Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoCsp/14/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, konajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky IČO: 47 251 336, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. -81 zo dňa 16. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a m e n í tak, že žalovanému sa ukladá povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zriadeného na zabezpečenie zmluvy o úvere na bývanie č. EZY-SK-MRL-00025119-2018-SAL1-IU zo dňa 13.3.2018 zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 13.3.2018 k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre katastrálne územie N., obec N., okres Šaľa, ako pozemok, parc. reg. C č. 1485/1 o výmere 1118 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1485/4, o výmere 468 m2, druh pozemku záhrady a stavba, rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parcele registra C č. 1485/1, o výmere 1118 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. .

II. Vo zvyšnej časti s a uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie odôvodnil právne aplikáciou , , , , , , a , a (ďalej len ), , , , (ďalej len ), o dobrovoľných dražbách. Vecne argumentoval tým, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o úvere na bývanie č. EZY-SK-MRL-00025119-2018- SALI-IU uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.3.2018 je bezúročný a bez poplatkov. Dňa 8.2.2021 žalobca súdu doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému nariadi, aby sa zdržal výkonu záložného práva k zálohu a to k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalobca návrh skutkovo odôvodnil tak, že so žalovaným dňa 13.3.2018 uzatvoril Zmluvu o úvere na bývanie, v ktorej žalobca vystupuje ako spotrebiteľ a zmluva je tak spotrebiteľská a posudzuje sa podľa všeobecných ustanovení o úveroch na bývanie, pričom konkretizuje, ktoré náležitosti neobsahuje a z tohto dôvodu je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa

§ 15 uvedeného zákona. Žalobca tiež namietal hrubé porušenie povinností žalovaného v súvislosti s preverením úverovej bonity žalobcu, čo má za následok, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1 a nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.3.2018 čl. I. bod 3. vyplývajú plnenia, ktoré sú zabezpečovanou pohľadávkou. Žalovaný listom z 21.8.2020, označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti predčasne ukončil úver zo Zmluvy, v ktorom mu oznámil, že listinou z 19.8.2020 sa celý zostatok úveru zo Zmluvy stal ku dňu 19.8.2020 splatný. V nasledujúcej časti textu žalovaný uvádza, že žalobcovi oznamuje, že Banka využila svoje oprávnenie požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom aj pred časom dohodnutým v Zmluve a úver sa stáva predčasne splatným dňa 21.8.2020. Nie je teda zrejmé, ku ktorému dňu mimoriadna splatnosť úveru zo Zmluvy mala skutočne nastať, nevyplýva ani to, pre ktorú omeškanú splátku sa stal dlh žalobcu zo Zmluvy splatný v celom rozsahu, nevyplýva ani to, že by bola splnená podmienka účinnosti mimoriadnej splatnosti spočívajúca v upozornení žalobcu na možnosť uplatnenia práva žalovaného v zmysle označenej právnej úpravy a nie je rovnako zrejmé akú sumu ku dňu zosplatnenia predstavuje dlh žalobcu. Suma, ktorú má žalobca žalovanému vrátiť je spornou aj z dôvodu, že žalovaný od žalobcu vyžaduje rôzne poplatky (ktoré v žalobe špecifikuje) a úroky, na ktoré podľa názoru žalobcu žalovaný nemá nárok.

3. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem.

4. Súd z podaného návrhu a pripojených listinných dôkazov má za to, že žalobca v danom prípade neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Súd konštatuje, že neosvedčuje žiadnym spôsobom konanie žalovaného, v ktorom by absentoval zákonný podklad pre realizáciu jeho záložného práva ako záložného veriteľa prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pretože by zmluvné oprávnenia uskutočňoval v rozpore so zákonom. Začatie výkonu záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas. Dobrovoľná dražba predstavuje osobitné verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby. Ide o spôsob výkonu záložného práva, ktorý vyžaduje naplnenie všetkých zákonných podmienok obsiahnutých v zákone o dobrovoľných dražbách. Záložné právo je legitímny právny inštitút, na ktorého realizáciu slúži inštitút dobrovoľnej dražby, upravený v zákone o dobrovoľných dražbách. Súd zastáva názor, že úprava výkonu záložného práva Zabezpečenie úveru záložnou zmluvou je zákonom dovolené a rovnako je dovolené pristúpiť k realizácii záložného práva v prípade, ak dlžník úver riadne nespláca. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.9.2014, z ktorého odôvodnenia je zrejmé, že Ústavný súd v pléne zastáva názor, že úprava výkonu záložného práva, tak ako je tvorená právnymi normami (§ a nasl. ) a právnymi normami obsiahnutými v ustanoveniach o dobrovoľných dražbách, podstatou ktorej je realizácia výkonu záložného práva záložným veriteľom a to na základe uzatvorenej záložnej zmluvy, kedy záložný veriteľ dáva návrh na vykonanie dražby a prehlási pritom výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje vykonať záložné právo a dražbu realizuje dražobník, a to na základe zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom, ako osobou oprávnenou konať v mene záložcu a dražobníkom, ako súkromnoprávnym subjektom oprávneným na základe osobitného živnostenského oprávnenia dobrovoľnú dražbu zrealizovať (vykonať), s a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zlučiteľná je. Taktiež samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcu, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Keďže žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, nemožno považovať za právne významnú skutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia to, že ide o obydlie žalobcu. Obydlie občana spomedzi zálohov nevylučuje. Súd poukazuje aj na to, že v situácii, ak by pri dobrovoľnej dražbe boli porušené konkrétne práva žalobcu, žalobca má zachovanú právnu

možnosť v lehote do troch mesiacov od udelenia príklepu podať na súd žalobu o neplatnosť dražby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobou o neplatnosť dražby má žalobca možnosť spochybniť aj platnosť záložnej zmluvy.

5. V danom prípade súd musí konštatovať, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a nepodarilo sa mu ani jednoznačne preukázať hrozbu, na ktorú sa v návrhu odvoláva. Súd preto v zmysle návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podľa , , f a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že by neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a že by neosvedčil žiadnym spôsobom také konanie žalovaného, v ktorom by absentoval zákonný podklad pre realizáciu jeho záložného práva ako záložného veriteľa prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pretože by zmluvné oprávnenia uskutočňoval v rozpore so zákonom. Žalobca nie len v konaní vo veci samej (vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. ) ale i v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne konkretizoval porušenia žalovaného (v spojení s príslušnou právnou úpravou), ktoré odôvodňujú záver, že žalovaný nie je oprávnený vo výkone už začatého výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby pokračovať do doby, kým nebude vykonané dokazovanie vo veci samej. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Je treba však zdôrazniť, že dokazovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní.

8. Žalobca opätovne zhrnie dôvody, ktoré v plnom rozsahu opodstatňujú dôvodnosť požadovanej ochrany žiadaným neodkladným opatrením. Žalobca osvedčil, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dobrovoľnej dražby, a má tam svoje obydlie, rovnako dostatočne osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu tým, že vykonaním dobrovoľnej dražby by stratil nielen vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale aj obydlie, čo môže pre žalobcu znamenať nenávratný zásah do jeho práv. Žalobca na Okresnom súde Galanta podal žalobu vo veci samej voči žalovanému o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o úvere na bývanie zo dňa 13.3.2018 s odôvodnením, že považuje úverovú zmluvu za rozpornú so o úveroch na bývanie; v Zmluve absentujú obligatórne náležitosti v zmysle zákona o úveroch na bývanie a to údaj o (správnej) celkovej výške úveru (poukázal na rozhodnutie SD EÚ z dňa 21.4.2016, sp. zn. C-377/14, Radlinger, Radlingerová proti FINWAY a.s.), (správnej) celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, dobe trvania zmluvy o úvere na bývanie, (správnej) výške údaju o odplate podľa osobitných predpisov, pritom za predpokladu, že súd dospeje k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná, so súčasným zistením dôvodnosti aplikácie sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplývajúceho zo Zmluvy, potom je zrejmé, že si žalovaný prostredníctvom dobrovoľnej dražby uplatňuje i také plnenia, na ktoré nemá žiadny nárok. V konečnom dôsledku (vzhľadom k tomu, že zmluva o zriadení záložného práva je rovnako spotrebiteľskou zmluvou závislou na hlavnej úverovej zmluve a zabezpečuje pohľadávku žalovaného v podobe istiny, úrokov a poplatkov) by bol rovnako dôvodný záver i o čiastočnej neplatnosti záložnej zmluvy (zabezpečenie v časti úrokov a poplatkov), pričom výkonom záložného práva tu reálne existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu vo forme straty majetku a uspokojením veriteľa z výťažku z dražby nad rámec zákonného nároku. Tvrdenia žalobcu o potrebe podrobiť súdnej kontrole predmetnú zmluvu z hľadiska obligatórnych obsahových náležitostí vyžadovaných zákonom o úveroch na bývanie (v dôsledku čoho má byť rozporuplná aj zostávajúca výška dlžnej sumy, so zreteľom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako i výšku zostávajúcej dlžnej sumy) bola právne významná aj z dôvodu, že pokiaľ veriteľ vo vyhlásení podľa o dobrovoľných dražbách uplatnil aj pohľadávku, ktorá má základ v neplatnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože veriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje,

čo spôsobuje porušenie ustanovení o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách, pretože tým neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv spotrebiteľa, od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.

9. Rovnako dôvodná bola aj argumentácia žalobcu o nesplnení podmienok pre výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby s poukazom na zmätočnosť údaja o tom, kedy mala nastať splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva navrhuje. Dôvodná je námietka a pochybnosť žalobcu o tom, či bola preverená bonita žalobcu s poukazom na to, že žalobca k žalobe pripojil štandardizovaný zmluvný formulár o zmluvných podmienkach Zmluvy z dňa 13.3.2018, predložený žalobcovi v rovnaký deň t.j. v deň uzatvorenia Zmluvy. Javí sa teda, že celý zmluvný proces prebehol v jediný deň (čo preukazuje porušenie povinností veriteľa v predzmluvnej fáze), čo vyvoláva opodstatnenú obavu, že nebola preverená schopnosť spotrebiteľa splácať úver s poukazom na § 8 ods.1 zákona o úveroch na bývanie. Uvedené však bude preukázané až v konaní vo veci samej a dôkazné bremeno preukázania leží v celom rozsahu na žalovanom, ktorý pokiaľ toto bremeno neunesie, nie len že nebol oprávnený úver zo Zmluvy mimoriadne zosplatniť (t.j. nenastala splatnosť draženej pohľadávky), ale rovnako stráca právo na odplatu. Už len uvedená námietka bola spôsobilá osvedčiť nárok, ktorému sa mala poskytnúť dočasná procesná ochrana neodkladným opatrením. Bol teda tvrdený dôvod, pre ktorý by bola neprípustná predčasná splatnosť záväzku. Žalobca (v spojení s naposledy uvedeným) tiež tvrdil, že žalovaný nepostupoval v súlade s kogentnou právnou úpravou a a preto pohľadávka, ktorá je predmetom výkonu záložného práva nie je splatná v celom rozsahu, z dôvodu že žalovaný opomenul aplikáciu kogentnej právnej úpravy pre spotrebiteľské úverové vzťahy a výkon záložného práva je v rozpore s právnym poriadkom.

10. Žalobca predložil okrem iného i Oznámenie o začatí výkonu záložného práva z dňa 16.12.2020 a Výzvu na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby tiež LV č 32 (na dôkaz o vlastníctve k nehnuteľnostiam) ako dôkaz o tom, že v krátkom čase bude povereným dražobníkom určený termín dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej bude vydraženie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Najmä v spotrebiteľských vzťahoch si veriteľ od spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany obchádzajúc súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok, či primeranosti odplaty, môže vymôcť aj plnenie, na ktoré by v zmysle právnej úpravy ochrany spotrebiteľa nemal nárok. Výkon záložného práva je vo svojich dôsledkoch natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností nemal odoprieť dočasnú ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou skutkových zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej.

11. Podľa názoru žalobcu v prejednávanej veci boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil potrebu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, osvedčil, že je potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu, a to práve nariadením neodkladného opatrenia, aby nedošlo k výkonu záložného práva k daným nehnuteľnostiam. V štádiu výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k vydraženiu nehnuteľností, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenie jediným možným právnym nástrojom, ktorý má vlastník k nehnuteľnosti k dispozícii, aby nedošlo k predaju jeho majetku, ak má pochybnosti o dodržaní právnych predpisov. Bez dočasnej úpravy právnych pomerov strán sporu neodkladným opatrením je právo žalobcu ohrozené a hrozí nebezpečenstvo vzniku reálnej ujmy.

12. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel, alebo aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalovaný sa do rozhodnutia odvolacieho súdu k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( v spojení s

ods. 2), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanému dočasne, do rozhodnutia vo veci samej nariadil zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 13.3.2018 na zabezpečenie zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie uzavretej v ten istý deň.

16. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa a neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú tvrdenie a osvedčenie, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, resp. existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavosti potreby úpravy pomerov strán, musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Neodkladným opatrením tak súd môže rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aj v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, súd musí vždy zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

20. Právnymi predpismi je vymedzený obsah a základný rámec výkonu záložného práva. Toto právo sa vyznačuje tým, že primárne plní zabezpečovaciu, za určitých okolností však aj uhradzovaciu funkciu a to tak, že okrem hrozby výkonu záložného práva donucujúcej dlžníka plniť zabezpečovanú pohľadávku umožňuje jeho držiteľovi buď sa priamo uspokojiť alebo požadovať uspokojenie z predmetu, na ktorom záložné právo viazne, pokiaľ k splneniu zabezpečovanej pohľadávky nepríde riadne a včas. Jednou zo . Takýto predaj má za následok prechod vlastníckeho práva k zálohu na vydražiteľa udelením príklepu, s podmienkou úhrady ceny dosiahnutej vydražením v zákonom ustanovenej lehote. K tomuto spôsobu výkonu záložného práva môže záložný veriteľ samozrejme pristúpiť len vtedy, ak jeho záložné právo platne vzniklo a stále trvá. Podmienkou platného vzniku záložného práva je platná zmluva o jeho zriadení a zápis práva v príslušnej evidencii (ktorou je u nehnuteľností kataster nehnuteľností, v tejto súvislosti porovnaj i a ), na zánik práva potom zákon ustanovuje hneď viacero dôvodov. Je tiež nevyhnutné, aby záložný veriteľ pri výkone záložného práva postupoval zákonným spôsobom.

21. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v tomto štádiu konania aj v žalobe vo veci samej, s poukazom na ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a ustanovenia zákona o úveroch na bývanie tvrdí, že zmluva o úvere na bývanie zo dňa 13.3.2018 uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje všetky podstatné náležitosti podľa o úveroch na bývanie, rovnako poukazuje na nesprávnosť procesu žalovaného pri skúmaní bonity žalobcu, čo má za následok, že úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov () a v prípade, ak sa v konaní vo veci samej preukáže, že žalovaný nedodržal zákonom stanovený postup pri zisťovaní bonity žalobcu, nepostupoval s odbornou starostlivosťou (), s čím zákon o úveroch na bývanie spája sankciu, že žalovaný nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Rovnako nie je zrejmé, kedy mimoriadna splatnosť úveru nastáva, pretože informácia poskytnutá žalovaným je zmätočná, keď uvádza dva rozdielne dátumy

mimoriadnej splatnosti úveru a žalobca tiež namieta postup žalovaného pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru nedodržaním kogentnej právnej úpravy (ktorú v návrhu špecifikuje). Tiež je podstatné, že žalobca tvrdí, že uplatnením výkonu záložného práva by došlo k porušeniu jeho práv ako spotrebiteľa a k vymoženiu sumy, na ktorú žalovaný nemá nárok, pričom žalobca presne identifikuje, na ktoré poplatky žalovaný nárok nemá.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky uvedené argumenty žalobcu uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aj v podanom odvolaní opodstatňujú záver o potrebe vydania neodkladného opatrenia, ktoré bude mať v prejednávanej veci dočasný charakter. Je pravdou, že samotný žalobca nepopiera platnosť zmlúv o úvere na bývanie a záložnej zmluvy a tiež nepopiera fakt, že je žalovanému dlžný minimálne poskytnutú istinu, čo nie je zanedbateľná čiastka a pre nezaplatenie tejto časti dlhu by žalovaný mohol mať právo na realizáciu záložného práva formou dobrovoľnej dražby (samozrejme za predpokladu, že žalovaný bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a pri vyhlásení dodržal zákonom stanovený postup). Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že spotrebiteľovi právne predpisy inú možnosť, ako navrhnúť vydanie neodkladného opatrenia formou zdržania sa výkonu záložného práva (dobrovoľnou dražbou) nepriznáva, preto bolo potrebné v danej veci dospieť k záveru, že žalobca má právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia a existuje predpoklad jeho potrebnosti.

23. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku a z tohto dôvodu nie je potrebné preukazovať všetky tie tvrdenia, ktoré majú byť preukázané pred vydaním konečného rozhodnutia. Stačí, že tvrdenia žalobcu sú osvedčené a je z nich možné vyvodiť opodstatnenosť návrhu.

24. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca uzavreli so žalovaným dňa 13.3.2018 zmluvu o úvere na bývanie č. EZY-SK-MRI-00025119-2018-SAL1-IU pričom v ten istý deň bola uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti špecifikované vo výroku uznesenia vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva na zabezpečenie pohľadávky vo výške 34.202,29 eura, listom zo dňa 16.12.2020 , čomu predchádzalo oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 21.8.2020.

25. V zmysle vyššie uvedeného preto odvolací súd skúmal, či v danom prípade je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia a odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu dospel k záveru, že takýto dôvod na vydanie neodkladného opatrenia v danom prípade existuje a to nie len z dôvodu, že žalobca namieta výšku dlžnej sumy, ktorú od neho žalovaný žiada, ale aj z dôvodu, že žalobca namieta platnosť jednostranného právneho úkonu, ktorým došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Splatnosť dlžnej sumy z úverového vzťahu je pritom predpokladom pre výkon záložného práva a k posúdeniu (ne)platnosti takéhoto úkonu je nevyhnutné vykonať dokazovanie vo veci samej. Žalovaný uskutočňuje kroky k výkonu záložného práva, preto neposkytnutím súdnej ochrany žalobcovi formou neodkladného opatrenia by mohol byť žalobca zbavený súdnej kontroly nad právnym vzťahom, na základe ktorého sa vedie dobrovoľná dražba nehnuteľností patriacich žalobcovi. Nariadením neodkladného opatrenia sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaného, pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne z dôvodov uvedených v a nasl. najneskôr rozhodnutím vo veci samej. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi zostáva aj po nariadení neodkladného opatrenia zachovaná. Je nespochybniteľné, že o dobrovoľných dražbách je súčasťou právneho poriadku SR a záväzky je potrebné si plniť v zmysle dohodnutých zmluvných dojednaní, avšak za predpokladu, že tieto zmluvné dojednania sú súladné so zákonnými ustanoveniami týkajúcimi sa spotrebiteľského práva. Nariadením takéhoto neodkladného opatrenia sa neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, ale vo vyššie opísanej situácii je potrebné upraviť pomery strán sporu, v snahe predísť ujme na strane žalobcu a následným ďalším súdnym sporom, v ktorých by sa žalobca ako spotrebiteľ mal domáhať svojich nárokov (napr. o neplatnosť dobrovoľnej dražby). Nariadené neodkladné opatrenie podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať v súlade s princípom proporcionality. Žalovanému ako obchodnej spoločnosti v prípade jeho úspechu vo veci samej odloženie dražby nemôže spôsobiť neprimeranú ujmu, vo vzťahu k posúdeniu ujmy, ktorá v prípade realizácie záložného práva hrozí žalobcovi, ktorý by mohol prísť o nehnuteľnosť, v ktorej býva a je jeho jediným obydlím. S poukazom na to, čo bolo v konaní osvedčené, odvolací súd uzatvára, že v danom prípade boli

naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyplývajúca z existencie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi.

26. Odvolací súd s prihliadnutím na osvedčené tvrdenia žalobcu vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nie však zdržania sa výkonu záložného práva ako takého, nakoľko zdržanie sa výkonu záložného práva nemôže byť bezlimitné a žalobca napokon neposkytuje v návrhu argumenty, pre ktoré by mala byť žalovanému uložená povinnosť zdržať sa záložného práva aj iným spôsobom ako dobrovoľnou dražbou. Žalobca neosvedčil, že by existovala naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi zdržaním sa výkonu záložného práva aj mimo dobrovoľnej dražby a žalovaný má na výber niekoľko spôsobov realizácie výkonu záložného práva zriadeného zmluvou a je správne považovať realizáciu výkonu záložného práva (vo všeobecnosti) za neprimeraný zásah do práv žalovaného, preto v tejto časti súd návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

27. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel podľa a vo zvyšnej časti zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa .

28. O náhrade trov aj odvolacieho konania o nariadení neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej) skončí v súlade s .

29. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).