Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-7-2021.pdf
PDF · 84.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/7/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX G. nad Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 13321/14 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 491,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/369/2014-14 zo dňa 21. novembra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/369/2014-14 zo dňa 21. novembra 2019 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 12Er/369/2014-14 zo dňa 21. novembra 2019 exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5613 063526 zo dňa 06. júna 2014 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie. Z predloženého exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 01577/13 zo dňa 31. mája 2013 exekučný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú Dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (Zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 22. septembra 2011, kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku. Oprávnený vyplnil zmenku na sumu 491,83 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 01. novembra 2012. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 22. septembra 2011 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou (ďalej len „Zmluva o úvere“) podľa exekučného súdu vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej ako dlžníkovi sumu 200,- Eur, pričom povinná sa zaviazala vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 196,- Eur v 12 mesačných splátkach po 33,- Eur počnúc dňom 17. novembra 2011. V Zmluve je označená povinná svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Na Zmluve je podpis povinnej s vyhlásením, že svojím podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v Zmluve. Exekučný súd konštatoval, že oprávnený si splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, nakoľko návrh doplnil u súdneho exekútora dňa 21. januára 2016. Exekučný súd zistil, že oprávnený v predmetnom právnom vzťahu pri plnení a uzatváraní Zmluvy o úvere s povinnou konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo mal exekučný súd preukázané s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že exekučnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Oprávnený svojim konaním a postavením v
predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil zákonnú definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, pričom Zmluvu uzatvoril s dlžníkom, ktorým je povinná v predmetnom exekučnom konaní. Z obsahu Zmluvy o úvere exekučný súd zistil, že zmluvná strana - dlžník je označená údajmi ako meno, priezvisko, rodné číslo. Zo znenia Zmluvy o úvere je však možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva o úvere tvorí vopred predtlačený formulár, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len „pristúpil“. Exekučný súd ďalej uviedol, že v prejednávanej veci nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere Zmluvy o úvere, a preto logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná Zmluva má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. Vzhľadom na uvedené exekučný súd dospel k názoru, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd ďalej uviedol, že neúplná zmenka bola vystavená dňa 22. septembra 2011 s dátumom úročenia od 01. novembra 2012, t. j. v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Exekučný súd preto dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky. Z tohto dôvodu exekučný súd exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený. Oprávnený odmietol postavenie povinnej ako spotrebiteľa a poukázal na skutočnosť, že úver jej bol podľa Zmluvy poskytnutý na výkon povolania. Povinná v Zmluve uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že peňažné prostriedky sú jej poskytnuté na tento účel, a preto je potrebné chrániť dobrú vieru oprávneného ako veriteľa. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Oprávnený v danom prípade vychádzal z vyhlásení povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol poskytnutý úver povinnou využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných prostriedkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. V prípade postavenia oprávneného je treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy a pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie Zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania a podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že exekučný súd postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
3. Povinná k odvolaniu oprávneného uviedla, že súhlasí s „odvolaním Okresného súdu v Žiari nad Hronom, vydaným súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, vo veci exekučného konania zn.: 12Er/369/2014“.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým uznesením č. k. 12Er/369/2014-14 zo dňa 21. novembra 2019 exekúciu zastavil. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 01577/13 zo dňa 31. mája 2013, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 08. júla 2013 a vykonateľnosti dňa 11. júla 2013, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 491,83 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 22. septembra 2011 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 200,- Eur. Exekučný súd následne dňa 06. júna 2014 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5613 * 063526.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný, konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého uznesenia exekučného súdu, pričom k veci uvádza:
11. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že Zmluva, ktorú dňa 22. septembra 2011 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník, a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa.
12. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia povinnej v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon povolania, a teda vzhľadom na § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, sa na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou Zákon o spotrebiteľských úveroch neaplikuje. Oprávnený sa mýli, ak tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že na právny vzťah medzi ním a povinnou v zmysle Zmluvy sa neaplikuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinná vystupovala v postavení spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 4 OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného
ustanovenia § 52 ods. 4 OZ tak vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú osobu, ktorá zmluvu s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania, resp. obchodnej činnosti. Povinná síce označila v Zmluve, že účelom použitia úveru je výkon jej povolania, to však nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa podľa vymedzenia obsiahnutého v citovanom § 52 ods. 4 OZ. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je preto, bez ohľadu na namietanú dobrú vieru oprávneného, spotrebiteľským právnym vzťahom. Odvolací súd sa preto stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Odvolacia námietka oprávneného, že povinná v dôsledku svojho vyhlásenia v Zmluve, že účelom použitia poskytnutého úveru je výkon jej povolania, nie je spotrebiteľom, tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.
13. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
14. Exekučný súd preto postupoval správne, ak na predmetný právny vzťah aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a predmetnú exekúciu zastavil.
15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).