Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-534-2024.pdf
PDF · 73.51 KB
Case nature
Subarea
59Ek/534/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného JUDr. Tomáš Čiževský, notár, so sídlom Notárskeho úradu Námestie slobody 47, 083 01 Sabinov, IČO 50 525 140, proti povinným 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., 2./ F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX, XXX XX I. J., 3./ K. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. J. XXXX/XX, XXX XX C., o vymoženie 65,64 eur, vedenom súdnym exekútorom Mgr. Alexanderom Šempergerom, Exekútorský úrad Košice so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, pod sp. zn. 245EX 147/24, takto
rozhodol:
Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku voči povinnému v 1. rade z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 20.03.2024 domáhal od povinného v 1. až 3. rade vymoženia sumy vo výške 65,64 eur na základe exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Prešov, č.k. 37D/155/2021-253 zo dňa 04.12.2023. Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.03.2024 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/534/2024, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor dňa 10.04.2024 predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený dňa 04.04.2024 potvrdil úhradu vymáhanej pohľadávky zo strany povinného v 1. rade vo výške 22,83 eur, ktorú povinný uhradil dňa 20.03.2024 s tým, že na účet oprávneného bola platba pripísaná dňa 21.03.2024. Súdny exekútor ďalej uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 21.03.2024. Na základe uvedeného preto súdny exekútor žiada, aby súd v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu v časti vedenej proti povinnému v 1. rade zastavil.
3. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konanie sa začína na návrh.
4. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
5. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul priznáva za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. Pod zánikom práva priznaného exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov, pričom splnenie dlhu ako jednostranný právny úkon na strane povinného, ktorý smeruje k zániku povinnosti plniť a jej zodpovedajúceho práva na plnenie, je základným a typickým spôsobom zániku dlhu.
10. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 20.03.2024 na podklade exekučného titulu, ktorým Okresný súd Prešov prostredníctvom oprávneného ako súdneho komisára v právnej veci o prejednanie dedičstva rozhodol okrem iného o povinnosti povinného v 1. rade zaplatiť oprávnenému sumu 22,83 eur, o povinnosti povinného v 2. rade zaplatiť oprávnenému sumu 28,54 eur a o povinnosti povinného v 3. rade zaplatiť oprávnenému sumu 14,72 eur, a to titulom odmeny a náhrady hotových výdavkov oprávneného, ktoré mu boli predmetným rozhodnutím ako súdnemu komisárovi v súvislosti s prejednaním dedičstva priznané.
11. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil peňažný nárok titulom istiny vo výške 65,64 eur, pričom v odôvodnení uviedol, že voči povinnému v 1. rade si uplatňuje nárok v sume 22,83 eur, voči povinnému v 2. rade nárok v sume 28,54 eur a voči povinnému v 3. rade nárok v sume 14,27 eur.
12. Exekučný súd ďalej konštatuje, že povinný v 1. rade dňa 08.04.2024 doručil súdnemu exekútorovi potvrdenie o platbe, z ktorého vyplýva, že dňa 20.03.2024 bola na účte povinného v 1. rade zaúčtovaná platba vo výške 22,83 eur v prospech účtu oprávneného pod VS: 371552021. Túto skutočnosť potvrdil samotný oprávnený, keď podaním zo dňa 04.04.2024 oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný v 1. rade už zaplatil pohľadávku z exekučného titulu, a to dňa 21.03.2024 (deň pripísania platby z uvedenej pohľadávky na účet oprávneného), pričom návrh na Okresný súd Banská Bystrica bol podaný dňa 20.03.2024 a dňa 21.03.2024 sa začala exekúcia.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal exekučný súd v posudzovanej veci za nesporné, že povinný v 1. rade povinnosť uloženú exekučným titulom splnil, čím došlo k zániku práva oprávneného priznaného exekučným titulom. Exekučný súd však musel skúmať najmä skutočnosť, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, t.j. či v čase začatia exekučného konania reálne existoval nárok oprávneného voči povinnému v 1. rade vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V súvislosti s posudzovaním dôvodnosti zastavenia exekúcie bolo preto potrebné vysporiadať sa s otázkou, kedy došlo k úhrade pohľadávky, vymoženie ktorej bolo predmetom exekúcie, t.j. či pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie alebo po podaní návrhu a či pred alebo po začatí exekúcie.
14. Exekučné konanie sa začalo dňa 20.03.2024, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu, pričom exekúcia sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 21.03.2024. Súd z predložených listinných dôkazov mal ďalej za preukázané, že povinný v 1. rade zaplatil oprávnenému bezhotovostným prevodom sumu 22,83 eur dňa 20.03.2024. Exekučný súd na tomto mieste poukazuje na ust. § 567 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého sa peňažný dlh plnený prostredníctvom
peňažného ústavu považuje za splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave. Oprávnený súdnemu exekútorovi síce oznámil platbu povinného a zároveň v oznámení uviedol, že táto platba bola pripísaná na jeho účet dňa 21.03.2024, avšak k uvedenému tvrdeniu nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci prijatie platby v tento deň. S poukazom na skutočnosť, že dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení zaťažuje v exekučnom konaní nielen povinného v rámci podania návrhu na zastavenie exekúcie, ale aj oprávneného v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, exekučný súd mal v predmetnom konaní za to, že k zániku pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu vo vzťahu k povinnému v 1. rade došlo po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, avšak pred jej začatím v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
15. V predmetnej exekúcii a v nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že došlo k zaplateniu pohľadávky oprávneného vyplývajúcej z exekučného titulu pred začatím exekúcie po podaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho nie je dôvodné, aby exekúcia voči povinnému v 1. rade bola naďalej vedená, keďže odpadol dôvod, pre ktorý bola nariadená, a preto súd rozhodol tak, že exekúciu voči povinnému v 1. rade podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
16. Exekučný súd vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ďalej uvádza, že o náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi konania nerozhodoval, nakoľko oprávnenému a ani povinnému v 1. rade v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie žiadne trovy nevznikli, pričom oprávnenému trovy nevznikli ani v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o trovách exekúcie súdneho exekútora, exekučný súd poukazuje na ust. § 199 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle ktorého odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí v prípade, ak povinný uhradil pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že súd exekúciu v predmetnej veci zastavil len voči povinnému v 1. rade, po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.