Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10P-12-2021.pdf
PDF · 83.33 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom vo veci starostlivosti o maloleté deti B. K. A., nar. XX. XX. XXXX a F. V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, deti rodičov: matky - K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. B. XX zastúpená JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou, Daxnerova 2, Rimavská Sobota a otca - F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. B. XX o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
I.Súd návrh otca maloletých detí, ktorým žiadal znížiť výživné na maloleté deti z a m i e t a .
II.Žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletých deti podal dňa 22. 02. 2021 na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal zníženia výživného na sumu minimálneho výživného. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd v Rimavskej Sobote rozsudkom sp. zn. 7P/265/2019 rozhodol, že je povinný prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 50 eur na jedno dieťa, spolu 100 eur mesačne. Nakoľko otec maloletých detí stratil zamestnanie vo februári 2020 a od tej doby je nezamestnaný a evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 137,20 eur mesačne, nevie z tejto sumy platiť výživné, musia mu vypomáhať rodičia.
2. Matka maloletých detí zastúpená splnomocnenou právnou zástupkyňou sa vyjadrila k návrhu podaním zo dňa 29. 03. 2021, v ktorom uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, tento žiada zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný. Vo vyjadrení ďalej špecifikovala svoje mesačné výdavky a príjmy. Uviedla, že navrhovateľ okrem výživného nijako inak nepomáha pri výchove maloletých detí, nebyť finančnej pomoci jej rodičov, mala by problém všetky potreby maloletých zaplatiť.
3. Kolízny opatrovník maloletých detí na pojednávaní uviedol, že výživné by malo byť ponechané v pôvodne stanovenej výške, a to 50 eur mesačne na každé maloleté dieťa, nakoľko výdavky na deti sú dosť vysoké a matka pokrýva potreby maloletých detí. Otec by mohol pristúpiť k hľadaniu si brigády resp. aspoň ponechať pôvodne stanovenú výšku výživného.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, oboznámením sa s návrhom, rodnými listami maloletých detí, správou zo šetrenia pomerov, potvrdením o poberaní dávok v hmotnej núdzi otca a potvrdenie o evidencii otca v evidencii nezamestnaných, potvrdením o poberaní dávok na maloleté deti, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, správou zo šetrenia pomerov, potvrdením Sociálnej poisťovne o príjme rodičov, potvrdeniami úradu práce, oboznamuje sa obsah spisov Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 7P/265/2019, predovšetkým rozsudku a sp. zn.
2P/127/2020, predovšetkým rozsudok ako aj oznámenie o skončení pracovného pomeru č. l. 21 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č. k. 7P/265/2019-36 zo dňa 09. 12. 2019 rozhodol, že maloletá B. K. A., nar. XX. XX. XXXX a maloletý F. V. A., nar. XX. XX. XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky: K. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec: F. A., nar. XX. XX. XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 50 € mesačne na jedno dieťa (spolu 100 € mesačne), a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 01. decembra 2019. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v pondelok, stredu a piatok od 13.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že maloleté deti si prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27. 12. 2019.
6. Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č. k. 2P/127/2020-40 zo dňa 14. 10. 2020 rozhodol, že návrh navrhovateľa - otca detí v časti, v ktorej sa domáhal zníženia výživného zamietol. Súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7P/265/2019-36 zo dňa 09. 12. 2019 v časti týkajúcom sa styku s maloletými deťmi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 10. 2020. V predmetnom konaní, ktoré začalo na návrh otca dňa 22. 07. 2020, sa otec maloletých detí domáhal zníženia výživného pre maloleté deti na tom skutkovom základe, že stratil svoje zamestnanie od februára 2020 a od tej doby je nezamestnaný a evidovaný na UPSVaR, pracovisko Bátka, pričom je mu veľmi ťažké platiť výživné vo výške ako je stanovené. Jeho mesačný príjem je 63 eur mesačne ako dávka v hmotnej núdzi a vypomáhajú mu rodičia. V predmetnom konaní bolo zo strany otca - navrhovateľa predložené oznámenie o skončení pracovného pomeru s dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce zo strany EUROJOB s.r.o., v ktorom je uvedené „Oznamujeme Vám, že pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou dňa 01. 09. 2019 končí s dohodou na základe § 60 Zákonníka práce, a to dňom 02. 03. 2020.“
7. Otec maloletých detí na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá, podával ho preto, lebo je nezamestnaný a poberá len sociálne dávky. Nie je ženatý, okrem dvoch detí iné vyživovacie povinnosti nemá, býva u rodičov. Jemu prišlo oznámenie o skončení pracovného pomeru a on proti tomu nič nerobil, nakoľko prepúšťali 1000 ľudí kvôli covidu. Uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý a podával si žiadosť o prijatie do práce v Taurise, Yure, Psa, ale neodpísali mu. V súčasnosti dostane 134 eur, z toho platí výživné 100 eur, 30 eur platí zameškané výživné a zostanú mu 4 eurá.
8. Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, nakoľko sa musí postarať o svoje deti, chodia do škôlky, a to jedno z detí, musí platiť stravu a školské výdavky, otec si ani nevie predstaviť všetky tie výdavky. Ona chodí s deťmi k lekárovi a stará sa o ne, otec bol s dieťaťom u lekára len raz a aj tak jej len doniesol recept, aby ho matka vybrala. Iné deti nemá, je slobodná, býva spolu s deťmi v dome jej brata, pričom platí aj hypotéku za svojho brata, v dome ktorého býva.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13. Pri posudzovaní zmeny pomerov ako základného zákonom vyžadovaného predpokladu pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu rozhodnutia o výške výživného. Dôvodom k zmene výšky vyživovacej povinnosti rodičov je však len taká zmena okolností, za ktorých bolo doposiaľ výživné určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/1967). Judikatúra súdov zdôrazňuje, že nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom je teda podstatná otázka zmeny pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného, pričom podstatná zmena pomerov zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je taká výrazná (relevantná) zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to či už na strane povinného alebo oprávneného.
14. Ani Civilný mimosporový poriadok, ani Zákon o rodine pri rozhodovaní súdu o zmene pôvodného rozsudku o výživnom neustanovuje, aké dlhé obdobie by malo uplynúť od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia, preto, aby súd mohol takýto právoplatný rozsudok zmeniť. V zmysle ust. § 121 CMP a tiež ust. § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je táto skutočnosť (čas, ktorý uplynul od pôvodného rozhodnutia) pre naplnenie predpokladov zmeny rozsudku v zásade irelevantná. Zásadnou otázkou následne je, či došlo alebo nedošlo k zmene pomerov na strane účastníkov. Súd v prvom rade skúmal, či došlo k takej relevantnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti otca. Naposledy o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté deti za rovnakého skutkového stavu súd rozhodoval v konaní 2P/127/2020, kde v tejto časti návrh otca rozsudkom zamietol, referenčným skutkovým stavom pre rozhodnutie súdu je preto skutkový stav naposledy zhodnotený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/127/2020-40 zo dňa 14. 10. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 10. 2020. Pomery otca sa odvtedy zmenili len minimálne, a to v časti výšky poberanej dávky v hmotnej núdzi, a to zo 63 eur na 137,20 eur mesačne. Súd prvej inštancie teda nemal žiadny podklad pre konštatovanie, že na strane povinného rodiča - otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o výške výživného. Rovnako k zásadnej relevantnej zmene pomerov nedošlo ani na strane maloletých detí. Pokiaľ by za takéhoto skutkového stavu súd pôvodné rozhodnutie o určení výšky výživného č. k. 7P/265/2019-36 zo dňa 09. 12. 2019 zmenil, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného rozsudku č. k. 2P/127/2020-40 zo dňa 14. 10. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 10. 2020.
15. Rovnako ako v konaní 2P/127/2020, tak aj v tomto konaní navrhovateľ ako dôvod pre zníženie výživného pre maloleté deti uvádza skutočnosť, že od februára 2020 stratil zamestnanie. V konaní 2P/127/2020 bolo zo strany otca - navrhovateľa predložené oznámenie o skončení pracovného pomeru s dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce zo strany EUROJOB s.r.o., v ktorom je uvedené „Oznamujeme Vám, že pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou dňa 01. 09. 2019 končí s dohodou na základe § 60 Zákonníka práce, a to dňom 02. 03. 2020.“ Aj napriek tomu, že ide o skutočnosť tvoriacu skutkový základ pre rozhodnutie už vo veci 2P/127/2020, súd pre úplnosť k uvedenému uvádza, že princíp potenciality príjmov povinného rodiča upravený v § 75 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine má prednosť pred princípom fakticity, čo znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Zákonná úprava kladie dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom. Otec maloletého dieťaťa je z hľadiska veku muž v aktívnom, produktívnom veku, žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone práce v konaní tvrdené ani preukázané neboli. Dohoda o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práca v zásade predpokladá minimálne konkludentný súhlasný prejav vôle zamestnanca, aj keď otcom predložená dohoda je signovaná len zamestnávateľom. Súd preto konštatoval, že na strane povinného otca išlo o nedôvodné vzdanie sa zamestnania, keďže v konaní nebolo preukázané, že ho k skončeniu pracovného pomeru dohodou viedli objektívne dôvody. Na pojednávaní dňa 09. 03. 2021 na otázku sudcu týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru dohodou otec maloletých detí uviedol, že „on nevedel, že sa mohol brániť, jemu to prišlo a on to akceptoval.“. Na pojednávaní dňa 30. 03. 2021 na otázku kolízneho opatrovníka, či ešte stále preváža ľudí, otec uviedol, že nie, pretože už nemá vodičský preukaz. Na doplňujúcu otázku sudcu, prečo nemá vodičský preukaz otec uviedol, že to je jeho osobná vec a nikomu do toho nič nie je. Tvrdenia otca, že si neúspešne podával žiadosti o prijatie do práce neboli z jeho strany preukázané. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec maloletých detí v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Matka maloletej, jej právna zástupkyňa a kolízny opatrovník maloletých sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania proti nemu.