Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_67Ek-2264-2019.pdf
PDF · 92.49 KB
Case nature
Subarea
67Ek/2264/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XX, proti povinnému: I. W., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX E. XX, o vymoženie zameškaného a bežného výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Adriana Steinerová so sídlom exekútorského úradu Jilemníckeho 2, 911 01 Trenčín, pod sp. zn. 156 EX 46/20, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/2264/2019 zo dňa 21. júla 2020, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/2264/2019 zo dňa 21. júla 2020 m e n í tak, že:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 36 EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom súdneho exekútora, na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 05.12.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie zameškaného a bežného výživného, a to na podklade exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 10P/49/2017 zo dňa 199.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.01.2019.
2. Vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Adriana Steinerová, so sídlom exekútorského úradu Jilemníckeho 2, 911 01 Trenčín, ktorá ju vedie pod sp. zn. 156 EX 46/20, a to Poverením vydaným v konaní sp. zn. 67Ek/2264/2019 dňa 24.01.2020.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/2264/2019 zo dňa 21.07.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd zastavil exekúciu vedenú voči povinnému v časti zameškaného výživného vo výške 510 EUR v zmysle ustanovenia § 61k os. 1 písm. a) Exekučného poriadku a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že: „Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný poukazuje na to, že predmetná pohľadávka bola v riadnom termíne a v čas uhradená, pričom súdu na podporu tejto skutočnosti doložil vyjadrenie oprávneného zo dňa 13.02.2020 dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné podanému návrhu na zastavenie vyhovieť, pretože okrem vyjadrenia oprávneného, ktoré bolo neskôr vyjadrením oprávneného zo dňa 16.03.2020 k predmetnému návrhu zmenené, neboli súdu predložené žiadne doklady preukazujúce úhradu zameškaného výživného vymáhaného v danom exekučnom konaní. Súd z obozretnosti a s poukazom na bod 1 podaného návrhu, žiadosťou zo dňa 06.07.2020 požiadal súdnu exekútorku o vyjadrenie, či povinný dodatočne predložil poštové zloženky preukazujúce úhradu výživného za obdobie
od júna 2019, avšak z vyjadrenia súdnej exekútorky vyplýva, že zo strany povinného neboli súdnej exekútorke predložené žiadne doklady preukazujúce úhradu výživného. Súd vzhľadom na uvedené uvádza, že povinný nesie dôkazne bremeno na preukázanie právnych skutočností, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie. V danom prípade povinný súdu nepreukázal splnenie jeho povinnosti vyplývajúcej mu z exekučného titulu, v rozsahu vymáhanom v danom exekučnom konaní, v prospech oprávneného, a preto pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie a výšky zameškaného výživného vymáhaného v danom exekučnom konaní vychádzal z vyjadrenia oprávneného zo dňa 16.03.2020 z ktorého vyplýva, že povinný od júna 2019 neposiela oprávnenému žiadne výživné, pričom toto doplnil o vyjadrenie zástupkyne z ktorého vyplýva, že oprávnený trvá na vymožení zameškaného výživného za mesiace jún, júl a august roku 2019 v sume 510 Eur. Súd po preskúmaní uvádzaných skutočností má za preukázané, že v danom prípade boli splnené procesné predpoklady, oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. existencia vykonateľného rozhodnutia (exekučného titulu), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, keďže oprávnenému neuhradil časť výživného vyplývajúceho z exekučného titulu. Oprávnený si prostredníctvom zástupcu v podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil zameškané výživné vo výške 1020 Eur. Súd s poukazom na vyjadrenie zo dňa 16.03.2020, v ktorom oprávnený zotrval na vymožení zameškaného výživného za mesiac jún, júl a august roku 2019, ponížil výšku zameškaného výživného vymáhaného v danom exekučnom konaní o výživné za mesiace september, október a november roku 2019 vo výške 510 Eur, avšak danú exekúciu nezastavil v celosti, nakoľko zastavenie vymáhaného nároku v časti zameškaného výživného v sume 510 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku nespôsobil zánik celého vymáhaného nároku, ale len jeho časti.“ S ohľadom na vyššie uvedené teda vyšší súdny úradník dospel k záveru, že povinný neuniesol dôkazne bremeno resp. nepreukázal dôvody, pre ktoré po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik celého vymáhaného nároku, alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto tento návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol.
5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej povinný uvádza: „v Uznesení vyššia súdna úradníčka Anna Talianová nebrala do úvahy oznámenie, že poberateľom výživného je od 1.7.2019- to je po dovŕšení plnoletosti, už len výlučne môj syn a nie nezodpovedná matka. Toto bolo oznámené matke len ústne synom, nakoľko ona nepreberá poštu odo mňa a rovnako si zablokovala aj moje telefónne číslo. Osobne sa nestretávame. Ako dôkaz posielam neprebratý list 31.7.2020 kde jej syn Patrik oznamuje aby mu konečne začala platiť rodinné prídavky, ktoré poberá napriek tomu, že ho ako nezaopatreného syna vyhnala z domu. Oprávnenosť matky zastupovať syna trvala len 33 dní a bola zrušená dňa 7.10. čo bolo riadne oznámené OS v Senici. Kópiu dokladu znova prikladám. Pripomínam ctenému súdu že nadobudnutím plnoletosti syna Patrika sa tento stal opravneným a tento vydal písomné prehlásenie, že ja ako otec mu riadne na výživné prispievam, poskytujem mu ubytovanie, stravu, hradím školne, oblečenie, vreckové atd. Naopak, mám zato, že matka už nie je oprávnená sa domáhať' výživného určením súdu respektíve exekúciou. Syn Patrik jej dal plnú moc pod psychickým nátlakom a vôbec netušil aké zámysly matka s tým zamýšľa. Keďže matka dlhodobo používa podvodnícke praktiky aj na iných miestach syn si uvedomil svoj vynútený súhlas so zastupovaním a po 33 dňoch ho zrušil. Vyjadrenie zaslané súdu matkou kde uvádza, že syn býva u nej, ona mu hradí všetky náklady spojené zo školou a ďalšie výmysly žiadam overiť súd výsluchom svedkov t.j. oprávneného syna, mňa ako permanentne poškodzovaného a mojej manželky Zdenky Ondrejovičovej všetci bytom 916 38 Beckov 67. Syn totiž od začiatku prázdnin teda 1.7.2019 býva takmer výlučne v Beckove v našom dome alebo na školskom internáte . Trvalé bydlisko si zatiaľ' nemohol zmeniť, pretože spolumajiteľkou domu v Beckov 67 je moja sestra Jana Soukeníková dlhodobo žijúca na ostrove Ibiza v Španielsku a pre problémy s pandémiou nechodí sem aby to odsúhlasila. U matky Martiny Štauderovej za čas od 1.7.2019 strávil menej ako dva týždne aj to bol aj 2x matkou vyhnaný. Na internáte v Starej Turej mu matka 7.10.2020urobila krik a verejnú hanbu a odobrala osobné veci ako osobný počítač, oblečenie, paplón o čom je záznam na PZ na Starej Turej. Matka synovi Patrikovi za tento čas nijako neprispieva na výživnom, pritom neoprávnene poberá rodinné prídavky v hodnote 24,95€/mesiac Žiadosť' na zastavenie jej a vyplácania účet oprávneného syna bola podaná na UPSVRv Senici 4.8 2020. Podnet OS v Senici na vytýčenie výživného od matky bola podaná 27.5.2020. Doteraz nemáme žiadne vytýčenie termínu.“
6. Súd zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý v písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.03.2021 uvádza, že súhlasí s výrokom sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, ktorým bola voči povinnému zastavená exekúcia v časti zameškaného výživného vo výške 510 EUR, avšak
nesúhlasí s II. výrokovou vetou napadnutého uznesenia, nakoľko má za to, že exekúcia vedená voči povinnému má byť zatavená v celom rozsahu. Oprávnený tak dáva do pozornosti súdu významnú skutočnosť, že od nadobudnutia jeho plnoletosti, mu otec - povinný platí výživné priamo do rúk, a to v súdom určenej výške. Oprávnený uvádza, že ku dňu rozhodovania vyššieho súdneho úradníka o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neeviduje voči povinnému žiaden dlh na výživnom, a preto exekúciu vedenú voči povinnému považuje za neoprávnenú. Na margo uvedeného oprávnený poukazuje na samotnú skutočnosť, že matke (Martina Štauderová, nar. 17.03.1979, bytom Kalinčiakova 296/6, 905 01 Senica), ktorá ako jeho údajne splnomocnená zástupkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, nikdy vedome plnú moc na takéto zastupovanie neudelil. Plnú moc, ktorú matka predložila v konaní pred súdom spolu s návrhom na vykonanie exekúcie matka podľa tvrdení oprávneného od neho získala podvodným spôsobom, a to pod zámienkou vybavenia trvalého pobytu. Oprávnený zdôrazňuje, že o podaní návrhu na vykonanie exekúcie zo strany matky nemal žiadnu vedomosť, a že by vlastne s ním ani nesúhlasil, nakoľko výživné zo strany otca mu bolo od jeho plnoletosti, t.j. od 11.01.2019, vždy riadne vyplatené.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Súd po preskúmaní veci konštatuje, že podaná sťažnosť povinného proti napadnutému uzneseniu je dôvodná a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zmeniť.
12. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
13. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. V zmysle § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.
15. Preskúmaním spisu súd zistil, že je v prvom rade potrebné poukázať na skutočnosť, že o predloženej plnej moci udelenej matke oprávneného nemal súd v čase rozhodovania o samotnom návrhu na vykonanie exekúcie a vydávaní poverenia súdnemu exekútorovi, ako ani v čase rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, žiadnu pochybnosť, nakoľko táto formálne spĺňa všetky zákonné náležitosti. Z uvedeného dôvodu vyšší súdny úradník správne postupoval, keď pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie relevanciu prikladal práve vyjadreniu spísanému matkou oprávneného zo dňa 16.03.2020, a považoval tvrdenia povinného ohľadne riadneho platenia výživného k rukám oprávneného za nepreukázané.
16. Z obsahu samotnej sťažnosti podanej povinným však súd v rámci preskúmavania spisu zistil iné, pre posúdenie veci rozhodné skutočnosti, a to jednak skutočnosť, že zo strany oprávneného došlo k písomnému zrušeniu predmetnej plnej moci udelenej matke, a to písomným podaním zo dňa 07.10.2019,
ktorú písomnosť povinný ako listinný dôkaz predložil súdu spolu so sťažnosťou, ako aj skutočnosť vyplývajúcu z vlastnej lustrácie súdu vykonanej v Registri obyvateľov SR, a to že oprávnený si zmenil trvalý pobyt, a to konkrétne počnúc dňom 03.03.2021, kde jeho trvalý pobyt je totožný s trvalým pobyt povinného t.j. 916 38 Beckov 67. Poukazom na vyššie uvedené mal súd za náležite preukázané, že účastníkom tohto exekučného konania je výlučne na strane oprávneného samotný oprávnený bez zastúpenia inou osobou, a preto súd so samotným oprávneným aj konal a práve jemu posielal sťažnosť povinného na vyjadrenie, a následne toto vyjadrenie oprávneného datované dňom 19.03.2021, súd posudzoval vo vzťahu k námietkam povinného uvedeným v jeho sťažnosti, za relevantné.
17. K vyjadreniu oprávneného k podanej sťažnosti povinného súd uvádza, že keďže samotný oprávnený jednoznačne v podanom vyjadrení uviedol, že voči povinnému neeviduje žiaden dlh na výživnom, nakoľko počnúc jeho plnoletosťou t.j. od 14.01.2019, si povinný ako jeho otec riadne plní voči oprávnenému vyživovaciu povinnosť, a teda oprávnený považuje vedenie predmetnej exekúcie voči povinnému za nezákonné a neoprávnene iniciované výlučne len jeho matkou, a to bez jeho vlastného vedomia, súd má za to, že je nevyhnutné postupovať v tejto veci v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd preto tvrdenia oprávneného, o neexistencii žiadneho dlhu na výživnom a o riadnom plnení si vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému v zmysle predloženého exekučného titulu, nepovažoval medzi účastníkmi tohto exekučného konania za sporné.
18. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie, podaný v zákonom stanovenej lehote, majúci za následok odkladný účinok exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorým sa povinný domáhal zastavenia exekúcie vedenej voči nemu, a to poukázaním na skutočnosť riadneho plnenia si vyživovacej povinnosti voči oprávnenému, čo s poukazom na vyjadrenie samotného oprávneného, mal súd v tomto konaní aj za nesporné, je potrebné tento návrh povinného považovať za dôvodný, a preto postupovať v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a exekúciu vedenú voči povinnému zastaviť, tak ako je to uvedené výrokovej časti tohto rozhodnutia.
19. Vzhľadom na zastavenie exekúcie, súd rozhodoval aj o trovách exekúcie.
20. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. V zmysle ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. V zmysle ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je konanie sporovej povahy, v ktorom má v zásade právo na náhradu svojich trov len jedna zo strán tohto sporu, teda oprávnený alebo povinný. Nakoľko oprávnený v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nebol úspešný, keďže súd exekúciu zastavil, súd o jeho nároku na náhradu účelne vynaložených trov nerozhodoval. Vzhľadom na zastavenie exekúcie, by mal súd v súlade s § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, rozhodovať o nároku povinného na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v súvislosti so zastavením exekúcie, avšak nakoľko povinný nenavrhol súdu o tomto prípadnom nároku rozhodovať a tento si teda ani neuplatnil, súd o ňom nerozhodoval.
24. Súd sa však ďalej zaoberal aj trovami súdneho exekútora.
25. V zmysle § 35 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
26. V zmysle § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada hotových výdavkov ustanovených týmto zákonom.
27. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
28. V zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
29. V zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
30. V zmysle § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
31. V zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
32. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-EUR.
33. V zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
34. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený si voči povinnému uplatňoval nárok na vymáhanie zameškaného a bežného výživného, ktoré však bolo zo strany povinného riadne uhradené, možno konštatovať, že dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať práve oprávnenému. Súd preto v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal náhradou trov súdneho exekútora oprávneného.
35. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol súd tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v § 197 Exekučného poriadku, že súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov patrí. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením, na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie, podaného v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. s odkladným účinkom, preto súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov v rozsahu 50%, v zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, teda vo výške 30 EUR zvýšených o daň z pridanej hodnoty v súlade s § 197 ods. 2 Exekučného poriadku vo výške 6 EUR (t.j. 20 % z 30,-EUR), čo spolu predstavuje sumu vo výške 36 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).