Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49Pc-29-2020.pdf
PDF · 119.45 KB
Case nature
Area
Subarea
49Pc/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci navrhovateľky: U. I., W.. I., R.. XX. XX. XXXX, D. D. XXX, XXX XX C. J., Š. V. I., právne zast.: JUDr. Tatiana Polková, so sídlom Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, proti odporcovi: S. Q., R.. XX. XX. XXXX, D. S. XXXX/XXX, XXX XX T., Š. V. I., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO 47 232 072, o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný prispievať navrhovateľke na úhradu jej výživy vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to sumou 20, - eur mesačne s účinnosťou od 12. 08. 2020 do 31. 10. 2020 a sumou 90, - eur mesačne s účinnosťou od 01. 11. 2020 do 01. 03. 2022, a to na osobitný účet navrhovateľky.
II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 510, - eur z titulu nedoplatku na príspevok na výživu nevydatej matke, a to za obdobie od 12. 08. 2020 do 15. 03. 2021, a to v lehote do 31. 12. 2021.
III. Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 28. 10. 2020 domáhala voči odporcovi, aby mu súd uložil povinnosť prispievať jej na výživu od 01. 03. 2020 mesačne sumou 300 eur splatnou vždy 15. dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnila tým, že zo stykov, ktoré navrhovateľka udržiavala s odporcom, sa jej XX.XX.XXXX narodil syn S. Q.. Navrhovateľka a odporca nie sú manželia. Bývali v spoločnej domácnosti po narodení dieťaťa do 08/2020, ale pre časté hádky sa odporca - otec mal. S. odsťahoval k svojim rodičom. Navrhovateľka spolu s mal. synom S. naďalej bývajú u jej rodičov. Ďalej uviedla, že za obdobie, kedy navrhovateľka nežije s odporcom v spoločnej domácnosti prispel odporca na mal. syna S. sumou 150,- eur a zakúpil synovi plienky s hygienickými potrebami vo výške 35,- eur. Odporca sa osobne nepodieľa na výchove maloletého syna, ale má záujem o stretávanie sa s ním. Odporca pravidelne neprispieva na výživu mal. syna. Pracuje ako SZČO v oblasti stavebníctva v R.. Výšku jeho oficiálneho príjmu navrhovateľka nepozná. Odporca je slobodný a nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti.
2. Odporca sa k návrhu na určenie príspevku na výživu nevydatej matke vyjadril vo vyjarení zo dňa 16. 11. 2020, doručenom na tunajší súd dňa 17. 11. 2020 (na č. l. 23 - 24 spisu), v ktorom uviedol, že návrh navrhovateľky považuje za nedôvodný. Uviedol, že je pravdou, že s navrhovateľkou nie sú manželia a z ich vzťahu pochádza malol. S. Q.Í., R.. XX.XX.XXXX. Od narodenia maloletého žili v spoločnej domácnosti u rodičov matky, kde mali k dispozícii jednu izbu, a z ktorej domácnosti
koncom augusta 2020 odišiel z dôvodu, že mu matka maloletého oznámila, že už s ním nechce žiť bez uvedenia bližšieho dôvodu. Počas ich partnerského vzťahu prerábal a zariaďoval podľa požiadaviek matky drevenicu súp. č. XXX v T., ktorú mu darovali rodičia, aby sa tam mohli ako rodina nasťahovať. Čo neskôr navrhovateľka mala odmietnuť a v súčasnosti tam má bývať sám. V ďalšom uviedol, že nemá byť pravdou, že sa osobne nepodieľal na výchove a starostlivosti o malol. syna. V čase spoločného bývania sa snažil maximálne maloletému venovať, pomáhať matke v bežných činnostiach ohľadne maloletého (kúpanie, kŕmenie, prebaľovanie, atď.) a rovnako finančne zabezpečovať rodinu a tým sa aj podieľať na výžive navrhovateľky od začiatku ich spolužitia (t.j. aj odo dňa narodenia maloletého) až do jeho odchodu zo spoločnej domácnosti. Po jeho odchode zo spoločnej domácnosti sa stretával s maloletým, navrhovateľka mu maloletého dávala viackrát na pár hodín v poobednom čase, buď na kočíkovanie alebo len tak trávili spoločne čas. Vždy sa mal snažiť s matkou dohodnúť a prispôsobiť stretnutie s maloletým jeho dennému režimu. Uviedol, že nevie, z akého dôvodu došlo k zmene v správaní matky a od 29. 09. 2020 obmedzila jeho styk s maloletým výlučne na deň utorok, štvrtok a sobotu v čase od 16.00 do 18.00 hod. Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh o úpravu práv a povinností k malol. dieťaťu, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 37P/188/2020, v rámci ktorého žiada zverenie malol. S. do svojej osobnej starostlivosti a jemu ako otcovi určiť povinnosť prispievať výživným vo výške 300,- Eur mesačne s tým, že styk otca s maloletým sa upravuje za prítomnosti matky každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., a v sobotu od 16.00 do 18.00 hod. Odporca uviedol, že má záujem stretávať sa s malol. synom vo väčšom rozsahu, aj bez prítomnosti matky a podieľať sa aj osobne na jeho výchove, avšak navrhovateľka mu v tom má brániť a stretávajú sa len v čase a rozsahu, ktorý určí matka. Stretnutia prebiehajú u neho doma, kedy navrhovateľka s maloletým príde a odporca sa mu tento čas venuje, ona sa hrá na telefóne a maloletého si nevšíma. Odmieta ho informovať o zdravotnom stave, o stravovaní maloletého a ostatnej starostlivosti. Ďalej uviedol, že nie je pravdivá skutočnosť, že neprispieva na výživu malol. syna. Na výživu malol. S. má prispievať pravidelne sumou 150,- Eur mesačne od doby jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, doposiaľ dňa 26.08.2020, 24.09.2020 a 23.10.2020, a to v rámci svojich finančných možností, nakoľko je v súčasnosti bez práce a bez príjmu z pracovnej činnosti, snaží sa prispieť aj mimo výživného, zakúpením kozmetiky pre maloletého, ktorú používa, kúpou oblečenia, plienok, detskej výživy, atď. cca v sume 100,- Eur za výraznej finančnej pomoci jeho rodičov. Odporca uvádzal, že je živnostník v oblasti stavebníctva a prácu vykonáva v R.. V súčasnom období, od 18.07.2020 nepracuje jednak z dôvodu pandémie COVID-19 a z dôvodu, že mu zamestnávateľ uvádza, že nemá pre neho prácu. Snaží sa nájsť si prácu na Slovensku, v okolí bydliska, avšak v tomto období to má byť veľmi náročné. Dňa 30.09.2020, dňa 08.10.2020 mu bol poskytnutý od štátu príspevok pre živnostníkov vo výške 540, - Eur mesačne, ktorý je v súčasnosti jeho jediným príjmom. Zo svojho príjmu hradí poistenie voči Sociálnej poisťovni vo výške 167,89 Eur, voči VšZP vo výške 70,91 Eur, životné poistenie 25,39 Eur mesačne. Ďalej uhrádza náklady na bývanie, a to vodu 126,24 Eur/polročne, plyn SPP 150,- Eur, poistenie dom 150,64 Eur/ročne, daň 41,05 Eur/ ročne, elektrinu 19,- Eur, TV 9,90 Eur a telefón 88,88 Eur. Nesúhlasil s návrhom navrhovateľky prispievať jej na výživu od 01.03.2020 mesačne sumou 300,- Eur mesačne, nakoľko do 08/2020 žili v spoločnej domácnosti, pričom finančne zabezpečoval potreby ich rodiny, t j. malol. S., navrhovateľky a odporcu, z ktorého dôvodu považuje tento návrh za nedôvodný. V súčasnosti je jediným jeho príjmom príspevok od štátu vo výške 540,- Eur mesačne, z ktorého dôvodu je aj výška príspevku žiadaná navrhovateľkou neprimeraná a nedôvodná.
3. Súd vo veci nariadil a dňa 16. 03. 2021 vykonal pojednávanie, a to za účasti právneho zástupcu navrhovateľky, navrhovateľky, právnej zástupkyne odporcu a odporcu. Súd na predmetnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, pojednávanie bolo odročené, a to za účelom výsluchu svedkov - rodičov navrhovateľky a matky odporcu, a to ku sporným skutočnostiam ohľadne výdavkov vynakladaných zo strany odporcu na výživu navrhovateľky a maloletého S. v období od 01. 03. 2020 do 11. 08. 2020 (zápisnica z predmetného pojednávania je žurnalizovaná na č. l. 85 - 96 spisu).
4. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 30. 03. 2021, a to za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Na pojednávaní bol realizovaný výsluch svedkov: K. I., S. I., S. Q., a následne bol verejne vyhlásený rozsudok v predmetnej veci.
5. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa čl. 8 CM, na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 33 ods. 1 CMP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutočný stav veci:
10. Z poštových poukazov zo dňa 26. 08. 2020, 24. 09. 2020, 23. 10. 2020 na č. l. 27 a 27 rub spisu vyplýva, že odporca v predmetné dni poukázal navrhovateľke sumy každá vo výške 150 eur.
11. V zmysle potvrdení o prijatých platbách na č. l. 28 spisu boli odporcovi dňa 30. 09. 2020 a dňa 08. 10. 2020 vyplatené sumy každá vo výške 540 eur.
12. Z daňového priznania odporcu za rok 2019 vyplynulo, že príjmy odporcu zo živnosti predstavovali za rok 28 750 eur a výdavky 24 643,19 eur (na č. l. 30 spisu).
13. Z poštových poukazov na meno: S. Q. žurnalizovaných na č. l. 37 rub spisu vyplynulo, že: odporca zaplatil sumu 88 eur Slovak Telekom, a.s., dňa 25. 05. 2020 zaplatil odporca SEVAK, a.s. sumu 126,24 eur, dňa 06. 10. 2020 zaplatil odporca Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina sumu 167,89 eur, HMZ RÁDIOKOMUNIKÁCIE s.r.o. sumu 9,90 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni sumu 70,91 eur. Z ďalších listinných dôkazov žurnalizovaných na č. l. 38 a 38 rub spisu vyplynulo, že za obdobie 09/2020 bol na meno: K. Q. vystavený platobný doklad SIPO na plyn záloha SPP v sume 150 eur, na elektrina
- záloha v sume 19 eur, a dňa 12. 08. 2020 bol vyplatený poštový poukaz na sumu 41,05 eur (daň, odpad) na meno: K. Q., dňa 09. 04. 2020 bol vyplatený poštový poukaz na meno: K. Q. na sumu 150 eur (ČSOB Poisťovňa, a.s.), a zároveň bol predložený poštový poukaz na meno: S. Q. na sumu 25,30 eur (Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.). V ďalšom odporca predložil doklady o úhradách týkajúcich sa potrieb maloletého Jakuba (na č. l. 39 - 40 spisu).
14. Z listinného dôkazu produkovaného zo strany navrhovateľky na č. l. 47 spisu vyplynulo, že dňa 18. 11. 2020 bolo uhradené poistné na maloletého S. vo výške 31 eur. Navrhovateľa na č. l. 49 spisu predložila doklady o úhradách za dobitie mobilného telefóne v súčte 21 eur. Ďalšie výdavky týkajúce sa maloletého S., ako aj výdavky na stravu preukazovala dôkazmi na č. l. 46, 48 - 52 spisu.
15. V zmysle potvrdení Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 13. 11. 2020: o poberaní rodičovského príspevku, poberala navrhovateľka za mesiace september - december 2020 rodičovský príspevok vo výške 370 eur (na č. l. 53 spisu), o poberaní prídavku na dieťa za rok 2020 poberala navrhovateľka za mesiace marec - november 2020 prídavok na dieťa v sume 24,95 eur (na č. l. 54 spisu).
16. Mesačné výdavky navrhovateľky podľa jej tvrdenia (na č. l. 49 spisu) s prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 30. 03. 2021 predstavujú pri nezohľadnení výdavkov - za internet vo výške 27,83 eur (navrhovateľka na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 30. 03. 2021 uviedla, že tento náklad neuhrádza), predstavujú sumu cca. 450 eur mesačne (t. j. telefón 20 eur, strava 150 eur, inkaso 60 eur, hygienické potreby 50 eur, ošetrovné 30 eur, príspevok na bývanie rodičom 100 eur, výdavky na pohonné hmoty 40 eur).
17. V zmysle lustrácie vykonanej súdom v Sociálnej poisťovni dňa 15. 03. 2021 bol priemerný vymeriavací základ navrhovateľky za obdobie 08/2018 - 07/2019 vo výške 711,57 eur. Navrhovateľka na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 16. 03. 2021 potvrdila, že jej príjem pred pôrodom dosahoval v priemere sumu 600 eur mesačne v čistom.
18. Súd mal z dôkazov produkovaných zo strany odporcu za preukázané, že mesačné výdavky odporcu bez výdavkov preukazovaných na meno: K. Q. predstavujú sumu 362,97 eur. Po zarátaní výdavkov uhrádzaných na meno K. Q. súd zobral do úvahy sumu pripadajúcu z predmetných výdavkov na jeden mesiac (na č. l. 37 - 38 spisu), pričom pri výdavku plyn zobral do úvahy 1/6 z preukazovaného výdavku, a to z dôvodu, že svedkyňa S. Q. na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 30. 03. 2021 uviedla, že plyn za drevenicu, v ktorej býva odporca sám nie je potrebné uhrádzať vo výške 150 eur/mesiac, nakoľko
z jej strany bolo zámerom navýšiť predmetnú zálohovú platbu, aby nevznikali nedoplatky. Z toho dôvodu súd vychádzal z výpovede odporcu, ktorý na pojednávaní, ktoré sa v predmetnej veci konalo dňa 16. 03. 2021 uviedol, že suma 150 eur/mesačne za plyn sa platí polročne (v zmysle zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 03. 2021 na č. l. 93 spisu), následným súčtom týchto súm vyšiel súčet 81 eur (21,04 voda, 25 eur plyn, 12,50 poistenie dom, 3,41 eur daň a odpad, 19 eur elektrina). Odporca zároveň platí výživné na maloletého Jakuba v sume 150 eur mesačne (predmetná skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania spornou, súd ju mal z tohto dôvodu za preukázanú). Súd mal zároveň zo svedeckej výpovede S. Q. za preukázané, že odporca má možnosť bývať v dome svojich rodičov, ako aj to, že má možnosť sa stravovať u svedkyne, S. Q..
19. Súd mal z vykonaného dokazovanie za preukázané, že príjem odporcu za obdobie 03/2020 - 08/2020 predstavoval v priemere sumu 400 eur v čistom (podľa vyjadrenia odporcu na pojednávaní dňa 30. 03. 2021 bola odporcovi v tomto období vyplatená dvakrát suma, ktorá v čistom predstavovala sumu 1200 eur, pričom delením sumy 2400 a počtu mesiacov 6 vzíde suma 400 eur), za obdobie 09, 10/2020 mu bola vyplácaná suma od štátu vo výške 540 eur a za obdobie 11/2020 mu je vyplácaný príspevok od štátu vo výške 810 eur, ktorý mu bude vyplácaný do júna 2021 (v zmysle zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 03. 2021 na č. l. 91 spisu).
20. Odporca preukazoval svoju aktivitu týkajúcu sa hľadania si zamestnania potvrdeniami o hľadaní zamestnania zo dňa 23. 09. 2020, 08. 12. 2020, 18. 01. 2021, 26. 02. 2021 (na č. l. 104 - 105 spisu).
21. Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
22. V zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej označený ako „Zákon o rodine“), otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 23. V zmysle ustanovenia § 74 ods. 3 Zákona o rodine, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
24. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 26. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 27. Podľa ustanovenia § 155 CMP, konanie (vo veciach výživného plnoletých osôb) sa začína len na návrh. 28. Podľa ustanovenia § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 29. Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z toho, že navrhovateľka v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej nebola vydatá za otca jej dieťaťa (maloletého S. Q., R.. XX. XX. XXXX), t. j. odporcu (pričom otcovstvo odporcu nebolo v predmetnom konaní sporným, rodný list maloletého S., z ktorého je zrejmé otcovstvo odporcu je žurnalizovaný na č. l. 4 spisu). Na základe uvedeného bola daná aktívna a aj pasívna vecná legitimácia účastníkov konania, pričom navrhovateľka si v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine uplatňovala od odporcu nárok na vyplácanie príspevku nevydatej matke. Vzhľadom na to, že navrhovateľka si v zmysle zmeneného návrhu na začatie konania (na č. l. 90 spisu) uplatňovala nárok na vyplácanie príspevku na výživu nevydatej matke za obdobie od 01. 03. 2020 do 01. 03. 2022, súd v prvom rade konštatuje, že predmetné obdobie bolo zo strany navrhovateľky čo sa týka zákonnej možnosti uplatňovať si predmetný príspevok od odporcu, vymedzené v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine správne.
Súd v ďalšom vymedzil posudzovanie dôvodnosti, a prípadne následnej výšky príspevku na výživu nevydatej matke do troch období, za ktoré si navrhovateľka príspevok na výživu nevydatej matke uplatňovala. Prvým obdobím bolo obdobie od 01. 03. 2020 do 11. 08. 2020, nakoľko obaja účastníci konania v konaní zhodne potvrdili, že v predmetnom období (od narodenia maloletého S., R.. XX. XX. XXXX) do 11. 08. 2020 (v zmysle zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 03. 2021 na č. l. 89 spisu) žili v spoločnej domácnosti, a to u rodičov navrhovateľky. Súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nemožno priznať navrhovateľke príspevok na výživu nevydatej matke za obdobie od 01. 03. 2020 do 11. 08. 2020, nakoľko podľa názoru súdu obaja účastníci konania podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov sa snažili v tomto období prispievať na spoločné výdavky, a to či už z ich vlastných prostriedkov alebo z prostriedkov, ktoré im boli poskytované zo strany ich rodičov. Súd k uvedeným záverom dospel aj na základe svedeckých výpovedí svedkov vypočúvaných na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 30. 03. 2021, z ktorých vyplynuli nasledovné skutočnosti: Z výpovede svedkyne S. Q. vyplynulo, že odporca mal záujem prispievať matke navrhovateľky na domácnosť, v ktorej žil spolu s navrhovateľkou, maloletým S. a rodičmi navrhovateľky, avšak matka navrhovateľka príspevky od odporcu nechcela prijať. Zo svedeckých výpovedí K. I. O. S. I. zasa vyplynulo, že v čase, keď s nimi žili účastníci konania v spoločnej domácnosti, nechceli, aby im prispievali na spoločnú domácnosť, nakoľko si priali, aby budovali svoje bývanie v drevenici v T., ktorú na tento účel prenechali odporcovi odporcovi rodičia. Z výpovede S. Q., ako aj K. I. ďalej vyplynulo, že odporca občas kupoval do domácnosti, v ktorej žil spoločne s navrhovateľkou, maloletým Jakubom a rodičmi navrhovateľky raňajky, prípadne iné úžitkové predmety. Súd v ďalšom poukazuje aj na výpoveď svedkyne S. Q., v tej časti, v ktorej uviedla, že odporca kúpil drevo za účelom kúrenia v domácnosti, v ktorej v predmetnom čase spoločne žili, avšak otec navrhovateľky mu mal finančné prostriedky za kúpu dreva vrátiť a finančné prostriedky si následne mala nechať navrhovateľka. V ďalšom svedkyňa S. Q. uviedla, že ona ako matka odporcu do domácnosti, v ktorej v predmetnom čase žil odporca posielala približne raz za mesiac rôzne potraviny vo väčšom množstve, ako napr. mäso, klobásy. V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že odporca dňa 24. 09. 2020 poukázal navrhovateľke sumu vo výške 2 500 eur (doklad žurnalizovaný na č. l. 106 spisu), pričom z výpovedí účastníkov konania, ako aj svedkov vyplynulo, že predmetná suma mala predstavovať sumu, ktorú maloletý Jakub mal dostať ku krstinám, a prostriedky, ktoré mali byť poukázané účastníkom konania od rodičov navrhovateľky. Súd v ďalšom poukazuje na skutočnosť, že z výpovede svedkyne S. Q. vyplynulo, že peňažné prostriedky z krstín predstavovali aj peňažné prostriedky od rodiny odporcu, podľa jej vyjadrenia zhruba vo výške 700 eur. Súd sumarizuje, že z uvedených skutočností vyplýva, že nemožno pričítať na ujmu odporcovi, že rodičia navrhovateľky mali v záujme umožniť účastníkom konania žiť v ich spoločnej domácnosti bez toho, aby im uhrádzali akékoľvek výdavky s tým spojené. Hoci zo svedeckých výpovedí K. I. a S. I. vyplynulo, že odporca im na chod spoločnej domácnosti neprispieval, súd poukazuje na to, že uvedení svedkovia zároveň uviedli, že sporadicky odporca prispel nejakým nákupom, ako aj na skutočnosť, že odporca v danom čase prispieval tým, že sa podieľal na zabezpečovaní nového bývania pre navrhovateľku a maloletého v drevenici, ktorá mu bola poskytnutá od jeho rodičov. Súd následne musel ustáliť, že vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, kedy prianím rodičov navrhovateľky bolo, aby účastníci konania u nich v danom období žili bez toho, aby im prispievali na chod spoločnej domácnosti, kedy bolo výpoveďami svedkov potvrdené, že odporca nejakým spôsobom (či už z vlastných prostriedkov alebo prostredníctvom jeho matky) prispieval do spoločnej domácnosti, hoci nepravidelne formou nákupov, pričom v jeho úmysle bolo zabezpečiť bývanie pre svoju rodinu v drevenici, a nezanedbateľnou skutočnosťou je aj vyplatenie sumy 2 500 eur v mesiaci september z jeho strany navrhovateľke (z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná suma pozostáva nielen z prostriedkov obdržaných od rodiny navrhovateľky, ale aj z prostriedkov od rodiny odporcu), navrhovateľke za uvedené obdobie od 01. 03. 2020 do 11. 08. 2020 príspevok na výživu nevydatej matke nepatrí. Súd preto návrh v tejto časti zamietol.
30. Ďalším (druhým) posudzovaným obdobím, za ktoré navrhovateľka žiadala priznať príspevok na výživu nevydatej matke bolo obdobie od 12. 08. 2020 do 31. 10. 2020. Súd pri určení predmetného obdobia prihliadol najmä na príjem odporcu, ktorý v predmetnom čase činil 540 eur z titulu príspevku štátu živnostníkovi z dôvodu pandemickej situácie. Súd zobral do úvahy odporcom deklarované výdavky na úrovni 443,97 (spolu aj s platbami spojenými s užívaním drevenice, v ktorej býva), pričom súd konštatuje, že bez zarátania predmetných platieb (ktoré boli zo strany dodávateľov energií účtované
na meno K. Q., teda nie na odporcu) by jeho deklarované výdavky predstavovali sumu 362,97 eur. Zo svedeckej výpovede S. Q. vyplynulo, že odporcovi po jeho odchode z domácnosti, v ktorej žil spolu s navrhovateľkou a ich maloletým synom S. ponúkla možnosť, aby býval v jej dome, pričom odporca túto ponuku odmietol. Zároveň potvrdila, že odporca má možnosť stravovať sa u nej. Súd preto prihliadol okrem majetkových pomerov aj na možnosti odporcu, kedy podľa názoru súdu odporca mal možnosť v čase jeho zníženého príjmu využiť možnosť bývania u svojich rodičov, a v takom prípade by jeho výdavky boli nižšie. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že odporca platí za mobilný telefón, ktorého kúpna cena je na úrovni 900 eur v splátkach sumu 88 eur mesačne (v zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 16. 03. 2021 na č. l. 93 spisu), čo je vzhľadom na jeho deklarované príjmy v predmetnom období neprimerané, a to z dôvodu existencie jeho vyživovacích povinností. Preto súd konštatuje, že berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosť, že odporca platí na maloletého Jakuba sumu 150 eur mesačne z titulu výživného, súd ustálil, že suma 20 eur mesačne, na ktorej úhradu súd zaviazal odporcu za predmetné obdobie je primeraná. V uvedenom súd poukazuje na to, že priznaná suma príspevku na výživu nevydatej matky predstavuje spolu s výživným na maloletého S. sumu 170 eur mesačne, pričom uvedené predstavuje približne 30 % z čistého príjmu odporcu v dotknutom období. Súd v uvedenom poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. 11. 2016, sp. zn. 24CoP/25/2016 týkajúce sa vymedzenia rozsahu všetkých vyživovacích povinností rodiča, ktorá sa podľa názoru súdu môže použiť analogicky aj v predmetnom prípade, nakoľko odporca ďalšie vyživovacie povinnosti okrem maloletého S. a z titulu príspevku na výživu nevydatej matke (navrhovateľke) nemá, pričom v predmetnom uznesení Krajského súdu sa uvádza: podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Preto je potrebné pri vyhodnocovaní dokazovania výslovne uviesť koľko vyživovacích povinností má otec (rovnako i matka). Súd konštatuje, že v danom období nebolo možné úplne dorovnať príjem matky (navrhovateľky) na jeho úroveň, ktorú dosahovala pred pôrodom, nakoľko to neumožňoval príjem a ani majetkové pomery odporcu. Súd je preto toho názoru, že príspevok nevydatej matke na úrovni 20 eur mesačne je za dotknuté obdobie maximálny možný príspevok, ktorý súdu umožňovali priznať majetkové a zárobkové pomery odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd návrh v prevyšujúcej časti uplatňovaného nároku zo strany navrhovateľky zamietol.
31. Tretím posudzovaným obdobím zo strany súdu bolo obdobie od 01. 11. 2020 do 01. 03. 2022. Hlavným dôvodom vymedzenia tohto obdobia do tohto časového úseku bolo zvýšenie príjmu odporcu, ktorý mu bol v sume 810 eur vyplatený prvýkrát v mesiaci december 2020, a to za mesiac 11/2020. Súd následne zobral do úvahy výdavky navrhovateľky, ktoré podľa ich vyčíslenia na č. l. 47 spisu spolu s upresnením na pojednávaní dňa 30. 03. 2021 predstavovali cca. 450 eur (bez započítania platby za internet, ktorú podľa vyjadrenia navrhovateľky platia jej rodičia a bez započítania jednorazových výdavkov). Súd konštatuje, že príjem navrhovateľky (ktorý je bez započítania výživného, ktoré odporca platí na maloletého S.) je v dotknutom období na úrovni 395 eur, pričom z tohto príjmu navrhovateľka okrem svojich výdavkov hradí aj výdavky maloletého, ktoré prevyšujú sumu, ktorú jej poskytuje na jeho výživné odporca, ako aj prípadné jednorazové výdavky maloletého. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím na funkciu príspevku na výživu nevydatej matke, ktorou je dorovnať príjem nevydatej matky spred obdobia materskej dovolenky, resp. pôrodu (ktorý bol na úrovni cca. 600 eur/mesačne), súd konštatuje, že vzhľadom na príjem, výdavky a majetkové pomery odporcu považuje príspevok na výživu nevydatej matke (navrhovateľke) vo výške 90 eur mesačne za obdobie od 01. 11. 2020 do 01. 03. 2022 za primeraný. V ďalšom súd opätovne uvádza, že suma všetkých vyživovacích povinností (na maloletého S. a príspevok na výživu navrhovateľke) predstavuje za toto dotknuté obdobie v súhrne sumu 240 eur mesačne, t. j. cca. 30 % z čistého príjmu odporcu, a teda bola určená v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Súd považuje za potrebné sa vyjadriť ku skutočnosti, že odporca bude poberať príspevok od štátu určený živnostníkom do júna 2021 (v zmysle zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 03. 2021 na č. l. 91 spisu), pričom súd mu v rámci tohto rozhodnutia uložil povinnosť prispievať na výživu nevydatej matke aj po tomto období. Súd poukazuje na to, že priemerná mesačná mzda bola za rok 2020 na území SR na úrovni 1133 eur mesačne, čo zodpovedá v čistom sume o niečo prevyšujúcu terajší príjem odporcu. Súd konštatuje, že kým v čase začiatku pandemickej situácie (približne na jar v roku 2020) bolo možné odôvodňovať sťaženú možnosť nájsť si zamestnanie aj pandemickou situáciou na území SR, tento dôvod nemôže byť akceptovaný po uplynutí roku a pol, prípadne dvoch rokov od začiatku pandemickej situácie. Odporca je v produktívnom veku, je držiteľom živnostenského oprávnenia, ktoré ho oprávňuje na vykonávanie podnikateľskej činnosti v oblasti stavebníctva, preto je vysoko pravdepodobné, že aj po
skončení poberania pandemického príspevku od štátu už prácu mať bude a jeho príjem bude minimálne na úrovni priemernej mesačnej mzdy. Pre tieto dôvody súd navrhovateľke priznal nárok na príspevok na výživu nevydatej matke v uvedenej výške až do dňa 01. 03. 2022. V zostávajúcej časti bol návrh navrhovateľky zamietnutý.
32. Súd rozhodol o povinnosti odporcu uhradiť nedoplatok na príspevku na výživu nevydatej matke, a to v sume 510 eur, ktorá pozostáva zo súčtu súm splatných za obdobie od 12. 08. 2020 do vyhlásenia rozsudku vo veci samej (do 30. 03. 2021), t.j. 3 x 20 eur (sumy splatné dňa 15. 08., 15.09., 15.10. 2020), a 5 x 90 eur (sumy splatné 15. 11., 15. 12. 2020, 15. 01., 15. 02., 15. 03. 2021), pričom súčet týchto súm 60 + 450 = 510 eur tvorí nedoplatok na príspevku na výživu nevydatej matke, ktorý je odporca povinný navrhovateľke vyplatiť do 31. 12. 2021. Súd konštatuje, že odporcovi v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku určil dlhšiu lehotu na plnenie predmetného nedoplatku, a to z dôvodu, že sa jedná o vyššiu sumu. Odporca tak bude mať možnosť si do stanoveného termínu vytvoriť úspory za účelom úhrady predmetného nedoplatku.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.