Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_75S-24-2020.pdf
PDF · 76.14 KB
No categories available
75S/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: NEOS MK, s.r.o., so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 270 066, právne zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 6431, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, Masarykova 10, 040 01 Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska 276, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Q./Q._R./U./XXXX/XXXX zo dňa XX.. K. XXXX, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 09.12.2020 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Q./Q._R./U./XXXX/XXXX zo dňa XX.XX..XXXX, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. XX/XX-X.X/R./r., Z._X./X./XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/> o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi pokutu vo výške XX.XXX,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcich z § 2 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona o inšpekcii práce.
2. Žalobca zároveň v správnej žalobe navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že pokiaľ by žalobca musel zaplatiť jednorazovo pokutu vo výške XX.XXX,- Eur, existuje reálna obava vzniku závažnej ujmy a finančnej škody žalobcu v takom rozsahu, ktorý by mal pre žalobcu likvidačné dôsledku. Žalobca uviedol, že jeho finančná situácia je aktuálne nepriaznivá a úhrada pokuty by mala za následok jeho neschopnosť dodržať finančné limity dohodnuté s jeho dodávateľmi. Žalobca tiež žiadal o poskytnutie jeho dočasnej ochrany ako podnikateľa s poukazom na zákon č. 62/2020 Z. z. niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Žalobca poukázal na to, že v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie záväzkov vyplývajúcich mu zo zákaziek, pričom si je vedomý, že v prípade ak bude meškať so splatením svojich záväzkov, vystavuje sa riziku, že si jeho veritelia budú vymáhať nie len istinu, ale aj úroky z omeškania a iné poplatky. Žalobca tiež poukázal na jeho knihu záväzkov, stav ku dňu XX.XX.XXXX, kde jeho výdavky celkovo činili sumu XXX.XXX,XX Eur, z toho uhradené XX.XXX,XX Eur, pričom zostáva uhradiť XXX.XXX,XX Eur. Žalobca tiež poukázal na knihu pohľadávok, stav ku dňu XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej mal žalobca spolu výdavky vo výške XXX.XXX,XX Eur. Žalobca zároveň uviedol, že v dôsledku nepriznania odkladného účinku správnej žalobe by nebol schopný plniť si záväzky voči zamestnancom
včas alebo v plnej výške, resp. by musel pristúpiť k zníženiu stavu zamestnancov. Z týchto dôvodov žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.
3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nevie relevantne posúdiť opodstatnenosť jeho návrhu. Uviedol, že keďže žalobca predložil na podporu svojich tvrdení konkrétne dôkazy, ponecháva rozhodnutie o odkladnom účinku na úvahe správneho súdu. Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ by žalobcovi vznikla jednorazovým uhradením pokuty závažná ujma, či finančná škoda, prichádza do úvahy možnosť povolenia splátkového kalendára zo strany prvostupňového správneho orgánu. Zo stanoviska prvostupňového správneho orgánu však vyplýva, že ten sa rozhodol uloženú pokutu do rozhodnutia správneho súdu o tejto otázke nevymáhať, o čom bol žalobca upovedomený.
4. Podľa § 184 zákona SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku v správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca v danom prípade správnemu súdu neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma.
9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že by mu okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma a finančná škoda. Žalobca správnemu súdu na podporu svojich tvrdení predložil výpis z Knihy záväzkov po partneroch, z ktorého vyplynulo, že žalobcovi zostáva uhradiť výdavky v sume XXX.XXX,XX Eur. Z výpisu z Knihy pohľadávok vyplynulo, že žalobcovi zostáva uhradiť pohľadávky v celkovej výške XXX.XXX,XX Eur. Žalobca správnemu súdu preukázal výšku jeho výdavkov, avšak ani z týchto informácií nemožno spoľahlivo zistiť v akej ekonomickej situácii sa žalobca sa nachádza, nakoľko žalobca správnemu súdu neosvedčil svoje príjmy ani hodnotu jeho majetku.
11. Z vyjadrenia žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku je zrejmé, že žalovaný doposiaľ s výkonom rozhodnutia nezačal, pričom tak nemá v pláne urobiť ani do rozhodnutia správneho súdu vo vec samej, o čom žalovaný žalobcu upovedomil. Z vyjadrenia žalovaného tiež vyplynulo, že pokiaľ má žalobca obavy, že mu môže byť okamžitým výkonom rozhodnutia spôsobená závažná ujma alebo finančná škoda, má žalobca možnosť požiadať o splátkový kalendár. Z vyjadrenia žalobcu však nevyplýva, že by túto možnosť využil a o splátkový kalendár žalovaného požiadal.
12. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy a finančnej škody žalobca podložil len hypotetickou úvahou o stave, ktorý však v čase rozhodovania správneho súdu neexistuje. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).