Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-31-2021.pdf
PDF · 95.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/31/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. nad Z., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 5.876,23 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava pod sp. zn. EX 8925/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/601/2015-31 zo dňa 16. októbra 2015, takto
rozhodol:
Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 5Er/601/2015-31 zo dňa 16. októbra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený návrhom zo dňa 23. marca 2015 navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, sp. zn. IA-C/0414/0198 zo dňa 12. septembra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. decembra 2014 a vykonateľnosť dňa 09. decembra 2014, na základe ktorého bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 5.876,26 Eur s príslušenstvom. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal, aby súdny exekútor vo veci vykonal exekúciu na vymoženie istiny vo výške 5.876,26 Eur spolu s príslušenstvom a trovy exekúcie vo výške 16,50 Eur. Dňa 08. septembra 2015 doručila súdna exekútorka exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe pripojeného exekučného titulu a návrhu oprávneného. Zo spisového materiálu podľa exekučného súdu vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 19. júla 2012 Zmluvu o úvere č. 5556844312 (ďalej len „zmluva“) v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver (ďalej len „OP“) a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“). V zmysle uzavretej Zmluvy sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver 6.000,- Eur a povinný sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver v 72 mesačných splátkach po 149,07 Eur. Povinný poskytnutý úver nesplácal v zmysle úverovej zmluvy, následkom čoho oprávnený uplatnil v možnosť predčasného splatenia celého úveru vrátane príslušenstva, čím sa stal celý úver splatným. Z poskytnutého úveru vo výške 6.000,- Eur splatil povinný na istinu 123,74 Eur, neuhradená istina je vo výške 5.876,26 Eur. Vzhľadom na to, že povinný ako dlžník si svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil riadne a včas, obrátil sa oprávnený na rozhodcovský súd v zmysle rozhodcovskej doložky tvoriacej súčasť VOP. Exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a Zmluvu o úvere spolu s OP a VOP, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Hoci podľa ustanovenia § 35 zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho
preskúmania v exekučnom konaní. Umožňuje to ustanovenie § 45 odsek 1, 2 zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Podľa exekučného súdu nato, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písmeno a) alebo b) ZRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z okolností uzatvárania Zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán Zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a Zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal exekučný súd za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem VOP a OP, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. V odseku 4 § 53 Občianskeho zákonníka sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky. Pod písmenom r) je s účinnosťou od 01.01.2008 (§ 53 Občianskeho zákonníka doplnený zákonom číslo 568/2007 Z. z.) uvedená ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka, teda ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To, že v Zmluve, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným bola dojednaná rozhodcovská doložka vyplýva z Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou Zmluvy a aj zo samotného rozhodcovského rozsudku. Za neprijateľnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku sa považuje aj doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. V posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 5.876,26 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. Podľa názoru exekučného súdu v predmetnom právnom vzťahu rozhodcovský súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru exekučného súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tomto prípade takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, a teda ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe vyššie uvedených skutočnosti exekučný súd po preskúmaní podmienok exekučného konania zistil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 odsek 1 písmeno c), odsek 2 ZRK. Exekučný súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Oprávnený namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Podľa jeho názoru exekučný súd zaťažil konanie vadami podľa uvedených ustanovení CSP tým, že prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia skúmaním iných listín, ako to pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá podľa oprávneného zákonné oprávnenie skúmať iné listiny, napr. Zmluvu, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Zakladať oprávnenia štátnemu orgánu nie je podľa jeho názoru možné len na základe judikatúry Najvyššieho súdu SR, či dokonca súdnej praxe, ktorá je navyše nejednotná, keďže v takom prípade by stratil význam zákonodarný orgán, ktorého právomoc si uzurpovali súdne orgány. Postup súdu, ktorý je mimo hraníc zákona, zasahuje aj do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko účastník konania nemôže jednoznačne predpokladať, ktoré normy súd v jeho veci bude aplikovať a ktoré dôkazy vykonávať. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie svedčia jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Exekučný súd podľa oprávneného prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci tým, že skúmal rozhodcovskú doložku. Zákonodarca expressis verbis určil rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Oprávnený ďalej uvádza, že k vytýkaným vadám došlo vylúčením možnosti riešiť spory podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 VOP postupoval právny predchodca oprávneného v súlade s § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý jej ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi bude daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Exekučný súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že právny predchodca oprávneného bol zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Exekučný súd podľa názoru oprávneného nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 215 CSP. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného a nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky. Exekučný súd rovno bez akýchkoľvek skutkových a právnych dôvodov označil rozhodcovskú doložku za neplatnú, pričom nerešpektoval princíp zmluvnej slobody. Podľa oprávneného ďalej exekučný súd pochybil tým, že odňal oprávnenému možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Oprávnený ďalej v odvolaní namietol aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora zo strany exekučného súdu. Teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, pričom zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Oprávnený je tiež toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho exekučný súd nezákonne zvýhodnil len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného svojím konaním a svojou vôľou. Záverom odvolania oprávnený poukazuje na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR a Ústavného súdu SR, ktoré majú potvrdzovať jeho stanoviská a právne závery. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Exekučný súd následne vydal dňa 22. marca 2017 uznesenie č. k. 5Er/601/2015-77, ktorým pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že namiesto pôvodného oprávneného Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 vstupuje do konania nový oprávnený BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. marca 2019.
5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením č. k. 5Er/601/2015-31 zo dňa 16. októbra 2015 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučným titulom v predmetnej veci je Rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., pod sp. zn. IA-C/0414/0198 zo dňa 12. septembra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. decembra 2014 a vykonateľnosť dňa 09. decembra 2014.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, vlastnou lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Banská Bystrica Uznesením č. k. 4OdK/688/2019 zo dňa 08. júla 2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 17. júla 2019, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného): Q. J., nar. XX.XX.L., trvale bytom Q. G. nad Z., XXX XX G. nad Z., adresa na doručovanie W. XXXX/XX, XXX XX G. nad Z., zast.: D. právnej pomoci, so sídlom K. slobody XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, S. G. nad Z., so sídlom W. XXX/XXX, XXX XX G. nad Z.. Do funkcie správcu ustanovil Správcovská a poradenská, k. s., so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 48 143 448, značka správcu: S1767. Vzhľadom na povahu vymáhanej pohľadávky, ktorá je peňažného charakteru, možno usudzovať, že táto môže byť uspokojená v konkurze.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.
13. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
14. Z citovaného ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že povinným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú jeden deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, čo v danej veci nastalo dňa 18. júla 2019. V dôsledku uvedeného sa jedná o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto odvolací súd exekučné konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
15. Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nastala právna skutočnosť, s ktorou Zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája povinnosť súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Odvolací súd preto už neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného chýbajú
podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu, že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Zároveň však nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože v čase jeho vydania na majetok povinného konkurz ešte vyhlásený nebol, a teda konanie pred súdom prvej inštancie nie je postihnuté vadou, ktorá sa týka procesných podmienok, a na ktorú by odvolací súd prihliadol, aj keby nebola v odvolaní vytýkaná.
16. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
17. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
18. Keďže zákon neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie jedným uznesením, o trovách exekúcie z dôvodu vhodnosti rozhodne súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).