Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1P-4-2024.pdf
PDF · 96.56 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/4/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloletú – A. B., narodená XX. C. XXXX, bytom ako matka, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa matky D. B., narodenej XX. XXXX XXXX, bytom B., E. XX/XX a otca F. B., narodeného XX. XXXXXXX XXXX, bytom B., E. XX/XX, toho času G., H. XX (farma), o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
I. Maloletá A. B., nar. XX. XXXX XXXX sa s účinnosťou od 11. januára 2024 na čas do rozvodu manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloletú A. a spravovať jej majetok bude matka.
III. Otec sa s účinnosťou od 11. januára 2024 zaväzuje prispievať na výživu maloletej A., nar. XX. XXXX XXXX výživným vo výške 135,- (jednostotridsaťpäť) Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Za obdobie od 11. januára 2024 do 12. apríla 2024 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 405,- (štyristopäť) Eur, tento dlh sa otec zaväzuje zaplatiť do 31. júla 2024 k rukám matky maloletej.
V. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
VI. Súd styk otca s maloletou neupravuje, tento ponecháva na dohodu rodičov.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11. januára 2024 žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu výživným v sume 100 Eur mesačne a styk otca s maloletou nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá je narodená v manželstve, s otcom maloletej, ale nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá sa nachádza v jej opatere.
2. Otec maloletej sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním výživného podľa potrieb maloletej a možností otca. Uviedol, že matka s maloletou žijú v rodinnom dome, ktorý matka vlastní. Domácnosť je udržiavaná v primeranom poriadku,
maloletá má vytvorený priestor na uspokojovanie jej potrieb. Kolízny opatrovník na záver uviedol, že v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené nedostatky.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12. apríla 2024, vec prejednal v prítomnosti matky maloletej (otec svoju neúčasť neospravedlnil) a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
5. Matka na pojednávaní uviedla, že na návrhu trvá, maloletú navrhuje zveriť do svojej starostlivosti počnúc dňom podania návrhu, otca zaviazať prispievaním výživného vo výške 150 Eur od uvedeného dňa, od tohto dňa do dňa pojednávania má otec nedoplatok na výživnom, styk otca s maloletou nežiada upraviť a zastupovať maloletú bude matka. Otec maloletej je jej manžel. Nežijú však spolu od roku 2023. Spolu majú tri deti, plnoletú I., D., ktorý nie jej plnoletý, ale už neštuduje a A.. Matka má ukončenú 10 ročnú školskú dochádzku. Je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Matka žiada o hmotnú núdzu. Matka býva v rodinnom dome, ktorý vlastní s D. a A.. Za služby TV a internet platí mesačne 60,- Eur, platí daň z nehnuteľnosti 9,- Eur ročne, za elektriku platí 38,- Eur mesačne. Kúrenie drevom ju stojí okolo 300- Eur ročne. Maloletá A. chodí do ZŠ Polomka do 7. ročníka. Matka platí poplatok ZRPŠ 8,- Eur ročne, strava v škole je zadarmo, náklady na desiatu do školy sú cca 60,- Eur mesačne, za školské pomôcky matka nič neplatí. Náklady na stravu maloletej sú cca 200,- Eur mesačne, náklady na ošatenie a hygienu sú cca 30,-Eur mesačne. Iné výdavky na maloletú nemá. Od januára 2024 otec nezaplatil žiadne výživné. Matka nevie, či je otec zamestnaný, ale má výučný list – obrábač kovov.
6. Matka maloletej je nezamestnaná, žiada o dávku v hmotnej núdzi a poberá prídavky na maloletú v zákonnej výške.
7. Otec maloletej je nezamestnaný, evidovaný na úrade. Podľa vlastných slov na prvom stretnutí rodičov dňa 16. februára 2024 je v podmienke a má problémy s krčnou chrbticou.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
10. Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí
dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
11. Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
21. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
22. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletá pochádza z manželského vzťahu. Rodičia maloletej však nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletej. Súd preto návrh matky považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti na strane rodičov súd berie do úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie podmienky a na strane detí ich vek, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom. Keďže maloletá žije v domácnosti matky, matka o ňu zabezpečuje riadne starostlivosť, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho zisťovania, otec s takýmto návrhom súhlasil, súd preto rozhodol tak, že maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky počnúc dňom 11. januára 2024, tak ako to matka na pojednávaní žiadala.
24. Matka bude zároveň maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko otec o takéto zastupovanie neprejavil záujem a je mimo kontaktu s rodinou, avšak rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletej A..
25. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej A. a z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Matka dieťaťa žiadala na maloletú A. výživné vo výške 150,- Eur mesačne. Súd akceptoval výdavky matky na maloletú A. mesačne 20,- Eur TV a internet, elektrina 12 Eur, drevo 8 Eur, poplatok ZRPŠ 0,66 Eur, desiata 40 Eur (matka uvádzala sumu 60 Eur ale túto sumu nepreukázala a súd považuje za primeranú sumu 2 Eur na deň), strava 200 Eur, ošatenie a hygiena 30 Eur, čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletú vo výške 310,66 Eur. Z tejto sumy sa odpočíta suma 60,- Eur titulom štátnej dávky prídavku na deti a teda náklady matky na maloletú sú v celkovej výške 250,66 Eur mesačne. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletej, regiónu v ktorom maloletá žije, ale aj primerané rozvoju jej osobnosti.
26. Súd pri stanovovaní výživného vychádzal z potenciality príjmu otca. Otec má vedomosť o tomto konaní, má vedomosť o svoje vyživovacej povinnosti. Otcovi žiadna skutočnosť nebráni zamestnať sa. Súd zohľadňujúc aj jeho trestnú minulosť a zdravotný stav konštatuje, že žiadna právne významná skutočnosť otcovi nebráni zamestnať sa aspoň za minimálnu mzdu, ktorá v roku 2024 je vo výške 750 Eur brutto, čo je netto cca 615,50 Eur.
27. Z takto určených výdavkov matky na maloletú A. súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine stanovil počnúc dňom podania návrhu to jest dňom 11. januára 2024 výživné na maloletú A. vo výške 135,- Eur, ako čosi viac ako polovica nákladov matky na maloletú (250 Eur : 2). Súd stanovil výživné vo výške 135,- Eur ako o čosi viac ako polovica nákladov matky na maloletú najmä s prihliadnutím že v prevažnej miere matka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu dieťaťa v rovnakej miere ako otec. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť. Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že takáto výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine).
28. Súd pri stanovovaní výšky výživného vychádzal aj metodiky výpočtu výživného v Slovenskej republike, ktorú vypracovala pracovná skupina Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Súd zistil čistý príjem otca – jeho potencionálny, priradil maloletej A. životnú etapu (druhý stupeň základnej školy), zohľadnil počet vyživovacích povinností otca (1 - na ostatné dni už otcovi zanikla vyživovacia
povinnosť) a takto v podstate akceptujúc tabuľku pre výpočet výživného zistil, že výživné na maloletú A. má byť 22 % zo sumy potencionálneho netto príjmu otca (615,50 Eur), čo je suma 135,41 Eur.
29. Súd teda v prevyšujúcej časti návrh matky na platenie vyššieho výživného na maloletú A. otcom zamietol z dôvodov uvedených vyššie.
30. Súd podľa § 40 CMP môže prelomiť zásadu ne ultra petitum partium. Avšak v tomto konaní matka vzniesla svoj návrh a preto súd, aj keď nie je viazaný návrhom účastníkov konania, považuje za správne vo výroku rozhodnúť aj o návrhu účastníkov, ak im v časti resp. v celosti nevyhovel.
31. Súd dlh otca na výživnom pre maloletú A. za obdobie od 11. januára 2024 do 31. marca 2024 ustálil na výške 405 (štyristopäť) Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do 31. júla 2024, nakoľko sa v súčasnej dobe jedná o takú sumu, ktorej rýchle splatenie by otcovi robilo výrazné problémy, ale potreby maloletej od nového školského roka by mali byť hradené aj zo zameškaného výživného. Za mesiace január 2024 až marec 2024 vrátane mal otec uhradiť na výživnom sumu 3 x 135 Eur čo je spolu 405 Eur, pričom otec uhradil 0 x 0 Eur čo je spolu 0 Eur a teda jeho dlh je 405 – 0 čo je suma 405 Eur.
32. Súd styk otca s maloletou neupravoval, tento ponechal na dohodu rodičov. Bude na rodičoch maloletej, najmä na jej matke, aby si styk otca s maloletou dohodou upravili tak, aby bolo zachované právo maloletej na starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na rovnocenný styk s oboma rodičmi a zároveň právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloletú.
33. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
36. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa § 262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Žiline, cestou - Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, Kuzmányho 4, Brezno 977 01.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Podľa štvrtej časti CSP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.