Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/142/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej, členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: A. K. s.r.o., so sídlom D. XXA/XXXX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: AK T.. I.. L. K. s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX. S., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: N., so sídlom C. XX, XXX XX Q. Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX. zo dňa XX. J. XXXX, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote sa domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH v sume 676,94 eur žalobcovi v zmysle za zdaňovacie obdobie december 2017 a dorúbení dane v sume 1.621,06 eur z dôvodu neuznania odpočítanej DPH z faktúry vystavenej dodávateľskou spoločnosťou V. K. s.r.o..

2. Žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, neúplného zistenia skutkového stavu, arbitrárnosti rozhodnutia, ktoré je v rozpore s rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu A. pob. U. Q. č. XXXXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX bolo žalobcovi určené zaplatiť rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie XX/XXXX v sume 2.298,- eur, pozostávajúci z nepriznaného nadmerného odpočtu v sume 676,94 eur a vyrubenej dane v sume 1.621,06 eur, a to na základe záveru správcu dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane v celkovej hodnote 2.298,- eur z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXX od dodávateľa V. K. s.r.o., nakoľko neboli preukázané podmienky na ich uplatnenie uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 zák. o DPH. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie dňa 05.06.2019, na základe ktorého N. D. P. - žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie správcu dane z 30.04.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že správca dane v rozhodnutí neuviedol dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých svoje rozhodnutie založil a nedostatočne zistil skutkový stav. Správca dane mal podľa žalobcu v ďalšom konaní v súlade s rozhodnutím odvolacieho orgánu doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, vykonať ďalšie dokazovanie v potrebnom rozsahu na správne posúdenie veci a zabezpečiť dôkazy, ktoré povedú k objasneniu skutkového stavu. Prvostupňový správny orgán po údajnom doplnení dokazovania vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozhodol rovnako ako vo svojom prvom rozhodnutí.

Aj proti tomuto druhému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - správcu dane žalobca podal odvolanie, na základe ktorého potom žalovaný svojim rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie správcu dane potvrdil.

3. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane ako prvostupňový správny orgán nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu uložil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí druhostupňový orgán N. D. P. - žalovaný a nedoplnil dostatočne dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, nevykonal ďalšie dokazovanie v potrebnom rozsahu na správne posúdenie veci a nezabezpečil dôkazy, ktoré by mali viesť k objasneniu skutkového stavu. Na tieto všetky skutočnosti poukazoval vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, avšak bezvýsledne, pretože žalovaný svojim posledným konečným rozhodnutím, ktoré je napadnuté touto všeobecnou správnou žalobou rozhodnutie správcu dane potvrdil, keď žalovaný konštatoval, že správca dane doplnil dokazovanie podľa právneho názoru žalovaného vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vykonal ďalšie dokazovanie v potrebnom rozsahu.

4. Žalobca prezentoval právny názor, že dôkazné bremeno si riadne splnil a z jeho strany v zmysle zákona ho aj vyčerpal, pričom je nepochybné a počas daňovej kontroly aj preukázané, že ako daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou, ktorá je zároveň dodacím listom s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných tovarov od dodávateľa V. K. s.r.o.. Predmetný obchod a jeho reálne uskutočnenie bolo potvrdené splnomocneným zástupcom žalobcu Bc. L. D., ktorý v mene žalobcu celý obchod dohadoval, ako aj bývalým konateľom spol. V. K. s.r.o. p. U. B. ako dodávateľom. Spoločnosť V. K. s.r.o. ako dodávateľa si žalobca preveroval z verejne dostupných zdrojov (napr. obchodný register, finstat, stránka o neplatičoch DPH a podobne dostupných portálov). V konaní bolo preukázané, že dodávateľ spol. V. K. s.r.o. riadne faktúru vo svojom účtovníctve zaevidoval a táto bola súčasťou kontrolného výkazu za mesiac XX/XXXX. Skutočnosť, že si dodávateľ spol. V. K. s.r.o. uplatnila daň na vstupe z faktúr od iného dodávateľa, výsledkom čoho bol nadmerný odpočet DPH a v konečnom dôsledku nebola DPH dodávateľom V. K. s.r.o. odvedená, nemohol žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť a o tejto skutočnosti ani nevedel a ani sa o nej nemal ako dozvedieť.

5. Žalobca namietal, že podľa , je povinnosťou správcu dane v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný podľa žalobcu v odôvodnení popisným spôsobom odôvodnil postup správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly, z ktorého však vyplýva, že správca dane prakticky sa zameral na kontrolu dodávateľa žalobcu a nedostatky zistené v spoločnosti V. K. s.r.o. preniesol na žalobcu so záverom, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by uvedená spoločnosť vykonala plnenie zo zdaniteľného obchodu. Správca dane ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazujú na to, že povinnosť dôkazného bremena spočívajúca na platiteľovi, sa vzťahuje aj na jeho povinnosť preukázať vierohodnosť a správnosť ním vedených povinností evidencií alebo záznamov, čo sa mu však vzhľadom na výsledky dokazovania nepodarilo preukázať a pochybnosti správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov neodstránil. Žalobca mal za to, že správca dane v danom prípade nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva Európskej únie. Dôkazné bremeno podľa žalobcu, že u iného daňového subjektu, v danom prípade dodávateľskej spoločnosti V. K. s.r.o. preukázateľne došlo k podvodnému konaniu, o ktorom by mali vedieť, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Správca dane však takéto dokazovanie o tom, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím a poskytnutím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom nevykonal, a teda neuniesol tak dôkazné bremeno. Skutočnosti vymedzené v , v nadväznosti na v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov.

6. Žalobca namietal zistenia správcu dane, že kontrolovaný daňový subjekt sa stal súčasťou vykonštruovaného reťazca daňových subjektov, v ktorom bol narušený princíp neutrality DPH, spočívajúci v nárokovaní odpočítania dane, ktorá nebola na začiatku reťazca odvedená do ŠR, nakoľko správca dane žiadne takéto dokazovanie (o vedomosti žalobcu o podvode) nevykonal a vedomosť žalobcu o nejakom daňovom podvode nepreukázal. Žalobca mal za to, že dôkazné bremeno bolo v danom prípade na správcovi dane, čo uviedol aj sám žalovaný: „Správca dane preukázal, že tovar platiteľovi nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, čím bol porušený § 51 zákona o DPH“. Žalobca

uviedol, že mu nie je zrejmé akým spôsobom a na základe akých dôkazov mal správca dane uvedenú skutočnosť preukázať.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. On, ako i správca dane postupovali v zmysle procesno-právneho predpisu (daňový poriadok), ako aj hmotnoprávneho predpisu (zákon o DPH). Žalovaný uviedol, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane pri koncipovaní svojich skutkových a právnych záverov vychádzal predovšetkým z nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa a subdodávateľa, nepredloženia účtovných a daňových dokladov deklarovaného dodávateľa a subdodávateľa, nepresvedčivej svedeckej výpovede bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti V. K. s.r.o. U. B. (ako konateľ a vlastník spoločnosti nedisponoval informáciami, ktorými by mal pri výkone reálnej podnikateľskej činnosti disponovať, napr. o sídle alebo o konkrétnych obchodných partneroch) a z daňových priznaní a kontrolných výkazov platiteľa a dodávateľov, z ktorých vyplynulo, že deklarovaná subdodávateľská spoločnosť L. s.r.o. si vykázanú daňovú povinnosť ponížila plneniami od jediného subdodávateľa D..K., ktorý daňové priznanie nepodal a daň nepriznal, na základe čoho došlo k daňovému úniku, pretože daň, ktorú si platiteľ odpočítal, nebola na začiatku zisteného reťazca odvedená do štátneho rozpočtu. Podľa žalovaného v daňovom konaní bolo zistené, že žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa V. K. s.r.o. Dodávateľ V. K. s.r.o. deklaroval nadobudnutia len od jedného dodávateľa L. s.r.o. a spoločnosť L. s.r.o. deklarovala nadobudnutia len od jedinej spoločnosti D..K., s.r.o. Spoločnosť D..K., s.r.o. nepodala daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie a posledné nulové daňové priznanie k DPH podala za 1. štvrťrok 2017. Týmto v podstate spoločnosť D..K., s.r.o. deklarovala, že už od tohto obdobia nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, a teda nemohla dodať žiadny tovar spoločnosti L. s.r.o. Následne spoločnosť L. s.r.o. nemohla tovar dodať spoločnosti V. K. s.r.o. a ani spoločnosť V. K. s.r.o. nemohla tovar dodať žalobcovi. Dodávateľská spoločnosť V. K. s.r.o. je nekontaktná, nepreberá zásielky a nekomunikuje so správcom dane. Bývalý konateľ spoločnosti V. K. s.r.o. U. B. nikdy osobne na sídle spoločnosti nebol a nepredložil doklady o prevode firmy. Výpoveď svedka bola nepresvedčivá, nakoľko U. B. nedisponoval ani základnými informáciami o činnosti dodávateľskej spoločnosti V. K. s.r.o. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie december 2017 v spoločnosti V. K. s.r.o. bola ukončená z dôvodu, že daňový subjekt V. K. s.r.o. k daňovej kontrole nepredložil žiadne daňové doklady a nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zanikol. Spoločnosti V. K. s.r.o. bola z dôvodu neplnenia si svojich zákonných povinností a nepreukázania ekonomickej činnosti zrušená registrácia k DPH. Deklarovaná subdodávateľská spoločnosť L. s.r.o. je rovnako nekontaktná, nepreberá zásielky a nekomunikuje so správcom dane. Pre všetky spoločnosti v reťazci platí, že nezamestnávali žiadnych zamestnancov, nevlastnili žiaden majetok, t. j. nepreukázali, že by mali vytvorené reálne predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti. Dodávateľ je spoločnosť bez obchodnej histórie, o ktorej sa z verejne dostupných zdrojov nedajú zistiť žiadne bližšie informácie o jej podnikateľskej činnosti, o poskytovaných tovaroch, resp. službách. Správcovi dane nebolo objasnené, odkiaľ platiteľ vedel, že práve dodávateľ V. K. s.r.o. disponuje fakturovaným tovarom. Deklarovaný dodávateľ V. K. s.r.o., ako aj deklarovaný subdodávateľ L. s.r.o. vykázali vo svojich daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 takmer rovnakú sumu zdaniteľných plnení a rovnakú sumu odpočítania dane a ich daňové povinnosti sa blížia k nule. Zároveň predpokladaný dodávateľ (na základe kontrolných výkazov) D..K. s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2017 daňové priznanie k DPH nepodal. Tieto spoločnosti sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, deklarujú že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov. Z podaných daňových priznaní možno vyvodiť pochybnosti vedúce k tomu, že daňové priznania boli podávané len formálne, za účelom potvrdenia fakturačných tokov, bez reálnych zdaniteľných plnení. Žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že k dodávke tovaru od deklarovaného dodávateľa V. K. s.r.o. nedošlo. Konateľka kontrolovaného daňového subjektu sa v rámci ústneho pojednávania vyjadrovala vo všeobecnej rovine, pričom nevedela uviesť bližšie okolnosti realizácie zdaniteľného obchodu. Zo strany platiteľa ani dodávateľa nebolo preukázané, od koho bola fakturovaná izolačná chémia nadobudnutá. Konateľ dodávateľa V. K. s.r.o. U. B. vo svojej svedeckej výpovedi označil spoločnosť L. s.r.o. ako spoločnosť, od ktorej predmetnú izolačnú chémiu nakúpil, čo však pri ďalšom dokazovaní nebolo potvrdené, ani podporené žiadnymi listinnými

dokladmi ani dôkazmi. K námietke žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie povinností dodávateľom žalovaný uviedol, že žalobca pri výbere svojich obchodných partnerov musí pristupovať s maximálnou opatrnosťou, aby potom v prípade daňovej kontroly nemal problém so splnením si vlastnej dôkaznej povinnosti. Preto musí byť v jeho záujme uchovávať a predložiť pre účely daňových orgánov všetky prostriedky a dôkazy, ktorými preukáže skutočnosti, ktoré sú predmetom jeho účtovníctva. K námietke žalobcu, že správca dane môže odmietnuť nárok na odpočet DPH len v tom prípade, ak by táto transakcia bola súčasťou daňového podvodu, o ktorom platiteľ vedel alebo vedieť mal žalovaný uviedol, že správca dane v uvedenom prípade nehovoril o daňovom podvode. Žalobca však podľa žalovaného nepreukázal, že plnenie bolo dodané tak, ako je deklarované dodávateľom uvedeným na faktúre, deklarovaným spôsobom a v deklarovanom rozsahu. Išlo o obchod, v ktorom bola spochybnená existencia prevádzaného tovaru od dodávateľa uvedeného na spornej faktúre, a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Platiteľ v uvedenom prípade porušil hmotnoprávne podmienky, ktoré stanovuje zákon o DPH. Správca dane preukázal, že tovar platiteľovi nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, čím bol porušený § 51 zákona o DPH. Keďže tovar nebol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a zároveň nevzniklo platiteľovi právo odpočítať daň z tovarov podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

9. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (, ), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ) a po oboznámení sa s administratívnym spisom správnych orgánov a písomnými vyjadreniami účastníkov konania dospel k jednomyseľnému záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech a žalobu, bez nariadenia pojednávania vo veci, nakoľko ani jeden z účastníkov konania nežiadal o nariadenie pojednávania, zamietol ako nedôvodnú z týchto dôvodov:

10. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, na základe ktorých žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH za mesiac december 2017 z faktúr od dodávateľskej spoločností V. K., s.r.o. z dôvodu, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie tovaru touto spoločnosťou.

11. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným, správny súd zistil nasledovné:

- Dňa 16.04.2018 správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017.

- V zdaňovacom období december 2017 si žalobca uplatnil odpočet DPH i z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX od dodávateľskej spoločnosti V. K., s.r.o., za dodanie tovaru J. F10kg, (25kusov), J. W 5kg (25ks), V. 390 10 kg (30 ks) v cene tovaru 11.490,- eur bez DPH a sumy DPH 2.298,- eur.

- Správca dane v daňovej kontrole vykonal šetrenie týkajúce sa uplatneného odpočtu DPH a dňa 07.01.2019 vyhotovil protokol, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, doručil žalobcovi dňa 28.01.2019. V protokole bol vyčíslený rozdiel medzi uplatneným odpočtom v sume 676,94 eur a vyrúbenej vlastnej daňovej povinnosti žalobcu v sume 1.621,06 eur.

- Žalobca sa v stanovenej lehote k protokolu vyjadril, nesúhlasil so zisteniami správcu dane a žiadal doplniť dokazovanie.

- Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie na pojednávaní dňa 05.04.2019 vypočul navrhovaného svedka, pričom žalobca nemal pripomienky k zápisnici,

- Následne dňa 30.04.2019 vydal prvostupňové rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa vyrúbil žalobcovi neuznal odpočet v sume 676,94 eur a vyrúbil DPH v sume 1621,06 eur za zdaňovacie obdobie december 2017.

- Správca dane žalobcovi neuznal odpočet DPH od dodávateľskej spoločnosti V. K., s.r.o., za nákup tovaru Apoflex F10kg, (25kusov), Apoflex W 5kg (25ks), Epoxigrund 390 10 kg (30 ks), keď dospel k záveru, že sa nepodarilo relevantne preukázať dodávku tovaru konkrétnym subjektom.

- Voči rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca.

- Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX správcu dane zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Uložil povinnosť doplniť dokazovanie tak, aby boli prijaté jednoznačné závery, či tovar bol skutočne dodaný deklarovaným dodávateľom, alebo nie.

- Žalovaný predĺžil správcovi dane lehotu na rozhodnutie na základe žiadosti o 180 dní.

- Správca dane oznámil listom zo dňa 20.03.2020 žalobcovi skutočnosti zistené doplneným dokazovaním a určil mu lehotu 8 dní na vyjadrenie. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 27.03.2020.

- Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa žalobcovi neuznal odpočet v sume 676,94 eur a vyrúbil DPH v sume 1621,06 eur za zdaňovacie obdobie december 2017. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k reálnemu plneniu podľa deklarovaného zdaniteľného obchodu, keď boli spochybnené, že tovar dodala spoločnosť V. K., s.r.o., nakoľko daňové subjekty vystupujúc v reťazci D..K., - L. s.r.o.,

- V. K., s.r.o., preverovaný tovar reálne nedodali. Správca dane spochybnil reálnu činnosť subjektov zúčastnených v reťazci, ktorých činnosť spočívala len vo vystavovaní faktúr bez ekonomickej podstaty, podávaní daňových priznaní a kontrolných výkazov s cieľom formálne splniť podmienky uvedené v zákone.

- Voči rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca.

- O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutkový stav zistený správcom dane a vykonané šetrenie, citoval zákonné ustanovenia zák. o DPH podľa ktorých vec správca dane správne posúdil a stotožnil sa so záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru spoločnosťou V. K., s.r.o., keď táto spoločnosť deklarovala nadobudnutie od spoločnosti L. s.r.o., a táto spoločnosť od spoločnosti D..K., s.r.o., ktorá podľa dostupných údajov v čase údajnej dodávky už nerealizovala žiadnu činnosť. Žalovaný rovnako ako správca dane z vykonaného dokazovania uzavrel, že k dodávke tovaru od deklarovaného dodávateľa V. K., s.r.o. nedošlo. Konateľka žalobcu sa vyjadrovala vo všeobecnej rovine, pričom bližšie okolnosti uviesť nevedela. Nebolo preukázané, od koho bola nadobudnutá chémia. Tvrdenia svedka U. B. neboli preukázané žiadnym dokladom ani dôkazom. Žalovaný tiež v rozhodnutí uviedol, že deklarovaný dodávateľ V. K. s.r.o., ako aj deklarovaný subdodávateľ L. s.r.o. vykázali vo svojich daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 takmer rovnakú sumu zdaniteľných plnení a rovnakú sumu odpočítania dane a ich daňové povinnosti sa blížili k nule. Zároveň predpokladaný dodávateľ (na základe kontrolných výkazov) D..K. s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2017 daňové priznanie k DPH nepodal. Tieto spoločnosti sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, deklarujú, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov. Žalovaný súhlasil v rozhodnutí s právnym záverom správcu dane, že pochybnosti o reálnosti fakturovanej dodávky sú založené na relevantných faktoch, ktoré nesvedčia možnosti, že by označený dodávateľ V. K., s.r.o., mohol reálne dodať žalobcovi tovar uvedený na faktúre, a preto podľa žalovaného takáto faktúra nepredstavuje zákonný podklad na odpočet DPH. Žalovaný záverom uviedol, že vzhľadom na nepredloženie takých dôkazov, ktoré by preukazovali dodávku deklarovaného tovaru spoločnosťou V. K., s.r.o., nepreukázal ani žalobca ako platiteľ dane splnenie zákonných podmienok na odpočet DPH. Žalovaný poukázal na to, že správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť a pravdivosť dokladov predložených žalobcom a žalobca jeho pochybnosti nevyvrátil. Námietky žalobcu v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné, pričom poukázal i na judikatúru NS SR. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, rozhodnutie dostatočne odôvodnil a vec správne právne posúdil.

12. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

13. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

14. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

15. Podľa , správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

16. Podľa , pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

17. Podľa , daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

18. Podľa , správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

19. Podľa , správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

20. Podľa , ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

21. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov pred jeho vydaním, správny súd dospel k záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili a dôsledne sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, svoje rozhodnutia náležite odôvodnili.

22. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle a a nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný ( ), a to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH.

23. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne a dôvodne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , týkajúce sa dôkazného bremena daňového subjektu a správny súd sa stotožnil s jeho názorom, že v prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľských spoločnosti V. K., s.r.o., ktorá okrem nedostatočnej výpovede svedka

- bývalého konateľa uvedenej spoločnosti, pri absencii akéhokoľvek ďalšieho dôkazu, nemohla obstáť. Správny súd poukazuje na to, že žalobca samotným predložením faktúry a účtovných dokladov ešte nevyčerpal svoje dôkazné bremeno, keďže ide o formálne doklady, ktoré nepreukazujú skutočné dodanie tovaru a služieb konkrétnym dodávateľom, ktorý nevedel uviesť ďalšie okolnosti obchodu, rovnako ako konateľka žalobcu. V prejednávanej veci správca dane spochybnil, že obchodné transakcie skutočne prebehli spôsobom deklarovaným na faktúre, keďže dodávateľská spoločnosť nepredložila žiadne doklady, preukazujúce vznik ich daňovej povinnosti a dodanie tovaru a služieb žalobcovi a súčasne rovnaké okolnosti boli preukázané v celom reťazci dodávateľov, kde prvotný dodávateľ (D. K., s.r.o.) nevykazoval v rozhodnom období žiadnu činnosť. Nešlo o riadne fungujúce spoločnosti, ktoré si plnia

svoje daňové povinnosti, nemali vytvorené prevádzkové priestory na dodanie tovarov, nemali žiadnych zamestnancov, ani žiaden majetok, ako ani technické a personálne predpoklady na ich výkon. Dôkaz v podobe svedeckej výpovede bývalého konateľa dodávateľa, nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu so spoločnosťou uvedenou na faktúre, pričom ďalšiu súčinnosť svedok neposkytol a zostal nekontaktný. Správca dane a žalovaný, preto správne vyhodnotili svedeckú výpoveď ako nepreukaznú, keďže ďalšiu súčinnosť svedok neposkytol na potvrdenie ním tvrdených skutočností. Správca dane a žalovaný správne vyhodnotili dôkazy vo vzájomných súvislostiach a správny súd sa stotožňuje s ich záverom, že nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb žalobcovi V. K., s.r.o. s prihliadnutím na to, že pre všetky spoločnosti v reťazci platilo zistenie, že nezamestnávali žiadnych zamestnancov, nevlastnili žiaden majetok, t. j. nepreukázali. že by mali vytvorené reálne predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti. Dodávateľom bola spoločnosť bez obchodnej histórie, o ktorej sa z verejne dostupných zdrojov nedajú zistiť žiadne bližšie informácie o jeho podnikateľskej činnosti.

24. Námietku žalobcu, že žalovaný a správca dane nesprávne (neúplne) zistili skutkový stav správny súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil ako nedôvodnú. Správne orgány dôvodne spochybnili odpočet DPH od uvedených dodávateľskej spoločnosti a žalobca pochybnosti nevyvrátil, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazy správne orgány hodnotili vo vzájomných súvislostiach v zmysle Daňového poriadku a v rozhodnutí uviedli svoju správnu úvahu, odôvodnili, z akých dôvodov neuznali uplatnený odpočet DPH žalobcovi, poukázali na jednotlivé ustanovenia príslušného zákona - o DPH, podľa ktorých vo veci rozhodovali, ako i na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veciach odpočtu DPH. Správne orgány na žalobcu neprenášali bezdôvodne dôkazné bremeno, ale až na základe vlastného šetrenia, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom, pričom na ťarchu žalobcu nepripísali neplnenie daňových povinností dodávateľských spoločností, ale žiadali preukázanie fakturovaných dodaní konkrétnym dodávateľom. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, a preto daňový subjekt má možnosť si zaobstarať dôkazy, ktoré preukážu reálnosť zdaniteľného plnenia, z ktorého si uplatňuje odpočet DPH. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Preto, ak si žalobca uplatnil odpočet DPH, mal sa správať obozretne a zabezpečiť si okrem faktúr, či pokladničných blokov ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali reálnosť fakturovaných plnení a vyvrátili pochybnosti správnych orgánov.

25. Správny súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí zo dňa 27.06.2019. "Daňový subjekt zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje, teda že prijal zdaniteľné plnenia v rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených dokladov a od dodávateľa uvedeného na faktúre. Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu nárok na odpočet dane len z dôvodu zneužitia práva alebo pre účasť na daňovom podvode. Inak platí zásada neutrality dane, v zmysle ktorej má byť podnikateľ (zdaniteľná osoba) plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použil na uskutočnenie ekonomických aktivít podliehajúcich DPH. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku nároku na odpočet dane zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si nárok uplatnil, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno len na správcovi dane".

26. K rozsahu dokazovania v daňovom konaní sa NS SR vyslovil už v rozsudku sp. zn. zo dňa 18.06.2013, v ktorom uviedol, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ K otázke, kto nesie v daňovom konaní dôkazné bremeno, sa NS SR vyslovil v rozsudku sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s nálezom ÚS SR sp. zn. -17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom

stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Obdobne judikoval NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. , v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ K totožným záverom dospel NS SR aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 23.02.2017. 27. V prejednávanej veci správne orgány neuznali odpočet DPH žalobcovi primárne z dôvodu, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia ako deklarovala sporná faktúra, a nie pre zneužitie práva alebo účasti na daňovom podvode, hoc sa uvedené v rozhodnutí správcu dane spomínalo. Správca dane aj žalovaný za základný dôvod neuznania odpočtu DPH zo spornej faktúry označili skutočnosť, že bolo preukázané, že tovar nedodal označený dodávateľ na faktúre, nakoľko tento na uvedené nemal materiálne, personálne prostriedky a kapacity na dodanie tovaru, pričom bol vážne spochybnený aj reťazec predchádzajúcich dodávateľov, a preto sporná faktúra nezodpovedala skutočnosti. Z uvedeného dôvodu správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, týkajúcu sa nepreukázania jeho vedomosti o zneužívajúcom či podvodnom konaní a odvolávanie sa na judikatúru ESD a dôkazné bremeno správcu dane, nakoľko uvedená skutočnosť nebola podstatou pre nepriznanie odpočtu DPH, a preto vyriešenie uvedenej otázky nemalo zásadný vplyv na konanie. Správny súd teda zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o identite skutočného dodávateľa, na základe sporných faktúr, sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy, týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postupy správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné.

28. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov námietky žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

29. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. S poukazom na uvedené skutočnosti, správny súd žalobcu podľa vyššie citovaného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol, keď žalovaný vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, dôkazy správne vyhodnotil a vec správne po právnej stránke posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. V konaní pred správnymi orgánmi nebol zistený postup v rozpore s Daňovým poriadkom.

31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní pred súdom žiadne trovy nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.