Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Ek-1323-2020.pdf
PDF · 74.56 KB
Case nature
Subarea
43Ek/1323/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36062235, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36613843 proti povinnému: S. T., L.: XX.X.XXXX, P. J. XXX XX G. o vymoženie 1369,62 EUR s príslušenstvom; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Hlaváčová so sídlom exekútorského úradu: Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, pod sp.zn. 55EX 424/20; rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.08.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1369,62 Eur na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Poprad zo dňa 28.05.2020, sp.zn. 21C/2/2020. Oprávnený si v podanom návrhu uplatnil aj trovy exekúcie oprávneného v celkovej výške 129,78 Eur.
2. Poverením zo dňa 02.09.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Hlaváčová so sídlom exekútorského úradu: Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, ktorý ju vedie pod sp.zn. 55EX 424/20. Upovedomenie o začatí exekúcie vydané povereným súdnym exekútorom dňa 11.9.2020 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 24.09.2020.
3. Povinný v zákonnom stanovenej 15 dňovej lehote doručil dňa 07.10.2020 súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie označený ako: „ Odvolanie voči exekúcii“. Povinný v ňom uviedol všetky skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu, teda škodová udalosť spôsobená prevádzkou motorového vozidla a žiadal aby súd prešetril celú udalosť a zrušil exekúciu. Ku svojmu podaniu priložil povinný aj prílohy : Záznam o dopravnej nehode, Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Refundáciu, Faktúru.
4. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku. Ďalej sa vyjadril, že povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy a vzhľadom, že povinným nedošlo k úhrade dlžnej sumy v rámci právoplatného a vykonateľného exekučného titulu oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie. Na záver oprávnený uviedol, že skutočnosti, ktoré povinný uviedol vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie mal uviesť v prvostupňovom súdnom konaní.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 15.01.2021 na rozhodnutie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
11. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
12. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
13. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným boli skutočnosti, ktoré mal povinný namietať v základnom konaní. Súd konštatuje, že exekúcia začala
dôvodne na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť 1369,62 Eur s príslušenstvom, čo dobrovoľne nesplnil a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Skutočnosti uvedené povinným však exekučný súd nepreskúmaval z dôvodu, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008). Skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie mohol povinný namietať v základnom konaní, v danom prípade podaním odporu voči Platobnému rozkazu Okresného súdu Poprad sp.zn. 21C/2/2020 zo dňa 28.06.2020, čo však povinný nespravil. Súd na záver opätovne poukazuje na skutočnosť, že v rámci návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.
14. V tomto bode považuje súd za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (NS SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
15. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia v celom rozsahu začala oprávnene. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
16. V súvislosti s Návrhom na vykonanie exekúcie si oprávnený trovy neuplatnil. Povinný si neuplatnil trovy v súvislosti s Návrhom na zastavenie exekúcie. Súd preto o trovách samostatným výrokom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.