Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-24-2020.pdf
PDF · 128.49 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne B. T., E. T.S., B.. L.. P. XX/XX, IČO: 47 044 250, proti žalovanému M. T.W., L.. XX.X.XXXX, J. P., D. XXXX/X, o zaplatenie 22.000 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 10C/234/2014 zo 6.6.2019 Okresného súdu Trebišov,
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 22.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 3.12.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku oproti povinnosti žalobkyne vrátiť žalovanému osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz E, výrobné číslo karosérie: WDD2120031A025391, EČV: C.-C., do troch dní od zaplatenia celej žalovanej sumy zo strany žalovaného a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .
2. Vyhovel tak žalobe (pôvodne žalovaná suma 6.600 € s prísl., po návrhu žalobkyne súd pripustil zmenu návrhu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vrátenia sumy 22.000 € s prísl. oproti vráteniu motorového vozidla), skutkovo žalobkyňou odôvodnenou tým, že so žalovaným ako predávajúcim uzavreli dňa 5.8.2013 kúpnu zmluvu č. LZL/13/10089, na základe ktorej žalobkyňa kúpila osobné motorové vozidlo značky Mercedes BENZ E, rok výroby 2009. Žalobkyňa od tejto kúpnej zmluvy uzavretej podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 3.12.2013 platne odstúpila v zmysle čl. VII ods. 1 v spojení s čl. VII ods. 2 a v spojení s § 436 a nasl. Obchodného zákonníka. V odstúpení zaslanom žalovanému, žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu kúpnej ceny 6.600 € uhradenej predávajúcemu.
3. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa ako kupujúca (označená v zmluve aj IČO-om) a žalovaný ako predávajúci za účasti VB Leasing SK, spol. s r.o. ako poskytovateľa úveru, uzatvorili podľa ustanovení Obchodného zákonníka dňa 5.8.2013 kúpnu zmluvu č. LZL/13/10089, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, k motorovému vozidlu Mercedes Benz E, výrobné číslo karosérie: WDD2120031A025391, EČV: C.-C., rok výroby 2009. Pri podpise zmluvy žalobkyňa zaplatila žalovanému časť kúpnej ceny vo výške 6.600 € a zvyšok kúpnej ceny 15.400 € prostredníctvom VB Leasing SK, spol. s r.o. Košická 49, Bratislava ako poskytovateľom účelového úveru žalobkyni (na základe úverovej zmluvy medzi uvedenou spoločnosťou a žalobkyňou). Žalobkyňa v čase rozhodovania súdu poskytnutý úver predmetnej spoločnosti už splatila. Z výpovede žalobkyne zistil, že kúpené motorové vozidlo dňa 30.10.2013 začalo vydávať čudný zvuk, nesvietila žiadna kontrolka, preto bolo motorové vozidlo servisom MOTOR-CAR Košice, ktorému telefonovala, odtiahnuté do servisu. Po oznámení servisu, o akú vadu motorového vozidla ide, žalobkyňa túto neoznámila najprv predávajúcemu, t.j. žalovanému, ale p. P. Š., ktorý jej sprostredkoval predaj vozidla a následne listom z 12.11.2013 adresovanom žalovanému na adresu D. XXXX/X, P. (túto adresu uviedol predávajúci aj v kúpnej zmluve), odstúpila od kúpnej zmluvy. Žalovaný poštou doručované odstúpenie od kúpnej
zmluvy podľa oznámenia poštového doručovateľa v odbernej lehote neprevzal. V tomto liste uviedla, že vozidlo je nepojazdné, nepoužiteľné z dôvodu viacerých, konkrétne uvedených vád (rozpadnutý zotrvačník, poškodená spojka a tesnenie pod spojkou, poškodený klinový remeň, poškodený motor - vynecháva pri vysokých otáčkach). Poukázala na čl. VII. ods. 1 kúpnej zmluvy, podľa ktorého predávajúci prebral záväzok, že predmet kúpy bude po dobu 6 mesiacov plynúcich odo dňa prevzatia predmetu kúpy kupujúcim, spôsobilý na riadne, neobmedzené a nerušené užívanie. Ak sa v uvedenej lehote vyskytnú na predmete kúpy akékoľvek vady, budú zmluvné strany postupovať v zmysle § 436 a nasl. Obchodného zákonníka. Vyzvala žalovaného aby jej vrátil zaplatenú čiastku 6.600 € do 7 dní a oznámila mu, že má proti nemu nárok aj na náhradu škody, ktorá jej vznikla porušením zmluvy žalovaným, ktorého výšku mu oznámi po presnom vyčíslení. Požiadala ho, aby jej oznámil presný dátum a miesto, kde mu má vrátiť motorové vozidlo. Zo žalobkyňou predložených faktúr z marca 2014 súd zistil, že MOTOR- CAR Košice, autorizovaný predaj a servis, Mercedes Benz vyúčtoval za opravu motorového vozidla 4.256,01 €, 412,16 € a dobropis na sumu 2.154,04 €. Žalovaný tvrdil, že ním predané motorové vozidlo malo v júni 2013 vykonanú klasickú servisnú prehliadku v Bánovciach nad Bebravou naplánovanú podľa odjazdených kilometrov a neprejavovalo žiadne vážne vady. V čase odpredaja 5.8.2013 malo najazdených 116.000 km a dňa 30.10.2013, kedy malo dôjsť k jeho odstaveniu, bolo na ňom najazdených 128.700 km, na základe čoho mal za to, že vady auta vzhľadom na vysoký počet najazdených km spôsobila žalobkyňa. V tomto zmysle vypovedal aj svedok P. Š., ktorý uviedol, že išlo o kvalitné auto, nemalo vady, malo pravidelný servis v autorizovanom servise, auto šoféroval a toto nevykazovalo žiadne vady. Vady mohli vzniknúť vysokým počtom najazdených km za krátku dobu a aj tým, že auto nepoužívala len žalobkyňa ale viaceré osoby a každý má iný spôsob jazdy. Potvrdil, že žalobkyňa mu telefonovala a oznámila problém so spojkou, ktorá sa podľa svedka opotrebúva a dá sa zničiť aj v priebehu 100 km, následne sa dozvedel, že auto je pridreté na štvrtom valci a on hľadal možnosť opravy, ale žalobkyňa sa potom už neozvala. Na jednanie so žalobkyňou ho žalovaný nesplnomocnil, ale s motorovými vozidlami má skúsenosti a chcel žalobkyni pomôcť.
4. Súd vec právne posudzoval podľa § 409 ods. 1, § 420 ods. 1, § 422 ods. 1 veta prvá, § 425 ods. 1, § 455 ods. 1, § 428 ods. 1, 2 a 3, § 436 ods. 1, § 344, § 345 ods. 2, § 349 ods. 1, § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ a konštatoval, že medzi stranami sporu uzavretím kúpnej zmluvy č. LZL/13/10089 podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka vznikol obchodno-záväzkový vzťah. Nebolo sporné, že žalobkyňa vozidlo prevzala bez zjavných vád, s počtom najazdených km 116.000, že dňa 30.10.2013 sa auto stalo nepojazdným a že žalobkyni autorizovaný servis MOTOR-CAR Košice po jej telefonáte odporučil auto nepoužívať a počkať na odťahovú službou, ktorá auto odtiahla do autorizovaného servisu v Košiciach. Žalobkyňa kontaktovala osobu, ktorá jej sprostredkovala predaj osobného motorového vozidla, a ktorá ako jediná s ňou dovtedy o motorovom vozidle komunikovala, a to P. Š., ktorý bol vypočutý ako svedok. Vozidlo bolo v autorizovanom servise podrobené diagnostike, následne bol rozobratý motor. Zisťovanie vád trvalo niekoľko dní. Po diagnostikovaní a identifikovaní vád predmetu kúpy, žalobkyňa tieto písomne oznámila, spolu s oznámením o odstúpení od zmluvy predávajúcemu dňa 12.11.2013, t.j. na 12.-ty deň po odtiahnutí motorového vozidla do autorizovaného servisu. Všetky žalobkyňou oznámené vady boli následne opravené, čo súd zistil z predložených faktúr s popisom opráv. Súd postup žalobkyne vyhodnotil ako súladný s čl. VII. ods. 1, 2 uzavretej kúpnej zmluvy, konštatujúc, že táto má prednosť pred zákonnou úpravou (viď bod 3. odôvodnenia). Strany sporu si zmluvne upravili dôvody odstúpenia od zmluvy, preto žalobkyňa mohla platne odstúpiť od zmluvy a následne sa domáhať nároku z vád tovaru spojeného s odstúpením od kúpnej zmluvy. Súd argumentoval, že kupujúci si môže zvoliť medzi nárokmi taxatívne uvedenými v § 436 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d) ObZ, ak voľbu vykoná v lehote uvedenej v ods. 2 cit. ustanovenia, t. j. ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Žalobkyňa zvolila nárok, ktorý jej patrí v zmysle zákona a urobila tak vo včas zaslanom oznámení vád, kedy oznámila aj svoju voľbu nároku, a to odstúpenie od zmluvy. Podľa názoru súdu zo strany žalobkyne došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy v zmysle čl. VII. ods. 2 kúpnej zmluvy v spojení s ust. § 344 ObZ a ust. § 436 ods. 1 písm. d/ ObZ. K námietke žalovaného, že mu žalobkyňa neoznámila vadu motorového vozidla neodkladne, súd uviedol, že tak urobila okamžite po identifikovaní vád servisom, na 12.-ty deň od odtiahnutia vozidla do servisu a súd túto lehotu vyložil ako lehotu „bez zbytočného odkladu“. Napokon súd konštatoval, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal, že k vadám vozidla došlo neodbornou manipuláciou žalobkyne, prípadne iných osôb. Súd preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 22.000 € predstavujúcu kúpnu cenu motorového vozidla spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy
odo dňa nasledujúceho po dni, keď zásielka adresovaná žalovanému bola poštovým podnikom vrátená ako neprevzatá, teda odo dňa 3.12.2013 do zaplatenia oproti povinnosti žalobkyne vrátiť žalovanému motorové vozidlo identifikované v bode 1 odôvodnenia.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania.
6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), c), d), h) a f) t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci rozhodoval nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol, zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania alebo rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevyporiadal s jeho argumentáciou, že žalobkyňa si nesplnila svoju základnú povinnosť podľa Obchodného zákonníka v § 429 ods. 1 a vady tovaru neuplatnila včas. Už v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 15Cob/24/2013 v ktorom súd, ale aj odborná právnická obec ustálila, že označenie lehoty „bez zbytočného odkladu“ sa v prípade, ak nie sú dané žiadne iné vonkajšie okolnosti, ktoré bránia oznámeniu vád, považuje lehota 8 dní. Žalobkyňa po vzniku údajných vád, nemala objektívne žiadne obmedzenie na kontaktovanie žalovaného, bola pri vedomí, zabezpečovala rôzne iné záležitosti - odťah a rozobratie motorového vozidla, kontaktovala tretiu osobu - svedka P. Š.. Poukázal na to, že podľa čl. 7 úverovej zmluvy žalobkyňa uzavrela s poskytovateľom úveru zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej poskytovateľ úveru sa počas trvania zmluvy o úvere stal vlastníkom osobného motorového vozidla. Žalobkyňa podľa názoru odvolateľa vedome nepredložila súdu VŠEOBECNÉ LEASINGOVÉ PODMIENKY VB LEASING SK, spol. s r. o., nakoľko tento dôkaz plne podporuje tvrdenia žalovaného o absencií aktívnej legitimácie v tomto spore nielen v časti o zaplatenie kúpnej ceny, ale v celkovej absencii aktívnej legitimácie. Zo všeobecných leasingových podmienok (čl. 3.1 písm. e/, g/), vyplýva, že uplatniť riadne a včas všetky práva a nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za vady, záruky za jeho akosť, zodpovednosti za škodu a zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, vrátane uplatnenia takýchto nárokov súdnou cestou; na odstúpenie od kúpnej, alebo obdobnej zmluvy, je príjemca leasingu (v tomto konaní žalobkyňa) oprávnený až po predchádzajúcom písomnom odsúhlasení poskytovateľom leasingu. Žalobkyňa si však nesplnila svoju základnú povinnosť získania písomného súhlasu poskytovateľa leasingu na odstúpenie od zmluvy. Žalobkyňa teda nemala žiaden mandát na uskutočnenie tohto úkonu, a preto aj z tohto dôvodu nemôže byť odstúpenie od tejto zmluvy platné. Žalobkyňa bola v čase oznámenia vád a odstúpenia od zmluvy iba nájomcom tohto motorového vozidla, čo jej nezakladalo oprávnenie takýto úkon učiniť a ani v konaní na súde prvej inštancie takýto dôkaz neprodukovala. Namietal výklad čl. VII ods. 2 kúpnej zmluvy súdom prvej inštancie, ktorý tento článok kúpnej zmluvy vyložil v tom zmysle, že výskyt akejkoľvek vady budú zmluvné strany považovať za podstatné porušenie kúpnej zmluvy. Tento výklad zmluvy žalovaný považuje za nesprávny. V tomto smere argumentoval, že z obsahu čl. VII ods. 2 kúpnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany dohodli, že v prípade výskytu akejkoľvek vady, budú zmluvné strany postupovať podľa ustanovení § 436 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 436 ObZ upravuje komplexnú časť s označením „Nároky z vád tovaru“ ktoré sú tvorené § 436 ako prvým paragrafom, ktorý prejednáva nároky kupujúceho pri podstatnom porušení zmluvy, § 437 ktorý upravuje nároky a postup pri uplatňovaní vád tovaru pri nepodstatnom porušení kúpnej zmluvy a §§ 438 až 442, kde sú uvedené ostatné zákonné úpravy pri dodaní tovaru s vadami. Z obsahu čl. VII ods. 2 kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany si dojednali pre prípad akejkoľvek vady postup, ktorý upravuje ObZ (teda neupravili si odlišné dojednanie), a preto nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd k záveru, že akákoľvek vada sa podľa kúpnej zmluvy považuje za podstatné porušenie zmluvy, a to napriek tomu, že kúpna zmluva jasne odkazovala na všetky zákonné ustanovenia týkajúce sa nárokov z vád tovaru, teda od § 436 po § 442 ObZ. Poukázal na výpoveď samotnej žalobkyne na pojednávaní 9.3.2015, ktorá uviedla, že bezprostredne po vzniku vád kontaktovala svedka p. P. Š. a žiadala ho o poskytnutie súčinnosti pri oprave motorového vozidla. Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu na tomto pojednávaní uviedla, že „nepovažovala za potrebné kontaktovať žalovaného“ a celú záležitosť riešila iba so svedkom, pričom pri komunikácii s ním, neuviedla, že má záujem odstúpiť od kúpnej zmluvy, naopak táto komunikácia svedčí o tom, že mala prioritný záujem opraviť motorové vozidlo, teda že aj pri takomto (podľa odvolateľa domnelom) porušení zmluvy chcela motorové vozidlo
opraviť. Takýmto konaním žalobkyňa jednoznačne prejavila záujem neodstúpiť od zmluvy. Zdôraznil, že žalobkyňa dala motorové vozidlo opraviť. Žalovaný mal za to, že ak vôbec došlo k porušeniu jeho povinností z kúpnej zmluvy, tak sa mohlo maximálne jednať o nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, z ktorého ale zákon neumožňuje odstúpiť od zmluvy jedným právnym úkonom spolu s oznámením vád na tovare. Mal za to, že odstúpenie od zmluvy nie je platné. Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná ani na úhradu kúpnej ceny po údajne platnom odstúpení od kúpnej zmluvy. Podľa čl. VIII kúpnej zmluvy, v prípade zániku kúpnej zmluvy je predávajúci, teda žalovaný v tomto spore, povinný poukázať kúpnu cenu poskytovateľovi úveru. Žalobkyňa síce produkovala dôkaz - stanovisko poskytovateľa úveru, avšak toto stanovisko nemá absolútne žiadnu relevanciu pre posúdenie, komu by mal žalovaný eventuálne kúpnu cenu vrátiť. Súd opomenul zaujať stanovisko k námietkam žalovaného, že zmeny v zmluvnom dojednaní musia byť vykonané trojstranným dodatkom, teda vrátane súhlasu predávajúceho a žalobkyňa preto nie je aktívne legitimovaným subjektom. Vytkol súdu, že tejto jeho opakovanej argumentácii nevenoval v odôvodnení rozsudku ani jednu vetu. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 30.10.2013 jej začalo niečo klepať v motore a že ihneď zavolala do spoločnosti Motor - Car, s. r. o a následne pánovi Š.. Z vykonaného servisného zásahu bolo zrejmé, že na agregáte bol pridretý 4. valec a že odišla spojka - lamela. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy bolo toto motorové vozidlo na pravidelnej servisnej prehliadke v autorizovanom servise Mercedes - Benz, pričom preukázateľne žiadne žalobkyňou opísané vady toto motorové vozidlo nemalo. Odvolateľ dôvodil, že vadu spôsobila žalobkyňa neodbornou manipuláciou s vozidlom a plne si vedomá svojej zodpovednosti za túto vadu, sa snažila uplatniť pozáručný servis u spoločnosti Motor - Car a. s. ako výhradného dovozcu automobilov značky MERCEDES BENZ. Kompetentné osoby však rýchlo odhalili zámer žalobkyne, teda že sa nejedná o žiadnu výrobnú vadu, ale o vadu, ktorú spôsobila žalobkyňa neodbornou manipuláciou s vozidlom. Tým, že žalobkyňa nepodala žalovanému oznámenie o vadách tovaru a dobrovoľne nechala vykonať servisný zásah do motorového vozidla, de facto vylúčila akúkoľvek možnosť žalovanému vyjadriť sa k zisteným vadám a zmarila možnosť prípadného znaleckého dokazovania, pričom servisný zásah bol vykonaný bez súhlasu žalovaného, a po vykonaní tohto zásahu už bolo nepreskúmateľné zistiť, čo bolo príčinou vady. Žalobný petit bol podaný nesprávne, nakoľko vzhľadom k tomu, že sa jednalo o odstúpenie od zmluvy, petit neobsahoval časť týkajúcu sa povinnosti žalobkyne vydať osobného motorové vozidlo a odvolateľ mal preto za to, že súd mal žalobný návrh zamietnuť, súd to však neurobil, naopak poučil žalobkyňu o nesprávnosti žalobného petitu, čím jej poskytol výhodu oproti žalovanému. Žalobkyňa samostatným podaním, na jednoznačný podnet súdu, žiadala súd aby zmenil jej žalobný petit a to tak, že žalobkyňa je povinná vydať predmetné motorové vozidlo, čím ho de facto skonvalidovala do prípustnej normy. Žalovaný sa ostro ohradil voči tomuto postupu súd a apeloval na to, že súd nemôže pripustiť takúto zmenu žaloby, súd však až po 4 rokoch vydal uznesenie, v ktorom pripustil zmenu petitu podľa § 140 ods. 1 CSP.
7. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, zákonné a navrhla aby ho odvolací súd potvrdil. Tvrdila, že postupovala v zmysle zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonnou úpravou, t.j. samotná zmluva jej umožnila v prípade akejkoľvek vady, ktorá sa vyskytne na predmete kúpy v lehote 6 mesiacov postupovať podľa § 436 a nasl. ObZ, ktoré upravuje porušenie zmluvy podstatným spôsobom. Uviedla, že postupovala v zmysle zmluvy a ust. § 436 ods. 1, 2 ObZ a listom oznámila predávajúcemu vady predmetu kúpy a zvolila si nárok daný jej ust. § 436 od. 1 ObZ a to odstúpenie od zmluvy. Následne zmluva zanikla. Namietala, že by v ustanoveniach zákona bola stanovená presná lehota pri čase oprávňujúcom oznámiť vady. Pojem bez zbytočného odkladu zákonom nie je definovaný, a preto je potrebné posudzovať ho podľa konkrétneho prípadu. Zaužívaný názor, že lehota „bez zbytočného odkladu“ predstavuje cca 8 dní sa vykladá podľa objektívnych možnosti splnenia stanovenej povinnosti. Uviedla, že Krajský súd v Košiciach zaujal stanovisko, že nie je správne pokúšať sa o paušalizovanie, maximalizovanie, či minimalizovanie tejto lehoty. Argumentovala, že dala vozidlo odtiahnuť do autorizovaného servisu a mala za to, že žalovaný ani sprostredkovateľ predaja pán Š. nedisponujú odborným technickým vzdelaním, ktoré by im umožňovalo posúdiť vady predmetu kúpy. Žalovaný podľa nej nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom toho, že žalobkyňa spôsobila vady na osobnom motorovom vozidle jeho nesprávnym užívaním a nenavrhol ani vykonanie dôkazov podporujúcich tieto jeho argumenty. Mala za to, že tvrdenia žalovaného, že ona ako žalobkyňa nie je aktívne legitimovanou na konanie neobstoja, nakoľko žalobkyňa je kupujúcou predmetného motorového vozidla. Žalovaná k vyjadreniu doložila VŠEOBECNÉ LEASINGOVÉ PODMIENKY VB LEASING SK, spol. s r. o., vzťahujúce sa k zmluve č. LZL/13/10089, pričom v ods. 9.4. je uvedené, že akékoľvek náklady súvisiace s užívaním, prevádzkou, údržbou, opravami predmetu financovania, odcudzením predmetu financovania, jeho poškodením, zničením, uplatnením zodpovednosti za vady a záruky za
akosť, zodpovednosti za škody a bezdôvodné obohatenie, vrátane trov súdneho konania, znáša v plnom rozsahu dlžník na svoj účet, teda v tomto prípade žalobkyňa. Spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r. o. je subjektom, ktorému je predávajúci povinný kúpnu cenu zaslať na uspokojenie nárokov vyplývajúcich zo zmluvy, táto spoločnosť nemá hmotnoprávny nárok na vymáhanie kúpnej ceny od predávajúceho, tento nárok patrí výlučne kupujúcemu, teda žalobkyni.
8. Žalovaný trval na tom, že žalobkyňa neoznámila žalovanému vady včas, pričom žalovaný, považoval lehotu bez zbytočného odkladu v jej dennom vyjadrení za 8 dní. Žalobkyňa sama uviedla, že učinila slobodné rozhodnutie nekontaktovať žalovaného, hoci ho bez akýchkoľvek obmedzení kontaktovať mohla, a preto žalovaný dôvodil, že žalobkyňa sa potom nemôže domáhať žiadnej právnej ochrany. Žalobkyňa je podľa žalovaného nositeľkou dôkazného bremena, že vady oznámila včas, a že lehota 14 dní spĺňa kritériá oznámenia vád bez zbytočného odkladu. Žalobkyňa však žiaden takýto dôkaz neprodukovala, preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Súd neskúmal, či došlo k podstatnému alebo k nepodstatnému porušeniu kúpnej zmluvy. Nie každá vada predmetu kúpy sa považuje za podstatné porušenie kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že k rozobratiu vozidla došlo ešte pred zaslaním oznámenia o vadách predmetu kúpy, teda žalobkyňa umožnila s predmetom kúpy manipulovať, rozobrať ho, prípadne zastrieť pravý dôvod poruchy predmetu kúpy a mal za to, že toto konanie žalobkyne je špekulatívne s úmyslom poškodiť práva žalovaného.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), c), d), f) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zatiaľ predčasné, preto napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Podľa § 409 ods. 1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
11. Podľa § 425 ods. 1 ObZ predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúceho zo záruky za akosť tovaru tým zjavne nie sú dotknuté.
12. Podľa § 428 ods. 1, 2, 3 ObZ právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
13. Podľa § 436 ods. 1 ObZ ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
14. Podľa § 436 ods. 2 ObZ voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej
dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
15. Podľa § 436 ods. 3 ObZ ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
16. Podľa § 344 ObZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
17. Podľa § 345 ods. 2 ObZ na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
18. Podľa § 349 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
19. Podľa § 441 ods. 1, 2 ObZ kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu. Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.
20. Podľa § 441 ods. 3 ObZ ustanovenie odseku 2 však neplatí, a) ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.
21. V preskúmavanej veci je z hľadiska skutkového stavu nesporné, že medzi sporovými stranami bola platne uzavretá kúpnopredajná zmluva, z ktorej vyplýva, že sa uzatvára podľa ustanovení Obchodného zákonníka a ktorej text bol vopred pripravený (je to zrejmé z tlačiva, ktoré bolo použité na zmluvu) spoločnosťou VB LEASING, spol. s r. o., ktorá kupujúcej (v tomto konaní žalobkyňa) poskytla na kúpu motorového vozidla (špecifikovaného v bode 1. odôvodnenia) úver 15.400 € (dohodnutá kúpna cena bola 22.000 €, žalobkyňa zaplatila žalovanému pri uzavretí zmluvy sumu 6.600 €). Z čl. VII. zmluvy nazvanom „Záruka za akosť“ vyplýva, že predávajúci t.j. žalovaný, preberá záväzok, že predmet kúpy bude po dobu 6 mesiacov plynúcich odo dňa prevzatia predmetu kúpy kupujúcim spôsobilý na riadne, neobmedzené a nerušené užívanie a v prípade, že sa v tejto lehote vyskytnú na predmete kúpy akékoľvek vady, budú zmluvné strany postupovať v zmysle ust. §§ 436 a nasl. ObZ.
22. Súd prvej inštancie skúmajúc platnosť odstúpenia žalobkyne od kúpnej zmluvy uzavrel, že toto je platné, lebo žalobkyňa využila ust. čl. VII kúpnej zmluvy a listom z 12.11.2013 oznámila včas, v lehote 12 dní žalovanému konkrétne vady na motorovom vozidle (vozidlo sa malo stať nepojazdným 30.10.2013).
23. Právo na odstúpenie od zmluvy sa uplatňuje mimosúdnou cestou jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi zmluvy. Odstúpenie sa stane účinným (perfektným), len čo prejav o odstúpení dôjde druhému účastníkovi. Účinky odstúpenia od zmluvy v obchodných vzťahoch nastávajú okamihom odstúpenia (ex nunc). Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda spravidla aj zánik práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy.
24. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nedôvodne namietal nedoručenie zásielky obsahujúcej odstúpenie žalobkyne od zmluvy, pretože táto zásielka mu bola doručovaná na adresu uvedenú v ním podpísanej kúpnej zmluve a žalobkyni, resp. jej advokátke bola zásielka vrátená poštovým podnikom s oznámením poštového doručovateľa, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Odstúpenie od zmluvy sa teda dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol súd prvej inštancie v súvislosti s doručovaním odstúpenia od zmluvy žalovanému a s fikciou doručenia, na ktoré v podrobnostiach poukazuje a má za to, že argument žalovaného, že nepoznal dôvody odstúpenia je nedôvodný už aj vzhľadom na to, že sa o nich dozvedel v rámci prebiehajúceho konania.
25. Právo kupujúceho z vád tovaru, v tomto prípade žalobkyňou uplatnené odstúpenie od zmluvy, sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo kupujúci vady zistil. Súd prvej inštancie konštatoval, že motorové vozidlo sa stalo nepojazdným 30.10.2013 a po jeho odtiahnutí a diagnostikovaní vád autorizovaným servisom, žalobkyňa listom z 12.11.2013 odstúpila od zmluvy a zároveň oznámila vady motorového vozidla predávajúcemu, z čoho súd vyvodil, že žalobkyňa postupovala bez zbytočného odkladu a včas. Odvolací súd by sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade lehotu 12 dní, v ktorej malo dôjsť k oznámeniu vád predávajúcemu (žalovanému) možno považovať za lehotu bez zbytočného odkladu a včas, ak by z obsahu spisu jednoznačne vyplývalo, že k poruche motorového vozidla z dôvodu vytknutých vád došlo 30.10.2013, ako to na pojednávaní dňa 9.3.2015 prvýkrát v konaní uviedla žalobkyňa. Okrem jej tvrdenia však v spise nie je žiaden dôkaz túto okolnosť preukazujúci, a za takéhoto stavu nemožno jednoznačne uzavrieť, že pokiaľ žalobkyňa listom z 12.11.2013 oznámila žalovanému, že odstupuje od zmluvy pre konkrétne vymedzené vady, urobila tak bez zbytočného odkladu a včas po ich zistení. V odstúpení od zmluvy, v žalobe samotnej ani vo vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu o okamihu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vadách, nie je žiadna zmienka. Z tohto dôvodu, aj keby bol žalovaný prevzal odstúpenie od zmluvy a súčasne vytknutie vád, nemal by možnosť vyhodnotiť, či k tomuto právnemu úkonu došlo bez zbytočného odkladu po tom, čo boli žalobkyňou zistené. Treba tiež poukázať na to, že v texte listiny z 12.11.2013 o oznámení vád a odstúpení od zmluvy je uvedené „ Po prevzatí uvedeného predmetu kúpy sa postupne na motorovom vozidle vyskytlo viacero vád, a to: rozpadnutý zotrvačník, poškodená spojka a tesnenie pod spojkou, poškodený klinový remeň a poškodený motor - vynecháva pri vysokých otáčkach. V dôsledku uvedených závad sa auto momentálne nachádza v autorizovanom servise“. Z textu listiny vyplýva, že jednotlivé vytknuté vady sa vyskytovali postupne - pre účinné odstúpenie od zmluvy z dôvodu vytknutých vád, vzhľadom na ich postupný výskyt, je nutné zistiť, kedy sa ktorá konkrétna vada na motorom vozidle vyskytla, aby bolo možné posúdiť, či ich žalobkyňa oznámila žalovanému bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistila. Ani z tejto listiny nie je možné zistiť, odkedy sa motorové vozidlo nachádzalo v servise, teda kedy tam bolo odtiahnuté a kvôli ktorej z vytknutých vád. K samotným vadám, ktoré sú uvedené v odstúpení od zmluvy odvolací súd poukazuje na výpoveď žalobkyne na pojednávaní (v ktorej nevysvetlila, prečo s údajným odtiahnutím auta do servisu oboznamovala svedka Š. ale žiadnym spôsobom žalovaného), v ktorej uviedla, že poškodený bol tretí valec, ostatné vady nespomínala. Svedok Š. vypovedal, že od žalobkyne sa dozvedel, že motorové vozidlo bolo zadreté na štvrtom valci. Ak teda súd vytkol žalovanému, že napriek svojmu tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal v konaní, že k vadám vozidla došlo neodbornou manipuláciou žalobkyne, prípadne iných osôb, žalobkyňa doposiaľ podľa názoru odvolacieho súdu neuniesla dôkazné bremeno vo vyššie uvedenom smere, teda že došlo k splneniu všetkých podmienok pre účinné a platné odstúpenie od kúpnej zmluvy.
26. Súdu prvej inštancie treba vytknúť, že nevenoval žiadnu pozornosť rozporom v prejavoch vôle žalobkyne. Žalobkyňa zastúpená advokátkou adresovala žalovanému jednostranný právny úkon, odstúpenie od zmluvy dňa 12.11.2013. V priebehu celého konania žalujúca strana tvrdila, že ide o platné odstúpenie od zmluvy. Ako bolo už vyššie uvedené, účinky odstúpenia od zmluvy v obchodných vzťahoch nastávajú okamihom odstúpenia (ex nunc), dôsledkom je zánik zmluvy. Ak mala žalobkyňa za to, že platne prejavila vôľu (teda jej vôľa bola určitá, vážna, zrozumiteľná) odstúpiť od kúpnej zmluvy a zmluva zanikla, nie je zrejmé, čo ju viedlo k tomu, že následne po zániku zmluvy, vynaložila finančné prostriedky na opravu motorového vozidla (viď faktúry z marca 2014), ktorého vlastníčkou sa už nemala cítiť, vzhľadom na ňou tvrdené platné odstúpenie od zmluvy.
27. V spornom prípade pri splnení podmienok odstúpenia od zmluvy ide o synalagmatický vzťah, pri ktorom sú strany povinné si vydať vzájomné plnenie. Súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti nezaoberal ust. § 441 ods. 2 ObZ, podľa ktorého účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal, kedy to neplatí upravuje ustanovenie § 441 ods. 3 a 4 ObZ. Predávajúci je podľa tohto ust. chránený v tých prípadoch, kedy by musel prevziať tovar v zmenenom stave, teda tovar, ktorý je znehodnotený, zničený, ktorý by pre predávajúceho nemal žiadne ďalšie hospodárske využitie. Naproti tomu je kupujúci chránený výnimkami v tých prípadoch, kedy by aplikácia zásady, že tovar je možné vrátiť len v pôvodnom stave, viedla k jeho znevýhodneniu a zníženiu dôsledkov zodpovednosti za vady.
28. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní odstráni nedostatky doterajšieho rozhodovania a zabezpečí pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, vysporiada sa s listinnými dôkazmi aj ďalšími dôkazmi vykonaným vo veci procesne predpísaným spôsobom, umožní stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a vysporiada sa aj so skutočnosťami namietanými v odvolaní. Po prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.
29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).