Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-405-1997.pdf
PDF · 86.63 KB
Case nature
Subarea
0Er/405/1997
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Q. L., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Z. XX, XXX XX M., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ingr, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 06.04.2020, v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 0Er/405/1997, EX 267/1997 vydanom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ingrom, z a m i e t a.
II. Súd Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 29.06.2020, v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 0Er/405/1997, EX 267/1997 vydané súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ingrom, r u š í.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.04.1997 tunajší súd poveril poverením č. 5102 000440 súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore označených účastníkov.
2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 27.04.2020 námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 06.04.2020.
3. Následne súdny exekútor vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 29.06.2020, v ktorom ako oprávneného označil Ministerstvo zdravotníctva SR.
4. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 20.07.2020 námietky Ministerstva zdravotníctva SR proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 29.06.2020. 5. Oprávnený vo svojich námietkach uviedol, že že upovedomenie obsahuje chybné označenie oprávneného, pretože pohľadávka vymáhaná v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. 0Er/405/1997 bola prevzatá len na vymáhanie v rámci správy majetku štátu. Právni oprávneného prevzali pohľadávku na vymáhanie v rámci správy majetku štátu a plnenia z nej poukazovali na účet Ministerstva financií Slovenskej republiky. Po vzniku oprávneného prešla pohľadávka na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, nakoľko Ministerstvo zdravotníctva SR prevzalo správu majetku štátu, ktorú dovtedy vykonávali právni predchodcovia oprávneného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby súd námietkam oprávneného v plnom rozsahu vyhovel a uznesením zrušil upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
6. Ministerstvo zdravotníctva SR vo svojich námietkach uviedlo, že neeviduje vo svojom účtovníctve pohľadávku voči povinnému, ani iné rozhodnutia alebo výzvy, či už zo strany exekútora alebo súdu týkajúce sa tejto pohľadávky. Zároveň nebolo ministerstvu doručené uznesenie súdu, ktorým by súd
rozhodol, že pohľadávka oprávneného voči povinnému prešla na Ministerstvo zdravotníctva SR, teda, že došlo k zmene oprávneného alebo prechodu práv z exekučného titulu. Pohľadávky na úhradu poistného vymáhal oprávnený. Z úradnej činnosti má ministerstvo vedomosť, že pohľadávky vyplývajúce z platobných výmerov oprávneného boli postúpené na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.. Ministerstvo zdravotníctva má za to, že dané pohľadávky týkajúce sa poistného plnenia vymáhal a evidoval oprávnený. Ministerstvu nebol doručený žiaden zoznam pohľadávok zo strany oprávneného, ani zmluva o postúpení pohľadávok. Jedná sa o pohľadávky oprávneného, ktorý je samostatným právnym subjektom. Taktiež uviedol, že mu nebolo doručené uznesenie súdu o zmene účastníka konania na strane oprávneného, teda, že súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného podľa § 37 Exekučného poriadku. Zároveň žiadnym právnym predpisom nie je ustanovené, aby pohľadávky oprávneného prešli na ministerstvo.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“) na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
10. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
11. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
13. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
14. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
15. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok - zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
16. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.
17. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
18. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
19. Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
20. Súd konštatuje, že dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis. Vzhľadom na skutočnosť, že poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 16.04.1997, rozhodná doba v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. uplynula dňa 16.04.2002 a exekúcia vedená súdnym exekútorom sa v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. zastavila.
21. Súd po preštudovaní predmetného exekučného spisu zistil, že v danom exekučnom konaní nebol doručený žiaden návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, kedy podľa oprávneného malo dôjsť k zmene účastníka na strane oprávneného postúpením pohľadávky. Navyše, oprávnený ani nepreukázal, že došlo k doručeniu návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného súdnemu exekútorovi, oprávnený teda ani neuniesol dôkazné bremeno. Na druhej strane súd uvádza, že predmetná exekúcia v zmysle zákona č. 233/2019 je starou exekúciou, teda účinnosťou tohto zákona sa po splnení podmienok stala táto exekúcia starou exekúciou a tvrdenie oprávneného, že bez rozhodnutia o zmene oprávneného nemohlo dôjsť ani k posúdeniu, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby vzhľadom na ustanovenia § 4 zákona č. 233/2019 Z.z., nemá na túto skutočnosť vplyv. Aj v prípade, ak bola postúpená pohľadávka vymáhaná v predmetnej starej exekúcii na iného oprávneného ako je pôvodný oprávnený a zároveň nedošlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného, tzn. neexistuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje pôvodnému oprávnenému. Ak bolo vydané, resp. vyhlásené uznesenie súdu o zmene účastníka na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie je potrebné doručovať novému oprávnenému. Nakoľko len on má následne aktívnu vecnú legitimáciu. V tomto prípade súd uznesenie o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného nevydal, ani nevyhlásil. Hmotnoprávna zmena účastníka konania sa automaticky nepremieta do procesnej roviny, preto „nový“ oprávnený nie
je účastníkom exekučného konania z dôvodu, že exekúcia bola zastavená zo zákona a súd potom, ako došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, nie je povinný rozhodovať o zmene účastníka konania. Spôsob usporiadania vzťahov týkajúcich sa exekučného konania či prevodu pohľadávky je vecou postupníka a postupcu. Súdny exekútor koná s pôvodnými účastníkmi konania. Preto súd vyhodnotil námietky oprávneného ako nedôvodné.
22. Súd taktiež konštatuje, že v prípade, že prechod práva alebo povinnosti nastal po začatí exekučného konania, závisí procesný postup od toho, či ide o univerzálnu, alebo singulárnu sukcesiu do práva alebo povinnosti. Ustanovenia § 37 ods. 3, 4 a 5 Exekučného poriadku sa vzťahujú na singulárnu sukcesiu v plnom rozsahu. Na univerzálnu sukcesiu sa vzťahujú iba takom rozsahu, v akom to povaha veci nevylučuje. Singulárnou sukcesiou sa v danom prípade rozumie taký prechod práva alebo povinnosti, ktorý nenastal zánikom právnej subjektivity pôvodného nositeľa práva alebo povinnosti. Na strane oprávneného ide o postúpenie vymáhanej pohľadávky (napríklad zmluvou o postúpení pohľadávky alebo zmluvou o predaji podniku). Účastník exekučného konania má povinnosť oznámiť prechod alebo prevod práva alebo povinnosti súdnemu exekútorovi. Účastníkom sa v tomto prípade rozumie pôvodný nositeľ práva alebo povinnosti, nie jeho nadobúdateľ, t. j. oznamovaciu povinnosť má pôvodný oprávnený alebo pôvodný povinný. Nesplnenie oznamovacej povinnosti môže mať za následok zastavenie exekúcie z dôvodu, že procesno-právne legitimovaný účastník stratil hmotno-právnu legitimáciu [§ 57 ods. 1 písm. g)]. Súčasne s oznámením je potrebné predložiť listinu preukazujúcu tvrdenie o prevode alebo prechode.
23. Exekučný súd nemôže rozhodnúť o pripustení zmeny účastníkov bez návrhu, hoci by sa o skutočnosti spôsobujúcej prechod práva alebo povinnosti dozvedel. Návrh na vydanie rozhodnutia podáva súdny exekútor, na základe oznámenia účastníka konania. V čase uzavretia predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky podľa platnej právnej úpravy exekučný súd pri rozhodovaní o pripustení zmeny účastníkov aplikoval ustanovenie § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (účinného v čase uzavretia predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky) v rozsahu, v ktorom táto všeobecná úprava neodporovala ustanoveniu § 37 Exekučného poriadku.
24. Súd poukazuje na to, že v zmysle vtedajšej platnej právnej úpravy § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. V zmysle vtedajšej platnej právnej úpravy § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, k procesnému nástupníctvu dochádza len vtedy, ak k singulárnej sukcesii došlo po začatí konania. Procesné nástupníctvo je potrebné v konaní uplatniť, nenastáva samo od seba a súd nemôže na singulárnu sukcesiu prihliadať ex offo. Z uvedeného vyplýva, že v prípade singulárnej sukcesie je nutné vydanie rozhodnutia, ktorým sa zmena účastníka konania pripustí, alebo zamietne.
25. Súd poznamenáva, že v návrhu na začatie exekučného konania zo dňa 05.03.1997, ktorý bol vypracovaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., bola označená za oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. V priebehu exekúcie nebolo vydané žiadne rozhodnutie o pripustení zmeny účastníka na strane oprávneného. Preto podľa názoru súdu, súdny exekútor postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. zaslal oprávnenému - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
26. Keďže súd zamietol námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 06.04.2020, v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 0Er/405/1997, EX 267/1997 vydané súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ingrom z dôvodu, že súd z predmetného exekučného spisu zistil, že v danom exekučnom konaní nebol doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, kedy malo dôjsť k zmene účastníka konania na strane oprávneného postúpením pohľadávky na Ministerstvo zdravotníctva SR. Oprávneným je teda Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874.
27. V zmysle vyššie uvedeného súd Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 29.06.2020, v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 0Er/405/1997, EX 267/1997 vydané súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ingrom, v ktorom ako oprávneného označil Ministerstvo zdravotníctva SR, IČO: 00 165 565, zrušil.
28. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia je neprípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.