Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/200/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcov: X/ C.. W. E., L.. XX.X.XXXX, X/ J.. Ľ. E., L.. XX.X.XXXX, M. J. X. X, J., zastúpených: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., so sídlom Nám. SNP 19, Bratislava, proti žalovaným: X/ W. D., L.. XX.X.XXXX, X/ R. D., L.. XX.X.XXXX, M. J. G. E. XXX/K, J., 3/ HEKTÁR s.r.o. (predtým D.I.M. REAL, s.r.o.), so sídlom Malý trh 2, Bratislava, IČO: 36 779 555, všetkým zastúpených: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, o zaplatenie 7.500,- eur, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ odmieta. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 2.500 eur, do troch dní. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne a proti žalovanému 3/ v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 5.000 eur, do troch dní a v časti zmluvnej pokuty v sume 2.500 eur žalobu zamietol. Žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti meritórneho rozhodnutia. Uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ zaplatenia sumy 5.000 eur titulom zloženia preddavku na budúcu kúpnu zmluvu v súvislosti s nehnuteľnosťou, ktorá suma bola prevzatá žalovaným 3/ ako sprostredkovateľom, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z viny žalovaných 1/ a 2/, ktorí boli na dovolenke v čase dohodnutom na podpísanie kúpnej zmluvy, pričom žalobcovia mali schválený úver; následne žalovaní 1/ a 2/ e- mailom od zmluvy odstúpili, na čo v reakcii žalobcovia, takisto od zmluvy odstúpili. Ďalej sa domáhali zaplatenia sumy 2.500 eur titulom zmluvnej pokuty proti žalovaným 1/ a 2/. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 19.5.2015 uzavreli žalobcovia ako budúci kupujúci a žalovaní 1/ a 2/ ako budúci predávajúci Zmluvu o zložení preddavku na kúpu nehnuteľnosti v sume 5.000 eur do pokladne žalovaného 3/ ako sprostredkovateľa, predmetom ktorej bol X-W. J., B. Č.. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku, všetko podrobne špecifikované v zmluve. V čl. 2 sa za prítomnosti sprostredkovateľa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene za predmetnú nehnuteľnosť v sume 125.000 eur s tým, že prvá časť kúpnej ceny (5.000,- eur) bude ihneď uhradená sprostredkovateľovi ako preddavok na kúpnu cenu bytu a druhá časť kúpnej ceny v sume 120.000 eur prostredníctvom dvoch splátok (52.000 eur v hotovosti, 68.000 eur prostredníctvom hypotekárneho úveru). V čl. 3 zmluvy si účastníci dohodli sa prítomnosti sprostredkovateľa, že kúpnu zmluvu uzatvoria najneskôr do 19.6.2015, pritom v čl. 4 bola viazanosť zmluvou najneskôr do 18.6.2015. V čl. 3 ods. 4 mali účastníci zmluvy dohodnutú zmluvnú pokutu v sume

5.000 eur, ktorá suma v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy z viny budúceho kupujúceho prepadá v prospech budúceho predávajúceho a sprostredkovateľa v podiele 1/1. V opačnom prípade, ak dôjde k prekážke na strane budúceho predávajúceho najneskôr do 19.6.2015, tento zaplatí zmluvnú pokutu v tej istej výške, ktorá sa rozdelí medzi budúceho kupujúceho a sprostredkovateľa. Z predloženej fotodokumentácie vyplynulo a v konaní to žalovaní 1/ a 2/ ani nespochybňovali, že boli v čase 18.6.2015 na dovolenke mimo územia SR. Z predloženej korešpondencie zistil, že dňa 29.6.2015 bol preposlaný e-mail sprostredkovateľom žalovaným 3/ od žalovaných 1/ a 2/ žalobcovi 1/ s tým, že žalovaný 1/ a 2/ odstupujú od zámeru predať nehnuteľnosť z dôvodu nesplnenia podmienok zmluvy pre prekážku na strane budúceho kupujúceho a dňa 29.6.2015 v reakcii na uvedené odstúpili od zmluvy opätovne e- mailom žalobcovia z dôvodu, že prekážka, pre ktorú nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy, je na strane žalovaných. Listom zo dňa 3.7.2015 žalobcovia 1/ a 2/ písomne odstúpili od zmluvy z dôvodov, že prekážka neuzatvorenia kúpnej zmluvy bola na strane žalovaných 1/ a 2/, ktorí v čase, keď malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy, sa nachádzali mimo územia SR, budúcich kupujúcich o tom vopred neupovedomili, čím došlo k strate dôvery; písomné odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovaným dňa 14.7.2015. Z potvrdenia peňažného ústavu Uni Credit bank zo dňa 16.7.2015 vyplynulo, že žalobcovia požiadali o hypotekárny úver na kúpu bytu č. XX, C. XX, J., T.. Ú.. O., dňa 25.5.2015 a úver v požadovanej výške bol schválený dňa 19.6.2015. Z príjmového pokladničného dokladu č. 2/2015 zo dňa 19.5.2015 vyplynulo, že žalobca 1/ uhradil sumu 5.000 eur, účel: rezervačný poplatok (kúpa bytu), a to priamo D.I.M. REAL (žalovaný 3/). Zistený skutkový stav posúdil podľa § 50a ods. 1, 2, 3, § 34, § 48 ods. 1, 2, § 774, § 488, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 3 ods. 1, § 458 ods. 1, 2, 3, § 544 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že došlo k uzavretiu právne perfektnej zmluvy a jej obsah ani nebol v konaní sporný a pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré sa neuskutočnila kúpa nehnuteľnosti, mal za preukázané, že žalobcovia boli riadne pripravení na uzavretie zamýšľanej kúpnej zmluvy v termíne riadne dohodnutom, pričom to boli práve žalovaní 1/ a 2/, ktorí sa nedostavili na podpis kúpnej zmluvy, a to z dôvodu, že boli na dovolenke, ktorú účasť na last minut v konaní ani nepopreli. Taktiež mal za preukázané, že žalobcovia riadne písomnou formou odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve ohľadne kúpy nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť zdôvodnili správaním sa žalovaných, a teda k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy nedošlo. Žalovaný 3/ v pozícii sprostredkovateľa preddavok na kúpnu cenu v sume 5.000 eur riadne prevzal, táto suma nebola vrátená žalobcom 1/ a 2/, od žiadneho zo žalovaných. Ďalej uviedol, že s poukazom na rozpor s dobrými mravmi vyhodnotil zmluvnú pokutu v sume 5.000 eur za neadekvátnu, podľa notoricky známej judikatúry a navyše zmluvnú pokutu je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú (NS ČR sp. zn. ). Mal za preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných, obsah zmluvy o zložení preddavku z 19.5.2015 nemožno dátumovo fixovať na 18.5.2015 v nadväznosti na účinnosť tejto zmluvy, zo svedeckej výpovede bývalého zamestnanca peňažného ústavu vyplynulo, že úver bol schválený ešte 17.6.2015 a bolo preukázané, že ku dňu podpisu kúpnej zmluvy 19.6.2015 žalovaní 1/ a 2/ neboli na území SR. Vzhľadom na to sa stotožnil so žalobou v tejto časti a žalobe v tejto časti vyhovel, podrobne skúmajúc okolnosti, za ktorých nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. V súvislosti so zmluvnou pokutou, ktorej nárok bol obsahom žalobného petitu, uviedol, že sa jedná o konvenčnú pokutu, pri ktorej nemožno vznik povinnosti zaplatiť ju viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej pokuty, tak na následné odstúpenie od zmluvy. V tejto časti preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa 2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/, žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť a uložiť žalobcom povinnosť nahradiť im trovy konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedli, že predmetná zmluva, uzavretá medzi stranami, je zmluvou synalagmatickou, obojstranne zaväzujúcou a v zmysle splnenia záväzku z takejto zmluvy sa môže domáhať len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. Z predmetnej zmluvy vyplývajú synalagmatické záväzky zmluvných strán, a to povinnosť budúcich predávajúcich zabezpečiť pripravenosť predmetu kúpy na odovzdanie budúcim predávajúcim a jeho spôsobilosť na prevod vlastníckeho práva, ktorú povinnosť si splnili, keď zabezpečili výmaz záložného práva z predmetnej nehnuteľnosti, vypratali ju a pripravili na odovzdanie žalobcom, zabezpečili potrebné dokumenty od správcu bytového domu a boli riadne a včas pripravení na uzavretie kúpnej zmluvy. Povinnosti budúcich predávajúcich koreluje povinnosť budúcich kupujúcich zaplatiť kúpnu cenu, a teda žalobcovia boli povinní preukázať svoju pripravenosť zaplatiť kúpnu cenu. Namietali, že súd prvej inštancie sa zisťovaním skutkového stavu nezaoberal dostatočne, keď konštatoval, že žalobcovia boli

riadne pripravení na uzavretie kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne, pričom vychádzal z predloženého potvrdenia peňažného ústavu a zo svedeckej výpovede W.. C. D., ktorá je však podľa ich názoru, rovnako ako tvrdenia žalobcu 1/, v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä oficiálnym potvrdením Uni Credit Bank Czech Republic and Slovakia a.s. zo dňa 6.7.2015 a predloženou e-mailovou komunikáciou. Žalovaný 3/ v konaní navrhol doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, avšak súd prvej inštancie ním navrhnuté dokazovanie uznesením nepripustil. Žalobcovia podpisom zmluvy o zložení preddavku vyjadrili svoju vôľu financovať predmet kúpy aj prostredníctvom hypotekárneho úveru, čo vyžaduje minimálne uzavretie úverovej zmluvy medzi príslušnou bankou a žiadateľom o úver a záložnej zmluvy medzi príslušnou bankou a vlastníkmi nehnuteľnosti, prípadne podpísanie ďalších dokumentov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovia nemali dňa 19.6.2015 zabezpečené financovanie kúpy predmetnej nehnuteľnosti tak, aby mohli byť v posledný deň lehoty podľa zmluvy podpísané všetky potrebné dokumenty. Neboli teda v rozhodnom čase pripravení plniť svoj záväzok. Žalobcovia mali kúpnu zmluvu pred uplynutím dohodnutej doby k dispozícii pripravenú na podpis najneskôr dňa 16.6.2016, a aj tak zmluvu nevytlačili a nepodpísali, a teda si svoju povinnosť nesplnili. Žalovaní 1/ a 2/ si svoju povinnosť riadne a včas splnili, ale neboli ani upovedomení o presnom čase, mieste podpisu, pretože im žalovaní ani neoznámili a nepreukazovali pripravenosť zabezpečiť plnenie zo zmluvy o zložení preddavku. Žalobcovia porušili svoju povinnosť a právnym následkom tohto porušenia bolo uplatnenie čl. 5 bod 4 zmluvy, a teda zmluvná pokuta je oprávneným nárokom žalovaných. Práve znak oprávnenosti nároku vylučuje naplnenie znakov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa , keďže prijali plnenie z právneho dôvodu, ktorým je zmluva o zložení preddavku. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia 1/ a 2/, žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že zamietnutie žaloby v tejto časti súd prvej inštancie odôvodnil výlučne v jednom odseku bodu 35 odôvodnenia tým, že v prípade nároku na zmluvnú pokutu, t.j. konvenčnú pokutu, nemožno vznik povinnosti zaplatiť viazať kumulatívne na porušenie zmluvnej povinnosti a zároveň vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať aj na odstúpenie od zmluvy. Namietali, že táto úvaha súdu nemá opodstatnenie ani v skutkovom základe tak, ako bol v rámci dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zistený a ani v právnom základe, keď nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie ustálil, že žalobcovia si uplatňujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty kumulatívne na naplnenie dvoch právnych skutočností. Súd prvej inštancie ustálil, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo k porušeniu ich zmluvnej povinnosti založenej zmluvou o zložení preddavku zo dňa 19.5.2015 a na tom základe im vznikla povinnosť vrátiť žalobcom 1/ a 2/ preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti v sume 5.000 eur tak, ako bol zložený k rukám žalovaného 3/. V spojení s povinnosťou žalovaných 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne vrátiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 5.000 eur prezentovanú preddavkom na kúpnu cenu je zrejmé aj porušenie zmluvnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/, na ktoré porušenie je viazaná dojednaná zmluvná pokuta tak, ako je špecifikovaná v čl. 3 bod 4 zmluvy. Je teda zrejmé, že k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovaných došlo, a teda v zmysle , a vznikol žalobcom 1/ a 2/ aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a neexistoval teda žiaden právny dôvod na úvahu o tom, že by žalobcovia viazali nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty kumulatívne na porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaných a zároveň na odstúpenie od zmluvy. Z celkového priebehu konania a vykonaného dokazovania je zrejmé, že všetky prostriedky procesného útoku žalobcov smerovali len a výlučne k tomu, aby preukázali žalovaným porušenie ich zmluvných povinností a na tomto základe si žalobcovia uplatňovali svoje opodstatnené nároky. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozhodnutia žiadnym spôsobom nespochybnil platnosť dohovoru zmluvných strán o zmluvnej pokute; je zrejmé, že tento dohovor bol uzatvorený platne, t.j. v písomnej forme, bola určená výška zmluvnej pokuty a z povahy dohovoru o zmluvnej pokute vyplývalo, že sa jedná o akcesorický, ktorý je viazaný na splnenie hlavného záväzku za nesplnenie, ktorého si zmluvné strany dohodli sankciu vo forme zmluvnej pokuty. Vzhľadom na to sa javí rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako prekvapivé a neočakávané, pretože neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila priznaniu takéhoto nároku žalobcom za stavu, keď súd v rámci vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k nesplneniu hlavného záväzku došlo na strane žalovaných 1/ a 2/. Podľa ich názoru vzhľadom na to, že sa jednalo o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej mali povinnosť pri podpísaní kúpnej zmluvy zaplatiť žalovaným celkovú kúpnu cenu 125.000 eur, tak výška zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody bola stranami dohodnutá dostatočne jasne a s ohľadom na celkové dohodnuté plnenie je dohodnutá výška zmluvnej pokuty v sume 2.500 eur pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti v prospech žalobcov dohodnutá viac ako primerane, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta predstavuje ani nie 2% z celkového dohodnutého plnenia. Zamietavé rozhodnutie zjavne vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci,

pričom súd prvej inštancie v rámci svojich úvah ani len nelaboroval s možnosťou svojho prípadného moderačného oprávnenia, kde sa môže neprimerane vysoká zmluvná pokuta znížiť v neprospech oprávneného na takéto plnenie. 4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zmluvnej pokuty v sume 2.500 eur potvrdiť. Uviedli, že zmluva o zložení preddavku, uzatvorená medzi stranami sporu, bola uzatvorená ako obojstranne zaväzujúca, t.j. tak žalobcovia ako aj žalovaní 1/ a 2/ mali právo vyzvať druhú zmluvnú stranu na uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy dohodnutého obsahu, čím by založili korešpondujúcu povinnosť druhej zmluvnej strany takúto zmluvu uzavrieť. Žalobcovia do termínu trvania zmluvy o zložení preddavku (18.6.2015), ako ani do dohodnutého termínu na uzatvorenie kúpnej zmluvy (19.6.2015), žalovaných ani raz nevyzvali na podpis kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne, ani im nepredložili žiadny zaväzujúci návrh na jej uzatvorenie. Žalovaní 1/ a 2/ tak nemohli porušiť zmluvnú povinnosť, ktorá im ani nevznikla, keď žalobcovia nevyužili v dohodnutom termíne svoje právo. Z ust. je zrejmé, že zmluvnou pokutou možno postihnúť iba porušenie (zmluvnej) povinnosti, a keďže k žiadnemu zavinenému porušeniu povinnosti žalovaných 1/ a 2/ neprišlo, nemohla im vzniknúť ani povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Poukázali na to, že zmluvné strany si v čl. IV ods. 1 zmluvy stanovili, že ňou budú viazané len do 18.6.2015, a nemohla preto vyvolať uplatňované účinky za údajné porušenie povinnosti, ktoré malo nastať až po tomto dátume. S poukazom na citáciu čl. III ods. 4 zmluvy namietali, že v prvom prípade je definované porušenie povinnosti - kupujúci nepristúpi k uzavretiu kúpnej zmluvy na prevádzané nehnuteľnosti najneskôr do 19.6.2015, avšak v druhom prípade nie je jednoznačne definovaná žiadna povinnosť žiadnej strany, na ktorej porušenie by sa mala zmluvná pokuta vzťahovať. Povinnosť zaplatiť pokutu je tu viazaná na udalosť - vznik prekážky na strane budúceho predávajúceho. Vznik prekážky nie je porušením povinnosti a nemôže s ním byť spájaná povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Poukázali aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. , podľa ktorého zmluvnú pokutu je nutné viazať v zmysle vždy na porušenie zmluvnej povinnosti a dojednať ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné odstúpenie od zmluvy. Ďalej zotrvali na svojich tvrdeniach, že svoju povinnosť zo zmluvy riadne a včas splnili a boli riadne a včas pripravení na uzavretie kúpnej zmluvy a žalovaný 3/ ako sprostredkovateľ riadne a včas pripravil kúpnu zmluvu a informoval o tom žalobcu 1/. Žalobcovia nemali v deň 19.6.2015 zabezpečené financovanie kúpy predmetnej nehnuteľnosti tak, aby mohli byť v posledný deň lehoty podľa zmluvy, t.j. 19.6.2017, podpísané všetky potrebné dokumenty. Žalobcovia neboli pripravení na plnenie záväzku zo zmluvy o zložení preddavku, pretože bez včasného získania/zabezpečenia finančných prostriedkov prostredníctvom hypotekárneho úveru žalobcami nebolo možné kúpnu zmluvu uzavrieť. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) v napadnutej zamietajúcej časti v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ je dôvodné a odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ je potrebné odmietnuť ako oneskorene podané. 6. Podľa odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 7. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/ a 3/ dňa 9.5.2018. Nasledujúcim dňom začala žalovaným 1/, 2/ a 3/ plynúť zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorej posledným dňom bol deň 24.5.2018 (štvrtok - riadny pracovný deň). Žalovaní 1/, 2/ a 3/ podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu až dňa 25.5.2018, čo vyplýva nielen z doručenky, podľa ktorej bolo ich odvolanie doručené súdu v uvedený deň o 13,04 hod., ale aj z výsledku overenia KEP, podľa ktorého bolo toto odvolanie aj podpísané až dňa 25.5.2018 o 11,04 hod. Zo samotného odvolania žalovaných vyplýva, že vychádzali z toho, že napadnutý rozsudok im bol doručený dňa 10.5.2018. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval napadnutý rozsudok aj žalovanému 3/, ktorému bol doručený dňa 10.5.2018, toto doručovanie však bolo nadbytočné a z toho dôvodu aj bezpredmetné, keďže žalovaný 3/ bol v konaní zastúpený zástupcom na základe splnomocnenia udeleného na celé konanie a v takom prípade sa v zmysle vety prvej doručuje písomnosť len tomuto zástupcovi. Rozhodujúce je preto doručenie rozsudku súdu prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/ a 3 dňom 9.5.2018 podľa doručenky založenej v spise.

9. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, a preto odvolací súd ich odvolanie odmietol podľa ako oneskorene podané. 10. Predmetom odvolacieho prieskumu na základe včas podaného odvolania žalobcami 1/ a / bola vecná správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol ich nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2.500 eur, uplatnený proti žalovaným 1/ a 2/ na základe čl. III. bod 4 zmluvy o Zložení preddavku na kúpnu cenu nehnuteľnosti, uzavretej medzi stranami sporu dňa 19.5.2015. 11. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 19.5.2015 uzavreli zmluvu o zložení preddavku na kúpnu cenu nehnuteľnosti, na základe ktorej žalobcovia 1/ a 2/ ako budúci kupujúci zložili do pokladne žalovaného 3/ ako sprostredkovateľa sumu 5.000 eur, titulom preddavku kúpnej ceny za nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. bod 5 zmluvy, ktoré boli vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ ako budúcich predávajúcich. 12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že v predmetnej zmluve v čl. II. sa strany dohodli na kúpnej cene za predmetnú nehnuteľnosť v sume 125.000 eur s tým, že prvá časť kúpnej ceny (5.000 eur) bude ihneď uhradená sprostredkovateľovi ako preddavok na kúpnu cenu bytu a druhá časť kúpnej ceny v sume 120.000 eur prostredníctvom dvoch splátok a to v sume 52.000 eur v hotovosti a v sume 68.000 eur prostredníctvom hypotekárneho úveru. V čl. III. zmluvy si strany dohodli, že kúpnu zmluvu uzatvoria najneskôr do 19.6.2015, pričom v čl. IV. bola viazanosť zmluvou dohodnutá najneskôr do dňa 18.6.2015. V čl. III. ods. 4 mali dohodnutú zmluvnú pokutu v sume 5.000 eur, ktorá suma v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy z viny budúceho kupujúceho prepadá v prospech budúceho predávajúceho a sprostredkovateľa v podiele 1/1 a v opačnom prípade ak dôjde k prekážke na strane budúceho predávajúceho najneskôr do 19.6.2015, tento zaplatí zmluvnú pokutu v tej istej výške - resp. vráti kupujúcemu, ktorá sa rozdelí medzi budúceho kupujúceho a sprostredkovateľa. Vykonaným dokazovaním mal ďalej preukázané, že žalobcovia boli riadne pripravení na uzavretie zamýšľanej kúpnej zmluvy v termíne riadne dohodnutom, pričom boli to práve žalovaní 1/ a 2/, ktorí sa nedostavili na podpis kúpnej zmluvy, a to z dôvodu, že boli na dovolenke, ktorú účasť na last minut v konaní ani nepopreli. 13. Správnosť uvedených skutkových záverov súdu prvej inštancie žalobcovia vo svojom odvolaní nenamietajú a na základe oneskorene podaného odvolania žalovanými ich správnosť nemožno preskúmavať v odvolacom konaní, a preto je potrebné z nich vychádzať pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2.500 eur proti žalovaným 1/ a 2/. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej tento nárok žalobcov zamietol, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu nemožno viazať kumulatívne na porušenie zmluvnej povinnosti a na následné odstúpenie od zmluvy. Zo skutkového stavu zisteného a ustáleného súdom prvej inštancie však nevyplýva, že by vznik povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne z dôvodu prekážky na ich strane, bola viazaná okrem porušenia zmluvnej povinnosti zároveň aj na následné odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie preto nesprávne aplikoval ust. na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie skúmal okolnosti, pre ktoré nedošlo k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy medzi stranami a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalovaných 1/ a 2/, ktorí ku dňu podpisu kúpnej zmluvy neboli na území SR, na základe čoho následne konštatoval vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných v sume 5.000 eur, t.j. v sume žalobcami zaplateného preddavku na kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorú žalovaní nevrátili žalobcom, pričom povinnosť žalovaným vrátiť žalobcom tento preddavok vznikla práve v dôsledku porušenia ich zmluvnej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu v dohodnutej lehote, na porušenie povinnosti ktorej zároveň bola viazaná aj povinnosť žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu v sume 2.500 eur. Dôvodne preto žalobcovia v odvolaní namietajú, že v spojení s povinnosťou žalovaných 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne vrátiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 5.000 eur zaplatenú žalobcami ako preddavok na kúpnu cenu, je zrejmé aj porušenie zmluvnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/, na ktoré porušenie je viazaná dojednaná zmluvná pokuta. Keďže súd prvej inštancie mal za preukázané porušenie predmetnej zmluvnej povinnosti žalovanými, vznikol žalobcom 1/ a 2/ v zmysle /, / a / aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom žalobcov, že výšku dohodnutej zmluvnej pokuty nemožno považovať za neprimeranú vzhľadom na to, že ňou bola zabezpečená povinnosť žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobcovia mali povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v celkovej sume 125.000 eur a tiež vzhľadom na to, že pre obe zmluvné strany v prípade porušenia ich zmluvnej povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta v rovnakej výške, z čoho je zrejmé, že obe zmluvné strany túto výšku považovali za primeranú.

14. Nedôvodne žalovaní vo svojom vyjadrení namietajú, že v čl. III ods. 4 zmluvy nie je jednoznačne definovaná povinnosť žalovaných, na ktorej porušenie by sa mala zmluvná pokuta vzťahovať a že povinnosť zaplatiť pokutu je viazaná na udalosť - vznik prekážky na ich strane, čo nie je porušením povinnosti. Z čl. III bod 1 predmetnej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že kúpnu zmluvu na prevádzané nehnuteľnosti uzatvoria najneskôr do 19.6.2015, vyplýva povinnosť oboch zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu v uvedenom dohodnutom termíne. Keďže v bode 4 uvedeného článku bola dohodnutá povinnosť žalovaných zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne z dôvodu akejkoľvek prekážky na strane žalovaných 1/ a 2/ ako budúcich predávajúcich, je zrejmé z celého kontextu predmetného článku zmluvy, že neuzavretie kúpnej zmluvy žalovanými 1/ a 2/ z dôvodu akejkoľvek prekážky na ich strane v dohodnutom termíne je porušením ich povinnosti v tomto termíne kúpnu zmluvu uzavrieť, na porušenie ktorej povinnosti je viazaná ich povinnosť zaplatiť predmetnú zmluvnú pokutu. Pri posudzovaní vzniku povinnosti žalovaných zaplatiť zmluvnú pokutu nemožno vychádzať ani z čl. IV ods. 1 zmluvy, v ktorom si strany dohodli, že zmluvou sú viazané najneskôr do 18.6.2015, keď povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu bola viazaná na porušenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu v termíne do 19.6.2015. Žalovaní vo svojom vyjadrení ďalej uviedli, že svoju povinnosť neporušili a že k neuzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo v dôsledku porušenia povinnosti žalobcami, na ktoré námietky však nemožno v odvolacom konaní prihliadať, keď skutkové závery súdu prvej inštancie, týkajúce sa dôvodov, pre ktoré nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými 1/ a 2/ nenapadli žalovaní včas podaným odvolaním. 15. Z uvedených dôvodov, keď rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti podľa zmenil tak, že žalobe vyhovel. 16. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s a a žalobcom 1/ a /, ktorí mali úspech v konaní v celom rozsahu, priznal náhradu trov konania prvoinštančného, a aj odvolacieho, ktorého výsledok je v časti odmietnutia odvolania žalovaných 1/, 2/ a 3/ analogický ako pri zastavení konania, pričom odmietnutie odvolania zavinili žalovaní 1/, 2/ a 3/ oneskoreným podaním odvolania. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).