Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/70/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: J. W., N.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, A., zastúpeného: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251 proti žalovanému: J.. R. W., N.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., Holubyho 35, Pezinok, IČO: 50 750 810 o zaplatenie 41.415,16 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 11.03.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia 41.415,16 eur s úrokom z pôžičky, úrokom z omeškania a náhrady trov konania s odôvodnením, že žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky spolu vo výške 41.415,16 eur, a to po častiach od roku 1999 do roku 2009. Žalobca uviedol, že žalovaný dlžnú sumu niekoľkokrát písomne uznal, a to v e-mailových správach adresovaných žalobcovi v rámci ich e-mailovej komunikácie. Žalobca ďalej uviedol, že pri poskytnutí pôžičiek ani neskôr nebola dohodnutá žiadna splatnosť pôžičiek, ani spôsob splatenia, či už celej istiny alebo vo forme splátok. Žalobca prvýkrát vyzval žalovaného na splatenie celého dlhu výzvou zo dňa 12.03.2013, na ktorú žalovaný neodpovedal. Do toho času žalobca žalovaného opakovane vyzýval len na rokovanie o dohode, kedy a akým spôsobom by došlo k splácaniu dlhu.

2. Žalovaný výšku žalovanej pohľadávky odmietol v plnom rozsahu a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Mal za to, že žalobca nepreukázal poskytnutie pôžičky, ani písomný záväzok o existencii dlhu. Žalovaný uviedol, že žiadny záväzkovo-právny vzťah z pôžičky medzi žalobcom a žalovaným nevznikol, nakoľko žalobca nikdy neposkytol žalovanému financie za účelom pôžičky a žalovaný od žalobcu financie za daným účelom nikdy nežiadal a ani neprijal. E-maily, na ktoré sa žalobca odvoláva žalovaný v danom znení nikdy neposielal a s ich obsahom sa nestotožňuje, sú účelovo upravované a tiež účelovo použité. Žalovaný tým, že poprel pravosť e-mailov, tvrdí, že ich nikdy nenapísal, teda tvrdí ich neexistenciu. Preukázanie reálnej neexistencie listiny nie je možné od neho spravodlivo požadovať, lebo podľa negatívnej dôkaznej teórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvalý charakter zásadne nepreukazuje. Dodal, že predložené e-mailové správy nemôžu byť považované za uznanie dlhu, pretože nespĺňajú formálne ani obsahové náležitosti uznania dlhu. Zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže žalobca si uplatnil voči žalovanému právo po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá pri nedohodnutom čase plnenia začína plynúť dňom nasledujúcim po vzniku dlhu.

3. Žalobca k vyjadreniam žalovaného uviedol, že žalovaný netvrdí neexistenciu e-mailov, ale tvrdí existenciu pozmeňovaných e-mailov, čo je povinný preukázať. Žalobca nesúhlasil s názorom

žalovaného o začiatku plynutia premlčacej doby dňom nasledujúcim po vzniku dlhu, žalobca mal za to, že premlčacia doba v danom prípade plynie odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca požiadal žalovaného o vrátenie dlhu prvýkrát. Žalobca trval na tom, že písomná forma uznania dlhu žalovaným bola zachovaná, napriek tomu, že e-maily neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

4. Žalobou uplatnená pohľadávka vznikla podľa žalobcu zmluvami o pôžičke z obdobia od r. 1998 do r. 2009. Keďže žalovaný okrem popretia vzniku zmlúv o pôžičke vzniesol námietku premlčania, súd v prvom rade riešil otázku premlčania žalobou uplatneného práva na vrátenie predmetu zmlúv o pôžičke. V právnom vzťahu založeného zmluvou o pôžičke sa aplikuje a teda premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade bol sporným okamih začatia plynutia premlčacej doby, pričom ako uviedol samotný žalobca pri poskytnutí pôžičiek ani neskôr nebola dohodnutá žiadna splatnosť pôžičiek, ani spôsob splatenia, či už celej istiny alebo vo forme splátok. Podľa žalobcu začala premlčacia doba plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca požiadal žalovaného o vrátenie dlhu prvýkrát. Podľa žalovaného začala premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po vzniku dlhu.

5. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/? ucinnost=23.08.2006>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

6. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

7. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

8. Ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu (T. XX/XXXX).

9. Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t.j. hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky. (T. XX/XXXX, rozhodnutie NS SR sp.zn. X E. XX/XXXX zo dňa 24.06.2003)

10. Pre posúdenie začiatku plynutia všeobecnej premlčacej doby, ktorá pre daný zmluvný vzťah prichádza do úvahy ( ) a ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz súd vychádza z ustanovenia , v zmysle ktorého je dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z uvedeného treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o splnenie dlhu. O splnenie dlhu mohol teda žalobca požiadať hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.

11. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom o začiatku premlčacej doby pri nedohodnutej splatnosti dlhu dňom nasledujúcim po vzniku dlhu, ktorý právny názor bol ustálený na základe publikovaných judikátov (T. XX/XXXX, T. XX/XXXX). Uvedený právny názor bol zastávaný už v staršej ale aj novšej právnej teórii (autori Štefan Luby, Imrich Fekete) a bol súdnou praxou ustálený už v čase podania žaloby na súd (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 16.12.2004 a sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 26.09.2007, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 16.10.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/ XXX/XXXX zo dňa 01.08.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 28.11.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. X E. XX/XXXX zo dňa 27.03.2012)

12. Žalobca argumentoval právny názorom vyjadreným v rozhodnutí NS SR sp. zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2008 (začiatok premlčacej doby dňom nasledujúcim po dni, kedy veriteľ požiadal dlžníka o vrátenie dlhu prvýkrát), v ktorom sa Najvyšší súd odklonil od konštantného právneho názoru vyjadreného v judikáte T. XX/XX P. T. XX/XX. Obsah rozhodnutia NS SR sp. zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2008 sa stal predmetom kritiky a nesúhlasu občianskoprávnej praxe ako aj senátov Najvyššieho súdu SR a odvolacích súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. XX E. XXX/XXXX zo dňa 16.10.2013). Rozhodnutie NS SR sp. zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2008 bolo prerokované na občianskoprávnom kolégiu NS SR, ktoré ho však po hlasovaní odmietlo zverejniť v zbierke, a teda sa nestalo judikátom. Výrazným argumentom proti právnemu názoru vyjadrenému v rozhodnutí NS SR sp. zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2008 je, že v prípade ak by premlčacia doba začala plynúť až po splatnosti dlhu po výzve veriteľa, objektívny charakter začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva by bol závislý na subjektívnom rozhodnutí veriteľa, kedy vyvolá splatnosť dlhu, čo by znamenalo neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby na neobmedzenú dobu, čo by bolo v rozpore s účelom inštitútu premlčania.

13. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že záver prijatý v judikáte T. XX/XXXX je ustáleným právnym názorom, s ktorým sa stotožnila aj neskoršia súdna prax (rozhodnutie NS SR sp. zn. X E. XX/XXXX zo dňa 24.06.2003, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát R 91/2004) a teda je zovšeobecneným názorom členov kolégia NS SR tvoreného z viacerých senátov. Na rozdiel od rozhodnutia sp. zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2008, ktoré v Zbierke publikované nebolo a ostalo tak len názorom jedného senátu NS SR, a to názorom ojedinelým, predstavujúcim odklon od ustáleného právneho názoru s nízkou normatívnou silou vo vzťahu k súdom nižšej inštancie.

14. Žalobca na podporu svojho názoru poukázal na to, že je možné analogicky aplikovať výklad ustanovenia , a to s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo/ XXX/XXXX zo dňa 28.09.2010, s čím sa však súd nestotožnil. Právny názor o začiatku premlčacej doby pri absencii dohody o splnení dlhu dňom nasledujúcim po vzniku dlhu vychádza z ustanovenia a je ustáleným právnym názorom, ktorým sa súdna prax aj právna teória dostatočne zaoberala a danú otázku súd považuje za vyriešenú, preto nevidí dôvod pre analogické použitie výkladu , keď aplikácia analógie prichádza do úvahy výhradne pri absencii konkrétnej právnej úpravy, judikatúry, súdnych rozhodnutí.

15. Žalovaný svoj názor o začiatku premlčacej doby opiera o názor vyjadrený v rozhodnutí NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 10.11.2016, s ktorého aplikáciou na prejednávanú vec žalobca nesúhlasí z viacerých dôvodov. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát T. XX/XXXX, avšak primárne kvôli otázke týkajúcej sa „Doterajšej judikatúry a povinnosti predložiť vec veľkému senátu podľa “. Predmetné rozhodnutie nebolo prelomovým či zásadným čo do posúdenia otázky o začiatku premlčacej doby pri nedohodnutej splatnosti dlhu, ktorá otázka v čase podania žaloby bola vyriešená a právny názor sa jej týkajúci bol ustálený, preto súd svoje rozhodnutie na judikáte T. nezakladá.

16. Pre úplnosť súd uvádza, že rozhodnutie súdu o žalobe zo dňa 11.03.2014 s poukázaním na rozhodnutie NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 10.11.2016 (teda po podaní žaloby) by nebolo „viac než nespravodlivé a v rozpore s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní“ (podľa vyjadrenia žalobcu). Nový (judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný) právny názor sa totiž aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. Navyše v rozhodnutí NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 10.11.2016 sa nejedná o nový právny názor, ale len potvrdenie ustáleného právneho názoru vyjadreného v judikátoch T. P. T. a vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutím NS SR XCdo/XXX/XXXX.

17. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania uplatneného práva sa súd zaoberal aj možnosťou aplikácie , v zmysle ktorého v prípade platného uznania dlhu by sa na daný prípad aplikovala 10-ročná premlčacia doba so začiatkom plynutia odo dňa, kedy k uznaniu došlo. Súd teda vyhodnocoval platnosť uznania dlhu žalovaným formou e-mailových správ, a to posúdením ich formálnych a obsahových náležitostí. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 30.01.2013, podľa ktorého : „Pre vznik účinkov uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi, vyplývajúcich z Obč. zákonníka, tento právny predpis v (upravujúcim uznanie dlhu) nevyžaduje, aby sa dlžník v uznávacom prejave zaviazal na plnenie, ale stačí, že z obsahu písomného prejavu je zrejmé, že si je svojej povinnosti vedomý. Nie je ani nevyhnutné uviesť výslovne dôvod dlhu priamo v uznávacom prejave a ani dobu, v ktorej bude dlh splnený. Uznávací prejav však musí obsahovať také údaje, z ktorých za prípadnej pomoci výkladu podľa Obč. zákonníka dôvod dlhu nepochybne vyplýva. Požiadavka uznávacieho prejavu čo do dôvodu a výšky je splnená aj bez výslovného použitia výrazu „uznanie dlhu“, ak z okolností prípadu je nepochybné, že išlo o uznávací prejav (T. XX/XXXX). Pokiaľ ide o výšku uznaného dlhu, je postačujúce, ak je táto vyjadrená tak, že je objektívne určiteľná.“ Súd sa s právnym názorom obsiahnutým v rozhodnutí NS SR sp. zn. X E. XXX/XXXX zo dňa 30.01.2013 stotožňuje a pri posudzovaní a vyhodnotení platnosti uznávacích prejavov žalovaného ho aplikoval.

18. Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

19. Podľa písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

20. Podľa ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

21. Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

22. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Súd zdôrazňuje, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, teda z tohto písomného právneho úkonu musí byť jednoznačne zrejmé, kto ho vykonal, teda kto je dlžníkom a komu je adresovaný, teda kto je veriteľom. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony ( a nasl. ) je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Vzhľadom na to, že uznanie dlhu je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma ( ), musí byť určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Neformálne uznanie dlhu nespôsobuje vznik právnej domnienky podľa . Avšak i v prípade písomného uznania dlhu nestačí, že dlžník, ktorý urobil jednostranný právny úkon, resp. veriteľovi, ktorému bol tento právny úkon adresovaný, bol jasný ako dôvod uznaného dlhu, tak jeho výška, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať odôvodnené pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.

23. Účinok začatia plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby nastane aj v prípade absencie prísľubu dlh zaplatiť, ako jednej z náležitostí platného uznania dlhu, stačí, že z obsahu písomného prejavu je zrejmé, že si je dlžník svojej povinnosti vedomý. V prípade absencie výslovného uvedenia dôvodu dlhu, musí uznávací prejav obsahovať také údaje, z ktorých dôvod dlhu nepochybne vyplýva. V prípade absencie výslovného uvedenia výšky dlhu, musí byť vyjadrená tak, že je objektívne určiteľná. Vymedzenie dôvodu a výšky dlhu nemusí byť teda výslovné a presné, ale uznávací prejav musí obsahovať také údaje (napr.

odkaz na zmluvu, faktúru, výzvu alebo iný právny úkon), z ktorých sú dôvod a výška dlhu nepochybne určiteľné.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a posudzujúc e-maily žalovaného zo dňa 23.08.2006, 16.04.2007, 14.04.2008, 23.07.2009, 25.08.2009 a 18.02.2010 je podľa názoru súdu nesporné, že uvedené úkony žalovaného nespôsobujú plynutie 10-ročnej premlčacej doby podľa (skutočnosťou, či e-maily žalovaného spôsobujú vznik právnej domnienky podľa sa súd nezaoberal, keďže primárne skúmal otázku premlčania žalobou uplatneného práva).

25. K jednotlivým e-mailovým správam:

26. E-mailová správa zo dňa 23.08.2006 (č.l. 23 súdneho spisu): Ako odosielateľ je uvedený R. W., Z. P.: W..R..X..B.. P. Q.: S..E.. Bez ohľadu na samotný obsah e-mailovej správy, z označenia adresáta nie je zrejmé, komu je uznávací prejav dlžníka adresovaný, teda kto je veriteľom. Na konci e-mailovej správy absentuje podpis odosielateľa.

27. E-mailová správa zo dňa 16.04.2007 (č.l. 26 súdneho spisu): Ako odosielateľ je uvedený R. W., Z. P.: W..R..X..B.. P. Q.: S..E.. Bez ohľadu na samotný obsah e-mailovej správy, z označenia adresáta nie je zrejmé, komu je uznávací prejav dlžníka adresovaný, teda kto je veriteľom. Na konci správy je ako podpis uvedené krstné meno „R.“.

28. E-mailová správa zo dňa 14.04.2008 (č.l. 31 súdneho spisu): Ako odosielateľ je uvedený R. W., Z. P.: W..R..X..B.. P. Q. J. W., Z.-V. P.: S..E.. Odosielateľ i adresát sú v e-mailovej správe jednoznačne označení, teda osoba dlžníka a veriteľa sú zrejmé, avšak z e-mailovej správy nie je zrejmá a ani objektívne určiteľná výška dlhu a ani jeho dôvod. Na konci e-mailovej správy absentuje podpis odosielateľa.

29. E-mailová správa zo dňa 23.07.2009 (č.l. 36 súdneho spisu): Odosielateľ e-mailovej správy s obsahom: „Nemám, len mi to dones prefotene. L.“ nie je z listinného dôkazu zrejmý. Adresátom je J. W., Z.-V. P.: S..E.. Adresát je v e-mailovej správe jednoznačne označený, odosielateľ je však neznámy a podpisom „L.“ neidentifikovateľný. Navyše z e-mailovej správy nie je zrejmá a ani objektívne určiteľná výška dlhu a ani jeho dôvod. Z obsahu tohto právneho úkonu podľa názoru súdu nevyplýva, že by si bol žalovaný vedomý svojej povinnosti voči žalobcovi. Výška dlžnej sumy je uvedená v e-mailovej správe žalobcu, čo však na platnosť uznania dlhu žalovaným nepostačuje.

30. E-mailová správa zo dňa 25.08.2009 (č.l. 40 súdneho spisu): Odosielateľ ani adresát e-mailovej správy s obsahom: „Sumi sedia....... L.“ nie sú z listinného dôkazu zrejmí. Navyše z e-mailovej správy nie je zrejmá a ani objektívne určiteľná výška dlhu a ani jeho dôvod. Z obsahu tohto právneho úkonu podľa názoru súdu nevyplýva, že by si bol žalovaný vedomý svojej povinnosti voči žalobcovi. Výška dlžnej sumy je uvedená v e-mailovej správe žalobcu, čo však na platnosť uznania dlhu žalovaným nepostačuje. Na konci správy je ako podpis uvedená skratka „L.“.

31. E-mailová správa zo dňa 18.02.2010 (č.l. 45 súdneho spisu): Správa bola odoslaná z adresy: R..W..B.. P. Q.: S..E.. Bez ohľadu na samotný obsah e-mailovej správy, z označenia adresáta nie je zrejmé, kto je veriteľom, teda komu je uznávací prejav dlžníka adresovaný. Na konci správy je ako podpis uvedená skratka „L.“.

32. Z e-mailových správ zo dňa 23.08.2006, zo dňa 16.04.2007, zo dňa 23.07.2009, zo dňa 25.08.2009 a zo dňa 18.02.2010 nie je možné jednoznačne určiť, kto je odosielateľom a adresátom, preto tieto právne úkony nemôžu byť platným uznaním dlhu, keď nie je možné určiť osobu dlžníka a veriteľa. Jedinou e-mailovou správou s jasným označením odosielateľa a adresáta a teda určením dlžníka a veriteľa, je e-mailová správa zo dňa 14.04.2008 s nasledovným obsahom: „Ak mi chceš pomôcť, tak by to malo byť jedno aky je to dôvod. Keď Ťa...o pomoc, tak to určite potrebujem nepýtam len tak. Teraz potrebujem...vrátiť a 4000 zaplatiť svoju splátku v banke. Zatial to budem riešiť tak, že 1, Pomôžem Ti predať Tvoje nehnuteľno...určitu proviziu. 2, Tomu panovi z Prešova pomaham pri predaji dvoch veľkých nehnuteľno...zahraničnému investorovi /Košice, Prešov/ ak to vijde mám tam veľmi...províziu, ktorá pokryje celý Tvoj dlh. 3, Zmena zamestnania - bol so...dvoch konkurzoch, kde by mal byť iný príjem a začnem splácať.“ Z obsahu správy vyplýva vedomosť žalobcu o svojom dlhu, avšak správa

neobsahuje také údaje, z ktorých by bez akýchkoľvek pochybností vyplýval dôvod dlhu ani údaje, na základe ktorých by bola výška dlhu nepochybne určiteľná.

33. Súd považuje písomnú formu e-mailových správ za zachovanú aj bez kvalifikovaného elektronického podpisu odosielateľa, keď v súlade s bol v e-mailových správach žalovaného jednoznačne zachytený obsah právneho úkonu a konajúca osoba bola určená v e-mailovej adrese odosielateľa správy. Súd má však za to, že v závere e-mailovej správy by mal byť uvedený podpis konajúcej osoby uvedením krstného mena a priezviska, čo v e-mailových správach absentuje. Súd tiež dospel k záveru, že z úkonov žalovaného nebolo možné stanoviť určito a zrozumiteľne dôvod a výšku dlhu. Zo správ adresovaných na: hamrainvest@hotmail.com <V.:S..E. ani nie je zrejmé, komu sú správy adresované, teda kto je veriteľom. Keďže uznanie dlhu je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma ( ), musí byť určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Je zrejmé, že medzi stranami sporu zavedená komunikácia prostredníctvom e-mailových správ. Žalobcovi bol z e-mailových správ žalovaného jasný dôvod a výška dlhu, čo však nepostačuje ak tieto údaje nie sú objektívne poznateľné z textu e-mailových správ žalovaného. Určitosť písomného prejavu vôle je totiž objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať odôvodnené pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Výška dlhu je síce výslovne uvedená v e-mailových správach žalobcu, avšak žalovaného e-mailové správy žiaden odkaz na ne neobsahujú, teda výška dlhu nebola z úkonov žalovaného objektívne určiteľná. Ani jedna z e-mailových správ žalovaného neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti pre platné uznanie dlhu, preto nemohli spôsobiť plynutie 10- ročnej premlčacej doby.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že v prejednávanej veci sa má aplikovať 3- ročná premlčacia doba so začiatkom plynutia dňom nasledujúcim po vzniku dlhu. Právo na vrátenie predmetu pôžičky poskytnutej vo forme peňažných prostriedkov vo výške 350.000,- Sk v r. 1998 sa premlčalo uplynutím 3-ročnej premlčacej doby, v r. 2001. Rovnako tak všetky ostatné žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky titulom pôžičky. Najneskoršie bola poskytnutá suma vo výške 300,- eur, a to dňa 23.07.2009, čo je deň, v ktorom dlh vznikol. Premlčacia doba začala plynúť dňa 24.07.2009 a uplynula dňom 24.07.2012, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 11.03.2014, teda po uplynutí premlčacej doby.

35. Súd dospel k názoru, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne. Účinným vznesením námietky premlčania žalovaným právny nárok žalobcu zo zmlú o pôžičke definitívne a nepodmienečne zanikol, preto súd žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal preukázaním existencie uplatneného práva.

36. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že konanie žalovaného a výkon jeho práv (namietanie premlčania jeho dlhov) je v rozpore s dobrými mravmi, a preto by nemal požívať ochranu. Žalovaný totiž dôvodne vzniesol námietku premlčania v občianskom súdnom konaní v zmysle , a preto jeho konanie nie je možné považovať v rozpore s dobrými mravmi v zmysle (rozsudok NS SR, sp. zn. XCdo XXX/XXXX). V tejto súvislosti súd pripomína zmysel premlčania, ktorým je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a jeho účel pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti.

37. Súd sa ďalej odvoláva na zásadu zodpovednosti samotného subjektu za ochranu svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (t.j. 1. zákony sú písané pre bdelých, 2. každý nech si chráni svoje práva, 3. práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), na ktorej sú o.i. založené súkromnoprávne vzťahy. Žalobca v súlade s touto zásadou nepostupoval, keď až príliš veľa dôvery vkladal do budúceho správania žalovaného (napriek tomu, že je jeho bratom), netrval na riadnom uznaní dlhu žalovaným a vrátenia peňažných prostriedkov poskytnutých od r. 1998 sa začal prostredníctvom svojich právnych zástupcov domáhať až v r. 2013 spoliehajúc sa primárne len na e-mailovú komunikáciu so žalovaným.

38. S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že právo žalobcu je premlčané, preto súd žalobu zamietol bez toho, že by posudzoval existenciu zmlúv o pôžičke. Súd sa nezaoberal a nevyhodnocoval vykonané dôkazy (výpovede strán sporu, výpovede svedkov, znalecké posudky o pravosti e-mailových správ, výpisy z účtov žalobcu), keďže na posúdenie otázky premlčania nemali žiaden vplyv.

39. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania, keďže bol plne úspešný vo veci, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov