Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-3-2021.pdf
PDF · 135.69 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Q. Y. XXX/XX, právne zastúpená spoločnosťou V4 JURISTIC group, s.r.o. so sídlom Bratislava, Furdekova 16, IČO : 50192205, adresa pre doručovanie Žilina, Kysucká cesta 8405/16C, a otca: H. R., nar. XX.XX.XXXX., bytom S. R., G. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Kristína Jošthová, advokátka so sídlom F., M. R. D. XX, o úpravu práv a povinností k maloletej, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/111/2018-641 z 01. júla 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku o úprave styku otca s maloletou W. a v časti výroku o splatnosti nedoplatku na výživnom mení tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou W. každý nepárny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý týždeň v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. (bežná úprava styku), počas vianočných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod., každý nepárny rok od 30.12. od 10.00 hod. do 05.01. nasledujúceho roka do 16.00 hod., počas vianočných prázdnin neplatí bežná úprava styku, počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 09.00 hod. do soboty do 18.00 hod., počas tohto obdobia a počas jarných prázdnin v nepárnom roku neplatí bežná úprava styku, počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od štvrtka od 16.00 hod. do utorka do 16.00 hod., počas tohto obdobia a počas veľkonočných prázdnin v nepárnom roku neplatí bežná úprava styku, počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., počas letných prázdnin neplatí bežná úprava styku.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.08.2018 do 31.07.2020 vo výške 590,- eur povoľuje otcovi splácať v splátkach vo výške 50,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, v prípade omeškania s plnením čo len jednej splátky.
V ostatných výrokoch krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zverení maloletej W. (ďalej v texte aj iba „maloletá“) do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30,- eur mesačne od 01.05.2018, vo výške 100 eur mesačne od 01.01.2019, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletej. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2018 do 31.07.2020 vo výške 590,- eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletou počas bežného roka a osobitne počas obdobia Vianoc, Veľkej noci, jarných a letných prázdnin. Rodičom uložil výchovné opatrenie, a to povinnosť 12-krát podrobiť sa odbornému poradenstvu a konzultáciám na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina uložil, aby určil termíny stretnutí, podmienky a dobu každého stretnutia podľa svojej úvahy vzhľadom na situáciu s tým, že dátum ich konania oznámi rodičom maloletej aspoň 3 dni vopred. Matke uložil povinnosť informovať otca, vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca v kalendárnom roku, o zdravotnom stave maloletej vrátane absolvovaných vyšetrení a ich výsledkov písomne alebo formou sms-správ. O trovách znaleckého dokazovania rozhodol tak, že obidvaja rodičia tieto znášajú každý v rozsahu jednej polovici. Matke uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina sumu 295,92 eur a otcovi sumu 2,04 eur v lehote 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení Zákona o rodine, citovaných v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Matka žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, s čím najskôr otec súhlasil avšak v priebehu konania žiadal, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a neskôr svoj návrh zmenil tak, že žiadal, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V priebehu konania na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky. Po vykonaní dokazovania okresný súd dospel k záveru, že obaja rodičia majú predpoklady k tomu, aby mohli riadne starostlivosť o maloletú zabezpečovať. Zdôraznil, že pri riešení úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí nežijú spolu, je najvhodnejším riešením úpravy týchto práv, vzájomná dohoda rodičov. V priebehu konania bolo zrejmé, že medzi rodičmi pretrvávajú nezhody, konflikty, títo nedokážu spolu riadne komunikovať a pokiaľ im bolo v priebehu konania okresným súdom uložené výchovné opatrenie podrobiť sa odbornému poradenstvu, zo správy psychológa vyplýva, že rodičia nedokázali spolu riadne komunikovať, a to ani s pomocou tohto odborného poradenstva. Keďže rodičia sa nedokázali dohodnúť na zverení maloletej do starostlivosti jedného z rodičov, okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré obidvaja rodičia aj navrhovali, a to najmä s poukazom na vek maloletej, keďže nebolo možné vykonať pohovor s maloletou a aj s poukazom na spochybňovanie schopností plnenia si rodičovských povinností zo strany jedného ako aj druhého rodiča. Zo záverov znaleckého posudku zistil, že maloletá má k obidvom rodičom vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu. Rodičia netrpia príznakmi závažných duševných porúch a majú k maloletej vybudované citové puto, obidvaja disponujú predpokladmi na zabezpečenie plnohodnotnej starostlivosti. Zároveň sú obaja pomerne mladí a u oboch rodičov bolo zistené nezrelé správanie a prežívanie. Znalec konštatoval, že maloletá potrebuje pre zdravý psychický vývin aspoň jednu stálu vzťahovú osobu a k nej bezpečné pripútanie a v aktuálnom prípade je to matka. Na základe týchto záverov znaleckého dokazovania a zo správania sa rodičov maloletej v priebehu celého konania okresný súd ustálil, že nie je vhodné zveriť maloletú do striedavej starostlivosti rodičov. Zdôraznil, že počas celého konania sa pokúšal o obnovenie komunikácie medzi rodičmi, zdôrazňoval im, že táto je nevyhnutná pri výchove spoločného dieťaťa, zabezpečil im možnosť absolvovania odborného poradenstva, avšak táto snaha neviedla k zlepšeniu vzájomnej komunikácie rodičov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, neustále nezhody medzi rodičmi, okresný súd uložil rodičom výchovné opatrenie a nariadil im podrobiť sa odbornému poradenstvu, aby sa zlepšili ich vzájomné vzťahy a komunikácia aj v záujme maloletej. Považoval za nutné, aby sa v záujme maloletej situácia medzi rodičmi upokojila a aby maloletá pociťovala lásku od obidvoch rodičov, napriek tomu, že nežijú všetci v spoločnej domácnosti. Uviedol, že bude prihliadať na snahu rodičov urovnať vzťahy medzi nimi, zlepšiť komunikáciu, na to, ako dodržiavajú rozhodnutia súdu, ako spolupracujú so psychológom a po zlepšení komunikácie a ustálení situácie môže zmeniť rozhodnutie a starostlivosť o maloletú upraviť iným spôsobom, prípadne aj túto zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Keďže nerozhodol o striedavej starostlivosti rodičov o maloletú, rozšíril styk otca s maloletou a upravil stretávanie s ňou počas sviatkov a prázdnin, tak aby otec mohol počas tejto doby tráviť čas s maloletou rovnako ako matka. Počas letných prázdnin upravil stretávanie v dobe 10 dní s poukazom na útly vek maloletej. Pokiaľ matka nesúhlasila, aby sa otec s maloletou častejšie stretával, pričom argument z jej strany bol, že sám starostlivosť o dcéru nezabezpečuje, nemal súd preukázané, že otec sa maloletej nevenuje. Počas letných prázdnin však upravil styk otca s maloletou v dobe 10 dní s poukazom na útly vek maloletej. Vzhľadom na zlú komunikáciu rodičov, aby nedochádzalo ku konfliktom a situácia sa medzi nimi neustále nevyhrocovala, okresný súd zaviazal matku, aby pravidelne informovala otca o zdravotnom stave maloletej, vrátane
absolvovaných vyšetrení a ich výsledkov. Otec tak získa prehľad o týchto skutočnostiach a bude sa v prípade záujmu môcť na nich s matkou zúčastňovať. Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov a prihliadol na odôvodnené potreby maloletej. O povinnosti otca platiť výživné rozhodol s účinnosťou od 01.05.2018 od začiatku mesiaca, v ktorom bol podávaný návrh na úpravu práv a povinností k maloletej, a to vo výške 30,- eur mesačne, vzhľadom na to, že otec v tomto období ukončil školu, pracoval len na základe dohody. S účinnosťou od 01.01.2019 povinnosť otca platiť výživné zvýšil na sumu 100,- eur mesačne, keďže v tomto období (v januári 2019) sa otec už zamestnal, jeho príjem bol vyšší a mohol tak prispievať na výživu maloletej vo väčšom rozsahu. Takto určená výška výživného zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletej. Matka si vo vzťahu k nej plní vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb, časť týchto potrieb matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletej k rukám matky vyplácaný. Nedoplatok na výživnom vyčíslil súd sumou 590,- eur, vychádzal z toho, že otec platil na výživu maloletej od mája 2018 každý mesiac 30,- eur a od augusta 2019 začal prispievať 100,- eur mesačne, pričom naposledy zaplatil sumu 100,- eur v júni 2020, teda spolu zaplatil 1.550,- eur a mal zaplatil 2.140,- eur. Zákonnú lehotu troch dní na plnenie predĺžil otcovi v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) na 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rodičov zaviazal znášať trovy znaleckého dokazovania, každého v 1/2. Keďže otec zaplatil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 300,- eur tak matku zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu sumu 295,92 eur a otca na sumu 2,04 eur, pretože celková výška znalečného, ktoré bolo priznané znalcovi predstavovala sumu 595,92 eur. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal v súlade s§ 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktoré odôvodnil tým, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, namietal tiež nedostatočné odôvodnenie a z toho dôvodu nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie o neschválení striedavej starostlivosti. Poukázal na to, že okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania a vyjadrenia znalca, že v súčasnej dobe maloletá pre zdravý psychický vývin potrebuje aspoň jednu stálu vzťahovú väzbu a k nej bezpečné pripútanie a v tomto aktuálnom prípade je to matka. Znalec nie je oprávnený odpovedať na právne otázky, či je pre dieťa vhodná alebo nie je vhodná striedavá starostlivosť. Pre rozhodnutie súdu mali byť smerodajné len zistenia znalca, že obaja rodičia sú spôsobilí na výchovu a nezistil u nich žiadnu duševnú poruchu. Nie je možné, aby znalec za 1,5 hod. zistil, ktorý z rodičov je vhodnejší pre dieťa a že striedavá starostlivosť nie je pre dieťa vhodná. Uvedené je úlohou zisťovania súdu. Okresný súd sa napriek konštatovaniu, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať a zabezpečovať jej potreby, priklonil na stranu matky, ktorá jej údajne poskytuje lepšiu citovú oporu. Nie je však zrejmé, z akého dôkazu tento záver vyplýva. Otec ďalej namietal , že okresný súd nesprávne postavil svoje rozhodnutie na tom, že absencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi je prekážkou striedavej výchovy. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 266/10, ktorý takýto názor označil za protiústavný a konštatoval, že k eliminácii striedavej starostlivosti by tak postačilo iba jednostranné iracionálne svojvoľné účelové odmietanie kvalifikovanej komunikácie rodiča, ktorý má dieťa zverené do svojej výhradnej starostlivosti s druhým rodičom. Ďalej poukázal na to, že bolo preukázané, že je spôsobilý maloletú vychovávať, má o jej výchovu záujem a táto má k nemu hlboký citový vzťah, čím je naplnený predpoklad pre zverenie maloletej do striedavej starostlivosti. Súd namiesto schválenia striedavej starostlivosti rozšíril jeho styk s maloletou tým, že „pridal“ možnosť jeho stretávania sa s maloletou každý utorok v mesiaci na tri hodiny, takéto rozhodnutie je pre dieťa veľmi stresujúce a aj v budúcnosti, keď sa uvedený spôsob styku realizoval, maloleté dieťa na tento režim reagovalo negatívne, bolo zmätené a plačlivé. Pri určovaní rozsahu styku s maloletou poukázal na jej vek ku dňu podania odvolania - tri roky, preto vek už nemôže byť preukážkou na neschválenie striedavej starostlivosti. Okresný súd tak mohol ohraničiť dĺžku trvania výlučnej starostlivosti matky dátumom, resp. dosiahnutím určitého veku života maloletej, aby nemusel podávať opätovne návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletej a tak čeliť zdĺhavému súdnemu procesu. V súvislosti s touto odvolacou námietkou otec citoval aj ďalšie rozhodnutia nielen Ústavného súdu Českej republiky, ale aj rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky, ktoré sa vyjadrovali k podmienkam pre nariadenie striedavej starostlivosti rodičov k maloletému dieťaťu. Okresný súd okrem všeobecnej úpravy upravil styk otca s maloletou cez letné prázdniny, Vianoce a Veľkú noc, ktorý rozsah v prípade zverenia maloletej do výlučnej starostlivosti matky nepovažoval otec za dostatočný. Pre rovnocenné zachovanie starostlivosti oboch rodičov, by mal byť styk určený v rovnakom rozsahu pre oboch rodičov. Otec namietal rozhodnutie súdu zaplatiť zameškané výživné 590,- eur v celosti, čo je pre neho zaťažujúce môže ho dostať do
stavu sociálnej núdze. Navrhol, aby mu bol nedoplatok na výživnom povolený zaplatiť formou splátok vo výške 50,- eur k bežnému výživnému. Vzhľadom na odvolacieho námietky otec žiadal primárne zmenu rozsudku okresného súdu tak, aby maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že v starostlivosti otca bude vždy v nepárnom týždni v roku a v starostlivosti matky vždy v párnom týždni roku, pričom maloletú bude odovzdávať ten rodič, ktorého starostlivosť končí v pondelok ráno o 08.00 hod. v predškolskom zariadení, alebo v bydlisku druhého rodiča, pričom táto všeobecná úprava by neplatila počas letných prázdnin, vianočných sviatkov a jarných prázdnin, kedy by bola osobitne upravená starostlivosť otca a matky vzhľadom na dĺžku trvania týchto období. Nedoplatok na výživnom žiadal, aby mu bol umožnený splácať po 50,- eur mesačne.
4. Matka vo vyjadrení z 05.08.2020 k odvolaniu otca navrhla odvolanie otca v plnom rozsahu zamietnuť a potvrdiť rozsudok okresného súdu vo výroku zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti. Poukázala na závery znaleckého posudku a vek maloletej, ktorá je prioritne naviazaná na jej osobu. Zároveň nie je podľa matky naplnená ani podmienka schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove maloletej a nekonfliktná komunikácia o potrebách maloletej. Tvrdenia otca o tom, že mu v styku s maloletou bráni, označila za nepravdivé. Maloletú na stretnutia s otcom vždy pripravila a otcovi ju odovzdala. Otec sa o maloletú mimo stanoveného času nijako nezaujíma. Počas mimoriadnej situácie ohľadom Covid-19 maloletej nezatelefonoval, nenapísal, resp. si ju nevyžiadal na videohovor. V súčasnosti atakuje všetkých všeobecných detských lekárov v blízkosti trvalého bydliska maloletej, čoho dôsledkom je skutočnosť, že maloletú nechce ako pacienta na trvalo prijať žiadny pediater v meste H.. Ďalej uviedla, že na rozdiel od otca sa zúčastnila všetkých mediačných aj psychologických stretnutí a napriek jeho vulgárnym atakom ho o zdravotnom stave maloletej informuje. Otec sa naproti tomu odmietol zúčastňovať týchto poradenstiev a aj na tých, na ktorých sa zúčastnil, zväčša ju urážal. Matka rovnako ako otec citovala rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej republiky ako aj uznesenie Ústavného súdu ČR zo 06.01.2010 sp. zn. IV. ÚS 2145/09 hovoriace o tom, že striedavá starostlivosť nie je možná v prípade, že nie je dosiahnutá dostatočná miera schopnosti rodičov dohodnúť sa a komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Samotná skutočnosť, že dieťa má právo na starostlivosť oboch rodičov, nie je dostatočným zdôvodnením rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti. Ďalej uviedla, že okresný súd vychádzal z odborných záverov znalca, ktorý vo svojom posudku hodnotil duševný stav rodičov ako aj maloletej a vytvorené citové puto a predpoklady na zabezpečenie plnohodnotnej starostlivosti o maloletú. Otec počas konania návrh na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti nepodporil v podstate žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami. Uviedol, že je spôsobilý maloletú vychovávať a táto má k nemu hlboký citový vzťah, no neoznačil dôkazy, z ktorých by uvedené tvrdenia vyplývali. Matka k odvolacej námietke otca týkajúcej sa splatnosti zameškaného výživného uviedla, že vyživovacia povinnosť rodiča stojí nad všetkými ostatnými výdavkami rodiča, jeho tvrdenia o tom, že plnenie sumy 590,- eur by bolo pre neho likvidačné nepovažovala za opodstatnené. Otec nie je zdravotne ani inak obmedzovaný, je vyštudovaný v odbore, v ktorom sú na trhu práce lepšie platené ponuky než v práci, ktorú vykonáva.
5. Otec v odvolacej replike z 13.08.2020 „Vyjadrenie k podaniu matky zo dňa 05.08.2020“ uviedol, že s argumentáciou matky nesúhlasí. Poukázal na závery znaleckého posudku, v ktorom znalec zistil, že maloletá má k obom rodičom vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu, rodičia netrpia príznakmi závažných duševných porúch a majú k maloletej vybudované silné citové puto a obidvaja disponujú predpokladmi na zabezpečenie plnohodnotnej starostlivosti. Na základe uvedeného konštatovania znalca sú splnené podmienky, že obaja rodičia sú plne spôsobilí sa o maloletú postarať. Znalec konštatoval, že u matky i u otca je pozorované nezrelé správanie a prežívanie, čo však neznamená, že by sa otec nevedel o maloletú postarať. Ďalej uviedol, že ani jedno z množstva trestných oznámení, ktoré podala na jeho osobu matka nebolo vyhodnotené ako opodstatnené a konania bez vznesenia obvinenia boli zastavené. Ďalej otec zotrval na svojej odvolacej argumentácii, ktorú podporil citáciou rozhodnutí odvolacích súdov Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu ČR.
6. Matka v odvolacej duplike - vyjadrenie z 02.09.2020 k vyjadreniu otca k jej podaniu z 13.08.2020 opätovne uvádzala skutočnosti, na ktoré poukazovala už vo svojich predchádzajúcich podaniach. Ďalej uviedla, že v styku s maloletou nebráni otcovi, o čom svedčí aj zastavenie konania o výkon rozhodnutia, ktoré sa začalo na základe návrhu otca. Zotrvávala na tom, že bolo preukázané nevhodné správanie otca a že nie je v záujme maloletej, aby bola zverená do striedavej starostlivosti. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol a rozhodol v zmysle ňou podaného odvolania.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca z 10.08.2020 uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach a súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
8. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie aj matka, a to do výroku určenia výživného na maloletú, určenia styku otca s maloletou a do výroku o povinnosti informovať otca o zdravotnom stave maloletej. Namietala, že súd prvej inštancie v priebehu dokazovania nevykonal ňou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Išlo najmä o dôkazy týkajúce sa agresívneho správania sa otca v čase realizácie jeho styku s maloletou k jej osobe a k príslušníkom jej rodiny, najmä rodičom. O týchto skutočnostiach navrhla vypočuť svojich rodičov. V konaní navrhla výsluch svedkyne I. G., ktorá žila s otcom maloletej v spoločnej domácnosti určitú dobu, počas ktorej bol aj realizovaný styk otca s maloletou a mohla popísať výkon starostlivosti otca. Súdu bol predložený aj záznam z 19.03.2019 č. 1 k MZ 04-D/2019, ktorým bolo preukázané, že otec sa počas výkonu rodičovských práv maloletej nevenuje, nakoľko hneď ako ju prevzal a doviezol domov, opustil bydlisko a vrátil sa až v neskorých nočných hodinách. Matka napadla aj výrok okresného súdu, ktorým jej bola uložená povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletej. Uviedla, že v konaní niekoľkokrát preukázala, že zasielala otcovi SMS správy týkajúce sa zdravotného stavu maloletej. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by otca neinformovala o zdravotnom stave maloletej je právo otca na informácie naplnené. Matka napadla výrok rozsudku okresného súdu ohľadom nedoplatku na výživnom. V konaní bolo preukázané, že otec vykonal maturitnú skúšku v mesiaci máj 2018 a ako študent bol evidovaný do mesiaca august 2018. Od septembra 2018 mohol teda vykonávať riadnu pracovnú činnosť, no napriek tomu pracoval iba na dohodu o rôznych zamestnávateľov. Súd stanovil výpočet doplatku na výživnom od 01.01.2019, čo zdôvodnil tým, že od tejto doby sa už otec zamestnal, tento však bol schopný vykonávať riadnu pracovnú činnosť už od mesiaca september 2018, no z vlastného rozhodnutia tak neurobil a pracoval iba na dohodu. Matka navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil v napadnutých častiach a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne tento v napadnutých výrokoch zmenil. Vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30,- eur mesačne od 01.05.2018, vo výške 100,- eur mesačne od 01.09.2018 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom od 01.05.2018 do 31.07.2020 vo výške 800,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku o úprave styku zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 16.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 09.00 hod. do stredy do 16.00 hod., každý nepárny rok od štvrtka od 09.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas Veľkej noci každý párny rok od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý nepárny rok od pondelka od 09.00 hod. do utorka do 16.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09.00 hod. do 07.07. do 16.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 07.08. do 16.00 hod.
9. Otec vo vyjadrení z 13.08.2020 k odvolaniu matky zo dňa 05.08.2020 poprel akékoľvek agresívne konanie, ktorého by sa mal voči matke alebo jej rodine dopustiť, čoho dôkazom sú zastavené konania, ktoré začali na základe trestných a iných oznámení matky voči jeho osobe, resp. osobe jeho rodičov z dôvodu, že sa matke nepodarilo preukázať tvrdené skutočnosti. V tejto súvislosti otec poukázal na závery znaleckého dokazovania vykonaného v rámci trestného konania vedeného pod ČVS:ORP-1122/ZO- ZA-2018, ktoré prebiehalo na základe trestného oznámenia matky. V závere znaleckého posudku znalec popisuje povahu matky a jej správanie, z čoho možno jednoznačne vyvodiť záver, že ňou uvádzané skutočnosti sa nezakladajú na pravde, sú zveličené a skreslené. Pokiaľ išlo o matkou navrhovaný výsluch svedkyne I. G., namietal jej zaujatosť, nakoľko bola jeho priateľkou a z dôvodu, že sa rozišli môže byť voči nemu zaujatá a nevypovedať pravdu Postup súdu bol správny, pokiaľ na tieto dôkazy neprihliadal, nakoľko nemali podstatný význam pre rozhodnutie o veci. Ak by mali byť vypočutí rodičia matky maloletej, tak by mohli byť vypočutí na rovnaké okolnosti aj jeho rodičia a bolo by zrejmé, že tieto ich výpovede by neboli súladné. Ďalej sa otec vyjadroval k tvrdeniam matky o tom, že nemá záujem o informácie o maloletej, tieto jej tvrdenia popieral.
10. Matka v odvolacej replike z 31.08.2020 (vyjadrenie k vyjadreniu otca k odvolaniu matky z 13.08.2020) uviedla, že zotrváva na všetkých skutočnostiach v podanom odvolaní ako aj vo vyjadrení k odvolaniu otca. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolacieho návrhu.
11. Otec v odvolacej duplike zo 14.09.2020 zotrval na skutočnostiach, ktoré uvádzal v predchádzajúcich písomných podaniach urobených v rámci odvolacieho konania . V závere uviedol, že sa snaží s matkou komunikovať, avšak jeho snaha je vždy zo strany matky sabotovaná.
12. Matka vo vyjadrení z 15.10.2020 k podaniu otca zo 14.09.2020 uviedla, že zotrváva na všetkých doteraz uvedených skutočnostiach, ktoré prezentovala v odvolaní ako aj v následných písomných vyjadreniach.
13. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania v celom rozsahu (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku o úprave styku otca s maloletou W. a v časti výroku o splatnosti nedoplatku na výživnom zmenil podľa § 388 CSP tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. Základom pre úpravu práv a povinností rodičov k maloletej W. je rozhodnutie o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti.
15. Z § 24 ods. 2, 4 Zákona o rodine (citovaných v bode 24 na strane 8 napadnutého rozsudku) vyplýva, že súd môže zveriť dieťa buď do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Hmotno-právnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú - ak obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, - obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, - je to v záujme dieťaťa, - budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
16. V súdenej veci niet pochybností, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú na to vytvorené vhodné podmienky. Rovnako nie je sporné, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Podľa názoru odvolacieho súdu však v danom prípade nie sú splnené ďalšie podmienky nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, keď nemožno konštatovať, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je v záujme dieťaťa a že by takto boli lepšie zaistené potreby dieťaťa ako v prípade, keď bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky.
17. Vhodnosť či nevhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti závisí od viacerých faktorov, ktorými sú napr. osobnosť dieťaťa, jeho vek, povahové vlastnosti dieťaťa, vývojové možnosti, adaptovateľnosť, citové väzby rodičov k dieťaťu, citové väzby detí k rodičom, výchovné schopnosti a povahové vlastnosti rodičov, životné a materiálne pomery obidvoch rodičov, úroveň komunikácie medzi rodičmi, vzdialenosť medzi oddelenými bydliskami rodičov a iné. Všetky tieto kritériá musia byť posudzované v najlepšom záujme dieťaťa.
18. Pokiaľ sa jedná o citové väzby dieťaťa a výchovné prostredie u obidvoch rodičov, z okresným súdom vykonaného dokazovania možno konštatovať, že dieťa má citové väzby k obidvom rodičom. Rovnako je zvyknuté na prostredie u obidvoch rodičov.
19. Sú tu však faktory, ktoré odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie viedli k záveru, že striedavá osobná starostlivosť by nezabezpečila dieťaťu stabilitu a zdravý psychomotorický vývoj. Obidvaja rodičia sú výrazne odlišné osobnosti žijúce v úplne odlišnom prostredí a majú diametrálne odlišné predstavy o fungovaní rodiny a rodičovského vzťahu. Výrazným faktorom, ktorý je potrebné brať do úvahy pri rozhodnutí o striedavej starostlivosti, je vzájomný vzťah a vzájomná komunikácia rodičov. Nejde síce o jediný rozhodujúci faktor, pri nariadení striedavej starostlivosti je však vzájomná komunikácia dôležitá. Pri striedavej osobnej starostlivosti je potrebné, aby rodičia spolu komunikovali, a to nielen pri odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho výchove, školských, mimoškolských aktivitách, zdravotnom stave, trávení voľného času a vôbec všetkých záležitostiach, ktoré s výchovou dieťaťa súvisia. Z obsahu spisu vyplýva, že konflikty medzi rodičmi vznikajú už aj pri odovzdávaní dieťaťa za účelom realizácie styku. Tieto skutočnosti nepochybne vplývajú na zdravý vývoj maloletej W..
20. Za účelom posúdenia, aké výchovné prostredie je pre maloletú najvhodnejšie, okresný súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie (znalecký posudok č. 56/2019), z ktorého záverov vychádzal, keď konštatoval, že aktuálne je matka najbližšou vzťahovou osobou maloletej. Krajský súd k
odvolacím námietkam otca uvádza, že zo strany okresného súdu neboli znalcovi kladené otázky, ktoré by mali charakter právneho posúdenia veci. Otázka osobnostných predpokladov rodičov na výchovu maloletej, vzťahu maloletej k rodičom (viď. bod. 4 časti III. Záver posudku) , je otázkou odbornou, na ktorú znalec odpovedal a jeho odpoveď okresný súd spolu s ďalšími dôkazmi viedli k záveru o nevhodnosti zveriť maloletú W. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Znalecký posudok je dôležitým dôkazným prostriedkom pri rozhodovaní o výchove dieťaťa, nie však jediným, pričom všetky dôkazy musia byť vyhodnocované jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Nielen znalecký posudok, ale aj ostatné priame a nepriame dôkazy vykonané v konaní poskytli okresnému súdu dostatočný skutkový podklad pre rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Priebeh celého konania, neustále podávanie návrhov na nariadenie neodkladných opatrení obidvomi rodičmi potvrdzujú závery znalca o nezrelosti rodičov maloletej, ktorí sa nevedia dohodnúť na výkone rodičovských práv k maloletej. Ich konanie smeruje k vytváraniu prekážok a snahe vzájomne si sťažiť realizáciu rodičovských práv, pričom záujem a potreby maloletej sa stávajú druhoradými. Ani starí rodičia (rodičia rodičov maloletej) nemajú snahu usmerniť svoje deti, aby sa správali v prvom rade ako rodičia, ktorým by malo ísť hlavne o dobro svojho dieťaťa a v záujme toho, by mali korigovať aj svoje vzájomné vzťahy. Okresný súd mal snahu antagonistické (nepriateľské) vzťahy rodičov zmierniť, pokúsil sa dať im možnosť zlepšiť vzájomnú komunikáciu a uložil im ešte počas konania výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu (viď. bod 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Rodičia však túto možnosť dostatočne nevyužili. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, striedavá starostlivosť o maloletú by nebola na prospech maloletej a nebola by v súlade s jej najlepším záujmom.
21. Otec v odvolaní poukazoval na to že okresný súd mal ohraničiť obdobie trvania výlučnej starostlivosti matkou. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 121 CMP). Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z aktuálne zisteného skutočného stavu, ktorý vyplýval z vykonaného dokazovania, ak sa zmenia pomery, na základe ktorých okresný súd rozhodol, môže súd, na návrh, alebo aj bez návrhu svoje rozhodnutie zmeniť. Pokiaľ by aj bolo rozhodnuté o "ohraničení" trvania výlučnej osobnej starostlivosti, efekt, ktorý tým chcel otec dosiahnuť, vyhnúť sa podávaniu nového návrhu, by tým nebol dosiahnutý, lebo takéto určenie by nebránilo tomu, aby prebehlo súdne konanie ( na návrh, alebo aj bez návrhu) o zmene takéhoto rozhodnutia. Okrem toho, okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že bude prihliadať na snahu rodičov urovnať vzájomné vzťahy, spoluprácu so psychológom a následne nevylúčil možnosť zmeny svojho rozhodnutia.
22. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Toto právo dieťaťa (nie právo rodiča) nemusí byť zabezpečené iba inštitútom striedavej starostlivosti, ale môže byť zabezpečené aj úpravou styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Práve hmotnoprávna úprava Zákona o rodine v ust. § 24 dáva priestor, aby súd zvážil, akým spôsobom sa ktorý z rodičov bude podieľať na výchove maloletého dieťaťa, či je v súlade s jeho záujmom, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov za súčasnej úpravy styku druhého rodiča alebo zverené do striedavej starostlivosti.
23. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že striedavá starostlivosť v danom prípade nie je vhodná. Vzhľadom však na pozitívny citový vzťah otca a maloletej je podľa názoru súdu potrebné, aby otec bol v čo najširšom styku s maloletým dieťaťom a takouto formou sa podieľal na prehlbovaní tohto citového vzťahu a výchove dieťaťa.
24. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, kedy bol zistený pozitívny citový vzťah medzi otcom a maloletou, okresný súd dostatočne široko upravil styk otca s dieťaťom, a to každý nepárny týždeň od štvrtka do nedele a každý v utorok od 15,00 do 18,00 hod., ktorú odvolací súd pre upresnenie označil ako "bežná úprava styku" . Napriek námietkam matky túto úpravu styku považuje odvolací súd za optimálnu, tak, aby bol budovaný citový vzťah maloletej nielen k matke, ktorá je preferečný rodičom, ale aj k otcovi, ktorý sa takouto formou bude podieľať na jej výchove. Odvolací súd zároveň považoval za potrebné, aj keď došiel k záveru o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, aby sa otec ešte v širšom rozsahu podieľal na výchove dieťaťa formou úpravy styku, a to aj počas veľkonočných a vianočných sviatkov, jarných a letných prázdnin, keď ide o osobitné obdobia, kedy je dôležité, aby sa najbližší príbuzní, čo nepochybne otec s dieťaťom sú, stretávali. Preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil styk otca s maloletou počas tohto obdobia vo väčšom
rozsahu než okresný súd. Aj v tomto prípade, aby nedochádzalo k nezhodám pri realizácií styku výslovne (aj keď to vyplýva z kontextu uvedenej úpravy styku) uviedol, že počas uvedených období sa nebude realizovať bežná úprava styku. Odvolací súd apeluje na matku, aby si uvedomila, že ako preferenčný rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, je povinná okrem riadneho zabezpečovania tejto osobnej starostlivosti vytvoriť priestor na to, aby otcovi bol umožnený v nariadenom rozsahu styk so svojím dieťaťom. Pokiaľ by preferenčný rodič, v tomto prípade matka, nebola schopná takýto priestor zabezpečiť, mohlo by to byť do budúcnosti dôvodom pre zmenu osobnej starostlivosti dieťaťa.
25. So zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky úzko súvisí aj informačná povinnosť, ktorú okresný súd uložil matke raz mesačne. Odvolací súd po preskúmaní veci došiel k záveru, že na uloženie takejto povinnosti matke boli splnené hmotnoprávne podmienky. Informačná povinnosť vyplýva rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti voči druhému rodičovi z ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Možno ju však uložiť len ak sa jej rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, domáha na súde a za predpokladu, že druhý rodič túto povinnosť dobrovoľne nerešpektuje. Okresným súdom uložená informačná povinnosť matke podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zmyslu a účelu zákona, najmä keď osobná komunikácia medzi rodičmi je problematická.
26. Obaja rodičia napadli výrok rozsudku okresného súdu o výživnom, otec do jeho splatnosti a matka do obdobia, odkedy bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné vo výške 100 eur. Odvolací súd po preskúmaní tejto časti rozsudku dospel k záveru, že pokiaľ ide o výšku výživného a uloženie povinnosti otcovi platiť výživné od 01.01.2019 vo výške 100 eur okresný súd rozhodol správne. Možno prisvedčiť matke, že otec ukončil štúdium maturitnou skúškou v máji 2018 a tým vlastne získal možnosť samostatne sa živiť. Na druhej strane je nutné prihliadnuť na to, že otec potreboval nejaký čas, aby si našiel zamestnanie. Obdobie cca 1/2 roka nepovažuje odvolací súd za neprimerané na hľadanie zamestnania, tiež nemal preukázané, že by otec konal obštrukčne a snažil sa oddialiť moment, kedy začne pracovať. Odvolaciu námietku matky tak nepovažoval za opodstatnenú.
27. Okresný súd nedoplatok na výživnom vo výške 590,- eur uložil otcovi zaplatiť jednorázovo v dlhšej lehote 30 dní. Odvolací súd vychádzajúc zo zistení okresného súdu o výške zárobku otca, ďalej prihliadajúc na výšku výživného, ktoré je otec povinný platiť dospel k záveru, že ani dlhšia lehota na úhradu tohto nedoplatku nie je dostačujúca. Zobral do úvahy skutočnosť, že otec si ešte nemohol vytvoriť dostatočnú finančnú rezervu, lebo len pred krátkou dobou ukončil štúdium, nebolo preukázané, že disponuje úsporami, alebo okrem mzdy má iné príjmy. Vychádzajúc z výšky príjmu otca, ktorá bola zistená okresným súdom, výšky nedoplatku a skutočnosti, aby doba trvania splácania nedoplatku nepresiahla 12 mesiacov, odvolací súd zmenil výrok rozsudku okresného súdu v časti splatnosti nedoplatku na výživnom a povolil otcovi uhradiť ho v splátkach vo výške 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Teda, ak sa otec omešká so zaplatením splátky riadne a včas, stane sa splatným celý nedoplatok.
28. Žiaden z účastníkov výslovne nenapadol výroky rozsudku okresného súdu o uložení výchovného opatrenia a trovách konania. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, preto krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu aj v týchto výrokoch. Dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania odôvodňovali rozhodnúť o nariadení výchovného opatrenia obom rodičom tak ako to urobil okresný súd. Správne rozhodol aj o povinnosti rodičov nahradiť trovy konania, ktoré uhradil štát znalcovi ustanovenému okresným súdom v prejednávanej veci, ako aj o trovách konania účastníkov. Odvolací súd sa s odôvodnením týchto výrokov okresným súdom stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
29. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 396 ods. 2 CSP s poukazom na ust. § 52 CMP.
30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).