Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/90/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, so sídlom Festivalové nám. 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Ing. T. M., nar. X.XX.XXXX, bytom D.. O. XXX/XX, I., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, exekútorsky úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce pod sp.zn: EX 1634/2012, v konaní o vymoženie 16.359,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 15.3.2019, č.k. -11 takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví zastavil exekúciu a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 20.3.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi. Dňa 21.3.2018 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko vykonanou opakovanou lustráciou majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nemá žiaden majetok. Vykonaným šetrením súdny exekútor dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie v odôvodnení citoval ustanovenia veta prvá, Exekučný poriadok a uviedol, že vychádzajúc z vyššie uvedeného možno skonštatovať, že napriek všetkým vykonaným zisťovaniam a úkonom súdneho exekútora sa nepodarilo vymôcť vymáhaný nárok, a to ani v rozsahu na uspokojenie trov exekúcie.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovení § 196 a § 200 ods. 1, 5 Exekučného poriadku tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny exekútor v podaní zo dňa 7.3.2018 uviedol, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, a aby sa v exekučnom konaní pokračovalo vymáhaním pohľadávky oprávneného.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že odvolaním napadá výrok k zastavení exekúcie, nakoľko z rozhodnutia vyplýva že súd tak rozhodol na základe podnetu súdneho exekútora a na základe predloženého exekučného spisu mal za preukázané, že povinný nevlastní žiadny exekúciou postihnuteľný majetok a ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne. Oprávnený sa nestotožnil so záverom súdu o preukázanej nemajetnosti povinného, nakoľko povinný je fyzickou osobou, ktorá v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie v roku 2012 mala príjem na základe dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru a od 1.10.2018 je povinný zamestnancom

s pravidelným príjmom a zároveň v čase podania návrhu bol vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres I. Y., obec I.Š. - H.. Oprávnený nemal informáciu o tom, že by sa súdny exekútor pokúsil o predaj nehnuteľnosti.

6. Povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

7. Krajský súd ako súd odvolací ( účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa .

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

11. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

13. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 7.3.2012, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3413097211-GC04/11 zo dňa 11.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.12.2011 a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 28.12.2011 číslo: 700 3413632011-GC04/11, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.2.2012. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 20.3.2012 poverenie na vykonanie exekúcie.

14. Súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 21.3.2018 podnet na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinnej nepostačuje na úhradu pohľadávky oprávneného ani trov exekúcie. Zároveň oznámil, že nárok na náhradu trov exekúcie si neuplatňuje.

15. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

17. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným

exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

18. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

19. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

20. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie dostatočným spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len skonštatoval, že z exekútorského spisu vyplýva, že exekútor vykonal opakované zisťovania majetku povinného a dospel k záveru, že povinný nevlastní žiaden majetok, z ktorého dôvodu súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného zastavil. V odôvodnení uznesenia sa však nenachádza ani zmienka o tom, na základe akých skutočností, či dôkazov súd takto rozhodol, či sa zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného a či súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení dôkazov a následné právne závery. V rozpore so zásadou danou v ustanovení v spojení s súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne a dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu, preto nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

21. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie , ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR ).

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

23. Z dôvodu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil ako nepreskúmateľné v zmysle a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

24. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude náležite preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, náležite preskúmať majetkové pomery povinného, zhodnotiť listinné dôkazy, doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy o stave exekučného konania, vysporiadať sa s tvrdeniami oprávneného v podanom odvolaní, pričom záver o nemajetnosti povinného ako dôvodu, pre ktorý súd exekúciu zastaví, bude možné urobiť až na základe zistení, že

nejestvuje žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného v predmetnej exekúcii.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).