Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-12-2020.pdf
PDF · 102.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3A, Bratislava - Karlova Ves, proti žalovanej: X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, T., právne zastúpená: S.. Šimon Cibulka, advokát, so sídlom Hodžova 53, Trenčín, o zaplatenie 2.245,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku 32,24 % ročne zo sumy 2.700,- eur od 17.02.2016 do 01.03.2016, zo sumy 2.563,34 eur od 02.03.2016 do 01.04.2016, zo sumy 2.345,34 eur od 02.04.2016 do 07.02.2018, zo sumy 2.295,34 eur od 08.02.2018 do 07.03.2018, zo sumy 2.245,34 eur od 08.03.2018 do zaplatenia, zastavuje. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.02.2020 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu:
- istinu úveru vo výške 2.245,34 eur
- zmluvnú pokutu vo výške 40,- eur,
- poplatky za upomienky vo výške 210,- eur,
- zmluvný úrok 32,24 % ročne zo sumy 2.700,- eur od 17.02.2016 do 01.03.2016, zo sumy 2.563,34 eur od 02.03.2016 do 01.04.2016, zo sumy 2.345,34 eur od 02.04.2016 do 07.02.2018, zo sumy 2.295,34 eur od 08.02.2018 do 07.03.2018, zo sumy 2.245,34 eur od 08.03.2018 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 2.345, 34 eur 23.07.2016 do 07.02.2018, zo sumy 2.295,34 eur od 08.02.2018 do 07.03.2018 a zo sumy 2.245,34 eur od 08.03.2018 do zaplatenia.
2.Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 17.02.2016 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.700,- eur ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť spolu s odplatou 0,- eur a úrokom v sume 494,40 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku v sume 3.194,40 eur. V zmysle bodu 15 všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, sa žalobca a žalovaná dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace sa stáva celý dlh splatným okamžite. Vzhľadom na omeškanie žalovanej sa dlh stal splatným dňa 22.07.2016. Vzhľadom na to, že žalovaná neuhradila splátky riadne a včas, čím stratila výhodu splátok, žalobca ju vyzval na úhradu jej záväzku. 3. Podaním doručeným súdu dňa 16.03.2020 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 40,- eur a poplatku za upomienky v sume 210,- eur. Keďže išlo o čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré bolo učinené ešte pred tým, ako bola žaloba doručená žalovanej, súd v súlade s § 145 ods. 3 CSP o tomto čiastočnom späťvzatí nerozhodol a konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania
v tejto časti. Predmetom konania tak ostala istinu úveru vo výške 2.245,34 eur, zmluvný úrok 32,24 % ročne zo sumy 2.700,- eur od 17.02.2016 do 01.03.2016, zo sumy 2.563,34 eur od 02.03.2016 do 01.04.2016, zo sumy 2.345,34 eur od 02.04.2016 do 07.02.2018, zo sumy 2.295,34 eur od 08.02.2018 do 07.03.2018, zo sumy 2.245,34 eur od 08.03.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 2.345, 34 eur 23.07.2016 do 07.02.2018, zo sumy 2.295,34 eur od 08.02.2018 do 07.03.2018 a zo sumy 2.245,34 eur od 08.03.2018 do zaplatenia. 4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa 22.06.2020 a žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že nepopiera uzatvorenie zmluvy, ale vzniesla námietku premlčania. Mala za to, že premlčanie sa má posúdiť podľa § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka, a premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nakoľko k predčasnému zosplatneniu došlo v roku 2016 a žaloba bola podaná až v roku 2020, mala za to, že nárok je premlčaný v celom rozsahu. Namietala tiež nedôvodnosť zmluvnej pokuty a poplatkov za upomienky, v ktorej časti ale (tak ako bolo uvedené v predošlom odseku) už bola žaloba skôr vzatá späť, a teda v tom čase už neboli tieto nároky predmetom konania. 5. V replike doručenej súdu dňa 07.07.2020 žalobca uviedol, že v zmysle bodu 15 všeobecných podmienok úveru žalovaná stratila výhodu splátok, celý dlh sa stal splatným 22.07.2017, a preto tvrdenia žalovanej o premlčaní nároku nie sú správne a žaloba bola podaná včas. Súčasne zobral žalobca žalobu späť aj v časti uplatneného zmluvného úroku. O tomto čiastočnom späťvzatí žaloby súd musí rozhodnúť, nakoľko už bolo doručené súdu po tom, čo bola žaloba doručená žalovanej. 6. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8.Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. S poukazom na dispozitívny úkon žalobcu spočívajúci v čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie zmluvného úroku 32,24 % ročne zo sumy 2.700,- eur od 17.02.2016 do 01.03.2016, zo sumy 2.563,34 eur od 02.03.2016 do 01.04.2016, zo sumy 2.345,34 eur od 02.04.2016 do 07.02.2018, zo sumy 2.295,34 eur od 08.02.2018 do 07.03.2018, zo sumy 2.245,34 eur od 08.03.2018 do zaplatenia, súd prvým výrokom tohto rozsudku konanie v dotknutej časti zastavil. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nie je potrebný, nakoľko k nemu došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci.
10. Predmetom konania tak po tomto ďalšom čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo zaplatenie sumy istinu úveru vo výške 2.245,34 eur a úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 2.345, 34 eur 23.07.2016 do 07.02.2018, zo sumy 2.295,34 eur od 08.02.2018 do 07.03.2018 a zo sumy 2.245,34 eur od 08.03.2018 do zaplatenia.
11. V duplike žalovaná zotrvala na premlčaní nároku a poukázala na to, že v žalobe žalobca uviedol ako deň splatnosti celého dlhu deň 22.07.2016 a v replike deň 22.07.2017, pričom nijakým spôsobom ani nezdôvodnil, prečo sa mal dlh stať splatným práve v tento deň. Žalobca si podľa nej jednostranne posúva deň splatnosti tak, ako mu to vyhovuje a jeho tvrdenia sú preto nedôveryhodné. Uviedla, že nepopiera vykonanie úhrad v sume 454,66 eur.
12. Súd nariadil pojednávanie na deň 25.03.2021, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalovanej. Žalobca mal predvolanie na pojednávanie doručené do rúk jeho právneho zástupcu dňa 12.02.2021, pričom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 23.03.2021 a súhlasil, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu. Na pojednávaní žalovaná zotrvala na svojej obrane a žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
14. Zo zmluvy označenej ako zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.02.2016 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.700,- eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť
sumu 2.700,- eur, úrok v sume 494,40 eur, tj. zaviazala sa vrátiť sumu 3.194,40 eur a to v 12 mesačných splátkach po 266,20 eur splatných vždy k 17.dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc dňom 17.03.2016. Úrok bol 32,24% ročne, RPMN 37,46%, priemerná hodnota RPMN 18,96%. 15. V bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa uvádza, že veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo len časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatným okamžite. 16. Zákonné ustanovenia: Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia zmluvy, (ďalej len „zákon“),Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223.html> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu Podľa § 2 písm. a), b). d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 53 ods. 9Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
17. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 17.02.2016 je vzťahom občianskoprávnym a vzťahom spotrebiteľským. V konaní nebolo sporné uzatvorenie zmluvy so
žalovanou, ani čerpanie finančných prostriedkov v tvrdenej výške 2.700,- eur žalovanou a nebolo sporné ani to, že žalovaná uhradila žalobcovi na úver sumu 454,66 eur. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaná nespochybňovala.
18. V prvom rade súd musel posúdiť, či žalobou uplatnený nárok je alebo nie je premlčaný, nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania, avšak povinnosť súdu (aj bez námietky) skúmať premlčanie je daná v zmysle cit. § 54a Občianskeho zákonníka. Súd dospel po preskúmaní veci k názoru, že pohľadávka veriteľa uplatnená žalobou a z toho vyplývajúci záväzok žalovanej je v celom rozsahu premlčaný.
19. Žalovaná sa v zmluve zaviazala, že spotrebiteľský úver splatí v 12 mesačných splátkach vo výške 266,20 eur splatných vždy k 17.dňu v kalendárnom mesiaci počnúc dňom 17.03.2016. Plán splátok bol teda nasledovný: 1. splátka splatná 17.03.2016, 2. splátka splatná 17.04.2016, 3. splátka splatná 17.05.2016, 4. splátka splatná 17.06.2016, 5. splátka splatná 17.07.2016, 6. splátka splatná 17.08.2016, 7. splátka splatná 17.09.2016, 8. splátka splatná 17.10.2016, 9. splátka splatná 17.11.2016, 10.splátka splatná 17.12.2016, 11.splátka splatná 17.01.2017, 12.splátka splatná 17.02.2017, čo je deň zmluvne dohodnutej konečnej splatnosti.
20. Žalobca poukazoval na to, že dlh sa stal mimoriadne splatným pre stratu výhody splátok s odkazom na bod 15 obchodných podmienok, pretože žalovaná riadne a včas neplnila 4 po sebe idúce splátky (neuviedol však, ktoré to sú). Žalobca v žalobe uvádzal, že dlh sa stal z tohto dôvodu mimoriadne splatným dňa 22.07.2016 a v replike zase uvádzal, že táto predčasná, mimoriadna splatnosť dlhu nastala dňom 22.07.2017. V prvom rade treba uviesť, že aj z vyššie uvedeného prehľadu splátok je jasné, že dňom 22.07.2017 sa úver nemohol stal predčasne mimoriadne splatným, a to z dôvodu, že už jeho konečná splatnosť podľa zmluvy nastala 17.02.2017. Z logiky veci vyplýva, že úver sa nemôže mimoriadne zosplatniť potom, čo nastala už dávno jeho konečná splatnosť podľa dohody v zmluve, pretože nemožno mimoriadne zosplatniť už raz splatný dlh. Ak už uplynula konečná splatnosť dlhu, dlh sa stal splatným v deň jej uplynutia a akékoľvek ďalšie zosplatňovanie už neprichádza do úvahy, pretože jeho splatnosť nastala už na základe objektívnej skutočnosti, ktorou je uplynutie doby splatnosti poslednej splátky úveru. Z tohto dôvodu nie je možné, aby akékoľvek veriteľom učinené zosplatnenie, ktoré malo podľa jeho tvrdení nastať dňa 22.07.2017, vyvolalo účinok zosplatnenia, pretože dlh v tom čase už splatným v celom rozsahu bol. Tvrdenie žalobcu o tom, že dlh sa stal celkom splatným dňa 22.07.2017, nemôže obstáť.
21. Do úvahy by tak prichádzalo ako reálne len tvrdenie žalobcu o tom, že dlh sa stal mimoriadne splatným dňa 22.07.2016 (od ktorého dňa si uplatňuje aj úroky z omeškania). Súd sa však zameral na to, či vôbec boli splnené zákonné podmienky na to, aby mohol veriteľ pristúpiť k predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru pred uplynutím konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože len v takom prípade by mohli nastúpiť účinky jeho zosplatnenia. Súd však dospel k záveru, že veriteľ nesplnil podmienky preto, aby dlh mohol predčasne zosplatniť. Súd tak konštatuje s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podmienky účinného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti upravuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom len vtedy, pokiaľ sú splnené všetky podmienky týmto ustanovením zakotvené, môže dôjsť k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa tohto ustanovenia samotnému vyhláseniu predčasnej splatnosti musí (okrem splnenia podmienky omeškania so zaplatením splátky po určitú dobu), predchádzať upozornenie veriteľa na uplatnenie práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru adresované dlžníkovi. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca žalovanej takéto upozornenie vopred adresoval, že by bola žalovaná vopred informovaná, že pokiaľ svoj dlh nesplní, pristúpi veriteľ k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Takáto listina nebola súčasťou spisu a jej existenciu žalobca ani netvrdil. S poukazom na túto skutočnosť súd konštatuje, že neboli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby žalobca ako veriteľ mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, a preto
súd je nútený konštatovať, že mimoriadna splatnosť úveru nebola vyhlásená riadne s účinkami, ktoré takýto úkon vyvoláva. K účinnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru preto nedošlo. V konečnom dôsledku žalobca ani nepreukázal, akým úkonom učinil zosplatnenie k tvrdenému dátumu 22.07.2016, či vôbec žalovanej oznámil, že sa rozhodol využiť právo žiadať zaplatenie celého dlhu naraz. Realizáciu takýchto úkonov žalobca súdu nepreukázal. Vzhľadom na nedodržanie zákonom predpísaného postupu pre mimoriadne zosplatnenie úveru treba konštatovať, že sa nestal splatným celý nesplatený zostatok úveru, a teda k jeho zosplatneniu k 22.07.2016 účinne nedošlo. Pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj žalobca vychádzal z jeho domnienky, že dlh sa stal splatným naraz dňa 22.07.2016 (k čomu ale z vyššie uvedených dôvodov dôjsť nemohlo), aj tak by musel nevyhnutne dospieť k záveru o premlčaní dlhu. Ak sa mal celý dlh zosplatniť k 22.07.2016, potom v zmysle § 103 vety druhej OZ by začala premlčacia doba plynúť odo dňa splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, ktorou by bola niektorá zo splátok splatných pred 22.07.2016. Počítajúc k tomu 3 roky, premlčacia doba by uplynula i tak v roku 2019, pričom však žalobca podal žalobu na súde až dňa 27.02.2020. Aj keby tvrdenie žalobcu o predčasnom zosplatnení žalovaného dlhu k 22.07.2016 bolo pravdivé, i tak by bol žalovaný nárok premlčaný.
22. Nakoľko sa ale splátky úveru nestali splatnými mimoriadne a naraz pre nesplnenie podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti, žalovaná nestratila výhodu splátok, splatnými tak boli jednotlivé splátky úveru a to v termínoch splatnosti dohodnutých podľa zmluvy. Pre posúdenie ich premlčania je preto potrebné aplikovať § 103 vetu prvú OZ, podľa ktorej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Každá splátka sa teda premlčuje samostatne a pre každú splátku začína plynúť 3 ročná premlčacia doba osobitne, vždy odo dňa jej splatnosti (§101 v spojení s § 103 veta prvá OZ). Žaloba bola na súde podaná dňa 27.02.2020, a teda premlčané sú všetky splátky splatné spätne 3 roky pred podaním žaloby, teda všetky splátky, ktorých splatnosť nastala do 27.02.2017. Z prehľadu splátok opísaného vyššie je zrejmé, že všetkých 12 splátok sa stalo splatnými ešte pred 27.02.2017. Splátky č. 1 až 10 splatné v roku 2016 sa premlčali ešte v roku 2019, predposledná splátka sa premlčala 17.01.2020 a posledná splátka dňa 17.02.2020 (tj. 3 roky po konečnej splatnosti). Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súde až 27.02.2020, je nutné konštatovať, že táto bola podaná až po uplynutí premlčacej doby. Celá žalovaná suma istiny tak je premlčaná, čo bráni tomu, aby súd mohol nárok žalobcovi priznať. Z týchto dôvodov súd žalobu v zostávajúcej časti (istina + úroky z omeškania z premlčanej istiny) zamietol.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
24. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 40,- eur, poplatkov za upomienky 210,- eur, zmluvného úroku, ktoré časti žalobca zobral späť, súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení predmetnej časti konania nesie žalobca, pretože ten vzal žalobu čiastočne späť v tejto časti bez bližšieho zdôvodnenia. Preto možno vyvodiť, že v tejto späťvzatej časti, bol žalobca neúspešný. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné späťvzatie/ zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu, teda žalovanej. Na tom nemení nič ani fakt, že v zmysle § 145 ods. 3 CSP súd formálne nerozhodol o zastavení konania v časti zmluvnej pokuty a poplatkov za upomienky, avšak aj táto časť prestala byť predmetom konania z dôvodu dispozície žalobcu so žalobou, hoci pôvodne predmetom konania bola, a preto je potrebné z hľadiska posúdenia miery úspechu a neúspechu v konaní aj na toto čiastočné späťvzatie žaloby prihliadnuť. Neúspech žalobcu ďalej predstavuje aj zvyšná časť, v ktorej súd žalobu zamietol, a teda aj v tejto časti je úspešná žalovaná. Zhrnúc uvedené, žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.