Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/121/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci manželky E. B., rod. U., narodenej XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Q., právne zastúpenej Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, Hlavná 29, Prešov, proti manželovi, ktorý návrh nepodal F. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom P. 4, P., právne zastúpeného JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, Hlavná 27, Prešov v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom F. B., narodeného XX.XX.XXXX a F. B., narodenej XX.XX.XXXX na čas po rozvode, zastúpených v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní manžela , ktorý návrh nepodal proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 104 zo dňa 10.06.2020 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom a trovách konania.

II. Žiaden z účastníkov n e má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva rodičov a úprava pomerov manželov k maloletým deťom F. a F. na čas po rozvode manželstva ich rodičov.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Manželstvo účastníkov konania E. B., rod. U., nar. XX.X.XXXX a F. B., nar. X.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q., vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza. Na čas po rozvode manželstva zveruje maloleté deti F. B., nar. X.X.XXXX a F. B., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi takto:

- každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,

- počas Vianoc každý párny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 27.12. do 16.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 16.00 hod. do 4.1. do 18.00 hod.

- počas Veľkej noci každý párny rok od štvrtka od 16.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a každý nepárny rok od soboty od 17.00 hod. do utorka po Veľkej noci do 16.00 hod.

- počas letných prázdnin prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný maloleté deti po ukončení styku matke riadne odovzdať.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého F. B. sumou vo výške 150 Eur mesačne a na výživu maloletej Martiny B. sumou vo výške 120 Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva opakovane do budúcna. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutočného stavu zistil rozpad manželstva, manželstvo považoval za dlhodobo rozvrátené, pri otázke úpravy pomerov prihliadol na názor maloletých detí a na závery znaleckého posudku, ktoré sa viedlo v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. . Pokiaľ ide o otázku výživného, svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec detí na pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. dňa 10.05.2020 uviedol, že býva v rodinnom dome, mesačne platí za drevo 100,- Eur, 40,- Eur elektrina a televízia, 2,- Eur, telefón. Pracoval vo firme AB-L s.r.o. na živnosť. Vykonával elektroinštalačné práce, kde v tejto firme pracoval od októbra 2018 do 13.03.2020, jeho príjem z tejto živnosti bol asi 1.000,- Eur mesačne. Odvody platí 240,- Eur spolu do zdravotnej sociálnej poisťovne, výdavky na benzín má 150,- Eur. Pred októbrom 2018 bol 5 mesiacov bez práce, neevidoval sa na úrade práce, pretože si hľadal ako živnostník prácu. V máji pracoval 3 týždne v Berlíne, kde mal príjem zo živnosti 3.000,- Eur, musel si tam platiť všetky poplatky, ubytovanie, pracoval tam cez firmu T. person, ubytovanie si platil asi 20,- - 25,- Eur na noc. V apríli bol doma a predtým od 11. januára vycestoval za prácou do L., kde bol do 10. marca. Pracoval tam na turnusy, 4 týždne v zahraničí, 2 týždne doma, posledný turnus bol len 3 týždne, kde mal príjem z podnikania 960,- Eur týždenne. Musel platiť všetky poplatky s tým spojené. Ďalej uviedol, že v rámci účtovníctva si uplatňuje paušálne výdavky 60 % tak ako je stanovené štátom. Na obe maloleté deti uhrádza spolu výživné vo výške 60,-Eur.

4. Otec maloletých detí predložil súdu daňové priznanie za rok 2018, kde mal príjmy vo výške 14.074,60 Eur a výdavky vo výške 11.105,29 Eur. V daňovom priznaní za rok 2019 uvádzal príjmy vo výške 14.798,- Eur a výdavky 11.793,21 Eur.

5. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia§ 25, § 62, § 75 Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa .

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku a to proti výroku o výživnom podal odvolanie otec. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok a určil mu výživné na každé dieťa vo výške 70,- Eur. Poukazuje na to, že súd vychádzal z dôkazov, ktoré preukazujú jeho príjem, ktorý dosahoval pred 3 rokmi. Opomenul zhodnotiť, že po ukončení zákazky bol bez práce. Mal vychádzať z daňového priznania, ktoré súdu predložil, pričom paušálne výdavky si môže uplatniť len vtedy živnostník, ak nie je platcom DPH a nedosahuje zákonom stanovený príjem a to je hranica 20.000,- Eur, čo je najvyšší odpočet paušálnych výdavkov z celkového príjmu, výška výživného je pre neho potom likvidačným a takto stanovenú výšku považuje v rozpore s dobrými mravmi, maloletej uhradil platbu 200,- Eur na okuliare, matka musí rovnako prispievať na výživu detí.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutých výrokoch podľa ustanovenia

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú vo vzťahu k súdom stanovenému rozsahu výživného zo strany otca pre maloleté deti splnené zákonné kritéria.

12. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolateľa po vyhodnotení skutočného stavu veci odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že výživného v stanovenom rozsahu zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého F. a maloletej Martiny, zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, prihliadnuc na kritéria osobnej starostlivosti matky a stanovenia jej rozsahu výživného pre obe maloleté deti.

13. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o výške výživného odôvodňuje možnosťami a schopnosťami otca vychádzajúc z jeho príjmov vo výške 1.000,- Eur s prihliadnutím na jeho majetkové pomery, oprávnené potreby maloletých detí a akceptujúc aj rozhodnutie o výške výživného, ktoré stanovil Okresný súd Prešov na čas do rozvodu manželstva účastníkov konania v konaní, ktoré sa viedlo pod sp.zn. ( v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu aj v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove v konaní sp.zn. ).

14. S prihliadnutím na skutkové zistenia a prijaté právne závery, súd náležitým a dostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci, zaoberal sa odôvodnenými potrebami maloletých detí, zvýšenými výdajmi v súvislosti so zdravotným stavom, s prihliadnutím na odôvodnené reálne možnosti a schopnosti otca platiť výživné považuje súdom prvej inštancie výživné určené v stanovenej výške za správne.

15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva.

16. Súd prvej inštancie správne o výške výživného rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver.

17. Maloleté deti F. a F. sú osobami oprávnenými z výživného a sú odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými aké by malo keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 16.12.2015). Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritéria, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanoví striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určil vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného.

18. Na strane maloletého F. a F. nejde o nadpriemerné potreby, príjmy rodičov sú schopné pokryť náklady, ktoré maloleté detí potrebujú. Pri nákladoch maloletých detí je treba zahrnúť aj pomer nákladov, ktoré súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za komunálny odpad, s daňovými povinnosťami, na ktorých by sa maloleté dieťa malo podieľať rovnako. Náklady na bývanie uspokojuje matka deťom. Výživné v sebe zahŕňa aj potreby na vzdelanie, potreby na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, náklady zdravotnej starostlivosti, tieto náklady sú považované za primerané, ak sa hodnotí aj fyzická, duševná vyspelosť maloletého dieťaťa. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie

sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

19. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa.

20. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca neboli tvrdené a predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť otca plniť výživné vo výške určenej súdom. Je povinnosťou otca aby objektívne súdu preukázal svoje príjmy a výdaje, svoje majetkove pomery a okruh vyživovaných osôb.

21. Zákonnou povinnosťou rodičov je plniť výživné. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom mal. dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie odôvodnených potrieb.

22. Zo zistení súdu prvej inštancie možno uzavrieť, že manželstvo rodičov je rozvedené rozsudkom v danej prejednávanej veci, kedy výrok o rozvode nadobudol právoplatnosť 21.07.2020. Rodičia nežili v spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho boli aj upravené aj pomery k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. . Zo zistení súdu ďalej vyplýva, že deti sú žiakmi základnej školy, mal. F. navštevuje X.ročník základnej školy, dosahuje dobré výsledky, má aj záľuby, navštevuje hádzanársky krúžok. Mal. F. navštevuje 6.ročník základnej školy, navštevuje skauting, deti sa stravujú doma, výdavky predstavujú platenie školného, náklady na mobilný telefón, sporenie pre obe maloleté deti, náklady na ošatenie, obuv, kozmetiku, drogériu, nákup liekov, vitamínov, deťom sú predpísané okuliare. Ďalej zo zistení vyplýva, že matka žije v spoločnej domácnosti s deťmi, má mesačné výdaje za platenie nákladov, ktoré súvisia s bývaním vo výške 210,- Eur, náklady na internet, telefón, náklady na svoju stravu, oblečenie, hygienické potreby.

23. Matka je zamestnaná. Pracuje ako zdravotná sestra. Z opisov mzdových listov za rok 2019 vyplýva, že jej čistý priemerný príjem a zo zistení súdu vyplývajú aj jej oprávnené výdaje.

24. Na strane otca možno uzavrieť zo zistení súdu, že je živnostníkom- samostatne zárobkovo činnou osobou. Na preukázanie svojich príjmov predložil súdu prvej inštancie daňové priznania za roky 2018 a

2019, z ktorých vyplýva, že si uplatňuje paušálne výdaje. Daňové priznanie za rok 2018, preukazuje , že v danom roku mal príjmy otec vo výške 14.074,60 Eur a výdavky vo výške 11.105,29 Eur. V daňovom priznaní za rok 2019 uvádza príjmy vo výške 14.798,- Eur a výdavky 11.793,21 Eur. Vo svojej výpovedi v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov uviedol, že pracoval v spoločnosti AB- L s.r.o. práce mal vykonávať ako živnostník, vykonával elektroinštalačné práce od októbra do 13.03.2020 a príjem z tejto živnosti bol asi 1.000,- Eur mesačne, platí si odvody 240,- Eur, má výdaje na benzín, v máji pracoval v Berlíne, kde mal príjem 3.000,- Eur, hľadal si prácu v zahraničí, avšak musel s tým platiť všetky poplatky, na obe maloleté deti uhrádza sumu 60,- Eur mesačne.

25. Pri vyhodnotení kritéria možnosti a schopností otca, ktoré sú namietané v odvolaní otcom je potrebné uviesť, že súd správne vychádzal z tvrdenia otca, ktorý sám uviedol, že jeho príjem zo živnosti, aj keď do 30.03.2020 predstavoval sumu 1.000,- Eur mesačne. Následne je potrebné uviesť, že súd uložil povinnosť otcovi predložiť peňažný denník, ak ho nevedie, tak potom výpisy z účtov za roky 2018, 2019 (č.l. 94 súdneho spisu). Tieto dôkazy súdu neboli predložené. Súd tak pri zhodnotení schopnosti a možnosti otca vychádzal predovšetkým z jeho tvrdenia, že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosiahnuť príjem 1.000,- Eur. Súd tak pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal správne z príjmu, ktorý by tento rodič mohol dosahovať a to minimálne vo výške 1.000,- Eur mesačne zo svojej živnostenskej činnosti.

26. Súd v zmysle zistil skutočný stav veci a zistil relevantné skutočnosti, ktoré boli nevyhnutné pre zistenie schopnosti a možnosti otca. Otec nenavrhoval žiadne vykonanie dôkazov z vlastnej iniciatívy na preukázanie zníženej miery jeho schopnosti a možnosti, neuviedol pred súdom relevantné dôvody, pre ktoré ukončil vykonávanie živnosti pre danú konkrétnu spoločnosť, v ktorej mal príjem 1.000,- Eur mesačne. Následne v odvolaní poukazuje, že situácia sa mení v dôsledku Covid opatrení, ale žiadne dôkazy o danej zmene neboli otcom predložené, ktoré by preukazovali jeho neschopnosť vykonávať svoju živnosť a mať z nej príjem v rozsahu minimálne 1.000,- Eur mesačne. Otec sa rozhodol nepredložiť súdu dôkazy, na ktoré bol vyzvaný a to uznesením zo dňa (č.l. 94 spisu), kedy bol vyzvaný na predloženie listinných dôkazov, ktoré by mohli preukazovať jeho príjmy a výdaje. To, že súd je povinný zisťovať skutočný stav a môže vykonávať aj iné dôkazy neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúce pre neho význam. Z dikcie zákona vyplýva povinnosť súdu vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ale dôkazné bremeno má teda síce súd, ale dôležité je zdôrazniť, že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania a nemôže byť vnímaná absolútne. Súd teda aktivitu supluje vtedy a v takej miere aká je potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd pre zistenie skutočného stavu veci mal za rozhodné tvrdenie otca o výške jeho príjmu a o možnostiach a schopnostiach tento príjem dosiahnuť.

27. Pokiaľ otec ďalej poukazuje na to, že povinnosťou matky je rovnako plniť si vyživovaciu povinnosť, tak je potrebné zhodnotiť, že náklady na výživu detí, ktoré boli preukázané v priebehu konania matkou, tie korešpondujú s dobou, je potrebné ich považovať za primerané výdaje, ktoré sú spojené s ich výživou. Pri prihliadnutí na mieru plnenia vyživovacej povinnosti aj zo strany matky je potrebné prihliadnuť, že tá sa podieľa na plnení svojej vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o deti, kedy kritérium osobnej starostlivosti sa prenáša do finančného vyrovnania a do rozsahu jej vyživovacej povinnosti. Matka uspokojuje aj náklady, ktoré majú deti v súvislosti s bývaním, s platením komunálneho odpadu, daňové povinnosti, na ktorých by sa mali maloleté deti podieľať. Vychádzajúc z príjmu matky maloletých detí, s prihliadnutím na kritéria jej osobnej starostlivosti a vyššie popísané náklady, na ktorých sa podieľa, tak je potrebné považovať tvrdené odvolateľom nevyhodnotenie povinnosti matky podieľať sa na výžive detí za nedôvodnú.

28. K námietke otca o tom, že nemá možnosť v súvislosti s Covidom 19 mať príjem a došlo k vážnemu zníženiu jeho príjmu, odvolací súd poukazuje na závery, ktoré boli prijaté odvolacím v konaní, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. . „Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ otec deklaruje takmer alebo úplnú stratu, pokiaľ ide o jeho podnikanie, je vhodné zvážiť, či v takomto podnikaní naďalej pokračovať, resp. hľadať si iný zdroj príjmu, postačujúci na uspokojenie potrieb maloletých a na potreby otca v relevantnom rozsahu. Nemôže s úspechom obstáť odvolacia námietka otca, že štátom nastolená karanténa by mala byť dôvodom na absenciu príjmu na strane otca. Vzhľadom na vek otca nie je dôvodné predpokladať, že by otec nemohol zabezpečiť finančné prostriedky na uspokojovanie potrieb maloletých aj iným spôsobom, napr. zamestnaním sa a zároveň

ani nepreukázal, že by mu to nedovoľoval jeho zdravotný stav. Pokiaľ otec v odvolaní poukázal na to, že v súčasnosti poberá finančný príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odvolací súd konštatuje, že súd musí individuálne posúdiť otázku zníženia príjmu v dôsledku COVID-19. Z odvolania otca a ani z predmetnej Dohody nevyplýva, že by výpadok príjmu trval u otca dlhodobo. Na verejne dostupných webových stránkach ( www.profesia.sk) sa nachádza viacero pracovných ponúk na pozíciu elektromontér, aj v mieste bydliska otca mal. detí. Rozhodnutie o výživnom rieši otázku výživy maloletých detí na dlhšie obdobie, pričom rodič si musí byť vedomý toho, že okrem iného je jednou z jeho najdôležitejších povinností zabezpečiť si príjem nielen pre seba, ale aj svojim deťom. Nárok na výživné vyplýva priamo zo zákona a zákon ukladá povinnému rodičovi podieľať sa na výžive svojho dieťaťa.“

29. Odvolací súd bežné mesačné výživné v rozsahu 270,- Eur považuje za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám. Rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je otec povinný platiť je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci.

30. Cieľom § 62 ods.5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý z rodičov má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené tak odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom a trovách konania postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ust. .

32. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd nevzhliadol dôvod , pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle v odvolacom konaní.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).