Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-17-2019.pdf
PDF · 126.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22Csp/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35763469, zastúpeného právnym zástupcom: KC LEGAL, s. r. o., so sídlom Pri Hrubej lúke 3634/1, Bratislava, IČO: 50057456, proti žalovanej: P. O., rod. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V., o zaplatenie 76,11 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 76,11 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,11 eura od 31.7.2020 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.10.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 23.10.2019, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 76,11 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,11 eura od 21.8.2018 až do zaplatenia titulom nedoplatkov na službách verejnej elektronickej komunikačnej siete poskytovaných žalovanej žalobcom v období od 1.4.2018 do 31.7.2018. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od záväzkového právneho vzťahu strán sporu založeného zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.4.2018, ktorou sa strany dohodli 1.) na poskytovaní programu služieb Magio Internet XL - VDSL s dobou viazanosti 24 mesiacov za mesačný poplatok počas 1. až 30. mesiaca vo výške 19,90 eura s DPH so zľavou z mesačného poplatku počas 1. až 3. mesiaca vo výške po 5,- eur s DPH mesačne, a 2.) na nájme koncového zariadenia HAG/ONT na dobu neurčitú za zmluvne dojednané nájomné vo výške 0,49 eura s DPH mesačne. V procese uzatvárania zmluvy dna diaľku sa žalobcovi nevrátila zmluva podpísaná žalovanou, z ktorého dôvodu predložil žalobca súdu záznam z elektronického systému žalobcu o uzatvorení predmetnej zmluvy, preukazujúci dátum objednávky služby zo dňa 10.4.2018 a dátum spustenia služby do prevádzky dňa 19.4.2018, kedy bolo koncové zariadenie HAG/ONT doručené žalovanej kuriérom, pričom následnou samoinštaláciou žalovanou bola služba uvedená do prevádzky. Keďže žalobca poskytoval žalovanej riadne a včas služby dojednané predmetnou zmluvou, vystavil žalovanej faktúry za poskytnuté služby. Nakoľko žalovaná neuhradila žalobcovi cenu služieb za obdobie od 1.4.2018 do 31.7.2018 v celkovej sume 76,11 eura, vyúčtovaných žalovanej štyrmi faktúrami, a to 1.) faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.4.2018 do 30.4.2018 v sume 21,67 eura za služby pevnej siete s dátumom splatnosti 18.5.2018, 2.) faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.5.2018 do 31.5.2018 v sume 20,47 eura za služby pevnej siete a ostatné s dátumom splatnosti 18.6.2018, z ktorej si žalobca uplatnil sumu zníženú o náklady vymáhania vo výške poplatku za
upomienku v sume 4,99 eura, t. j. uplatnil si sumu 15,48 eura, 3.) faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.6.2018 do 30.6.2018 v sume 42,37 eura za služby pevnej siete a ostatné s dátumom splatnosti 18.7.2018, z ktorej si žalobca uplatnil sumu zníženú o náklady vymáhania spolu 24,79 eura, t. j. uplatnil si sumu 17,58 eura, a 4.) faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.7.2018 do 31.7.2018 v sume 26,37 eura za služby pevnej siete a ostatné s dátumom splatnosti 20.8.2018, z ktorej si žalobca uplatnil sumu zníženú o náklady vymáhania vo výške poplatku za upomienku v sume 4,99 eura, t. j. uplatnil si sumu 21,38 eura. Žalovaná suma tak spolu prestavuje 76,11 eura. Žalobca vyzýval žalovanú upomienkami na uhradenie dlžných súm, avšak bezvýsledne. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania s platením cien vyúčtovaných služieb, popri nároku na zaplatenie dlžnej pohľadávky si žalobca uplatnil aj nárok úrok z omeškania od prvého dňa po lehote splatnosti určenej v poslednej z uvedených faktúr, čo je pre spotrebiteľa výhodnejšie.
3. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 22Csp/17/2019-31 zo dňa 7.11.2019, ktorý bol zrušený uznesením č. k. 22Csp/17/2019-64 zo dňa 5.5.2020 z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
5. Nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov, v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd spor prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
6. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 10.4.2018, záznamom zo systému o uzatvorení zmluvy č. XXXXXXXXXX, potvrdením o odovzdaní a prevzatí koncového zariadenia zo dňa 19.4.2018, faktúrami žalobcu vystavenými pre žalovanú v dňoch 1.5.2018, 1.6.2018, 1.7.2018 a 1.8.2018, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca podpísal dňa 10.4.2018 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - balík služieb, č. zmluvy: XXXXXXXXXX, ktorú vyhotovil v listinnej podobe a následne aj podpísal, na základe objednávky č. 1- XXXXXXXXXXXX, ktorú uskutočnila žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ prostriedkami diaľkovej komunikácie. Predmetom dojednania podľa zmluvy bolo poskytovanie programu služieb Magio Internet XK - VDSL žalobcom pre žalovanú ako fyzickú osobu - nepodnikateľa do adresy umiestnenia: Š. XXX/XX, P., s typom pripojenia: metalická technológia. Podľa zmluvy sa mala žalovaná zaviazať platiť žalobcovi za poskytnuté služby cenu zvoleného balíka služieb 19,99 eura s DPH mesačne do zľavou 5,- eur mesačne z ceny programu služieb za prvé tri mesiace. Ďalším predmetom dojednania bol prenájom koncového zariadenia HAG/ONT typu: samoinštalácia. Výška nájomného za prenájom koncového zariadenia s WIFI pri využívaní samostatnej služby Internet na metalickej alebo optickej technológii bola 0,49 eura s DPH mesačne. Zúčtovanie obdobie bolo od 1. dňa v mesiaci do posledného dňa v mesiaci s tým, že faktúry mali byť sprístupnené žalovanej vo formáte PDF na internetovej stránke žalobcu. Zmluva obsahuje na konci prvej strany čiarový kód, QR-kód, ako aj kód: D.-XJXWQPXX_X-XJXZIXJY. Zmluvu podpísanú žalobcom už žalovaná nepodpísala.
8. Zo záznamu zo systému o uzatvorení zmluvy č. XXXXXXXXXX vytlačeného z elektronického systému žalobcu súd zistil, že pod číslom 1-119959420435 a ID: 1-1J3WQP77 eviduje žalobca zmluvu č. 9917694008 uzavretú so žalovanou ako so zákazníkom, ktorá bola vytvorená dňa 10.4.2018 o 14.07 hod., predmetom ktorej bol produkt: internet, ktorý bol spustený dňa 19.4.2018 o 12.07 hod. na inštalačnej adrese: Š. XX, P..
9. P. J. na adrese Š. XX, P. svojím podpisom zo dňa 19.4.2018 na potvrdení o odovzdaní a prevzatí koncového zariadenia ID: 1-1J3WQP77 potvrdila prevzatie koncového zariadenia SN/Conax ID: EG8JHAHO7913, ktoré prevzala ako osoba oprávnená na prevzatie koncového zariadenia namiesto účastníka. Účastníkom podľa protokolu bola žalovaná, identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom a adresou Š. XX, P..
10. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.5.2018 vyúčtoval žalobca žalovanej cenu služieb pevnej siete s adresou umiestnenia: Š. XXX/XX, P., za obdobie od 19.4.2018 do 31.5.2018 pre program služieb Magio internet XL so zľavou, za DSL internet, ako aj nájomné vo výške 0,49 eura za prenájom koncového zariadenia. Celkom jej vyúčtoval sumu 21,67 eura s DPH s dátumom splatnosti 18.5.2018.
11. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.6.2018 vyúčtoval žalobca žalovanej cenu služieb pevnej siete s adresou umiestnenia: Š. XXX/XX, P., za obdobie od 1.6.2018 do 30.6.2018 pre program služieb Magio internet so zľavou, za DSL internet, ako aj nájomné vo výške 0,49 eura za prenájom koncového zariadenia, cena služieb a nájomného spolu 15,48 eura s DPH. Pod položkou označenou ako: ostatné, vyúčtoval žalovanej náklady vymáhania - upomienka v sume 4,99 eura. Faktúru vystavil na sumu 20,47 eura s DPH s dátumom splatnosti 18.6.2018. Súčasťou faktúry je upomienka o neuhradenej čiastke po lehote splatnosti vo výške 21,67 eura s výzvou na jej úhradu v dodatočnej lehote do 12.6.2018.
12. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.7.2018 vyúčtoval žalobca žalovanej cenu služieb pevnej siete s adresou umiestnenia: Š. XXX/XX, P., za obdobie od 1.7.2018 do 31.7.2018 pre program služieb Magio internet so zľavou, za DSL internet, ako aj nájomné vo výške 0,49 eura za prenájom koncového zariadenia, cena služieb a nájomného spolu 17,58 eura s DPH. Pod položkou označenou ako: ostatné, vyúčtoval žalovanej náklady vymáhania v sume 19,80 eura a náklady vymáhania - upomienka v sume 4,99 eura, ostatné položky v celkovej sume 24,79 eura. Faktúru vystavil na sumu 42,37 eura s DPH s dátumom splatnosti 18.7.2018. Súčasťou faktúry je upomienka o neuhradenej čiastke po lehote splatnosti vo výške 42,14 eura s výzvou na jej úhradu v dodatočnej lehote do 12.7.2018.
13. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.8.2018 vyúčtoval žalobca žalovanej cenu služieb pevnej siete s adresou umiestnenia: Š. XXX/XX, P., za obdobie od 1.8.2018 do 31.8.2018 pre program služieb Magio internet so zľavou, ako aj nájomné vo výške 0,49 eura za prenájom koncového zariadenia, cena služieb a nájomného spolu 21,38 eura s DPH. Pod položkou označenou ako: ostatné, vyúčtoval žalovanej náklady vymáhania - upomienka v sume 4,99 eura. Faktúru vystavil na sumu 26,37 eura s DPH s dátumom splatnosti 20.8.2018. Súčasťou faktúry je upomienka o neuhradenej čiastke po lehote splatnosti vo výške 84,51 eura s výzvou na jej úhradu v dodatočnej lehote do 12.8.2018.
14. Súd vec právne posúdil nasledovne:
15. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu podpísania predmetnej zmluvy žalobcom (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“ alebo „zákon o elektronických komunikáciách“ v príslušnom tvare), podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, koncovým užívateľom je aj poslucháč a divák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
16. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme (§ 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy žalobcom).
17. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občianky zákonník“ v príslušnom tvare), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
18. Podľa § 664 OZ, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
19. Podľa § 665 ods. 1 OZ, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
20. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.
26. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
27. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu
28. Podľa § 43c ods. 2 OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
29. Podľa § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
30. Podľa § 44 ods. 1 a 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
31. Podľa 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
32. Podľa 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
33. Podľa 40 ods. 4 OZ, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
34. Podľa 40 ods. 5 OZ, na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje.
35. Podľa § 37 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
36. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
37. Podľa § 456 OZ, prvá veta, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
38. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
39. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
40. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
41. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
42. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
43. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
44. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky /ďalej len „ECB“/ platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
46. Základná úroková sadzba ECB platná od prvého dňa bezprostredne nasledujúceho po lehote na plnenie určenej žalobcom v prvej zo štyroch faktúr, od ktorých žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok, t. j. k 19.5.2018, bola 0,00 %, ktorá sadzba sa odvtedy nezmenila. Zákonná výška úrokov z omeškania žalovanej s plnením jednotlivých záväzkov, zaplatenie ktorých je predmetom tohto sporu, tak predstavovala sadzbu 0,00 % zvýšenú o päť percentuálnych bodov, a teda zákonné úroky z omeškania predstavovali 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením jednotlivých peňažných záväzkov až do zaplatenia.
47. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
48. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
49. Podľa § 216 ods. 1, ods. 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
50. Vykonaným dokazovaním listinami, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 10.4.2018, záznamom zo systému o uzatvorení zmluvy č. XXXXXXXXXX, potvrdením o odovzdaní a prevzatí koncového zariadenia zo dňa 19.4.2018, faktúrami žalobcu vystavenými pre žalovanú v dňoch 1.5.2018, 1.6.2018, 1.7.2018 a 1.8.2018, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že medzi stranami prebehli predzmluvné rokovania spočívajúce v uskutočnení objednávky žalovanou č. X-XXXXXXXXXXXX, urobenej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ktorou si žalovaná objednala u žalobcu poskytovanie verejnej služby pevnej siete. Na základe údajov uvedených v objednávke vyhotovil žalobca návrh Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - balík služieb, č. zmluvy: XXXXXXXXXX, ktorý pripravil v podobe samotnej zmluvy pripravenej na jej podpísanie zmluvnými stranami. Zmluvu žalobca podpísal dňa 10.4.2018, takto podpísanú zmluvu odoslal žalovanej na jej akceptáciu, avšak zmluva podpísaná žalovanou sa žalobcovi už nevrátila. Strany sa dohodli na obsahu zmluvy o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie programu služieb Magio Internet XK
- VDSL žalobcom pre žalovanú ako fyzickú osobu - nepodnikateľa do adresy umiestnenia: Š. XXX/ XX, P., s typom pripojenia: metalická technológia. Podľa zmluvy sa mala žalovaná zaviazať platiť žalobcovi za poskytnuté služby cenu zvoleného balíka služieb 19,99 eura s DPH mesačne do zľavou 5,- eur mesačne z ceny programu služieb za prvé tri mesiace. Ďalším predmetom dojednania mal byť prenájom koncového zariadenia HAG/ONT typu: samoinštalácia. Výška nájomného za prenájom koncového zariadenia s WIFI pri využívaní samostatnej služby Internet na metalickej alebo optickej technológii bola podľa návrhu zmluvy 0,49 eura s DPH mesačne. Zúčtovanie obdobie malo byť od 1. dňa v mesiaci do posledného dňa v mesiaci s tým, že faktúry mali byť sprístupnené žalovanej vo formáte PDF na internetovej stránke žalobcu. Dňa 19.4.2018 osoba oprávnená žalovanou prevzala koncové zariadenie na adrese umiestnenia uvedenej v objednávke, ktoré zariadenie bolo nainštalované v ešte ten istý deň, na ktorú adresu žalobca následne poskytoval objednanú verejnú službu Magio Internet.
51. Žalovaná využívala balík verejných služieb poskytovaných jej žalobcom na základe jej objednávky urobenej prostriedkami diaľkovej komunikácie dňa 10.4.2018, ktoré využívala od okamihu inštalácie koncového zariadenia, za ktoré služby mu do dnešného dňa nezaplatila, t. j. od 19.4.2018 až do 31.8.2018. Za objednané služby vyfakturoval žalobca žalovanej cenu v súlade s objednávkou. Súčasťou faktúr bolo aj nájomné za nájom koncového zariadenia.
52. Žalovaná predmetnú zmluvu ani nepodpísala, ani neodoslala žalobcovi iný písomný právny úkon o akceptácii návrhu zmluvy bez výhrad, z čoho je nepochybné, že zmluva nebola uzavretá v písomnej forme (§ 46 ods. 2 OZ). Nakoľko však zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v §
44 ods. 1 pre zmluvu o poskytovaní verejných služieb ustanovuje obligatórnu písomnú formu, ktorá v danom prípade nebola zachovaná, predmetná zmluva je absolútne neplatná podľa § 40 ods. 1 OZ pre nedodržanie písomnej formy. Na absolútnej neplatnosti zmluvy nič nemení ani tá skutočnosť, že strany sa dohodli na celom jej obsahu, že ktorej dohody žalobca plnil, ktoré plnenia žalovaná aj využívala.
53. Prijatie akéhokoľvek plnenia z neplatnej zmluvy zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a § 457 OZ, keďže z neplatnej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Nakoľko bezdôvodné obohatenie žalovanou spočívalo vo výkonoch, jeho vrátenie nie je dobre možné, preto podľa § 458 ods. 1 OZ vznikol žalobcovi nárok na peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie.
54. Súd nemal dôvodné pochybnosti o objednaní a využívaní balíka verejných služieb žalovanou z neplatnej zmluvy, keďže žalobca dostatočným spôsobom preukázal nielen obsah objednávky urobenej žalovanou prostriedkami diaľkovej komunikácie, ale aj skutočnosť, že koncové zariadenie, doručené žalovanej na základe tejto objednávky, bolo nainštalované na adrese umiestnenia určenej v objednávke, pričom žalovaná tvrdenia žalobu nepoprela.
55. Z povahy predmetného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu je nepochybné, že predzmluvné rokovania spočívajúce v objednávke uskutočnenej žalovanou prostriedkami diaľkovej komunikácie, a v následnom odoslaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb podpísanej žalobcom dňa 10.4.2018, boli rokovaniami o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, keďže smerovali k uzavretiu zmluvy medzi žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom a žalobcom, ktorý obsah zmluvy dojednával v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ (§ 52 OZ). Napriek skutočnosti, že zmluvu o poskytovaní verejných služieb upravuje zákon o elektronických komunikáciách ako samostatný zmluvný typ, na predmetnú zmluvu aplikoval súd aj ustanovenia Občianskeho zákonníka ako lex generalis, predovšetkým ustanovenia o právnych úkonoch, o spotrebiteľských zmluvách, o bezdôvodnom obohatení, ako aj o omeškaní dlžníka.
56. Výkladom v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ) dospel súd k zisteniu, že nájom koncového zariadenia nebol riadne dojednaný, keďže nájom hnuteľnej veci vzniká na základe nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. OZ, ktorá nemusí mať síce písomnú formu, avšak nájom koncového zariadenia a cena nájmu nie sú výslovne uvedené v zázname zo systému žalobcu o uzatvorení zmluvy. Preto je veľmi vysoko pravdepodobné, že žalovaná pri objednávaní programu služieb ani netušila, že objednávaním balíka verejných služieb si objednala aj nájom koncového zariadenia, a že jej objednávka smeruje k uzavretiu dvoch zmlúv, a to zmluvy o poskytovaní verejných služieb a nájomnej zmluvy. Zmluva o nájme koncového zariadenia nie je pritom jasne a zrozumiteľne uvedená ani v návrhu zmluvy o pripojení, v ktorom je nájom koncového zariadenia uvedený iba medzi položkami balíka verejných služieb.
57. Žalovaná teda užívala verejnú službu Magio internet poskytovanú jej žalobcom z neplatnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, neplatnej pre nedostatok písomnej formy (§ 40 ods. 1 OZ), a využívala aj koncové zariadenie bez právneho titulu, keďže uzavretie nájomnej zmluvy o nájme koncového zariadenia nebolo vôbec preukázané, nakoľko nájom nebol samostatnou časťou objednávky. Využívaním služieb žalobcu z neplatnej zmluvy a používaním koncového zariadenia žalobcu bez právneho titulu sa žalovaná bezdôvodne obohatila. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo okamihom využívania služieb žalobcu z neplatnej zmluvy a užívaním koncového zariadenia bez právneho titulu, pričom súčasne so vznikom bezdôvodného obohatenia vznikla zo zákona aj povinnosť žalovanej vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie (§ 456 OZ). Vznikom bezdôvodného obohatenia vznikol medzi stranami sporu záväzkovo-právny vzťah (§ 489 OZ), z ktorého vznikol žalovanej záväzok vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré však nie je dobre možné vrátiť, keďže spočívalo vo výkonoch, z ktorého dôvodu jej vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie (§ 458 ods. 1 OZ). Moment vzniku bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci pre začatie plynutia objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 OZ, nie je však totožný s momentom vzniku omeškania toho, kto sa bezdôvodne obohatil, s vydaním bezdôvodného obohatenia. Občiansky zákonník neupravuje splatnosť pohľadávok vzniknutých z bezdôvodného obohatenia, a preto je na daný prípad potrebné aplikovať ust. § 563 OZ, podľa ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Zákon nepredpisuje osobitnú formu, ani spôsob výzvy veriteľa na plnenie, avšak ide o právny úkon veriteľa, ktorý musí spĺňať všeobecné náležitosti prejavu vôle podľa
§ 34 OZ a nasl., musí byť teda z jeho obsahu zrejmé, že veriteľ vyzýva dlžníka na plnenie, ktorého výška musí byť určitá alebo dostatočne určiteľná. Na účely ust. § 563 OZ možno za výzvu veriteľa považovať aj žalobu, pričom dátum doručenia žaloby žalovanému treba za tým účelom považovať za okamih doručenia výzvy veriteľa dlžníkovi na plnenie záväzku.
58. Žalobca síce tvrdil, že žalovanú vyzýval na zaplatenie dlžných súm upomienkami, k čomu konajúci súd poznamenáva, že upomienky s výzvou na úhradu boli v danom prípade súčasťou faktúr. Z návrhu zmluvy o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že faktúry mali byť sprístupnené žalovanej na internetovej stránke žalobcu, a teda v danom prípade žalobca reálne nezasielal žalovanej ani faktúry, ani upomienky. Žalovaná nemala zmluvnú ani zákonnú povinnosť oboznamovať sa s týmito faktúrami a upomienkami na internetovej stránke žalobcu, keďže spôsob fakturácie bol súčasťou neplatnej zmluvy pre nedostatok formy. Žalobca nepreukázal súdu, kedy vyzval žalovanú na zaplatenie ceny poskytnutého balíka služieb Magio Internet a kedy sa výzva žalobcu na zaplatenie dlžných peňažných záväzkov dostala so dispozičnej sféry žalovanej. Za výzvu žalobcu ako veriteľa adresovanú žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval súd v danom prípade žalobu, ktorá bola doručená žalovanej postupom podľa § 116 ods. 1 a 2 CSP fikciou doručenia, ktorá pripadla na deň 29.7.2020.
59. Žalovaná bola podľa § 563 OZ povinná vydať žalobcovi peňažnú náhradu za predmetné bezdôvodné obohatenie najneskôr dňom bezprostredne nasledujúcim po doručení žaloby, teda dňom 30.7.2020, a až márnym uplynutím tejto lehoty na plnenie sa dostala žalovaná do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, v danom prípade dňom bezprostredne nasledujúcim po dni 30.7.2020, teda dňom 31.7.2020.
60. Vznikom bezdôvodného obohatenia vznikol žalovanej zo zákona záväzok vo výške peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie spočívajúce vo výkonoch. Peňažná náhrada za bezdôvodné obohatenie zodpovedá sume obvyklej ceny služieb obdobného druhu za obdobných podmienok v danom čase a mieste a zodpovedá aj sume obvyklého nájomného za nájom koncového zariadenia obdobného druhu za obdobných podmienok v danom čase a mieste. Nakoľko žalobca si žalobou uplatnil iba vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby a sumu nájomného, na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe vyhovel v časti celej žalobnej istiny, keďže táto istina je primeranou sumou peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie za využívanie služieb Magio internet poskytovaných žalobcom žalovanej z neplatnej zmluvy a za používanie koncového zariadenia žalobcu bez právneho titulu v rozhodnom období. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku z bezdôvodného obohatenia až dňa 31.7.2020 (viac v odsekoch 57. až 59.), popri nároku na zaplatenie dlžnej pohľadávky vnikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 31.7.2020, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 31.7.2020 do zaplatenia (I. výrok), a v prevyšujúcej časti, teda v časti úrokov z omeškania zo žalovanej istiny od 21.8.2018 do 30.7.2020, žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol (II. výrok).
61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
64. Keďže žalobca mal vo veci výrazne väčší úspech než žalovaná, ktorá bola úspešná iba v nepatrnej časti príslušenstva žalovanej pohľadávky, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.