Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-268-2017.pdf
PDF · 86.58 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/268/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO 47 967 692, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, proti žalovanej K. Z., G.. XX.X.XXXX, K. V. Š., M. XX/X, o zaplatenie 926,15 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
- istinu 926,15 €,
- zmluvné úroky 858,02 €,
- zmluvné úroky 65,33 €,
- úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 926,15 € od 8.6.2017 do zaplatenia,
- poplatky 39,28 €,
všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku zmluvných úrokov žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 13.11.2017, doplnenou 20.11.2017 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu 926,15 €, zmluvné úroky (vyčíslené k 7.6.2017) z istiny vo výške 858,02 € (z čoho suma 144,03 € predstavovala úroky ku dňu zosplatnenia úveru a suma 713,99 úroky od nasledujúceho dňa do 7.6.2017), zmluvné úroky vo výške 25,5% ročne z istiny od 8.6.2017 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne z istiny od 8.6.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 39,28 € a trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890; ďalej len „banka“) so žalovanou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.000 €. Žalovaná mala túto sumu (= istina) vrátiť a zaplatiť aj ďalšie dojednané plnenia (úroky, poplatky), avšak svoj záväzok riadne neplnila. Úver bol z tohto dôvodu vyhlásený za predčasne splatný. Zmluvou z 13.6.2017 bola pohľadávka postúpená na žalobcu.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Pri prejednaní sporu súd postupoval v zmysle § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.“), podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.
Za nesporné sa považujú skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana (tu žalovaná) výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 C.s.p.)
5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - zmluva o úvere „dostupná pôžička“ z 31.5.2013 č. 1364271754 (ďalej len „zmluva“), všeobecné obchodné podmienky banky účinné od 23.6.2012, obchodné podmienky banky pre úver dostupná pôžička účinné od 1.7.2012, sadzobník poplatkov banky účinný od 1.1.2013, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru z 12.11.2014, výzva na úhradu dlžnej sumy z 28.11.2014 (zosplatnenie) s pripojenou doručenkou, aktuálny stav úveru k 7.6.2017, špecifikácia úrokov, zmluva o postúpení pohľadávok z 13.6.2017 vrátane prílohy, a zistil tento skutkový stav:
6. Na základe zmluvy z 31.5.2013 banka poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1.000 €, ktorý mala žalovaná splácať v 72-och splátkach po 27 €, vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc 10.6.2013, pričom celkovo mala splatiť 1.923,35 € (1.000 € istiny + 923,35 € celkových nákladov), a to do 10.5.2019. Dojednaná úroková sadzba predstavovala 25,5% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 28,70%. Poistenie dojednané nebolo, vo zvyšku zmluva odkazovala na obchodné podmienky. Žalovaná neplatila splátky riadne a včas, preto banka po predchádzajúcej výzve (z 12.11.2014) úver k 28.11.2014 zosplatnila; ku dňu zosplatnenia predstavovala dlžná istina 926,15 €, dlžné zmluvné úroky 144,03 € a poplatky za upomienky 39,28 €. Podľa „aktuálneho stavu úveru“ predstavovali zmluvné úroky za obdobie od 29.11.2014 (deň nasledujúci po zosplatnení) do 7.6.2017 (deň vyhotovenia aktuálneho stavu úveru) sumu 713,99 €, pričom do tohto dňa žalovaná splatila sumu 73,85 €, ktorá bola započítaná na istinu. Zmluvou z 13.6.2017 banka postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.
7. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník; ObZ) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona (§ 502 ods. 1 prvá veta ObZ). Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (§ 503 ods. 1 prvá veta ObZ).
8. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 až 4 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy; ďaej len „OZ“).
9. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy; ďalej len ZSÚ). Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravujú § 9 a § 10 ZSÚ.
10. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka). Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Týmto predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka; podľa § 3 nariadenia je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (bankou) ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a spĺňa zákonné náležitosti v zmysle ZSÚ. Žalovaná vyčerpala úver a riadne ho nesplácala, preto banka pristúpila k jeho zosplatneniu (dojednanému v obchodných podmienkach) a následne svoju pohľadávku platne postúpila na žalobcu. Žaloba však nie je dôvodná v celom rozsahu.
12. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov súd postupoval podľa záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.6.2020 sp. zn. Cdo 42/2020, v ktorom sa rieši otázka existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru v kumulácii s nárokom na úrok z omeškania. V citovanom rozhodnutí sa uvádza:
13. „Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.
14. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.
15. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
16. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ.
17. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.
18. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“
19. Žalobca má teda nárok na zmluvné úroky len do času konečnej splatnosti zmluvy.
20. Celková suma, ktorú mala žalovaná za úver zaplatiť, predstavovala 1.923,35 €, z čoho 1.000 € bola istina a 923,35 € celkové náklady, ktoré spočívali len v zmluvných úrokoch, keďže iné náklady (ako
napr. poplatok za úver) neboli dojednané. Úver bol splatný 10.5.2019, teda jeho splatnosť by aj bez predčasného zosplatnenia už nastala; preto možno zmluvné úroky určiť presnou sumou. Žalovaná do predčasného zosplatnenia zaplatila na splátkach sumu 73,85 €, ktorú žalobca započítal na istinu (keďže zvyšok dlžnej istiny je 926,15 €, čo predstavuje 1.000 - 73,85). Žalovaná by teda mala splatiť ešte zvyšok dlžnej istiny a celú sumu zmluvných úrokov, spolu s dojednanými poplatkami.
21. Žalobca v žalobe vyčíslil zmluvné úroky za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (28.11.2014) na sumu 144,03 € a odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do vyhotovenia aktuálneho stavu úveru (7.6.2017) na sumu 713,99 €; spolu 858,02 €, pričom žiadal aj zaplatenie zmluvných úrokov od 8.6.2017 do zaplatenia.
22. Nárok žalobcu na zaplatenia zvyšku dlžnej istiny spolu so zákonným úrokom z omeškania (uplatneným až od 8.6.2017) a zmluvne dojednaných bankových poplatkov je dôvodný. Pokiaľ však ide o zmluvné úroky, z vyššie uvedeného vyplýva, že pri celkových zmluvných úrokoch dojednaných v zmluve (= celkových nákladoch úveru) 923,35 € po odpočítaní žalobcom vyčíslených 858,02 € - na ktoré má žalobca tiež nárok, zostáva žalovanej zaplatiť už len zvyšok týchto úrokov, t.j. sumu 65,33 €, ktorú súd žalobcovi aj priznal. Vo zvyšnej časti (zmluvných úrokov) žalobu zamietol ako nedôvodnú; v opačnom prípade by totiž žalovaná bola zaviazaná zaplatiť vyššiu sumu, než podľa zmluvy žalobcovi patrí.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. s ohľadom na neúspech žalobcu v spore len v časti príslušenstva. 24. O výške náhrady trov konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.