Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-966-1997.pdf
PDF · 77.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/966/1997
Uznesenie
C. súd V. v exekučnej veci oprávneného: U. sporiteľňa, a.s., O. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, proti povinnému: Y.. T. V., so sídlom kancelárie O. 2, XXX XX L., N.: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu T. I., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, XXX XX Z., o vymoženie X XXX,XX eur (pôvodne XXX XXX,- Sk) s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Q. z a s t a v u j e.
II. U. exekútorovi Y.. G. O., L.., Q. úrad G., K. dlhá XX, XXX XX G., nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
X. Okresný súd V. poveril súdneho exekútora Y.. G. O., L.., vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného a trov exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - L. rozkazu C. súdu V., č. k. XXCb XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a L. rozkazu C. súdu V., č. k. XX Cb XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.
X. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na W. súde v W. bol pod sp. zn. XK/XXX/XXXX vedený konkurz voči povinnému. J. XX.XX.XXXX bola schválená konečná správa spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkov správcu. W. súd v W. konkurz vyhlásený na majetok povinného zrušil.
X. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX správca konkurznej podstaty úpadcu - povinného podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok dlžníka - povinného bol vyhlásený konkurz
X. Podľa ustanovenia § 243h ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Q. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v §243i až XXXk neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom XXXX sa dokončia podľa predpisov účinných do XX. marca XXXX.
X. V priebehu exekúcie C. súd L. uznesením XOdK/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil na majetok povinného konkurz. G. súdu bolo publikované v obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Za správcu súd ustanovil Y.. T. V., so sídlom kancelárie O. 2, XXX XX L., N.: XX XXX XXX.
X. Podľa § 57 ods. X Q. poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
X. Podľa § 167f ods. 1, X Z. č. X/XXXX o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. P. exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
X. V danom prípade mal súd preukázané, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, preto súd konanie vedené voči povinnému s poukazom na znenie ustanovenia § 57 ods. X Q. poriadku a § 167f ods. X,X Z. o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
X. Podľa § 196 Q. poriadku účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej len „Q. poriadok“), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
L. § X97 ods. 1 Q. poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
L. § X00 ods. 1, 2 a X Q. poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). C. a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O. exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
L. § 203 ods. X Q. poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
L. § X03 ods. 2 Q. poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
XX. Exekučné konanie vedené voči povinnému v prospech oprávneného sa začalo dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonania exekúcie súdnemu exekútorovi. D. § 20X ods. 3 Q. poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený, však bolo do Q. poriadku zavedené až zákonom č. XXX/XXXX Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. X/XXXX Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorý upravil rozhodovanie súdu o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného. Q. poriadok účinný v čase začatia exekučného konania teda takéto ustanovenie neobsahoval. O. zákon však neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke.
XX. I keď zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia, súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo pred XX.XX.XXXX, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú v čase začatia exekučného konania, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré však má materiálnu povahu (obdobný názor zaujal aj W. súd v L. v uzneseniach č. k. XXCoE/XX/E. zo dňa XX.XX.XXXX a č. k. XXCoE/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
XX. Charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. O. zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. L. tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. N. slovami, že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania, bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie), a že tieto nebudú menené,
resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. O. jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová právna úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu.
XX. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor, a preto jeho pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená.
XX. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie E. súdu U. republiky sp. zn. N.. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého: „V. pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov.“
XX. Podľa Q. poriadku účinného v čase začatia exekučného konania platí, že v zásade náklady spojené s výkonom exekučnej činnosti uhrádza povinný (§ X97 ods. 1 v spojitosti s § 196 Q. poriadku). P. z tejto zásady upravuje Q. poriadok v ustanovení § 203, kde je uvedené, že oprávnený je povinný na náhradu trov exekúcie iba v prípade, ak došlo k zastaveniu exekúcie jeho zavinením (odsek X), alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (odsek X).
XX. Vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní uspokojiť podľa § 200 ods. X Q. poriadku. L. exekútora tak nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. L. teda v danom exekučnom konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, pohľadávka titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní (per analogiam § 48 druhá veta zákona č. X/XXXX Z.z.) a nie požadovať náhradu vyčíslených trov exekúcie od oprávneného.
XX. Súd tiež skúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Q. poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. U. by mohol podľa § 203 ods. X Q. poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. C. však nenesie žiadnu zodpovednosť, že na majetok povinného bol po začatí exekučného konania vyhlásený konkurz, a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. G. nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § X03 ods. 2 Q. poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené, z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. U. poukazuje aj na skutočnosť, že ide o iný dôvod zastavenia exekúcie, ako pri zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. X písm. h) Q. poriadku, čo nakoniec vyplýva aj z novelizácie ustanovenia § 203 Q. poriadku, kde pri každom type zastavenia exekúcie je náhrada trov exekúcie upravená inak. Z. teda nenastalo v dôsledku zavinenia oprávneného, pretože exekúcia sa začala dôvodne a až po začatí exekučného konania bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.
XX. Vzhľadom na uvedené súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie oprávneným.
XX. Súd poukazuje na to, že vykonávanie činnosti súdneho exekútora je podnikateľskou činnosťou, aj keď štátom výrazne regulovanou, preto súdny exekútor znáša aj určité podnikateľské riziko. V danom prípade znáša riziko, že nastane takáto alebo obdobná situácia, kedy niet účastníka konania, ktorý by mu vzniknuté účelne vynaložené trovy exekúcie nahradil. U. poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesenia E. súdu SR sp. zn. IV.ÚS XX/XX, v zmysle ktorých samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. O. riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
XX. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku II. uznesenia možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (§ 363 CSP).