Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-35-2023.pdf
PDF · 95.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou vo veci žalobcu: AT AGROCES, spol. s r.o., Cestice 130, 044 71 Čečejovce, IČO: 36 194, 204, právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovaným: 1. A. B. ako nezistený vlastník, 2. C. B., ako nezistený vlastník, 3. D. B. ak nezistený vlastník, všetci zastúpení: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. E., obci E., okres Košice - okolie, evidovaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Košice – okolie, katastrálny odbor, a to: - pozemok reg. „E“ KN parc. č. 738 o výmere 3899 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast a parc. č. 739 o výmere 3532 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast.
II. V y p o r i a d a v a uvedené podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobcu z a v ä z u j e zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícky podiel – každému zo žalovaných vo výške po 947,45 EUR na účet Slovenského pozemkového fondu, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v I. výroku tohto rozsudku a jeho vyporiadania tak, že mu súd prikáže tieto do výlučného vlastníctva žalovaných a zaviaže ho žalovaným zaplatiť každému po 100,20 EUR Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností v k. ú. E., a to každý v spoluvlastníckom podiele 1/4 k celku. Čo sa týka potencionálneho delenia nehnuteľností, toto objektívne nie je možné a vzhľadom na polohu (v extraviláne) a výmeru nehnuteľností by bolo v rozpore s platnou a účinnou legislatívou týkajúcou sa zákazu drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Pre účely stanovenia primeranej náhrady navrhol, aby súd vychádzal zo Znaleckého posudku č. 31/2023 vypracovaného znalcom Ing. Pavlom Ganzarčíkom, podľa ktorého je hodnota spoluvlastníckych podielov vo výške 100,20 EUR. Žalobca má záujem aby došlo k stanoveniu primeranej náhrady, práve z tohto dôvodu si nechal pred podaním žaloby vypracovať znalecký posudok na určenie výšky tejto náhrady znalcom z príslušného odvetvia, nakoľko je najobjektívnejším a najodbornejším spôsobom určenia ich hodnoty a je priamo predpokladané aj Civilným sporovým poriadkom - v ust.. § 209 ods. 2. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy.
2. Zástupca žalovaných k žalobe s poukazom na ust. § 34 ods. 18 zák. č. 330/1991 Zb. za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise (zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku), podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise (zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.) a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Rešpektuje zásadu, že nikoho nie je možné nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, preto s návrhom žalobcu mať usporiadané vlastnícke vzťahy súhlasí a navrhuje zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo druhým zákonným spôsobom, teda prikázaním vyporiadavaných pozemkov do výlučného vlastníctva žalobcu za (primeranú) náhradu, a to z dôvodu, že existuje dôvodný predpoklad, že by vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predmetných parciel tzv. prvým spôsobom mohlo byť neúčelné v zmysle § 142 ods. 1 OZ a zároveň v rozpore s ustanoveniami týkajúcimi sa zákazu drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z.z. Sporné parcely sú síce evidované v katastri nehnuteľností v stave „E“ KN ako trvalý trávny porast, avšak v zmysle územnoplánovacej informácie obce Janík zo dňa 13.10.2023, nemá obec schválený územný plán a sporné parcely sa v súčasnosti využívajú ako aj plánujú využívať naďalej ako poľnohospodárska pôda. Aj z vyjadrení žalobcu vyplýva, že spornú parcelu reálne do budúcna plánuje využívať na poľnohospodárske účely. V zmysle žalobcom predloženého znaleckého posudku navrhnutá náhrada zodpovedá výške náhrady za podiely žalovaných 1/4 zaokrúhlene 0,0539 €/m2. SPF s uvedenými výškami náhrady nesúhlasí a úplne im nerozumie, keďže v samotnom posudku sú sporné nehnuteľnosti vedené ako poľnohospodárska pôda so všeobecnou hodnotou v k.ú. E. 0,2983 €/ m2. Je nejasné, prečo žalobca nenavrhol aspoň výšku náhrady 0,2983 €/m2 pokiaľ tvrdí, že znalecký posudok je objektívny dôkaz. SPF ako zákonom stanovený správca je povinný hájiť záujmy a spravovať podiely štátu a neznámych vlastníkov s najväčšou odbornou starostlivosťou a nemôže súhlasiť s finančnou náhradou v prospech ním zastúpených spoluvlastníkov hlboko pod trhovou cenou. Finančná náhrada pre ustupujúceho spoluvlastníka má predstavovať taký ekvivalent, za ktorý je možné v danej lokalite nadobudnúť obdobný pozemok (stanovisko Kolégia Najvyššieho súdu SR Cpj 30/1997). SPF tu nezastupuje „svoje vlastné“ záujmy, ale zastupuje záujmy fyzických osôb, ktoré sú z nejakého zákonom predpokladaného dôvodu neznámymi spoluvlastníkmi, t.zn. že samé za seba nie sú schopné hájiť svoje záujmy pred súdom. Preto SPF logicky musí postupovať tak, ako by postupovala akákoľvek iná známa osoba, ktorá by logicky vychádzala z trhovej hodnoty nehnuteľností a mala záujem získať čo najväčší majetkový prospech pre seba ako odstupujúceho spoluvlastníka, ak by teda vôbec z petitom žaloby súhlasila a bola ochotná vyporiadať spoluvlastníctvo takýmto spôsobom. V tomto zmysle SPF preskúmal obsah priložených listín, lokálnych pomerov, ponúk realitných kancelárií obdobných pozemkov v oblasti. V zmysle platnej judikatúry súdov, súd posudzuje hodnotu náhrady v prípade zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva podľa trhovej hodnoty nehnuteľností v čase rozhodovania o zrušení a vyporiadaní. Žalobcom predložený ZP uvádza iba všeobecnú cenu nehnuteľností, a nie ich trhovú hodnotu, teda hodnotu za ktorú je možné v danej lokalite nadobudnúť obdobné pozemky. V konaniach o zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ZP nemá vyššiu či nižšiu dôkaznú hodnotu ako akýkoľvek iný dôkazný materiál ohľadom ceny predmetných nehnuteľností. SPF predložil k vyjadreniu k žalobe viaceré reálne ponuky na realitnom trhu, ktoré reflektujú trhovú cenu obdobných nehnuteľností. V zmysle obdobných ponúk realitných kancelárií v danej a obdobnej oblasti (v zhodnom okrese) sa sumy za 1 m2 za obdobné pozemky na obdobný účel pohybujú cca v rozmedzí od 0,50 EUR/m2 do 1,- EUR/m2. SPF je z dôvodov hospodárnosti konania naklonený rozumnej dohode na cene vo vyššie uvedenom rozmedzí. Pokiaľ o trovy konania, poukázal na skutočnosť, že SPF iba zastupuje nezistených vlastníkov a štát v konaní pred súdom, v zásade nemal inú možnosť len vstúpiť do sporu na strane neznámych spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o priznanie trov konania voči samotným neznámym spoluvlastníkom, síce je teoreticky možné voči ním priznať náhradu trov konania, avšak považuje takýto výrok za nevykonateľný, vychádzajúc z dlhoročnej praxe, kde reálne tieto osoby sú dlhodobo neznáme a nezastihnuteľné (čo už vyplýva z podstaty inštitútu zastupovania nezistených vlastníkov) a pohľadávky žalobcu na vymoženie trov sú prakticky nevymožiteľné. Zároveň toto súdne konanie nezačalo len ako výsledok sporu zúčastnených strán, ale aj ako dôsledok skutočnosti, že žalovaní sú neznámymi spoluvlastníkmi. V opačnom prípade nie je možné vylúčiť, že ak by bol známymi, mali by záujem vec riešiť aj mimosúdne. Avšak žalobca pred podaním žaloby nevyzval na mimosúdne rokovanie SPF ako zástupcu neznámych spoluvlastníkov, teda SPF sa nemohol objektívne vyjadriť k možnosti/nemožnosti mimosúdnej cesty. SPF je orgánom verejnej správy a ako taký smie konať výslovne len to, na čo je zákonne oprávnený. SPF ani neznámi spoluvlastníci nespôsobili tento spor, preto má SPF za to, že voči ním nemá žalobca nárok na náhradu trov konania. Zároveň v tomto spore ide o usporiadanie majetkových vzťahov medzi spoluvlastníkmi, kedy nemožno hovoriť o 100 % úspechu tej ktorej strany, max. tak o pomere úspechu vo
veci 50/50. Aj s tohto dôvodu by každá strana mala znášať vlastné trovy konania. SPF si trovy konania neuplatnilo. Neskôr SPF uviedol, že trhové ceny obdobných pozemkov sa pohybujú cca v rozmedzí od 0,53 EUR/m2 do 1,- EUR/m2 a navrhol výšku náhrady 0,60 EUR/m2.
3. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v prípade, že by súd nevychádzal z predloženého znaleckého posudku, potom by súhlasili s výškou 0,51 EUR/m2, ktorú v rovnakom katastrálnom území pri druhu pozemku orná pôda uznal SPF zastupujúcich žalovanú v inom konaní tunajšieho súdu (sp.zn. 36C/36/2023) o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
4. S takto navrhovanou výškou napokon zástupca žalovaných súhlasil.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vychádzajúc aj z nesporných tvrdení strán sporu zistil skutkový stav veci.
6. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX súd zistil, že strany sporu sú spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcim sa v k. ú. E., obci E., okres Košice - okolie, evidovaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Košice – okolie, katastrálny odbor, a to: - pozemok reg. „E“ KN parc. č. 738 o výmere 3899 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast a parc. č. 739 o výmere 3532 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, žalobca i každý zo žalovaných v podiele 1 k celku.
7. Podľa Znaleckého posudku č. 31/2023 vypracovaného znalcom Ing. Pavlom Ganzarčíkom z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, Rastlinná produkcia – všeobecná aj špeciálna a Živočíšna produkcia – všeobecná aj špeciálna dňa 10.11.2023 je hodnota spoluvlastníckych podielov strán sporu vo výške 100,20 EUR, vychádzajúc u parcely č. 738 z hodnoty 0,0568 za m2 a u parcely č. 739 z hodnoty 0,0508 za m2 pri použití metódy polohovej diferenciácie
8. Podľa inzercie realitných kancelárií je cena ornej pôdy ponúknutej na predaj v Boliarove vo výške 0,52 EUR/m2 a 0,53 EUR/m2, v Medzeve 0,53 EUR/m2, vo Vyšnom Olčvári 0,75 EUR/m2, v Slanci 1 EUR/m2 a rovnako i v Seni.
9. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods. 1 a 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
10. Podľa § 34 ods. 18 prvá veta zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v aktuálnom znení, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.
11. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v aktuálnom znení, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok.
12. Z vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, že žalobca už nechce
byť ďalej v spoluvlastníckom pomere so žalovanými a má záujem vlastniť predmetnú nehnuteľnosť a využívať ju na poľnohospodárske účely, kým žalovaní sú neznámi. Podľa zákona, neznámych vlastníkov pozemkov zastupuje Slovenský pozemkový fond.
13. V občianskom práve platí zásada, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Preto je právom každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníka. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam pre začatím konania nedošlo aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa o dohodu ani nepokúsil. SPF ako zástupca žalovaných súhlasil so zrušením a vyporiadaním predmetného spoluvlastníctva strán sporu, avšak nesúhlasil s výškou náhrady uvedenou v žalobe.
14. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností (iba návrhom žalobcu na zrušenie podielového spoluvlastníctva, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP). Ide totiž o konanie, v ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu (§ 137 písm. b/ CSP) - týmto právnym predpisom je ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie stanovuje pre súd presné poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva: 1. reálna deľba, 2. prikázanie veci za náhradu, 3. predaj a rozdelenie výťažku (pri spôsoboch č. 2 a 3 zákon umožňuje nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa). To znamená, že súd nemôže (bez súhlasu oboch strán) pristúpiť k druhému alebo tretiemu spôsobu vyporiadania, ak nebola preukázaná nemožnosť vyporiadania prvým spôsobom, teda reálnou deľbou. To jednoznačne vyplýva zo znenia § 142 ods. 1 tretej vety, podľa ktorej súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom len „ak nie je rozdelenie veci dobre možné“.
15. V konaní nebolo sporné, že nie je dobre možné reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností vzhľadom na účel, ktorému majú slúžiť a ktorý je chránený i ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.. Základom pre stanovenie primeranej náhrady je všeobecná cena veci obvyklá v danom mieste a čase rozhodovania. Platí zásada, že pri vyporiadaní sa vychádza z trhovej ceny vecí. SPF súdu preukázal, že trhová cena obdobných pozemkov je výrazne vyššia než je cena stanovená znaleckým posudkom, predloženým žalobcom, preto súd vychádzal z ceny 0,51 EUR za m2, s ktorou napokon vyslovili súhlas obe sporné strany. Potom náhrada za spoluvlastnícke podiely je v sume 947,45 EUR = (3899 + 3532 m2) X 0,51 EUR / 4 (veľkosť podielu). V konaní nebola sporná kredibilita (solventnosť) žalobcu.
16. Vzhľadom na uvedené súd zrušil predmetné spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviazal ho zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícky podiel – každému po 947,45 EUR.
17. Podľa ust. § 255 ods.1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Žalobca v konaní žiadal priznať mu náhradu trov konania, SPF výslovne uviedol, že trovy konania si neuplatňuje. V konaní bol síce žalobca úspešný, pokiaľ ide o ich návrh na zrušenie spoluvlastníctva a spôsob vyporiadania (to však nebolo medzi stranami sporné), ale výrazne neúspešný, pokiaľ ide o výšku náhrady (viď I. ÚS 457/2017), preto súd dospel k záveru, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, čo sa nejaví ako nespravodlivé aj vzhľadom na skutočnosť, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme všetkých spoluvlastníkov. Navyše, v danom prípade nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobca sa pred podaním žaloby nepokúsil o mimosúdnu dohodu s SPF, že žalovaní nezavinili spor.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p. ods. 1 až 3).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.