Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28T/28/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Andreou Kurucovou, PhD. v trestnej veci obžalovanej I. S.Í. pre zločin krivé obvinenie podľa , písmeno a) s poukazom na písmeno b) a zločin vydieranie podľa , na hlavnom pojednávaní 15. apríla 2024, takto

rozhodol:

Obžalovaná

I. S., nar. XX. V. XXXX T., trvale bytom T., C.W. P. XXXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

1) dňa 01. januára 2022 v čase od 16:20 hod. v T., na ul. O. Ž.O. Č.. XX na Okresnom riaditeľstve PZ v T., Odbore kriminálnej polície, po predchádzajúcom zákonnom poučení o trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia, uviedla pri výsluchu v procesnom postavení svedka - poškodeného nepravdu o tom, že ju mal K. H. počas silvestrovskej noci z 31.12.2021 na 01.01.2022 okolo polnoci v U., v jednej z izieb bytu na druhom poschodí bytového domu na adrese N. XX násilím donútiť k súloži, a to za takých okolností, že po predchádzajúcom bozkávaní sa s ním v kúpeľni bytu, kde odmietala mať s ním pohlavný styk a následne aj orálny styk ju sotil o stenu, po čom sa presunula do prázdnej izby bytu, kde za ňou K. H. prišiel s ospravedlnením, následne ju pobozkal a verbálne sa dožadoval pohlavného styku, po čom sa na ňu natlačil tak, že sa nemohla hýbať, dal jej ruku na krk, čo bolo dôvodom toho, že sa bála aktívne brániť, vyhrnul jej šaty, ktoré si dala naspäť, ale opäť jej ich vyhrnul, následne si stiahol nohavice a spodnú bielizeň a ľahol si na ňu na posteľ a vykonal s ňou proti jej vôli súlož, pričom v nadväznosti na takto uvedené skutočnosti bolo prikročené k vykonaniu neodkladného a neopakovateľného úkonu

- prehliadke tela a obdobným úkonom I. S.J. v zmysle , čím došlo v zmysle k začatiu trestného stíhania pre zločin znásilnenia podľa , o ktorom bolo ďalej vedené prípravné konanie na Okresnom riaditeľstve PZ v T., odbore kriminálne polície pod ČVS: ORP-2/1-VYS-TT-2022, ktoré bolo skončené dňa 30.04.2022 vydaním uznesenia o zastavení trestného stíhania podľa , pretože výsledky vykonaného vyšetrovania preukázali, že I. S. uviedla nepravdu o spáchaní vyšetrovaného skutku K. H. v snahe privodiť mu trestné stíhanie za to, že ju mal počas a po vykonaní orálneho sexu uraziť, čo následne vyústilo do hádky, pri ktorej vyslovila hrozbu podaním trestného oznámenia za znásilnenie,

2) dňa 12. februára 2022, v presne nezistenom čase okolo 22:30 hod., v blízkosti podniku P. D. - Q. v T., požadovala od K. H.a peňažné plnenie vo výške 1800,- eur ako odmenu za stiahnutie trestného oznámenia vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v T., odbore kriminálnej polície pod ČVS: ORP-2/1-VYS-TT-2022 pre zločin znásilnenia podľa , v ktorej bol zo spáchania skutku podozrivým K. H., kde pri takto prednesenej požiadavke zdôraznila, že buď jej požiadavke vyhovie, alebo sa vidia na súde,

t e d a

v bode 1)

iného lživo obvinila z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie a takýto čin spáchala z osobitného motívu - pomsty,

v bode 2)

iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútila, aby niečo konal,

č í m s p á ch a l a

v bode 1)

zločin krivé obvinenie podľa , písmeno a) s poukazom na písmeno b) ,

v bode 2)

zločin vydieranie podľa .

Za to sa jej

ukladá:

Podľa s prihliadnutím na písmeno l), , s použitím , , písmeno d), per analogiam úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa písmeno a) sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa sa jej určuje skúšobná doba na 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 14. decembra 2022 obžalobu pod číslom na obvinenú I. S. pre zločin krivé obvinenie podľa , písmeno a) a zločin vydieranie podľa na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní konanom 15. apríla 2024 obžalovaná urobila vyhlásenie podľa písmeno b) , že je vinná zo spáchania skutkov tak, ako sú jej kladené za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Trnava z 9. decembra 2022, . V dôsledku vyhlásenia v zmysle písmeno b) , ktoré urobila obžalovaná, súd v zmysle postupoval primerane podľa písmeno c), , , a , pričom obžalovaná na všetky otázky odpovedala áno. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovanej prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle , ktorým prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku tak, ako je jej kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovanej, ktorá sa ku skutku priznala, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o prípadnom ochrannom opatrení. Súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania zločinu krivé obvinenie podľa , písmeno a) a zločinu vydieranie podľa .

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením správ a posudkov vo vzťahu k obžalovanej, oboznámením registra trestov a výpisu Centrálnej evidencie správnych deliktov a

priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať.

Z oboznámeného vyplynulo, že obžalovaná nemá záznam v registri trestov.

Z výpisu Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplynulo, že dňa 31. decembra 2021 sa dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa písmeno d) o priestupkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (dňa 31. 12. 2021 na oslave I. počas hádky vulgárne urážala K. H., ktorý ju tiež urážal, usilovala sa dostať k batohu, v ktorom mala mať nôž a v kontexte jej správania a konfliktu s K. H. tento mohla chcieť použiť, ale k tomu neprišlo a následne pri odchode z oslavy na chodbe bytu opakovane použila proti K. H. kaser, čím úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním), za ktorý priestupok bola pokarhaná.

Podľa , písmeno a) , kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie a čin spácha z osobitného motívu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa písmeno b) , osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu z pomsty. Podľa , kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Súd uznal obžalovanú za vinnú zo skutkov uvedených vo výroku rozsudku na základe jej vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal, pričom vyhláseniu obžalovanej zodpovedá aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní. Protiprávnym konaním popísaným v bode 1) rozsudku obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty zločinu krivé obvinenie, nakoľko po predchádzajúcom zákonnom poučení vyšetrovateľom pri výsluchu v procesnom postavení poškodenej uviedla nepravdu o tom, že ju mal K. H. znásilniť, čo viedlo k začatiu jeho trestného stíhania, avšak výsledky vykonaného vyšetrovania preukázali, že obžalovaná uviedla o spáchaní skutku nepravdu, pričom tohto konania sa dopustila z osobitného motívu - pomsty za to, že ju mal po vykonaní orálneho sexu uraziť. Obžalovaná bola v čase spáchania skutku osobou s plnou trestnoprávnou zodpovednosťou. Konala úmyselne, pričom chcela spôsobom uvedeným v porušiť chránený záujem, ktorým je v tomto prípade záujem spoločnosti na ochrane pred lživými obvineniami z trestných činov, ako aj na dôvodnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu.

Konanie obžalovanej v skutku 2) rozsudku súd posúdil zhodne s obžalobou ako zločin vydieranie podľa , keďže boli naplnené všetky formálne znaky žalovaného zločinu a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovanej alebo zníženie jej príčetnosti. Naplnená bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaná hrozbou inej ťažkej ujmy (trestné stíhanie pre zločin znásilnenie) požadovala od poškodeného peňažné plnenie vo výške 1.800,- eur ako odmenu za stiahnutie trestného oznámenia. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, teda priamy úmysel. Objektom v danom prípade je záujem spoločnosti na ochrane slobodného rozhodovania človeka.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení , , , pričom obžalovanej musel byť s poukazom na uložený trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená pri zločine podľa prevyšuje 5 rokov. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri ukladaní trestu treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Podľa písmeno l) , poľahčujúcou okolnosťou je, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa písmeno h) , priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa písmeno d) , súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podľa , v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Podľa , ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, keď obžalovaná ako poškodená v trestnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedala nepravdu ohľadom správania sa K. H. voči nej, pričom jej výpoveď viedla k začatiu trestného stíhania pre zločin znásilnenie, a následne od K. H. za stiahnutie trestného oznámenia požadovala peňažné plnenie a pri takto prednesenej požiadavke zdôraznila, že buď jej požiadavke vyhovie, alebo sa vidia na súde. Obžalovaná sa svojím konaním dopustila závažného protiprávneho konania, pričom vo vzťahu ku krivému obvineniu konala s motívom pomsty a následne sa voči poškodenému dopustila ďalšieho trestného činu násilného charakteru (vydieranie).

Z hľadiska posúdenia osoby obžalovanej, jej osobných pomerov a možnosti nápravy súd zistil, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná a priestupkovo bola prejednávaná iba jedenkrát, avšak vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti išlo o druhovo totožné protiprávne konanie.

Súd u obžalovanej zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa písmeno l) , nakoľko obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu priznala ku spáchaniu trestnej činnosti a prejavila úprimnú ľútosť nad svojím konaním. Po formálnej stránke síce bola naplnená aj priťažujúca okolnosť podľa písmeno h) , keďže obžalovaná spáchala viac trestných činov, avšak súd prihliadol k viacčinnému súbehu trestných činov v neprospech obžalovanej v súvislosti s ustanovením . Vzhľadom k tomu, že v prípade obžalovanej prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi, znižovala sa horná hranica trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu postupom podľa , z ktorého dôvodu upravená trestná sadzba bola 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace. Pre spáchanie viacerých trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, a to dvoma samostatnými konaniami, musel byť obžalovanej ukladaný úhrnný trest podľa zásad uvedených v , , teda zvýšením hornej hranice trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu, čo je upravená sadzba na 3 roky až 9 rokov.

Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody prihliadol aj na samotný postoj obžalovanej s spáchanej trestnej činnosti, teda že sa k spáchaniu priznala a oľutovala ju a urobila vyhlásenie, že je vinná, v dôsledku čoho v jej prípade prichádzal do úvahy postup podľa písmeno d), (R 44/2017), z ktorého dôvodu súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody pod zákonom určenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Obžalovaná pred spáchaním skutkov viedla riadny život, pričom súd aj napriek absencii riadneho psychologického posúdenia prihliadol na okolnosť, že obžalovaná sa konania dopustila vo veku blízkom veku mladistvých. Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovanej mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to o celú jednu tretinu.

Súd uložil I. S. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorý považuje za dostatočný s ohľadom na osobu obžalovanej a možnosť jej nápravy, prihliadnuc na skutočnosť, že ide o mladú, doposiaľ súdne netrestanú ženu, u ktorej možno uveriteľne zaujať predpoklad, že povedie riadny život. Vzhľadom na osobu obžalovanej a jej pomery má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Skúšobná doba

určená v strednom pásme zákonnej výmery je podľa súdu dostatočná na to, aby obžalovaná preukázala, že jej protiprávne konanie bolo ojedinelé, excesívne a naďalej bude pokračovať vo vedení riadneho života.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa písmeno c) .

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.