Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-9Sp/89/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., súdny exekútor, so sídlom D. XX/X, XXX XX E., zast. advokátskou kanceláriou LÖWY & LÖWY s. r. o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, proti odporkyni: Slovenská komora exekútorov, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti: Prezident Slovenskej komory exekútorov, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa doručenom súdu dňa 11.09.2015 podanom proti rozhodnutiu odporkyne č. k. DK 5/2014 zo dňa 28. júla 2015, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne č. k. DK 5/2014 zo dňa 28.07.2015 zrušuje podľa a v spojení s a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 355,72 EUR na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

I.

Disciplinárne konanie

1. Návrhom doručeným odporkyni dňa 26.02.2014 sa A. B. F. G. - prezident Slovenskej komory exekútorov domáhal začatia disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi A. B. C., súdnemu exekútorovi so sídlom exekútorského úradu D. XX/X, E. (ďalej aj „disciplinárne obvinený“ alebo „účastník“ alebo „súdny exekútor“). Zo zistených skutočností vyvodil, že disciplinárne obvinený v rámci vykonávania exekúcie na vymoženie výživného pre oprávnených vedenej pod sp. zn. EX 1388/2012: dňa 20.12.2012 v priestoroch Domu odborov Istropolis, po tom ako oboznámil povinného s výsledkami vedenia exekúcie a vyzval ho na splnenie si uloženej povinnosti, ktorú povinný splniť nemohol, keďže nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky ani iný majetok podliehajúci exekúcii, vyzval povinného na odovzdanie jeho vodičského preukazu; povinný na základe predmetnej výzvy odovzdal súdnemu exekútorovi svoj občiansky preukaz v domnení tak povinného ako aj súdneho exekútora, že sa jedná o vodičský preukaz; po zistení daného stavu súdny exekútor telefonicky kontaktoval povinného a dňa 20.12.2012 o 11:00 hod. na čerpacej stanici SHELL na Tomášikovej ulici v Bratislave povinnému omylom zadržaný občiansky preukaz vrátil a odobral mu vodičský preukaz č. E. XXXXXXX, čím porušil povinnosť stanovenú súdnemu exekútorovi v ust. § 179a Exekučného poriadku. Prezident Slovenskej komory exekútorov preto navrhol, aby odporkyňa po vykonanom dokazovaní vydala rozhodnutie, v ktorom súdneho exekútora uzná vinným zo zavineného porušenia povinností súdneho exekútora vyplývajúcich mu z ustanovení Exekučného poriadku - zo závažného disciplinárneho

previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku a ako disciplinárne opatrenie mu uloží disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku.

2. K návrhu na začatie disciplinárneho konania sa disciplinárne obvinený vyjadril podaním zo dňa 01.06.2015, v ktorom uviedol, že jeho konaním pri vykonávaní exekúcie EX 1388/2012 nemohlo dôjsť k disciplinárnemu previneniu, nakoľko neboli naplnené materiálne a formálne znaky disciplinárnej zodpovednosti. Tvrdil, že dňa 19.12.2012 sa v zmysle indície o mieste zastihnutia povinného, danej mu zástupkyňou oprávnených, s povinným stretol v budove Domu odborov Istropolis v Bratislave, kde povinného oboznámil s výsledkami pri vykonávaní exekúcie ako aj so skutočnosťou, že príslušníkom policajného zboru sa nepodarilo zrealizovať exekučný príkaz zadržaním vodičského preukazu povinného z dôvodu jeho neznámeho pobytu. Konštatoval, že následne vyzval povinného na splnenie uloženej povinnosti a to úhrady výživného a upozornil povinného na fakt, že dňa 21.09.2012 bol doručený príkaz na zadržanie jeho vodičského preukazu OR PZ Bratislava I, čo má za následok skutočnosť, že povinný nemôže viesť motorové vozidlo. Ďalej súdny exekútor konštatoval, že povinný nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky ani iný majetok podliehajúci exekúcii a v zmysle upozornenia o nemožnosti viesť motorové vozidlo mu povinný odovzdal vodičský preukaz; tvrdil, že po zistení, že mu povinný namiesto vodičského preukazu odovzdal občiansky preukaz, tak inicioval s povinným ďalšie stretnutie, kde došlo k výmene týchto omylom zamenených dokladov a predmetný vodičský preukaz toho istého dňa (20.12.2012) zaslal na príslušné oddelenie dokladov. Uviedol, že vodičský preukaz od povinného prevzal na základe predchádzajúcich telefonických inštrukcií príslušníkov PZ SR oddelenie Ružinov západ, ktoré oddelenie dňa 19.12.2012 ho telefonicky žiadalo o súčinnosť pri osobnej prehliadke povinného a o zadržanie vodičského preukazu povinného. Súdny exekútor taktiež tvrdil, že bol príslušným oddelením informovaný aj o tom, že oddelenie policajnú hliadku na deň 19.12.2012 o 17:00 hod. do Istropolisu zabezpečiť nevie, ale v prípade, ak by mu povinný vodičský preukaz odovzdal nech ho prevezme a odovzdá príslušnému oddeleniu dokladov. Mal za to, že vodičský preukaz povinného nezadržal v zmysle o cestnej premávke, ale iba ho od povinného prevzal a následne odovzdal príslušnému oddeleniu PZ SR. Súdny exekútor poukázal taktiež na to, že jeho konaním nevznikla žiadna škoda a toto nie je podľa jeho názoru disciplinárnym previnením, a teda ani závažným disciplinárnym previnením – nebola naplnená žiadna z príslušných skutkových podstát. Namietal taktiež dodržanie subjektívnej ale aj objektívnej lehoty v rozsahu ust. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014.

3. Odporkyňa (disciplinárny senát č. 4) rozhodla vo veci tak, že disciplinárne obvinený súdny exekútor je vinný z disciplinárneho previnenia v zmysle ust. § 220 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že v rámci vykonávania exekúcie na vymoženie výživného pre oprávnených vedenej pod sp. zn. EX 1388/2012 vyššie uvedeným konaním dňa 20.12.2012 (bližšia špecifikácia v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku) porušil povinnosť stanovenú súdnemu exekútorovi v zmysle § 179a Exekučného poriadku, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku – pokarhanie. Disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi zároveň uložila v zmysle § 228b ods. 3 Exekučného poriadku povinnosť uhradiť Slovenskej komore exekútorov trovy disciplinárneho konania vo výške 291,23 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

4. Odporkyňa svoje rozhodnutie sp. zn. DK 5/2014 zo dňa 28.07.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) odôvodnila tým, že: mala za to, že súdny exekútor postupoval správne keď pri vymáhaní pohľadávky oprávnených na výživnom v súlade s ust. § 179a Exekučného poriadku dňa 17.09.2012 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zadržaním vodičského preukazu, ktorý doručil Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava I dňa 21.09.2012 a taktiež aj zákonnej zástupkyni oprávnených ako aj povinnému. Tvrdila, že po doručení stanoviska orgánu policajného zboru o nemožnosti zadržania vodičského preukazu povinného však súdny exekútor nepostupoval v intenciách zákona, keď povinnému dňa 19.12.2012 omylom odobral občiansky preukaz, ktorý povinnému dňa 20.12.2012 vrátil a odobral mu vodičský preukaz. Mala za to, že súdny exekútor musí pri výkone svojej činnosti postupovať secundum et intra legem, pričom ust. o cestnej premávke expressis verbis určuje, že na základe doručeného exekučného príkazu orgán policajného zboru príslušný podľa miesta pobytu povinného zadrží vodičský preukaz. Konštatovala, že uvedené ustanovenie taktiež určuje, že zadržaním vodičského preukazu môže poveriť aj policajta, pričom o zadržaní vodičského preukazu sa vydá potvrdenie. Tvrdila, že argument súdneho exekútora, že vodičský preukaz od povinného prevzal a následne odovzdal príslušnému oddeleniu policajného zboru na základe telefonickej inštrukcie

príslušníka PZ SR – oddelenie Ružinov západ, neprijala ako postup, ktorý by zakladal kompetenciu súdneho exekútora na odobratie vodičského preukazu, nakoľko zmienené zákonné ust. o cestnej premávke výslovne určuje kompetenciu orgánu policajného zboru na zadržanie vodičského preukazu, pričom tento môže na jeho zadržanie poveriť aj policajta. Mala za to, že telefonická inštrukcia, respektíve poverenie, ktoré mal dostať súdny exekútor od príslušníka PZ SR – oddelenie Ružinov západ na odobratie vodičského preukazu, predstavuje porušenie zásady nemo plus iuris, ako aj nedostatok právneho úkonu spočívajúci v jeho dovolenosti, s ktorým právna úprava spája právny následok v podobe neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Poukázala taktiež na to, že pri rozhodovaní vzala do úvahy aj argumentáciu súdneho exekútora, že vodičský preukaz prevzal od povinného za účelom ochrany záujmu oprávnených a tento podaním zo dňa 20.12.2012 zaslal OR PZ BA. Vzhľadom na charakter porušenej povinnosti, spôsob konania súdneho exekútora, ako aj jeho úmysel realizácie ochrany záujmu oprávnených detí pri vymáhaní pohľadávky na výživnom, dospela k záveru, že sa v tomto prípade nejednalo o závažné disciplinárne previnenie, ale o disciplinárne previnenie v zmysle ust. Exekučného poriadku, a preto uložila súdnemu exekútorovi najnižšie disciplinárne opatrenie. O trovách konania rozhodla v zmysle , Exekučného poriadku.

II.

Opravný prostriedok navrhovateľa

5. Proti napadnutému rozhodnutiu Disciplinárneho senátu č. 4, Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov, sp. zn. DK 5/2014 zo dňa 28.07.2015, podal navrhovateľ dňa 11.09.2015 na Krajskom súde v Bratislave včas opravný prostriedok - odvolanie, pričom ho navrhol zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Poukázal na to, že odporkyňa sa absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadala s jeho námietkou týkajúcou sa dodržania subjektívnej ale aj objektívnej lehoty v rozsahu ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014. Tvrdil, že ani v napadnutom rozhodnutí ju odporkyňa nezmienila napriek jej závažnosti. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom nekonštatuje splnenie podmienok pre možnosť prejednať v rámci disciplinárneho konania vyššie opísaný skutok, t. j. podanie návrhu prezidenta Slovenskej komory exekútorov za súčasného zachovania tak subjektívnej, ako aj objektívnej prekluzívnej lehoty v súlade s ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že v prípade pochybností, či bola jednoročná lehota v zmysle ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku zachovaná, je uvedené potrebné vykladať v jeho prospech, a teda postupovať tak, ako by lehota zachovaná nebola. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie zaťažila procesnou vadou a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne. Ďalej namietal, že jeho konanie nenapĺňa znaky disciplinárneho previnenia. Mal za to, že odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala ani s otázkou, či jeho konanie, napriek prípadnému porušeniu ust. § 179a Exekučného poriadku, napĺňa predpoklad stupňa porušenia alebo ohrozenia záujmu spoločnosti (materiálny predpoklad). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Öztürk proti SRN z 21.02.1984. Mal za to, že síce odobral vodičský preukaz povinnému v exekučnom konaní, hoci v súlade s ust. § 179a toto oprávnenie prislúcha len príslušníkom policajného zboru, no tento bezprostredne odovzdal príslušníkom policajného zboru. Bol toho názoru, že toto jeho konanie nenapĺňa jeden z predpokladov (materiálny) pre to, aby bolo možné jeho konanie kvalifikovať ako disciplinárne previnenie, a to existencia stupňa spoločenskej nebezpečnosti. Poukázal taktiež na to, že jeho úmyslom bola ochrana maloletých detí pri vymáhaní pohľadávky na výživnom. Bol toho názoru, že jeho konanie nie je možné považovať za disciplinárne previnenie v súlade s ust. § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Mal taktiež za to, že odporkyňa dospela na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti konštatoval, že nezadržal vodičský preukaz povinného, ale tento len odovzdal na zadržanie príslušnému policajnému útvaru po tom, čo sa mu dostal do dispozície odovzdaním od povinného – uvedené mala odporkyňa preukázané z jeho vyjadrení, či už priamo na pojednávaní, ako j na základe jeho písomných vyjadrení. Tvrdil, že opak v konečnom dôsledku nepreukazuje ani sťažnosť podaná povinným v exekučnom konaní. Záverom si uplatnil trovy jeho právneho zastúpenia.

6. Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne nevyjadrila. Súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

7. Prezident Slovenskej komory exekútorov vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa zotrval na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré považuje za skutkovo a vecne správne, zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania. Súhlasil, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá bez nariadenia pojednávania.

8. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 15.12.2023 oznámil súdu, že netrvá na nariadení pojednávania a súhlasí, aby súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Zároveň opätovne zopakoval svoju právnu argumentáciu k veci uvedenú už v jeho opravnom prostriedku. Poukázal aj na rozhodnutie disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

III.

Konanie na správnom súde

9. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

10. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou (po reklamácii zápisu zo senátu). Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou .

11. Podľa (ďalej len „“), ak je podľa daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom.

12. Podľa , konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

13. Nakoľko sa v predmetnom konaní jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „“), keďže súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení postupovať podľa ustanovení ako súd vecne príslušný.

14. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) podaný opravný prostriedok navrhovateľa prejednal a rozhodol postupom podľa ustanovenia ako miestne a vecne príslušný bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 16. apríla 2024. Súdny exekútor v podaní zo dňa 15.12.2023 oznámil, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Odporkyňa v podaní zo dňa 26.10.2015 oznámila, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Prezident Slovenskej komory exekútorov v podaní zo dňa 31.01.2024 oznámil, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na web stránke dňa 07. februára 2024.

IV.

Skutkové a právne posúdenie

15. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že dňa 26.02.2014 bol Slovenskej komore exekútorov doručený návrh A. B. F. G. - prezidenta Slovenskej komory exekútorov na začatie disciplinárneho konania voči disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi A. B. C., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave. Návrh navrhovateľ odôvodnil skutočnosťami, nasvedčujúcimi záveru, že disciplinárne obvinený súdny exekútor pri výkone exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1388/2012: sa svojim postupom dopustil zavineného porušenia povinností exekútora vyplývajúcich mu z ustanovení Exekučného poriadku (porušil procesný postup stanovený v § 179a a nasl. Exekučného poriadku) tým, že v spomínanom exekučnom konaní odobral povinnému vodičský preukaz (najprv však občiansky preukaz povinného). Vzhľadom k povahe porušených povinností, navrhol vydať rozhodnutie, v ktorom súdneho exekútora uzná vinným za zavinené porušenie ustanovení Exekučného poriadku, a to zo závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku a ako disciplinárne opatrenie mu uloží disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku.

16. Odporkyňa vo veci disciplinárneho návrhu rozhodla rozhodnutím č. k. DK 5/2014 zo dňa 28.07.2015 tak, že disciplinárne obvinený súdny exekútor A. B. C., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, je vinný z disciplinárneho previnenia v zmysle ust. § 220 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že „v rámci vykonávania exekúcie na vymoženie výživného pre oprávnených, vedenej pod sp. zn. Ex 1388/2012 dňa 20.12.2012 v priestoroch Domu odborov Istropolis, po tom ako oboznámil povinného s doterajšími výsledkami vedenia exekúcie a vyzval ho na splnenie si uloženej povinnosti, ktorú povinný splniť nemohol, keďže nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky ani iný majetok podliehajúci exekúcii, disciplinárne obvinený súdny exekútor vyzval povinného na odovzdanie jeho vodičského preukazu. Povinný na základe predmetnej výzvy odovzdal súdnemu exekútorovi svoj občiansky preukaz v domnení tak povinného ako aj súdneho exekútora, že sa jedná o vodičský preukaz. Po zistení daného stavu súdny exekútor telefonicky kontaktoval povinného a dňa 20.12.2012 o 11:00 hod. na čerpacej stanici SHELL na Tomášikovej ulici v Bratislave povinnému omylom zadržaný občiansky preukaz vrátil a odobral mu vodičský preukaz č. E. XXXXXXX“, teda v zmysle disciplinárneho návrhu porušil povinnosť stanovenú súdnemu exekútorovi v ust. § 179a Exekučného poriadku, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku – pokarhanie. Disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi zároveň uložila v zmysle § 228b ods. 3 Exekučného poriadku povinnosť uhradiť Slovenskej komore exekútorov trovy disciplinárneho konania vo výške 291,23 EUR v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

17. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ dňa 11.09.2015 včas opravný prostriedok.

18. Navrhovateľ v opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie zaťažila procesnou vadou (odporkyňa sa nevysporiadala s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa dodržania subjektívnej a objektívnej lehoty v rozsahu ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku); namietal tiež absenciu materiálneho korektívu, ktorý je predpokladom pre vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti, ako aj to, že odporkyňa dospela na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, v rozsahu odvolacích námietok, ktoré vyhodnotil ako dôvodné.

20. Vychádzajúc z ust. § 228d Exekučného poriadku, podľa ktorého pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo, bolo na disciplinárne previnenie uvedené v návrhu na začatie disciplinárneho konania potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú do 31.12.2012.

21. Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

22. Podľa článku 46 ods. 1 , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase údajného spáchania disciplinárneho previnenia, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora.

24. Podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase údajného spáchania disciplinárneho previnenia, konanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.

25. Podľa § 223 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.12.2014, disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh sa podáva komore. Konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený komore. Ak vec komore postúpil súd alebo odovzdal orgán činný v trestnom konaní, komora predloží vec bezodkladne ministerstvu, ktoré posúdi, či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia; to neplatí, ak je vec už predmetom začatého disciplinárneho konania. Ak ministerstvo dospeje k záveru, že vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia, oznámi túto skutočnosť komore; v tomto prípade sa konanie považuje za začaté dňom, keď bola vec postúpená alebo odovzdaná komore.

26. Podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.12.2014, návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident komory a predseda kontrolnej komisie (ďalej len „navrhovateľ“) do 12 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predchádzajúce preverenie veci, oznámi predseda súdu skutočnosti rozhodujúce pre začatie disciplinárneho konania ministrovi.

27. Podľa § 228d ods. 2 Exekučného poriadku, rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie.

28. Podľa , súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

29. Podľa , o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

30. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, skutkových zistení, pri právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. . Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).

31. Správny súd v prejednávanej veci zistil, že odporkyňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absolútne žiadnym spôsobom nezaoberala dvomi podstatnými námietkami navrhovateľa.

32. V prvom rade sa odporkyňa nezaoberala tým, či prezident Slovenskej komory exekútorov podal predmetný návrh na začatie disciplinárneho konania voči súdnemu exekútorovi v subjektívnej lehote 12 mesiacov v zmysle § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, teda v lehote 12 mesiacov odkedy sa prezident Slovenskej komory exekútorov dozvedel o údajnom disciplinárnom previnení súdneho exekútora, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva výlučne len informácia o tom, že dňa 26.02.2014 bol podaný predmetný návrh na začatie disciplinárneho konania a to, že ku skutku, ktorý má zakladať údajné disciplinárne previnenie súdneho exekútora došlo dňa 20.12.2012. Navyše informácia týkajúca sa toho, kedy sa prezident Slovenskej komory exekútorov dozvedel o údajnom disciplinárnom previnení súdneho exekútora nevyplýva ani z administratívneho spisu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že preukázanie existencie subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania musí byť súčasťou konkrétneho disciplinárneho rozhodnutia, najmä jeho odôvodnenia, k čomu však v tomto prípade nedošlo napriek tomu, že predmetné je jednou z podmienok pre to, aby odporkyňa mohla vôbec posúdiť, či má možnosť prejednať a rozhodnúť o skutku súdneho exekútora. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie je v tomto smere absolútne nepreskúmateľné, keď z neho nie je zrejmé, či prezident Slovenskej komory exekútorov podal predmetný návrh na začatie disciplinárneho konania včas v subjektívnej prekluzívnej lehote v súlade s ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku.

33. V druhom rade je zrejmé, že sa odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberala stupňom spoločenskej škodlivosti skutku súdneho exekútora, teda riadne neskúmala materiálny predpoklad disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora (materiálny korektív). V tejto súvislosti správny súd poukazuje najmä na to, že v prípade ak by aj predmetné konanie súdneho exekútora napĺňalo formálne znaky disciplinárneho previnenia, no jeho spoločenská škodlivosť by nebola žiadna, nemohlo by sa jednať o disciplinárne previnenie súdneho exekútora. V tomto smere je napadnuté rozhodnutie odporkyne taktiež absolútne nepreskúmateľné, keď o skúmaní a posudzovaní materiálneho predpokladu disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora, a teda skúmaní a posudzovaní relevantného stupňa spoločenskej škodlivosti konania súdneho exekútora v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je ani jediná zmienka. V tejto súvislosti správny súd odkazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné jednak pre jeho nedostatočné odôvodnenie, ako aj pre nedostatok dôvodov.

35. V ďalšom konaní bude úlohou disciplinárneho senátu odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady (nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku vyššie uvedených skutočností), ktoré boli dôvodom pre jeho zrušenie, riadne zistiť a vyhodnotiť skutkový stav – v prípade potreby aj doplniť dokazovanie, tento aj dôsledne zaznamenať v novom rozhodnutí disciplinárneho senátu, ktoré bude zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne odôvodnené.

36. Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne správny súd vyhodnotil ako dôvodné, rozhodnutie odporkyne č. k. DK 5/2014 zo dňa 28.07.2015 podľa v spojení s zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal navrhovateľovi voči odporkyni právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, zodpovedajúcich úkonom vyplývajúcich zo súdneho spisu uplatnených v súlade s príslušnými ustanoveniami a v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhl. č. “). Priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré tvorí tarifná odmena, paušálna náhrada - režijný paušál a daň z pridanej hodnoty, nakoľko právny zástupca navrhovateľa je podľa dostupného verejného registra platiteľom DPH.

38. Náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom pozostáva z odmeny advokáta podľa prvá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania

úkonu (ďalej len „“) za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 03.09.2015, spísanie opravného prostriedku zo dňa 11.09.2015) 2 x 139,83 EUR (279,66 EUR) + režijný paušál 2 x 8,39 EUR (16,78 EUR) + 20% DPH (zo sumy 296,44 EUR) – teda 59,28 EUR, t.j. všetko spolu 355,72 Eur.

39. Správny súd z opatrnosti záverom konštatuje, že vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 15.12.2023 nepovažoval za účelne vykonaný úkon právnej služby, keď správny súd nevyzýval navrhovateľa na vyjadrenie k veci, ale len na oznámenie, či trvá na nariadení pojednávania alebo súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. V tejto súvislosti správny súd taktiež konštatuje, že navrhovateľ si za toto vyjadrenie náhradu trov konania ani neuplatnil, pričom aj obsah podaného vyjadrenia bol prakticky totožný s podaným opravným prostriedkom, za ktorého podanie správny súd už náhradu trov konania navrhovateľovi priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).