Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/44/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: BIOKON, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 74, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému: H. S., nar. X.X.XXXX, bytom v S., V. XXXX/X, o uplatnenie nároku z predkupného práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. -77 zo dňa 19. októbra 2020

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku č. II..

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Nahrádza prejav vôle žalovaného v tomto znení: Žalovaný H. S.Á., K.. X.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX S. - Juh ponúka obchodnej spoločnosti BIOKON, spol. s r.o., so sídlom Južná trieda 74, 040 01 Košice, IČO: XX XXX XXX, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddelenie s.r.o., vo vložke č. 17110/4, na predaj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v kat. území Moldava nad Bodvou, evidovanej Okresným úradom Košice - okolie na LV č. XXXX, v obci Moldava nad Bodvou, okrese Košice - okolie, ako pozemok, parcela registra „E“, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 59 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 z celku, ktorý žalovaný nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka S.Y. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2012, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 1010/12, a to za kúpnu cenu 266,- eur. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa 19.10.2020 za prítomnosti zástupcu žalobkyne a žalovaného, ktorí sa vzdali odvolania voči jeho I. výroku, preto písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje odôvodnenie jeho I. výroku.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s a a tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň dôvodil, že súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že nevedel o predkupnom práve ostatných spoluvlastníkov neobstojí, nakoľko neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje, a naviac to, že bolo porušené predkupné právo žalobkyne zistil žalovaný z podanej žaloby a až do rozhodnutia súdu vo veci samej dobrovoľne nepreviedol

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na žalobkyňu napriek tomu, že na zhodný návrh strán sporu bolo konanie za uvedeným účelom prerušené.

4. Rozsudok napadol v II. výroku, o nároku na náhradu trov konania, včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhoval rozsudok v napadnutom II. výroku zmeniť tak, že žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania súd neprizná alternatívne rozsudok v napadnutej časti súd zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu a toto považuje za nespravodlivé, vykazujúce znaky arbitrárnosti, nakoľko neodôvodnene finančne zaťažuje žalovaného. Dôvodil, že konanie žalovaného nebolo príčinou vzniku predmetného sporu, keďže toto bolo zavinené predošlou vlastníčkou, od ktorej žalovaný spoluvlastnícky podiel nadobudol v dobrej viere, že ho nadobúda legálne, pričom uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie nevzal do úvahy. Podľa názoru žalovaného, konštatácia súdu, že žalovaný mal možnosť v rámci prerušenia konania dobrovoľne previesť spoluvlastnícky podiel k pozemku na žalobcu, nereflektuje na právo žalovaného na súdnu ochranu ako aj právo na predpoklad, že v spore môže byť úspešný. Zároveň mal za to, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní vziať v úvahu aj skutočnosť, že žalovaný je starobný dôchodca poberajúci len starobný dôchodok a žalobca je obchodná spoločnosť, a preto pre žalobcu finančné zaťaženie v dôsledku vedeného súdneho konania je zvládnuteľné. Zdôraznil tiež skutočnosť, že žalovaný v konaní nebol zastúpený advokátom, nakoľko nemá finančné prostriedky na zaplatenie a preto aj z uvedeného dôvodu nebol v konaní úspešný. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že v danom prípade mal súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodnúť podľa .

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania považuje za správne. Námietku žalovaného, že konanie žalovaného nebolo príčinou vzniku sporu, považuje žalobca za nepravdivú, nakoľko k porušeniu predkupného práva došlo síce predchádzajúcou vlastníčkou, avšak uvedená skutočnosť nebola dôvodom podania žaloby žalobcom. Uvedeným dôvodom bola skutočnosť, že žalovaný napriek výzve žalobcu, ktorým si žalobca voči žalovanému riadne uplatnil nárok z predkupného práva, odmietol spoluvlastnícky podiel previesť na žalobcu za rovnakých podmienok, za akých ho nadobudol, tvrdiac, že pozemok má vyššiu hodnotu, za akú ho nadobudol a preto s prevodom nesúhlasil. Poukázal, že žalobca a ani jeho konania nezapríčinilo vznik sporu, a preto by bolo nespravodlivé, aby znášal trovy konania na svoj úkor iba z dôvodu, že žalovaný nebol schopný vopred odhadnúť svoju úspešnosť v konaní. Zdôraznil, že ak žalovaný má za to, že predmetný spor bol zapríčinený predošlou vlastníčkou, nič nebránilo žalovanému uplatniť si voči tejto osobe nárok na náhradu škody, ak mu v dôsledku nesplnenia jej povinnosti nejaká vznikla. Žalobca uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaný sa subjektívne „cíti v práve“, avšak reálne v súlade s platným právnym poriadkom týmto právom nedisponuje, nemôže za žiadnych okolností byť dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane. Zároveň mal žalobca za to, že samotná skutočnosť, že žalovaný je starobný dôchodca a žalobca je právnická osoba, sama o sebe nezakladá dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje majetkové pomery a podľa informácií z verejne dostupných zdrojov, je žalovaný vlastníkom viacerých nehnuteľností. Záverom doplnil, že v prípade ak žalovaný nedisponoval finančnými prostriedkami na právne zastúpenie, mal možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, o ktorej možnosti bol žalovaný v rámci poučenia o procesných právach a povinnostiach súdom informovaný. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol rozsudok v napadnutom II. výroku ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. Súd prvej inštancie výrokom napadnutým odvolaním priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania v plnom rozsahu. Tento svoj záver súd prvej inštancie podrobnejšie odôvodnil tým, že tvrdenie žalovaného, že nevedel o predkupnom práve ostatných spoluvlastníkov, neobstojí, nakoľko neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Zároveň dôvodil, že skutočnosť, že bolo porušené predkupné právo žalobkyne zistil žalovaný už z podanej žaloby a až

do rozhodnutia súdu vo veci samej dobrovoľne nepreviedol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na žalobkyňu napriek tomu, že na zhodný návrh strán sporu bolo konanie za uvedeným účelom prerušené. Dôvodil tiež tým, že v danom prípade nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu .

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti namietané žalovaným v podanom odvolaní dospel k záveru, že namietané skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť iný právny záver ako ten, ku ktorému dospel súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Prvoinštančný súd sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal so skutočnosťami, ktoré boli aj obsahom podaného odvolania a preto závery prijaté súdom prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

12. Na doplnenie odvolací súd uvádza:

13. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. V sporovom konaní v zásade platí, že každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor ukončený. Ak bude rozhodnutím súdu určené, ktorá procesná strana úspešne uplatňovala alebo bránila svoj spor, vznikne úspešnej strane nárok na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené na dosiahnutie rozhodnutia svedčiaceho v jej prospech. V sporovom konaní sa v zásade uplatňuje princíp úspechu, ktorý je základným kritériom pre priznanie náhrady trov konania. Úspech procesnej strany sa posudzuje vo vzťahu k predmetu sporu porovnaním procesnej pozície, ktorú sporová strana vo veci zastávala a právoplatného rozhodnutia súdu vo veci. Plný úspech žalobcu sa prejavuje vtedy, ak sa výrok konečného meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, to znamená, ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (porovnaj Števček M. a kolektív. . Komentár. Praha: C.H. Beck 2016, strana 925 a nasledujúce).

16. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nie len tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá, a všímať si aj okolnosti , ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa.

17. Odvolací súd poukazuje tiež na názor vyslovený Ústavným súdom SR, že iba zo samotnej skutočnosti, že bol strane sporu Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, nie je možné vyvodiť, že jej osobné a majetkové pomery odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa (Uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2017, sp. zn. ).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napriek skutočnostiam namietaným žalovaným v podanom odvolaní o tom, že náhrada trov konania neúmerne zaťaží žalovaného, ktorý je starobný dôchodca odkázaný len na starobný dôchodok, svoje tvrdenia žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Súd prvej inštancie správne prihliadol na okolnosti, za akých bol nárok uplatnený na súde, postoj strán sporu k veci, spôsob akým pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností, prípadne akou mierou zavinenia prispeli k vzniku trov konania.

19. Vzhľadom na uvedeného skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobcovi, ako úspešnej strane sporu, ktorej patrí nárok na náhradu trov, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko odvolací súd z rovnakých dôvodov ako súd prvej inštancie nevzhliadol v spore naplnenie zákonných predpokladov t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. .

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).