm. a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá obsah Protokolu, ktorého nosnou časťou sú zistené porušenia právnych predpisov (zistené nedostatky). Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho kontrolovaného subjektu v určenom období. Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t.j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy správny súd zistil, že inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu. Spôsobilosť Protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení sankcie (teda aj skutočná existencia zistených nedostatkov) sa preskúmava správnym súdom až v prípade podania správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o následne uloženej sankcii. Preto sa správny súd nezaoberal namietaným nedostatočne zisteným skutkovým stavom, pretože ide o časť protokolu, ktorá sa pri prieskume protokolu nepreskúmava.
23. Ďalej žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť Protokolu z dôvodu, že neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 125/2006 Z.z.. Podľa citovaného zákonného ustanovenia (v znení platnom a účinnom v čase vydania Protokolu, t.j. k augustu 2021) musí protokol o výsledku inšpekcie práce obsahovať identifikáciu subjektu, ktorý vykonal inšpekciu práce (označenie a identifikáciu príslušného orgánu verejnej správy - inšpektorátu práce, vrátane mena a priezviska inšpektora práce), u koho sa vykonala inšpekcia práce (označenie a identifikáciu kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom), kedy a kde bola vykonaná inšpekcia práce (miesto a čas vykonania inšpekcie práce), predmet inšpekcie práce, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce (zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv), podpis a vyjadrenie kontrolovaného subjektu (postoj zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole), stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa ich týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). V protokole inšpektor práce zároveň navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa jeho oprávnení uvedených v § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich
príčin a povinnosť doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Správny súd po preskúmaní obsahu Protokolu konštatuje, že tento obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalobca v správnej žalobe v rámci tejto námietky argumentoval, že Protokol obsahuje nesprávny časový parameter, pretože obsahuje len údaj o období, v ktorom bola vykonaná inšpekcia práce, pričom však neobsahuje presný časový údaj vykonania inšpekcie práce. V záhlaví Protokolu zo dňa 12.08.2021 je uvedené, že inšpekcia práce bola vykonaná u zamestnávateľa v období od 21.07.2020 do 12.08.2021. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 20.12.2021 žalovaný žalobcovi oznámil opravu Protokolu, pretože bolo zistené, že Protokol obsahuje chyby v písaní. V tomto liste sa uvádza, že v dátume začiatku kontroly došlo k uvedeniu zrejmej nesprávnosti v písaní, kde uvedený dátum „10.06.2020“ sa mení na dátum „21.07.2021“. Žalobca považoval túto opravu za zmätočnú, keď mu nebolo zrejmé, z čoho žalovaný vychádzal, keď do opravy uviedol, že sa opravuje dátum „10.06.2020“. Hoci žalovaný uviedol do opravy nesprávny dátum (namiesto dátumu „21.07.2020“ uviedol dátum „10.06.2020“), opravil ho na správny dátum začiatku vykonania inšpekcie, ktorá bola vykonaná v období od 21.07.2021 do 12.08.2021. Doba, resp. čas vykonania inšpekcie práce podľa § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce predstavuje samotný fyzický výkon inšpekcie, pričom kontrolovaným obdobím môže byť aj obdobie časovo dlhšie, t.j. obdobie predchádzajúce výkonu inšpekcie, ako tomu bolo v tomto prípade, keď kontrolovaným obdobím bolo obdobie mesiacov september 2020 až február 2021. Z toho vyplýva, že Protokol (spolu so zohľadnením opravy Protokolu) obsahuje zákonnú náležitosť, a to časový údaj vykonania inšpekcie práce.
24. Žalobca ďalej tvrdil, že opatrenie formulované v bode 2 Protokolu – uložená povinnosť priradiť stupeň náročnosti práce, je nezrozumiteľné a materiálne nevykonateľné, čo odôvodňoval tým, že zmena mzdy a druhu vykonávanej práce si bude vyžadovať taktiež zmenu pracovnej zmluvy dotknutého zamestnanca a s tým spojený konsenzus zmluvných strán. V súlade s § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ nemôže jednostranne (okrem špecifických zákonných výnimiek) rozhodnúť o zmene podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Ako už správny súd uviedol, inšpekcia práce je o.i. dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov. Zamestnávateľ musí podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v pracovnej zmluve uviesť nielen druh práce, na ktorý zamestnanca prijíma, ale aj stručnú charakteristiku druhu práce. Táto charakteristika je podkladom aj pre určenie stupňa náročnosti práce na pracovnom mieste. Zamestnávateľ je povinný zaradiť pracovné miesto zamestnanca do stupňa náročnosti zodpovedajúcej najnáročnejšej činnosti, ktorú je zamestnanec podľa pracovnej zmluvy povinný vykonávať. Je nepochybné, že subjektom, ktorý má oprávnenie (a povinnosť) priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v Prílohe č. 1 Zákonníka práce je výlučne žalobca ako zamestnávateľ, ktorému takéto oprávnenie a súčasne povinnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 120 ods. 3 Zákonníka práce. Od určenia stupňa náročnosti práce príslušného pracovného miesta sa následne odvíja aj výška mzdy, ktorú je zamestnávateľ v zmysle § 120 ods. 1 Zákonníka práce povinný poskytnúť zamestnancovi najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Z týchto dôvodov neobstojí námietka žalobcu o nevykonateľnosti, resp. nezrozumiteľnosti opatrenia formulovaného v bode 2 Opatrení Protokolu. Inšpektor práce nariadil kontrolovanému subjektu (žalobcovi) povinnosť priradiť stupeň náročnosti práce pracovnému miestu (povinnosť ktorú má napokon zamestnávateľ priamo zo zákona). Inšpektor neuložil povinnosť priradiť konkrétny stupeň náročnosti práce, hoci je nutné dodať, že z obsahu Protokolu vyplýva, že podľa inšpektora práce mal byť pracovným miestam priradený druhý stupeň náročnosti práce (čo potvrdzujú aj opatrenia uložené v bode 3 a 4 Opatrení Protokolu). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Protokol neobsahuje žiadne „rozhodnutie“ žalovaného o určení stupňa náročnosti pracovného miesta. V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá aj obsah Protokolu. Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce, ani vo vzťahu k jeho výsledku v podobe uloženého opatrenia v bode 2 Opatrení Protokolu, nebolo zistené. Žalovaný na základe výsledkov inšpekcie práce konštatoval porušenie ust. § 120 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, s čím žalobca nesúhlasil tvrdiac, že podľa jeho názoru činnosť vykonávaná jeho zamestnancami nespĺňa takú náročnosť práce, aby pracovným miestam prislúchal druhý stupeň náročnosti práce. Vyvodenie zodpovednosti z nesprávneho zaradenia zamestnancov do príslušného stupňa náročnosti práce môže nastať až v následnom administratívnom konaní o uložení pokuty za nesplnenie povinností uložených v Protokole. Až v tomto konaní orgán verejnej správy môže vyvodiť zodpovednosť z nezaradenia pracovného miesta (pracovných miest) do príslušného stupňa náročnosti
práce, pričom zaradenie zamestnancov do konkrétneho stupňa náročnosti práce správny súd preskúma až v prípadnom správnom súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty. 25. Ako dôvodnú žalobnú námietku, ktorá odôvodňuje zrušenie Protokolu, však správny súd vyhodnotil námietku prekročenia právomocí žalovaného pri nariadení opatrení odstrániť zistené nedostatky – v bode 3 a 4 Protokolu, t. j. povinnosti vyplatiť dotknutým zamestnancom rozdiel medzi poskytnutou mzdou za obdobie september 2020 až február 2021 a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre pracovné miesto v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Žalovaný pochybil pri ukladaní opatrení, keď inšpektor práce v Protokole žalobcovi nariadil také povinnosti, pri ukladaní ktorých prekročil rámec jeho oprávnení daných ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) Zákona č. 125/2006 Z. z., ako to vyplýva zo záväzného právneho názoru Najvyššieho správneho súdu SR vysloveného v zrušujúcom rozsudku v tejto veci. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/3/2016 z 24.10.2019, v ktorom najvyšší súd zdôraznil, že oprávnenia inšpektora majú preventívny, nie sankčný charakter. Eventuálne vyvodzovanie administratívnej zodpovednosti za zistené a preukázané nedostatky neprináleží inšpektorovi, ale správnemu orgánu na to príslušnému podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z., ktorý nie je zisteniami uvedenými v protokole viazaný, tento je povinný riadne zistiť skutkový stav. Uložené opatrenia v Protokole vybočujú z rozsahu oprávnení inšpektora práce podľa § 12 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce, keď účelom tohto ustanovenia je síce zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne a štátnozamestnanecké vzťahy (uložením povinnosti odstrániť zistené nedostatky), avšak nie takým spôsobom, ktorý zodpovedá skôr autoritatívnemu uloženiu konkrétnej povinnosti v pracovnoprávnom spore civilným súdom (povinnosti plniť) ako opatreniu preventívneho charakteru, a to navyše bez možnosti opravného prostriedku. Najvyšší správny súd SR v zrušujúcom rozsudku uviedol: „Charakter protokolu ale najmä charakter oprávnení inšpektora práce podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce indikuje jednak potrebu akútneho riešenia inšpektorom zistených nedostatkov v záujme predchádzania väčším škodám, jednak istú provizórnosť (v zmysle opaku definitívy) resp. dočasnosť ním nariadených opatrení. V konečnom dôsledku, protokol je podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, v ktorom však správny orgán nemá kompetenciu uložiť kontrolovanému subjektu povinnosť obsahovo identickú s predmetom konania v pracovnoprávnom spore. Správny orgán nemá napríklad právomoc rozhodnúť ani o ne/platnosti skončenia pracovného pomeru, ani o nárokoch zamestnanca z neplatného skončenia pracovnoprávneho vzťahu“ (bod 28. rozsudku). Vzhľadom na povahu uložených opatrení (keď inšpektor práce žalobcovi uložil povinnosť vyplatiť zamestnancom peňažné plnenie v stanovenej dostatočne určitej, resp. určiteľnej výške s presne stanoveným termínom plnenia), povinnosti, ktoré inšpektor práce v Protokole žalobcovi nariadil (v danej časti), prekročili rámec jeho oprávnení daných ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce, teda Protokol je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.
26. Správny súd, rešpektujúc vyslovený právny názor kasačného súdu, po preskúmaní Protokolu (v znení jeho Dodatku č. 1) v časti opatrení v bode 2, 3 a 4 Protokolu, vzhľadom na povahu (obsahovú náplň) opatrení uložených v bode 3 a 4 Protokolu, správnou žalobou napadnutý Protokol aplikujúc ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP. 27. V ďalšom konaní žalovaný vo vzťahu k zisteným porušeniam právnych predpisov nariadi také opatrenia v zmysle § 12 Zákona č. 125/2006 Z.z., ktoré budú svojou povahou a obsahom prípustné, teda inšpektor práce pri ich ukladaní neprekročí rámec jeho oprávnení daných ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) cit. zákona. Zohľadní pritom, že účelom ukladania opatrení je len dosiahnuť stav dodržiavania právnych predpisov, t.j. navodiť zákonný stav. Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
28. Pretože žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vrátane trov kasačného konania, v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 467 ods. 3 SSP. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.