Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/100/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky S.. L. X., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. XXXX/X, XXX XX H., proti manželovi S.. V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. XXXX/X, XXX XX H., právne zastúpený advokátom JUDr. Martinom Bašistom, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas o rozvode k maloletému V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o odvolaní navrhovateľky a manžela proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. -207 zo dňa 26. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozsudok vo výrokoch III. a VI. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na vylúčenie veci na samostatné konanie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva a s ním spojená úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že , cit.: „I. Súd rozvádza manželstvo manželky S.. L. X., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a manžela S.. V. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev S. úradu I., zv. 9, roč. XXXX, str. XX, por. č. XX.

II. Súd zveruje maloletého V. X., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V podstatných veciach budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia.

III. Súd zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého V. sumou 200,- €, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode. Nad sumu 200,- € súd návrh zamieta.

IV. Súd zamieta návrh na určenie povinnosti odporcovi, aby doplatil zaostalé výživné od mesiaca júl 2019 jednorázovo k rukám matky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Súd neupravuje styk otca s maloletým dieťaťom.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , o rodine, .

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ ide o rozvod manželstva, manželstvo účastníkov je vážne a dlhodobo rozvrátené natoľko, že jeho obnovenie nie je možné. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval rozdielnosť pováh účastníkov konania s náznakom vplyvu tretej osoby vo vzťahu ku navrhovateľke, ide o vzťah navrhovateľky údajne s iným mužom, čo mohlo prispieť k rozvratu manželstva. Konštatoval, že v danom prípade je rozvrat trvalý, neodvratný, manželia spolu nežijú a obaja deklarujú vôľu neobnoviť manželské spolunažívanie. V súlade s ustanovením § 24 a nasl. Zákona o rodine zároveň rozhodol o zverení maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Pokiaľ ide o podstatné veci, maloletého budú v týchto veciach zastupovať obaja rodičia. Zároveň rozhodol o povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletého sumou 200,- Eur mesačne, vždy do 10. toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode. Nad sumu 200,- Eur (navrhovateľka požadovala sumu 500,- Eur) návrh zamietol. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd v tejto časti posúdil potreby maloletého a možnosti a schopnosti oboch rodičov. Je pravdou, že mesačné náklady na športovú činnosť maloletého predstavujú sumu netto 500,- Eur, samozrejme sú tam ešte ďalšie náklady na oblečenie, štúdium, ďalšie voľno časové aktivity a pod., to znamená, že tieto nároky a náklady sú značné. V každom prípade však konštatoval po vyčíslení príjmov odporcu, jeho nákladov, ďalej nákladov na zaplatenie hypotekárneho úveru, spotrebiteľského prípadne ďalších úverov, že je taká skutočnosť, že odporca nemá z čoho prispievať nad sumu 200,- Eur napriek tomu, že maloletý potrebuje pomoc otca a bez tejto pomoci zrejme nebude môcť realizovať svoju športovú činnosť v rozsahu ako doteraz. V každom prípade však zdôraznil, že otec okrem výživného prispieva pre potreby syna aj ďalšími platbami pri splácaní úverov, hypotéky a pod., keďže manželstvo účastníkov konania je v mínuse, zadlžené v sume okolo 36.000,- Eur. Samozrejme na splácaní tohto dlhu sa podieľa, resp. ho spláca odporca. Súd preto prihliadol na možnosti rodičov, schopnosti rodičov, pričom konštatoval, že otec má výsluhový dôchodok, naviac ešte je zamestnaný, teda nemožno povedať, že by sa nesnažil, alebo že by nechcel prispievať na výživu maloletého primeraným spôsobom. Do úvahy pri vyčíslení výšky výživného súd zobral aj skutočnosť, že otec prispieva na výživu svojej plnoletej dcéry sumou 150,- Eur mesačne, pričom jeho dcéra študuje v M. na vysokej škole. Ďalej zamietol návrh na určenie povinnosti, aby otec doplatil zaostalé výživné od mesiaca júl 2019 jednorázovo, k rukám matky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti zdôraznil, že výživné pri rozvode sa určuje do budúcna, teda od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Matka má prípadne právo požiadať o zmeškané výživné, avšak v novom konaní, ktoré bude podané procesnému súdu.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu ( ).

III. Obsah odvolania otca a odvolania matky

6. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého, a to proti výroku III. rozsudku, namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Mal za to, že súd prvej inštancie neprávne posúdil a vyhodnotil jeho príjmy a listinné dôkazy, ktoré ním boli predložené. Uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, ale nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného 500,- Eur mesačne, pričom poukazoval na výšku mesačných výdavkov, ktoré zjavne prevyšovali jeho príjmy. Ako dôkaz súd predložil príjem pozostávajúci z výsluhového dôchodku vo výške 664,38 Eur a priemernej mesačnej mzdy 630,- Eur, rovnako predložil prehľad príjmov a výdavkov jednotlivo po mesiacoch a tento prehľad podložil aj výpismi z ČSOB banky. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že pravidelne mesačne uhrádza výživné na dcéru Leu vo výške 100,- Eur mesačne, pričom jej dobrovoľne uhrádza k rukám matky navyše sumu 50-, Eur a mesačný telefonický paušál Orange priemerne vo výške 30,- Eur, výživné na maloletého syna uhrádzal od 08/19 do 10/19 vo výške 200,- Eur mesačne k rukám matky dieťaťa a od 11/19 doposiaľ uhrádza 150,- Eur mesačne, pretože jeho finančná situácia mu nedovoľuje uhradiť viac. Ďalej rozpísal výšky

jednotlivých splátok uhrádzaných na poskytnuté úvery a tiež uviedol, že na bývanie a stravu rodičom prispieva mesačne sumou 100,- Eur. Poukázal na to, že mesačne po uhradení všetkých výdavkov mu ostane suma vo výške 225,32 Eur, čo je na hranici životného minima, pričom z daných finančných prostriedkov hradí ešte stravu a iné nepravidelné výdavky a po odrátaní všetkých výdavkov a zaplatení výživného mu neostanú žiadne finančné prostriedky, v skutočnosti sa tak dostáva do finančnej tiesne. Poukázal na to, že všetky výdavky, ktoré súvisia s uhrádzaním úverov priamo súvisia s neúmerným finančným zaťažením výdavkov spojených s tenisom, na ktorý syn aj v súčasnosti chodí. Finančné výdavky s tenisom už nevládal finančne uhrádzať s poukazom na jeho príjmy a nezáujem navrhovateľky. Naviac, na neformálnom stretnutí u vyššieho súdneho úradníka na súde prvej inštancie sa dozvedel, že manželka bez jeho vedomia v čase trvania manželstva v mesiaci júl 2019 zobrala v ČSOB spotrebný úver na 11.000,- Eur, čí ešte viac prehĺbila ich finančnú zadlženosť. Namietal, že údaje uvedené navrhovateľkou o jej mesačných výdavkoch za služby spojené s užívaním bytu sú zavadzajúce, pretože mesačný výmer je vo výške cca 168,- Eur, inkaso 29,- Eur, internet 9,90 Eur, káblová televízia 10,- Eur, detská poistka Lienka 22,- Eur, telefón 35,- Eur, spotrebný úver vo výške 170,- Eur, v mesiaci marec uhradil a na technický úver splátku vo výške 50,- Eur a v mesiaci apríl vo výške 102,28 Eur. Má za to, že navrhovateľka úmyselne ponížila svoj nehnuteľný majetok, aby poukázala na skutočnosť, že nemá žiaden majetok, aby súd prihliadol na jej majetkové pomery a určil vyššie výživné. Z uvedených výdavkov navrhovateľky je zrejmé, že má vyššie výdavky ako príjmy, a preto vyvstáva otázka, z čoho vlastne všetky výdavky uhrádza. Na pojednávaní uviedla všetky výdavky spojené s tenisom, avšak nijako ich hodnoverne nepodložila, a tieto sú čisto hypotetické. Uviedol, že z predchádzajúceho manželstva má dcéru X., ktorá v súčasnosti navštevuje filozofickú fakultu vo I. G., kde dosahuje mimoriadne výsledky a náklady na štúdium sú vo výške 5.800,- libier ročne, pričom ako jej rodič v tejto finančnej situácii jej nedokáže poskytnúť potrebné finančné zázemie a prispievať jej na štúdium vyššou čiastkou. Syn dosahuje v tenise priemerné výsledky a osobne viedol syna ku všetkým športom, pričom z finančných dôvodov by mohol robiť iný šport, ktorý by finančne zvládli a ktorý by si nevyžadoval toľko cestovania ako v súčasnosti. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti nie je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť vyššie výživné ako 150,- Eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby vo veci sám rozhodol a zmenil rozsudok tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého syna sumou 150,- Eur mesačne, ktoré bude povinný platiť do rúk matky vždy do 10. dňa v mesiaci.

7. Proti rozsudku podala odvolanie aj matka maloletého, a to proti výrokom III. a IV., namietajúc neúplné a nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie. Uviedla, že na pojednávaní podrobne uviedla a predložila listinné podklady o tom, aké má mesačné výdaje na syna, pričom len základné výdaje na tenis predstavujú 150,- Eur na trénera, 60,- Eur za fyzioterapeuta a PHM sú v rozsahu 300,- Eur. Okrem týchto základných mesačných výdajov má výdaje na turnaje, čo za jeden absolvovaný turnaj činí cca 250 - 350,- Eur, pričom mesačne ich absolvuje 3 - 4, ďalej výdaje na obuv, oblečenie, stravu, vitamíny. Uviedla, že na ich kúpe sa podieľala výlučne ona s výnimkou 1 páru tenisovej obuvi, ktorú zakúpil otec v mesiaci november 2019 vo výške 42,- Eur s tým, že je to darček pre syna k narodeninám, ktoré mal v mesiaci september. Poukázala na to, že otec sa od marca 2019 vôbec nepodieľa na týchto výdajoch a nevyvinul akékoľvek úsilie alebo snahu, pričom v mesiaci september musela zaplatiť nedoplatok vo výške 880,- Eur, ktorý vznikol tým, že prestal uhrádzať poplatok za trénera. V mesiaci január 2020 absolvoval syn individuálne tréningy, za ktoré zaplatila 500,- Eur nad rámec základnej platby trénerovi. Keďže otec maloletého opustil spoločnú domácnosť v mesiaci júl 2019, tak žiada aj doplatenie zaostalého výživného od tohto mesiaca jednorázovo. V podanom odvolaní matka maloletého ďalej opísala svoje mesačné výdaje, pričom poukázala na to, že otec maloletého od marca 2019 prestal platiť za služby spojené s užívaním bytu, kde vznikol nedoplatok vo výške 580,- Eur, ktorý uhradila v mesiaci júl 2019. K príjmom a výdavkom uvedených v podanom odvolaní otcom maloletého uviedla, že nie je pravdou, že na splácaní hypotekárneho úveru sa podieľa výlučne on, pretože polovicu uhrádza aj ona vo výške 102,28 Eur a priemerný zostatok hypotekárneho úveru k mesiacu apríl 2020 je vo výške 32.800,- Eur a nie 36.000 - 40.000,- Eur ako tvrdil otec. K ďalšej vyživovacej povinnosti otca maloletého uviedla, že ide o dobrovoľnú vyživovaciu povinnosť na dospelú dcéru, keďže táto si nepožiadala súdom o príspevok na plnoleté dieťa, naviac sama môže popri štúdiu vykonávať brigádnickú činnosť, aby odbremenila otca od spojených nákladov. Ďalej uviedla, že pracovný pomer odporcu bol podľa pracovnej zmluvy 8 hodín, avšak nič mu nebránilo, aby si našiel brigádnickú činnosť popri zamestnaní. Záverom poukázala na kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal, aby otec bol povinný platiť výživné vo výške 250,- Eur, pričom sám uviedol, že maloletý žije tenisom a dosahuje výsledky. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže otca maloletého prispievať na výživu sumou 500,-Eur mesačne vždy

do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode a zaviaže ho aj na doplatenie zaostalého výživného do mesiaca júl 2019.

V. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniam

8. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že má za to, aby súd odvolanie otca zamietol, zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa. V čase pojednávania otec maloletého zmenil zamestnanie, a v tom čase nebolo možné zhodnotiť jeho finančné možnosti, preto navrhol, aby odvolací súd po opätovnom preskúmaní jeho majetkových pomerov zvýšil otcovi výživné na sumu primeranú jeho majetkovým schopnostiam.

9. K odvolaniu matky kolízny opatrovník zaujal stanovisko, že s týmto odvolaním sa vo výroku III. stotožňuje a navrhuje, aby odvolací súd po opätovnom preskúmaní majetkových a zárobkových pomerov na strane otca zvýšil otcovi výživné na sumu primeranú jeho možnostiam. Vo výroku IV. má za to, aby súd odvolanie matky zamietol, nakoľko matka má možnosť podať návrh na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva.

VI. Vyjadrenie matky k odvolaniu otca

10. Matka k odvolaniu otca maloletého uviedla, že dôkazy, ktoré uviedol otec v odvolaní sú účelové a nepravdivé, trvá na svojich písomných dôvodoch, ktoré uviedla v odvolaní. Čo sa týka prevodu bytu a prevodu záhrady, uviedla, že tieto boli prevedené ešte za trvania ich manželstva a otec maloletého o tom vedel. Tieto skutočnosti považuje za irelevantné, bezpredmetné, nesúvisiace s touto vecou. Ďalej uviedla, že počas trvania manželstva nebola nikdy nezamestnaná a nie je pravda, že sa nezaujímala o chod domácnosti a ak otec maloletého nechcel absolvovať letné dovolenky, nemusel, nikto ho nenútil. Poukázala na to, že maloletý začal hrať tenis, keď mal 5 rokov a otec nebol proti tomuto športu. Sám predsa uviedol, že viedol syna osobne takmer ku všetkým športom a vedel aké finančné zaťaženie si tento šport vyžaduje. Záverom poukázala aj na to, že maloletý má okrem tenistu výdaje, ktoré otec absolútne neberie do úvahy, pretože stále všetky tieto výdaje zabezpečovala ona.

VI. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka k vyjadreniu matky

11. Kolízny opatrovník poukázal na to, že sa už vyjadril k odvolaniu matky, ako aj k odvolaniu otca, preto sa k vyjadreniu matky k odvolaniu otca vyjadrovať nebude.

V. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. , v spojení s ust. (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutých častiach podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov predovšetkým vo vzťahu k rozsahu výživného zo strany otca pre maloletého syna.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľmi do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza.

17. vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.

18. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

19. Odvolací súd sa najprv zaoberal odvolaním matky čo do výroku IV. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej návrh na určenie povinnosti otcovi maloletého doplatiť zaostalé výživné. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu o to, že v konaní o rozvod manželstva je obligatórne spojené aj konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na čas po rozvode, t.j. o úpravu do budúcnosti, tzn. že v týchto obligatórne spojených konaniach nie je možné rozhodovať o výživnom spätne, čo však neznamená, že o uvedenom nároku nie je prípustné samostatné konanie. Matka má záujem na určení výživného počnúc od odchodu otca maloletého zo spoločnej domácnosti, t.j. spätné výživné. Je preto namieste takýto návrh matky vylúčiť na samostatné konanie.

20. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním obidvoch rodičov maloletého proti výroku III., ktorým bola určená výška výživného. V podstate z obsahu odvolania manžela (ďalej aj ako „otec maloletého“) nevyplývajú námietky voči samotnej povinnosti prispievať na výživu maloletého, ale námietky voči výške stanoveného výživného, ktorú vzhľadom na svoju finančnú situáciu považuje neprimeranú, pretože po úhrade všetkých výdavkov sa tak dostáva do finančnej tiesne. Na strane druhej matka a ani kolízny opatrovník nesúhlasili s jeho námietkami a žiadali určiť ešte vyššiu sumu výživného, resp. ako uviedol kolízny opatrovník sumu zodpovedajúcu jeho majetkovým schopnostiam a možnostiam. Z obsahu podaného odvolania, ako aj zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie zisťoval reálny stav možností a schopností obidvoch rodičov jednak na základe ich vyjadrení, nimi predloženými dôkazmi, ako aj lustráciou otca maloletého v Sociálnej poisťovni, avšak vzhľadom na vyjadrenia kolízneho opatrovníka k podaným odvolaniam, odvolací súd vykonal opätovnú lustráciu otca maloletého v Sociálnej poisťovni, z ktorej zistil, že je od 06.02.2020 zamestnaný v spoločnosti M. s.r.o. na základe Dohody o pracovnej činnosti a jeho vymeriavací základ predstavuje priemerne cca 82,- Eur mesačne. Okrem toho je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške cca 650,- Eur. Príjem otca maloletého tak v súčasnosti predstavuje cca 732,- Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že z uvedeného príjmu okrem bežných výdavkov uhrádza aj výdavky spojené so splácaním úverov, hypoték, atď., rovnako prispieva pravidelným mesačným výživným na staršiu plnoletú dcéru, ktorá študuje v M., a to vo výške 150,- Eur mesačne, pričom uhrádza aj jej výdavky spojené s telefónom vo výške 25 - 30,- Eur mesačne. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že otec maloletého v priebehu konania predložil súdu prvej inštancie aj Dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru (č.l. 80), na základe ktorej otec maloletého ku dňu 31.01.2021 skončil štátnozamestnanecký pomer. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie však nevyplýva, aby bolo zisťované na základe akých okolností podal otec maloletého zamestnávateľovi písomnú žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Otec maloletého od

01.02.2021 vykonáva síce pracovnú činnosť na základe Dohody o pracovnej činnosti, avšak jeho príjem je v porovnaní s predchádzajúcim príjmom výrazne nižší, preto bolo nevyhnutné zaoberať sa dôvodom skončenia predchádzajúceho štátnozamestnaneckého, t.j. či zo strany otca maloletého išlo o úmyselné konanie, ktorého cieľom bolo dosiahnuť platenie nižšieho výživného alebo išlo o konanie nezávislé od vôle otca maloletého, t.j. išlo o dôsledok personálnych, resp. iných zmien na strane predchádzajúceho zamestnávateľa. Absenciou objasnenia uvedených skutočností tak nemohlo dôjsť k zisteniu skutočného stavu v predmetnej veci, preto odvolací súd už len v tomto smere videl dôvod pre zrušenie rozsudku vo výroku III. a jeho vrátenie súdu prvej inštancie. V ďalšom konaní bude preto potrebné zistiť rozsah zavinenia otca maloletého a skutočný dôvod skončenia predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v tomto smere neboli skúmané ani ďalšie okolnosti, a to, či otcovi maloletého nie sú v súčasnosti vyplácané prípadne aj iné benefity (napr. stravné, cestovné a pod.) v akej forme a v akej výške, pričom aj tieto prípadné príjmy otca je potrebné zohľadniť pri určovaní výšky výživného. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že otec maloletého je aj podielovým spoluvlastníkom a výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci P. H.. Podľa zhodných vyjadrení matky a aj otca maloletého (čl. - 47) mali v priebehu rokov opraviť rodinný dom v P. H. aj za účelom získania ďalších peňažných prostriedkov na financovanie tenisu maloletého. Súd prvej inštancie sa však ani tejto otázke bližšie nevenoval, preto sa odvolaciemu súdu z obsahu spisu nateraz javí, že otec maloletého môže pravdepodobne disponovať aj ďalším príjmom z prenajímania, resp. poskytovania ubytovania v nehnuteľnosti, ktorej je minimálne spoluvlastníkom, a to v turistickej oblasti

- P. H., čo takisto má výrazný vplyv na posúdenie schopností a majetkových pomerov otca maloletého pri určení výšky výživného. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v tomto smere, t.j. nezisťoval aktuálneho vlastník uvedenej nehnuteľnosti, či a v akej výške sa pohybujú príjmy z poskytovania ubytovania v tejto nehnuteľnosti. Rovnako absentuje celkové posúdenie subjektívnych vlastností a objektívnych okolností zárobkových pomerov otca maloletého (viď bod 18. tohto odôvodnenia).

21. Za daného stavu odvolací súd vzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov voči výrokom III.a IV. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. , v spojení s ust. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. a v súvisiacom výroku VI. o trovách konania zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude návrh matky na určenie výživného od odchodu otca zo spoločnej domácnosti vylúčiť na samostatné konanie a rozhodnúť o ňom. Pri určovaní výšky výživného bude súd znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - preskúma reálne zárobkové možnosti a schopnosti otca maloletého, s dôrazom na zistenie, či sú mu okrem platu vyplácané aj iné benefity (napr. stravné, cestovné, odmeny, atď.), posúdi dôvod skončenia predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru, preskúma prípadne ďalšie príjmy pochádzajúce z investičných nehnuteľností - následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj náležite odôvodní.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).