Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-109-2019.pdf
PDF · 113.86 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/109/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený : JUDr. Pavol Pospecha, advokát so sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovanej: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, V. - Z., zastúpená : JUDr. Zuzana Bartová, advokát so sídlom Farská 25, Nitra, v konaní o zaplatenie sumy 1.151,10 eura, s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 631,14 eura, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.151,10 eura od 31.10.2019 do zaplatenia a v časti zmluvnej pokuty vo výške 428,59 eura sa zastavuje.
II. V zastavujúcej časti sa žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 519,96 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vo vyhovujúcej časti sa žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
V. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok vo výške 30,80 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľa systému, IČO: 36631124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, ktorý poplatok prevádzkovateľ systému vráti do 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.08.2019 požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť mu sumu 1.151,10 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy, 1151,1 eura od 8.5.2017 do zaplatenia, tak že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1500 eur, len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.151,1 eura do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 25.2.2015 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 47,17 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátky č. 10 o viac ako tri mesiace a to aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanej doručené dňa 19.04.2017. V súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 8.5.2017, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené
splátky úveru. Nakoľko tak žalovaný nespravil, je od nasledujúceho dňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu žalovanej voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe vyššie uvedených skutočností a predstavuje sumu 1.151,10 eura (žalovaná do dňa podania žaloby zaplatila len sumu 830,04 eura). Na výzvu súdu, žalobca upravil žalobný petit, tak že žiadal o zaplatenie sumy 1.151,10 eura, zmluvnej pokuty 428,59 eura a ročného úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 1.151 eura od 31.10.2019 do zaplatenia.
2. K žalobe žalobca pripojil žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500104908, oznámenie veriteľa o schválení úveru, zmluvné dojednania o spotrebiteľskom úvere, doklad o odoslaní platby elektronicky, prehľad platieb žalovanej, oznámenie o zosplatnení s doručenkou.
3. Žalovaná s poukazom na rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. 14C/51/2016-148 zo dňa 03.04.2017 a rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 15Co/14/2018-183 zo dňa 15.01.2019 (s pripojenými doložkami právoplatnosti) poznamenala, na základe predložených právoplatných rozsudkov súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu bolo určené, že Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.8500104908 zo dňa 25.2.2015 (ďalej len „Zmluva“) je bezúročná a bez poplatkov. Preto žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,04% denne ani úroku z omeškania v žalobe uplatneného vo výške 0,4% ročne z uplatnenej sumy. Rovnako tak v zmysle predložených právoplatných rozsudkov súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu bolo určené, že Dohoda o poskytovaní služieb č.XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2015 (ďalej len „Zmluva“) je neplatná. Ako vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2015, výška mesačnej splátky úveru vo výške 47,17 eura bola rozdelená na istinu 35,71 eura a na úroky 11,46 eura. S ohľadom na vyššie uvedené právoplatné rozsudky, splátka úveru bola platne dohodnutá len vo výške 35,71 eur. Ďalej uviedla, že žalobca mal, resp. musel mať vedomosť o prebiehajúcom konaní na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn.14C/51/2016, keď rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 3.4.2017, a teda žalobca následne listom zo dňa 10.4.2017 a opätovne zo dňa 11.5.2017 „uplatňoval svoje práva v zmysle ust.§23 ods.9 ObčZ“ už v danom čase celkom bezúspešne na bezdôvodne. Taktiež s ohľadom na predmet podnikateľskej činnosti žalobcu, tento mal s vynaložením všetkej odbornej starostlivosti vedieť, že Zmluva nespĺňa zákonné náležitosti. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že Zmluva je viazaná na Dohodu o poskytnutí služby zo dňa 25.2.2015, ktorú súd právoplatne určil za neplatnú. Poskytnutie úveru bolo priamo viazané na uzavretie Dohody o poskytnutí služby, bez ktorej uzavretia by žalovanej žalobca úver neposkytol. Zahrnutím platieb z titulu Dohody o poskytnutí služby do mesačných splátok úveru žalobca potvrdil viazanosť poskytnutia úveru na uzavretie Dohody o poskytnutí služby. Zmluva teda bola viazaná na uzavretie neplatnej zmluvy. Keďže Zmluva je v súlade s vyššie uvádzanými argumentmi a s poukázaním na vyššie uvedené rozhodnutia súdov či SOI absolútne neplatná, je teda nutné právo žalobcu uplatnené podanou žalobou posudzovať v zmysle ustanovenia § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného vzniesla námietku premlčania. Žalovaná v uvedených súvislostiach poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn.:18Co 109/2011 zo dňa 21.11.2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné, č.k.6C/168/2010-144 zo dňa 7.6.2011, ktorým Zmluva o úvere bola určená za neplatnú, ako aj na rozhodnutie Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 24.2.2014, č.:SK/0572/99/2013, z ktorého vyplýva, že už v čase uzavretia Zmluvy so žalovanou mal žalobca vedomosť o nedostatkoch v zmluvách o úvere uzatváraných so spotrebiteľmi. K doplneniu žaloby žalovaná uviedla, že ustanovenie o zmluvnej pokute s poukazom na vyššie citované ustanovenia §53 ObčZ je nutné považovať za neprípustné, nakoľko nebolo dojednané individuálne, ale boli obsiahnuté v tlačenej verzii zmluvy, v jej ustanovení článku 8.1., a to bez možnosti ovplyvnenia znenia tohto článku žalovanou ako spotrebiteľkou. Zo žalobcom predloženého dokladu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva, že žalovanej poskytol žalobca sumu 1.350 eur, preto spotrebiteľský úver nie je vo výške 1.500 eur tak, ako je uvedené v Zmluve, ale vo výške 1.350 EUR tak, ako žalobkyni bola reálne poskytnutá. Ďalej zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že žalovaná z titulu Zmluvy doposiaľ uhradila spolu sumu 830,04 eur, ktorá predstavuje splátku 35,71 eur mesačne, teda žalovaná doposiaľ splatila 23,24 splátok úveru, t.j. žalovaná doposiaľ splatila úver do cca januára 2019 .
4. Žalovaný následne po doručení vyjadrení žalovanej zobral žalobu späť vo výške 631,14 eura(v spojení s opravou podania) tak, že požadoval, aby súd uložil žalovanej zaplatiť sumu 519,96 eura a náhradu trov konania.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa §146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal návrh čiastočne späť skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súhlas žalovanej so späťvzatím návrhu nebol potrebný, súd akceptoval čiastočné späťvzatie žaloby a konanie v časti o zaplatenie sumy 631,14 eura, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.151,10 eura od 31.10.2019 do zaplatenia a v časti zmluvnej pokuty vo výške 428,59 eura zastavil. Aj keď žalobca výslovne neuviedol, že berie žalobu späť aj v časti príslušenstva (úrok z omeškania) a zmluvnej pokuty, z jeho podania takáto skutočnosť preukázateľne vyplynula, pretože ďalej požadoval iba rozdiel medzi poskytnutým úverom a realizovanými platbami žalovanej. Súd tak nemal pochybnosť o tom, v akej časti vzal žalobca žalobu späť.
9. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania vždy skúmať procesné zavinenie na zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu(teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti zisťoval zavinenie na zastavení konania niektorej zo strán konania. V uvedenom prípade možno konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení konania možno pričítať žalobcovi, keďže tento podal žalobu v čase (žaloba bola podaná elektronicky dňa 29.08.2019), kedy už musel vedieť, že predmetný spotrebiteľský úver bol rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k. 14C/51/2016-148 zo dňa 03.04.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 15Co/14/2018-183 zo dňa 15.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2019 určený za bezúročný a bez poplatkov. Takúto pozitívnu vedomosť žalobca objektívne musel mať, keďže žaloba bola podaná po viac ako 2 mesiacoch po nadobudnutí právoplatnosti vyššie uvedených rozsudkov, ktoré judikovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, ktorý je predmetom tohto konania. Vzhľadom na vyjadrenia žalovanej bol žalobca nútený zobrať žalobu čiastočne späť, vediac, že takýto nárok by mu súd ani nemohol priznať. K čiastočnému zastaveniu konania teda prišlo pre správanie žalobcu. S poukazom na uvedené, čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, preto nárok na náhradu trov konania v zastavujúcej časti patrí žalovanej, ktorej trovy konania preukázateľne vznikli a to v dôsledku jej právneho zastúpenia. Súčasne súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by v danej veci odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom žalobca súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom zotrval na podanej žalobe. Súd vykonal pojednávanie aj v neprítomnosti žalovanej, keďže táto sa pojednávania nezúčastnila, pričom pojednávania sa osobne zúčastnil jej právny zástupca. Právny zástupca žalovanej odkázal na svoje písomne podania, ktoré predložil súdu. Nad rámec uvedeného uviedol, že žaloba zjavne nedôvodná a to z toho dôvodu, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, keďže žalovaná v tom čase splatné splátky hradila. V tomto kontexte poukázala na rozhodnutie založené v spise a to rozsudok 14C/51/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, 15Co/14/2018, ktorým bol uvedený úver určený za bezúročný a bezpoplatkový. Ďalej poukázala na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá vyslovila, že žalobca používa neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaná nevykonala žiadne úhrady nad rámec, ktoré sú uvedené v spise. Upriamila pozornosť súdu aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 18Co/109/2011, ktorý je súčasťou súdneho spisu.
11. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, žalovanej vychádzal z dôkazov, ktoré predložili a vykonal dokazovanie listinami, ktoré strany predložili a zistil tento skutkový a právny stav :
12. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500104908, ktorá bola uzavretá medzi stranami dňa 25.02.2016 (ďalej len „zmluva“) vyplýva, že časti 2 žalovaná poskytla žalobcovi svoje osobné údaje, ktoré boli do zmluvy doplnené. Z časti 6 vyplýva, že dohodnutá výška úveru bola vo výške 1.500 eur, úrok vo výške 17,68% p.a., poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, pri mesačnej splátke 47,17 eur, predpokladaná mesačná platba ( mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody
o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) 81,87 eur, celková splatná čiastka 2131,14 eur, predpokladaná RPMN vo výške 25,73 %. Z bodu 14 predmetnej zmluvy vyplynulo, že jej nedeliteľnou súčasťou sú aj zmluvné dojednania, pričom zmluvné strany prehlásili, že zmluvu vrátane zmluvných dojednaní si prečítali. Zmluvu (žiadosť) podpísala žalovaná dňa 24.02.2015. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500104908 vyplynulo, že žalobca ako veriteľ oznamoval žalobkyni údaje o schválenom úvere.Z dokladu o odoslaní platby (č. l. 21) vyplýva, že žalovanej žalobca vyplatil sumu vo výške 1.350 eur. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaná uhradila žalovanému celkom sumu 830,04 eura (9 x 81,87 eura + 65,27 eura + 27,94 eura). Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 10.04.2017 vyplýva, že žalobca upozornil na žalovanú na jej omeškania splátok a v súhrnnej výške 1216,71 eura, ktoré zasielal na adresu, ktorú žalovaná uviedla v zmluve. Z doručenky vyplýva, že zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 24.04.2017, s tým, že na uvedenej adrese bola žalovaná pre poštu neznámym adresátom.
13. Z rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 14C/51/2016-148 zo dňa 03.04.2017, kde vystupovali strany v opačnom postavení, vyplýva, že súd v predmetnom konaní určil, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere : č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.6.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.9.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.9.2014, č. 8500104908 zo dňa 25.2.2015, je bezúročná a bez poplatkov. Súčasne určil, že Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.6.2014, Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.6.2014, Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.9.2014, Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.9.2014, Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2015 je neplatná. Takisto určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.6.2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.6.2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.9.2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.9.2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2015, je neplatná. Súd v uvedenej veci po preskúmaní predmetných zmlúv dospel k záveru, že tieto nespĺňajú všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., v ktorom sa uvádza aké náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka. Predmetné formulárové zmluvy v bode 5., kde sú vpísané jednotlivé údaje o poskytnutom úvere neobsahujú údaj o termínoch splatnosti splátok a tiež o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je uvedená len : Splatnosť úveru ( počet splátok) : 36 a o termíne splatnosti splátok nie je žiadna zmienka. Je zrejmé, že konečná splatnosť úveru určite nie je dostatočne zadefinovaná, ak je možné iba vyvodiť ju z dohodnutého celkového počtu splátok úveru - v danej Zmluve o revolvingovom úvere je v kolónke „splatnosť úveru/počet splátok“ uvedené číslo „36 resp. 42“ - čo bezpochyby nezodpovedá dikcii ust. § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona o konečnej splatnosti úveru. Žalovaný poukazoval na to, že tieto údaje sú uvádzané v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kde oznamuje dlžníkovi všetky náležitosti zmluvy a kde je aj uvedený dátum splatnosti splátky - 1, ako aj splatnosť úveru - 36 mesiacov. Uvedené oznámenie však nie je súčasťou zmluvy pri jej podpise dlžníkom, nakoľko toto je vyhotovené až dodatočne a zasielané na adresu dlžníka, ako to uviedol sám žalovaný, to znamená, že ide iba o dokument jednostranne informujúci dlžníka o schválení úveru. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa ako dlžník pri uzatváraní zmluvy nepoznala všetky náležitosti zmluvy, a preto v zmluve jednoznačne chýbali § 9 ods. 2 písm. f a k/ zákona č. 129/2010 Z. z.. Vo vzťahu dohodám o poskytovaní služieb, súd v danej veci uviedol, že dohoda obsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané, neprijateľné, napr. nemožnosť jej ukončenia zo strany spotrebiteľa a dodávateľ (žalovaný ) pri uzatváraní zmluvy uplatnil obchodnú praktiku, ktorú možno považovať za nekalú. Vzhľadom na takto koncipovanú Dohodu o poskytovaní služieb a jej neprimerane vysokú
odplatu, súd ju posúdil ako uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, pretože na jej základe sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal, a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané (veriteľ zinkasuje poplatok za služby, hoci z uvedených služieb spotrebiteľovi môže poskytnúť napr. len jednu službu alebo dokonca žiadnu - viď čl. 1 bod 1 posledná veta dohody).
14. V predmetnej veci bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre, rozsudkom č. k. 15Co/14/2018-183 zo dňa 15.01.2019, tak, že vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
18. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí zo strany žalobcu ostalo len zaplatenie žalovanej sumy 519,96 eura (na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500104908), ktorá suma predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou úveru, t. j. 1350 eur a platbami realizovanými zo strany žalovanej, t. j. 830,04 eura. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že medzi veriteľom a žalovanou existoval záväzkový spotrebiteľský vzťah, rovnako nebola sporná ani skutočnosť, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti teda ako dodávateľ a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou tak nekonala, čiže bola spotrebiteľom a preto je uvedená zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Súd v predmetnej veci ďalej poznamenáva že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere už bola predmetom súdneho konania, a to v konaní 14C/51/2016, v ktorom sa súd zaoberal určením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (okrem iných), pričom vo svojom rozhodnutí právoplatne vyslovil, že úver, ktorý je predmetom tohto konania je bezúročný a bez poplatkov (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 15Co/14/2018 dňa 12.06.2019). Okrem toho určil aj neplatnosť dohody o poskytovaní doplnkových služieb, ktorá bola k uvedenej spotrebiteľskej zmluve tiež uzavretá, ako aj dohody o zrážok zo mzdy. V danom prípade, vyššie citované rozhodnutie súdu je materiálne právoplatné, v dôsledku čoho je záväzné pre strany tohto konania (keďže tie isté strany boli stranami konania v uvedenom konaní) pričom takéto rozhodnutie má zároveň atribút nezmeniteľnosti. Samotná materiálna právoplatnosť uvedeného súdneho rozhodnutia znamená, že strany musia toto konanie rešpektovať. Súd v tomto konaní bol viazaný výrokom uvedeného rozhodnutia, pretože uvedené rozhodnutie súdu má dosah na toto konanie z dôvodu, že žalobca môže požadovať iba nezaplatenú časť istiny, ktorú žalovaná doposiaľ neuhradila.
19. V konaní nebolo sporné, akú sumu žalobca žalovanej skutočne poskytol, pretože táto vyplýva aj z listinných dôkazov (1350 eur), rovnako nebolo sporné, akú sumu žalovaná zaplatila (830,04 eur), čo uvádzal žalobca vo svojej žalobe, pričom túto skutočnosť nerozporovala ani žalovaná. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žaloba je po čiastočnom späťvzatí dôvodná, preto žalobcovi priznal ním uplatňovanú sumu vo výške 519,04 eur, pretože takýto jeho nárok vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úver, ktorý bol určený za bezúročný a bez poplatkov.
20. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti príslušenstva, ako aj zmluvnej pokuty, je bezpredmetné sa týmito nárokmi ďalej zaoberať, napriek tomu, že ich v priebehu konania žalovaná namietala ich legitimitu, avšak takto argumentovala ešte pred čiastočným späťvzatím žaloby. Žalovaná ďalej namietala, že žaloba je zjavne nedôvodná, keďže neprišlo k platnému zosplatneniu. K tejto námietke súd uvádza, že platnosť zosplatnenia úveru (čiže splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka) je v predmetnej veci takisto bez právneho významu, pretože ako už súd judikoval v konaní 14C/51/2016, žalobca má právo iba na vydanie časti
nezaplatenej istiny. Prípadne nesplnenie podmienok na platné zosplatnenie má však v konaní dopad iba na možnosť požadovať úroky z omeškania z jednotlivých dlžných splátok, avšak žalobca po čiastočnom spätvzatí žiadal iba to čo mu patrí, teda nesplatenú dlžnú časť istiny bez toho, aby žiadal priznať úroky z omeškania.
21. V písomných podaniach žalovaná ďalej namietala absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, preto je nárok žalobcu potrebné posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Ani s touto námietkou sa súd nestotožnil, pretože nevzhliadol konkrétny dôvod, pre ktorý by bolo možné považovať predmetnú spotrebiteľskú zmluvu za absolútne neplatnú. Ani samotné postihovanie žalobcu orgánmi Slovenskej obchodnej inšpekcie nespôsobuje, že zmluvu je potrebné považovať za neplatnú, pretože v spise založené rozhodnutie sa jednak netýkalo prejednávanej veci, ale aj preto, že táto skutočnosť je pre právne posúdenie súdu v tejto veci absolútne nepodstatná.
22. Napokon žalovaná namietala, že predmetná spotrebiteľská zmluva bola viazaná na dohodu o poskytnutí služby zo dňa 25.02.2015, ktorá bola v konaní 14C/51/2016 právoplatne určená za neplatnú. Pokiaľ súd určil v uvedenom konaní neplatnosť uvedenej dohody o poskytnutí služby, takéto rozhodnutie nemá žiaden vplyv na hlavnú spotrebiteľskú zmluvu, osobitne v situácií, keď dôvod neplatnosti sa vzťahoval iba na vyššie uvedenú dohodu a nie na samotnú spotrebiteľskú zmluvu. V tomto kontexte súd poznamenáva, že pokiaľ by v konaní 14C/51/216 vzhliadol absolútnu neplatnosť namietanej spotrebiteľskej zmluvy, nemohol by ani určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho súd musel v uvedenom konaní prejudiciálne skúmať platnosť uvedenej zmluvy. Okrem toho, súd poukazuje na bod 14. Zmluvných dojednaní, ktoré sú založené v spise, z ktorého vyplýva, že služby sú doplnkové a dobrovoľné a nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Veriteľom a Dlžníkom, napríklad na získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že len dohoda o poskytnutí služby bola závislá na hlavnej spotrebiteľskej zmluve, pretože bez jej existencie by nemohla byť uzavretá ani dohoda o poskytnutí služby.
23. V tejto veci je okrem iného z dôvodu námietok žalovanej ozrejmiť, že predpokladom bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy (§ 11 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) je existencia a platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nemožno súčasne konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť na jednej strane a neplatnosť zmluvy na strane druhej. S poukazom na uvedené, je aj právna námietka žalovanej ohľadne premlčania bezdôvodná, keďže zmluva nie je absolútne neplatná, v dôsledku čoho je aj uplatnenie námietky premlčania (2 ročnej na vydanie bezdôvodného obohatenia) nedôvodné. Veriteľ si uplatnil právo na zaplatenie dlžnej sumy (aj keď vo vyššej výške) včas, t. j. v premlčacej lehote. V danom prípade bolo splnenie dlhu dohodnuté v splátkach, a ak sa tak stane veriteľ môže od dlžníka žiadať len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou resp. zročnou podľa dohody účastníkov, alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, plynie samostatne. Keďže úver bol určený za bezúročný a bezpoplatkový, mesačná splátka úveru predstavovala sumu (1350 eur / počet splátok (42) 32,14 eura, v dôsledku čoho žalovaná uhradila takmer 26 splátok uvedeného úveru, teda uhradila splátky splatné do 05/2017. Keďže žaloba bola podaná dňa 29.08.2019 bola podaná včas a veriteľ má nárok na splatné, doposiaľ neuhradené a nepremlčané splátky. Rovnako by mal veriteľ nárok na uvedené splátky, i keby neprišlo k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, pretože pri dohodnutej splátke 47,17 eura mesačne, so splatnosťou prvej splátky 01.04.2015 by žalovaná v prípade uhradenej sumy 830,04 eura uhradila takmer 18 splátok, pričom posledná takto uhradená splátka by bola dňa 01.09.2016. Žaloba bola podaná dňa 29.08.2019, t. j. včas a riadne, preto má veriteľ nárok na ešte nepremlčané a už splatné splátky od 01.10.2016 (bez úrokov a bez poplatkov).
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, s poukazom na § 262 odsek 1 CSP a v konaní úplne úspešnému žalobcovi vo vyhovujúcej časti priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň súd nevzhliadol žiadne okolnosti podľa § 257 CSP, ktoré by mohli byť dôvodom na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, pričom takéto okolnosti ani strany v konaní netvrdili.
25. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch. Vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti sumy 631,14 eura došlo ešte pred prvým pojednávaním
vo veci samej, vrátil súd žalobcovi krátený súdny poplatok (6,70 eura) t. j. vo výške 30,80, eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému, ktorý poplatok prevádzkovateľ systému vráti do 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.
Poučenie:
Proti všetkým výrokom tohto rozsudku (I. až IV.) je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Proti výroku V. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).