Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-101-2019.pdf
PDF · 181.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/101/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobkyne: X.. A. H., so sídlom U. XXXX/X, T., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 25.04.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.08.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobkyni podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane v sume 5.500,60 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z.z.“) za zdaňovacie obdobie február 2015.
2. Podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov navrhla zrušiť nielen napadnuté rozhodnutie žalovaného, ale aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa poukázala na viaceré pochybenia správnych orgánov v konaní, ktoré preukazujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane. Namietala, že nebola vyzvaná na odstránenie pochybností o pravdivosti alebo úplnosti podaných daňových priznaní v zmysle § 17 ods. 1 daňového poriadku, taktiež poukázala na § 17 ods. 2 a 3, § 44 ods. 1, § 46 ods. 1 a § 46 ods. 3, daňového poriadku, pričom namietla, že v rozpore s týmito ustanoveniami jej nebola stanovená
žiadna lehota, nebola teda žiadnym spôsobom informovaná, že by správca dane nadobudol akékoľvek pochybnosti o podaných daňových priznaniach. Namietala, že správca dane počas daňovej kontroly žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo by malo existovať dôvodné podozrenie, že účtovné doklady budú pozmenené. Na začatie daňovej kontroly bez oznámenia podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku nebol daný žiadny dôvod. V zápisnici o začatí daňovej kontroly správca dane uviedol ako dôvod začatia daňovej kontroly ,,dôvodné podozrenie, že účtovné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené“, čo však nebolo žiadnym spôsobom zdôvodnené a preukázané. Namietala, že je absolútne nelogické a vylúčené, aby akokoľvek zasiahla do účtovných dokladov, ktoré boli zaistené políciou a nachádzali sa v dispozícii polície. Správca dane pred tým, než prezentoval a vyhodnotil akékoľvek skutočnosti a dôkazy, tvrdil, že žalobkyňa si v jednotlivých zdaňovacích obdobiach neoprávnene uplatnila odpočítanie DPH od dodávateľov F. Q.., organizačná zložka, K. I. s.r.o., A., s.r.o., čo je neprípustné, nakoľko tým prezumoval vinu a takéto zameranie daňovej kontroly napĺňa skutkovú podstatu zaujatosti osôb, ktoré daňovú kontrolu vykonávali.
4. Žalobkyňa ďalej namietala postup správcu dane pri prevzatí a odovzdávaní dokladov a zápisnicu o vykonaní úkonu zo dňa 29.05.2018, tiež nedodržanie lehoty na rozhodnutie žalovaného, nakoľko upovedomeniami zo dňa 14.11.2018 oznámil správca dane žalobkyni, že odvolania proti rozhodnutiam správcu dane boli postúpené na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, upovedomením zo dňa 19.12.2018 oznámil žalovaný žalobkyni, že o odvolaniach nemôže rozhodnúť v lehote do 60 dní, a to z dôvodu rozsiahlosti spisového materiálu a potreby posúdiť všetky získané dôkazy, preto žalovaný požiadal Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie, ktorá mu bola predĺžená o 90 dní. Žalobkyňa má za to, že v danej veci sa nejednalo o prípad mimoriadnej zložitosti, neboli dané ani závažné okolnosti ani osobitná povaha prípadu, pre ktoré zákon umožňuje predĺžiť lehotu na rozhodnutie. Žalovanému bola lehota na vydanie rozhodnutia predĺžená nezákonne, z čoho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom.
5. Ak mal správca dane pochybnosti o dodávateľoch žalobkyne, nemôže tieto pochybnosti prenášať na ňu. Pre účely vykonania daňovej kontroly boli účtovné doklady, ktorými žalobkyňa disponovala (evidencie DPH, dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry, dobropisy, zmluvy, kontrolné výkazy), vydané správcovi dane na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Trenčíne. Nakoľko je žalobkyňa fyzickou osobou podnikateľom, ktorá vedie jednoduché účtovníctvo, nevyplýva jej zo zákona povinnosť viesť skladovú evidenciu, a teda nemá účtovné doklady ako skladové karty, príjemky, výdajky, dodacie listy alebo iné. Na základe uvedeného má za to, že nakoľko mal správca dane k dispozícii všetky účtovné doklady, žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, keďže všetky účtovné doklady boli správcovi dane vydané, napriek tomu správca dane výzvou zo dňa 19.02.2018 vyzval žalobkyňu na predloženie dôkazov preukazujúcich uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov okrem iných aj od dodávateľa F. Q.., organizačná zložka. Pokiaľ správca dane vo výzve uviedol, že dodávatelia žalobkyne nepreukázali, že daným tovarom disponovali, nepreukázali jeho nadobudnutie, zaúčtovanie ani následné dodanie, jedná sa o skutočnosť, s ktorou žalobkyňa nemá nič spoločné a nemá ani relevantné prostriedky na preukázanie takýchto skutočností. Správca dane prenášal na žalobkyňu svoje dôkazné bremeno, a teda pokiaľ aj mal správca dane alebo žalovaný nejakú pochybnosť o ekonomickej činnosti dodávateľov žalobkyne, mal tieto pochybnosti preverovať u nich a nie ich klásť na vrub žalobkyni, ktorá nemá reálnu možnosť zistiť a poskytnúť správcovi dane informácie súvisiace s pôvodom, skladovaním a prepravou tovaru jeho dodávateľov.
6. Žalobkyňa namietala, že napriek tomu, že správca dane a žalovaný opreli svoje rozhodnutia o výpoveď svedka X.. K. J., tento dôkaz bol vyhodnotený nesprávne a boli z neho vyvodené nesprávne závery. Svedok uviedol, že žalobkyňu nepozná a nikdy sa nestretli a nevedel nič bližšie o jej podnikaní. Svedok sa síce vyjadril, že faktúry vystavované pre žalobkyňu mali iný formát ako bolo obvyklé, z čoho bolo podľa svedka zrejmé, že ich vystavovala žalobkyňa v mene N. F., avšak tieto tvrdenia svedka neboli ničím podložené, pričom išlo len o subjektívne tvrdenie svedka z neznámeho dôvodu.
7. Žalobkyňa ďalej namietala, že ako subjekt daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nemala možnosť zúčastniť sa vykonania úkonu správcu dane - nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín dňa 19.06.2018 a takto získaný dôkaz preto považuje za získaný v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku. V rámci svojho vyjadrenia k protokolu predložila čestné vyhlásenia S. S., N. H. a N. F. mladšieho, v ktorých vyhlásili, že boli svedkami dodávok tovaru, ktoré realizoval N. F. v priestoroch patriacich žalobkyni. Správca dane vyhodnotil tieto listiny ako irelevantné
a nepovažoval ich za prípustný dôkaz, nakoľko to považoval za účelové a bezpredmetné s tým, že žalobkyňa mala možnosť predkladať dôkazy v priebehu daňovej kontroly. Žalobkyňa namietala, že správca dane sám v priebehu vyrubovacieho konania vykonával dokazovanie a uskutočnil výsluch dovtedy nevypočutého svedka Ing. K. J. a nahliadol do vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín a je teda otázne, prečo správca dane pripustil ním získané dôkazy a nepripustil dôkazy predložené žalobkyňou. Žalobkyňa ďalej namietala, že správca dane ako aj žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadali so všetkými jej návrhmi a námietkami, pričom zásadné pochybenie vidí v tom, že dôkazom skutočného dodania tovaru od dodávateľa F. Q.., organizačná zložka je práve tá skutočnosť, že uvedený tovar žalobkyňa ďalej predávala svojim odberateľom ako aj v tom, že sa daňové orgány nevysporiadali s návrhom na doplnenie dokazovania práve odberateľskými faktúrami a ich úhradami. Žalobkyňa tiež namietala, že sa daňové orgány nevysporiadali s otázkou, odkiaľ mala predmetný tovar ak nie od deklarovaného dodávateľa, prečo prihliadali len na dôkazy v jej neprospech a na dôkazy v jej prospech neprihliadali.
8. Podľa žalobkyne správca dane ako aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav veci. Napriek tomu, že svedok N. F. vypovedal o okolnostiach dodávok tovaru zhodne so žalobkyňou, správca dane vyhodnotil tieto skutočnosti za účelové a nepovažoval ich za hodnoverný dôkaz bez riadneho odôvodnenia. Správne orgány sa nezaoberali skutočnosťou, odkiaľ má žalobkyňa deklarovaný tovar, ak ho nemá od dodávateľa F. Q.., organizačná zložka, a teda má za to, že pokiaľ bolo spochybnené dodanie tovaru od daného dodávateľa, bolo potrebné preukázať, že tovar bol dodaný od niekoho iného. Žalobkyňa namietala, že skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise. Túto námietku vidí najmä vo vzťahu k výpovediam N. F.. Nesúhlasí s hodnotením správcu dane a žalovaného, že svedok sa vyjadroval neurčito k prevzatiu tovaru od svojich dodávateľov a k odovzdaniu tovaru žalobcovi, práve naopak, vyjadroval sa veľmi určito. Neuvádzal síce žiadne zásadné podrobnosti ani v jednom smere, čo je však vzhľadom na dostup času možné považovať za bežné.
9. Žalobkyňa ďalej namietala, že správca dane a žalovaný konštatovali, že vedela, že je súčasťou umelo vykonštruovaného dodávateľského reťazca a čerpala z neho výhodu a že musela vedieť, že dodávateľ nemá žiadne ekonomické opodstatnenie. Žalobkyňa uviedla, že tieto tvrdenia neboli nijako preukázané, nakoľko žalobkyňa vykonávala reálnu podnikateľskú činnosť s reálnym tovarom, o ktorého existencii nie je žiadna pochybnosť. Poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahovalo úplne zhodné odôvodnenie ako rozhodnutie správcu dane, neobsahovalo žiadne vlastné úvahy, hodnotenia, či zdôvodnenia žalovaného. Napadnuté rozhodnutie vychádza najmä z nesprávneho výkladu o rozsahu a rozložení dôkazného bremena orgánmi verejnej správy ako aj z nesprávneho výkladu povinností daňového subjektu upravených právnymi predpismi. Uviedla, že podaním riadne vyplneného daňového priznania a predložením písomných dokladov, ktoré podľa právnych predpisov je povinná viesť, svoje povinnosti v daňovom konaní splnila a vlastné dôkazné bremeno vyčerpala.
10. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Uviedol, že správca dane začal daňovú kontrolu pre dôvodné podozrenie, že účtovné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Dňa 01.12.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, v ktorej je uvedené, že v trestnej veci vedenej na OKP KR PZ Trenčín pod ČVS: J.-X/X-VYS-TN-XXXX, bolo uznesením vyšetrovateľa KR PZ Trenčín zo dňa 05.02.2016, podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného na tom skutkovom základe, že doposiaľ nestotožnený páchateľ vystupujúci pod menom N. F. ako vedúci F. Q.., organizačná zložka, v období najmenej od januára 2014 do marca 2015, a ako konateľ spoločnosti K. I., s.r.o., v období od apríla 2015 najmenej do augusta 2015, vyhotovoval fiktívne daňové doklady na zdaniteľné plnenia - dodanie tovaru a služieb v mene dodávateľa F. Q.., organizačná zložka, a následne v mene dodávateľa K. I., s.r.o., pričom k uskutočneniu takto deklarovaných zdaniteľných plnení nedošlo, kde ako odberatelia vystupujú rôzne daňové subjekty sídliace najmä v Trenčianskom, Trnavskom a Bratislavskom kraji, okrem iných aj žalobkyňa (X.. A. H.), ktoré si tieto daňové doklady neoprávnene zahrnuli do svojho účtovníctva za účelom zníženia ich daňovej povinnosti na DPH, resp. uplatnenia nadmerného odpočtu DPH, čím došlo k skráteniu DPH za príslušné zdaňovacie obdobia a neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, a tým zadovážili sebe alebo inému neoprávnený prospech. Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstvo Policajného zboru Trenčín zo dňa 20.05.2016 bolo začaté trestné stíhanie pre ďalší čiastkový útok pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného spáchaného formou spolupáchateľstva na tom skutkovom základe, že doposiaľ nestotožnený páchateľ vystupujúci pod
menom N. F. ako konateľ spoločnosti K. I., s.r.o., v období od septembra 2015 do novembra 2015 vyhotovoval fiktívne daňové doklady na zdaniteľné plnenia - dodanie tovaru a služieb v mene dodávateľa K. I., s.r.o., a následne potom, ako daňovému subjektu K. I., s.r.o. bola správcom dane dňa 10.11.2015 zrušená registrácia ako platiteľa DPH, ďalej vyhotovoval od novembra 2015 najmenej do januára 2016 fiktívne daňové doklady na zdaniteľné plnenia - dodanie tovaru a služieb v mene dodávateľa A., s.r.o. a v mene iných doposiaľ nestotožnených daňových subjektov, pričom k uskutočneniu takto deklarovaných zdaniteľných plnení nedošlo, kde medzi odberateľmi je aj žalobkyňa (X.. A. H.). Dňa 26.10.2016 bola vykonaná domová prehliadka u N., počas ktorej boli zaistené rôzne účtovné a právne doklady, a taktiež počítač a iné pamäťové médiá. Na základe vyššie uvedeného a aj preto, že žalobkyňa mala s N. F. zjavne nadštandardné vzťahy, nakoľko sa dlho poznali, v počítači žalobkyne sa našli bianco faktúry jeho spoločností a predvyplnené faktúry, ktoré podľa vyjadrenia žalobkyne spracovávali spolu s N. F., bol dôvod na podozrenie u správcu dane, že účtovné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.
11. Žalovaný k námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty žalovaného na rozhodnutie uviedol, že odvolania žalobkyne proti rozhodnutiam správcu dane za zdaňovacie obdobia január až december 2015 boli žalovanému doručené dňa 19.10.2018. Lehota na vybavenie odvolaní podľa § 65 ods. 1 daňového poriadku uplynula dňa 18.12.2018. Pred uplynutím lehoty, dňa 30.11.2018 odvolací orgán požiadal Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci. Ministerstvo financií SR listom zo dňa 07.12.2018 lehotu vo veci odvolaní žalobcu predĺžilo o 90 dní, čiže do 18.03.2019, o čom bola žalobkyňa upovedomená. Žalovaný vydal rozhodnutia dňa 08.02.2019, teda lehota na vydanie napadnutého rozhodnutia bola dodržaná.
12. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o dôkazné bremeno, k svojmu tvrdeniu žalobkyňa predložila len sporné faktúry a doklady o ich úhrade, teda listinné dôkazy, ktoré sú len formálnou podmienkou nároku na uplatnenie odpočítania dane, nie sú však podmienkou postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Tieto doklady boli správcom dane kvalifikovane spochybnené, nakoľko nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru došlo skutočne dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach a pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopná preukázať okrem iného aj to, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný v tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/8/2017 zo dňa 17.05.2017, podľa ktorého samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočítanie DPH, nie sú však podmienkou postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. N. pokiaľ daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH. Žalovaný taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 5Sžf/11/2014, podľa ktorého dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovarov a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Žalovaný uviedol, že v danom prípade správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, pričom pri vyhodnotení prihliadal na všetky zistenia, čiže nevychádzal len z dokladov predložených žalobkyňou, ale aj zo svedeckých výpovedí, dožiadaní, ústneho pojednávania s konateľom žalobcu, informácii z inej činnosti správcu dane, ktoré si sám zaobstaral, a preto má za to, že na žalobkyňu nebolo neprimeraným spôsobom prenášané dôkazné bremeno. Žalovaný uviedol, že v tomto konaní doklady predložené žalobkyňou boli spochybnené, a to na základe zistení uvedených v preskúmavanom rozhodnutí, a preto nie je dôvodná námietka, že ak mal správca dane pochybnosti o ekonomickej činnosti dodávateľov žalobkyne, mal ich preverovať u týchto spoločností a nie ich klásť na vrub žalobkyni. Žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti si preveroval aj u daných spoločností, čo vyplýva predovšetkým zo svedeckej výpovede jediného konateľa dodávateľských spoločností, Petra F., ktorý síce potvrdil, že dodal tovar, faktúry vystavil a podpísal, ale k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. Nevedel uviesť akou činnosťou sa spoločnosti zaoberajú, len sa odvolával na výpisy z obchodného registra a aj napriek tomu, že bol dlhodobo práceneschopný a spoločnosti nemali zamestnancov, bol schopný zabezpečiť pre žalobkyňu dodávky tovaru, vystaviť faktúry a viesť účtovníctvo, hoci aj s pomocou svojho priateľa Ing. K. J.. Žalovaný uviedol, že pochybnosti rovnako vyvolalo zistenie, že na dodávky tovarov neboli uzatvorené žiadne zmluvy ani objednávky a tiež vyvoláva pochybnosť aj začaté trestné stíhanie vo veci vystavovania fiktívnych faktúr.
13. Žalovaný k námietke týkajúcej sa toho, že žalobkyni nebolo umožnené zúčastniť sa úkonu - nahliadnutia do spisu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín dňa 19.06.2018, uviedol, že
správca dane nie je oprávnený oboznamovať s celkovým obsahom vyšetrovacieho spisu, ktorý je vedený orgánmi činnými v trestnom konaní. Správca dane však žalobkyňu oboznámil s informáciami zo spisu, ktoré použil ako dôkaz, pri ústnom pojednávaní dňa 02.07.2018. Žalovaný k námietke, týkajúcej sa čestných vyhlásení, poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry čestné vyhlásenie pri dôkaznej povinnosti žalobkyne nie je dôkazom v daňovom konaní, je to len jednostranné tvrdenie o určitej skutočnosti. S. v čestnom vyhlásení síce tvrdila, že F. doniesol do kancelárie tovar pre žalobkyňu, netvrdila ale, že tovar dodali spoločnosti uvedené na sporných faktúrach, ani bližšie nešpecifikovala sporné faktúry od týchto spoločnosti. Tvrdenie S. preto bolo potrebné doložiť aj ďalšími nespochybniteľnými dôkazmi o tom, že tovar bol aj reálne dodaný spoločnosťami, ktoré sporné dodávateľské faktúry vystavili. Takéto dôkazy ale predložené neboli.
14. Žalovaný k námietke žalobkyne týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu vo vzťahu k výpovedi svedka N. F. a k tomu, že ak bolo spochybnené dodanie tovaru od daných dodávateľov, mal správca dane preukázať, že tovar bol dodaný od niekoho iného, uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Dokazovanie v tomto prípade bolo zamerané na preukázanie reálneho dodania tovaru zo sporných dodávateľských faktúr, čo však žalobkyňa nepreukázala. Podľa žalovaného pre rozhodnutie v uvedenej veci bol dostatočne zistený skutkový stav, dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala. Žalovaný má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jasné, logické a zrozumiteľné, zodpovedá zásadám logického myslenia. Podľa žalovaného nie je potrebné, aby bola daná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci v odôvodnení rozhodnutia reagovať na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný má za to, že nemôže byť dôkazom o skutočnom dodaní tovaru deklarovanými dodávateľmi tvrdenie žalobkyne, že tovar následne dodala svojim odberateľom, a preto nie je dôvodné tvrdenie, že keď správca dane a ani žalovaný nespochybnili existenciu predmetného tovaru, ale spochybnili jeho dodanie deklarovanými dodávateľmi, mali preukázať, kto žalobkyni tento tovar dodal a ak by sa nepreukázalo dodanie tohto tovaru od niekoho iného, muselo by sa vychádzať z toho, že žalobkyni tento tovar dodali deklarovaní dodávatelia.
15. Hoci žalobkyňa predložila správcovi dane dodávateľské faktúry od dodávateľa F. LLC., organizačná zložka a doklady z ERP o úhrade týchto faktúr, nepredložila žiadne ďalšie doklady a dôkazy napr. smerujúce k výrobcovi tovaru (identifikačné údaje výrobcu, prípadne distribútora preverovaného tovaru, u ktorého by bola uplatňovaná prípadná reklamácia tovaru), pričom riadnu skladovú evidenciu neviedla a nepredložila ani zmluvy s deklarovanými dodávateľmi. Dôkazom o skutočnom dodaní tovaru deklarovanými dodávateľmi nemôže byť tvrdenie žalobkyne, že tovar následne dodala svojim odberateľom. Keďže obdobný tovar obstarávala aj prostredníctvom iných dodávateľov, potom toto tvrdenie bez predloženia presnej skladovej evidencie a najmä v nadväznosti na závažné skutočnosti zistené o existencii podvodného konania u deklarovaných dodávateľov a subdodávateľov, ktorí reálne žiadnu ekonomickú činnosť nevykonávali, nie je postačujúci dôkaz. Žalovaný zdôraznil, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli skutočnosti, ktoré zistili (napr. informácie týkajúce sa sídla spoločností, prepravy a pod.). O odlišnostiach v obsahu odpovedí svedka N. F. svedčí napríklad to, že pri svedeckých výpovediach dňa 19.06.2017 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX - K. I., s.r.o., č. XXXXXXXXX/XXXX - F. Q.., organizačná zložka, č. XXXXXXXXX/XXXX - A., s.r.o.) svedok uviedol, že účtovníctvo mu bolo odobraté pri domovej prehliadke dňa 26.10.2016, v dňoch 11.01.2016 a 26.01.2016 (Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX) zase uviedol, že účtovníctvo spoločnosti F. Q.., organizačná zložka odovzdal zástupcovi konateľa, pánovi S. a účtovníctvo sa pravdepodobne nachádza v Amerike alebo na Seychelách. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach podľa žalovaného jednotlivé výpovede svedka N. F. vyhodnotili a aj odôvodnili, prečo sú tieto výpovede nevierohodné a účelové. Nie je dôvodné tvrdenie žalobkyne, že skutkový stav nemá oporu v administratívnych spisoch a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
16. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou
osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného rozhodol o správnej žalobe verejnej vyhláseným rozsudkom, majúc na takýto postup splnené podmienky (žalobkyňa vzhľadom na opatrenia vyvolané ochorením COVID-19 dodatočne upustila od požiadavky nariadiť na prejednanie správnej žaloby pojednávanie), pričom dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
17. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2019, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.08.2018, ktorým bol žalobkyni podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 5.500,60 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2015.
18. Z administratívneho spisu správny súd pre účely súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.04.2018, v ktorom sumarizoval svoje kontrolné zistenia.
19. Z protokolu z daňovej kontroly a z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa si v zdaňovacom období február 2015 uplatnila nárok na odpočítanie DPH v sume 5.500,60 Eur od dodávateľa F. Q.., organizačná zložka, W. dolina 6, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, na základe faktúr č. XX/XX/XX s dátumom dodania 06.02.2015, č. XX/XX/XX s dátumom dodania 09.02.2015, č. XX/XX/XX s dátumom dodania 12.02.2015, č. XX/XX/XX s dátumom dodania 19.02.2015, č. XX/XX/ XX s dátumom dodania 23.02.2015, č. XX/XX/XX s dátumom dodania 23.02.2015 a č. XX/XX/XX s dátumom dodania 27.02.2015 za dodávku rozličného tovaru (rezný kotúč, uhlová brúska, elektródy, GPS navigácia, čerpadlo Grundfoss, rezačka na železo, autovysávač, tonery a pod.).
20. Správca dane vykonal výsluch svedka N. F., vedúceho subjektu F. Q.., organizačná zložka. Svedok uviedol, že od 28.07.2011 je jediným vedúcim uvedeného subjektu, za ktorý bol oprávnený konať. Je možné, že majiteľ spoločnosti mohol splnomocniť aj niekoho iného. Spoločnosť sa zaoberá nákupom a predajom automobilov a tým, čo je uvedené v obchodnom registri. Svedok potvrdil vystavenie a podpísanie sporných faktúr, tieto vystavoval na svojom počítači asi v programe N.. F. Q.., organizačná zložka bola podľa svedka v roku 2015 platiteľom DPH, nevlastnila však žiadny majetok, nemala žiadne priestory, činnosť bola vykonávaná z jeho domu. Svedok na sídle firmy nikdy nebol a nemá vedomosť, či mala v roku 2015 zamestnancov. Účtovníctvo si viedol sám, pomáhal mu s ním Ing. J.. Svedok potvrdil spoluprácu so žalobkyňou. Poznal sa s ňou dlho. Oslovila ho, či by nevedel zohnať nejaký tovar. So žalobkyňou nemali uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, objednávky na tovar, ktorý mal zabezpečiť, neboli vystavované. Spoločnosť F. Q.., organizačná zložka mala podľa svedka aj ďalších odberateľov. Keďže však nemala sklad, tak všetko, čo sa kupovalo, sa zároveň aj predávalo. K požiadavke na predloženie účtovníctva svedok uviedol, že dňa 26.10.2016 mal návštevu z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, bola mu vykonaná domová prehliadka a odobraté pamäťové médiá, počítač, mobilný telefón, pečiatky a doklady, ktoré mal v byte a v aute, vrátane preberacích protokolov, nakoľko v roku 2015 odovzdal protokolárne všetky doklady spoločnosti F. Q.., organizačná zložka poverenému zástupcovi spoločnosti. Jeho meno si už nepamätá, bol to cudzinec, ktorý hovoril slovensko-maďarsko-anglicky, možno sa volal S. Následne svedok uviedol, že v roku 2015 odovzdal doklady spoločnosti R. Z. Q., konkrétne osobe O. N.. Svedok tiež uviedol, že spoločnosť F. Q.., organizačná zložka daňové priznania k DPH za jednotlivé obdobia roku 2015 podala, faktúry boli uhrádzané v hotovosti, hotovosť prijímal v kancelárii žalobkyne a jej dal doklady z ERP. Potvrdil dodanie tovaru žalobkyni, avšak si nepamätal, od koho bol nakúpený. Tovar mu buď doviezli na predtým určené miesto, alebo ho doviezol on na svojom VW kombi alebo niekoho po tovar poslal s dodávkou, ktorá patrila jeho známemu T. zo Soblahova.
21. Dňa 27.01.2016 Daňový úrad Trenčín zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej žiadal preveriť, či spoločnosť R. Z. LTD., ktorej mal N. F. odovzdať účtovné doklady spoločnosti F. Q.., organizačná zložka, vykonáva ekonomickú činnosť. Podľa odpovede na žiadosť správcu dane uvedená zahraničná spoločnosť je od 05.06.2012 dissolventná.
22. V rámci správy dane bolo zistené, že v inej daňovej veci vykonali zamestnanci miestne príslušného správcu dane miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti F. LLC., organizačná zložka,
pričom dňa 05.10.2015 bolo zistené, že na adrese W. dolina 6, XXX XX D., sa nachádza budova slúžiaca na prenájom spoločnostiam, pričom spoločnosť F. Q.., organizačná zložka sa tu nenachádzala. Obdobné zistenia učinili zamestnanci iného správcu dane v roku 2017.
23. Miestne príslušný správca dane rozhodnutím zo dňa 31.03.2015 zrušil podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH spoločnosti F. Q.., organizačná zložka registráciu pre DPH dňom 30.04.2015.
24. Správca dane tiež prostredníctvom dopytu na Sociálnu poisťovňu zistil, že N. F. bol uznaný za dočasne práceneschopného od 25.02.2015 do 24.02.2016.
25. Správcovi dane bola v inom daňovom konaní dňa 01.02.2017 doručená odpoveď na žiadosť o poskytnutie údajov od Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín, z ktorej vyplýva, že medzi účtovnými dokladmi zaistenými u N. F. sa nenachádzajú doklady spoločnosti F. Q.., organizačná zložka.
26. V rámci správy dane bolo tiež zistené, že spoločnosť F. Q.., organizačná zložka, nepodala priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015, ani nezaplatila daň z príjmu za rok 2015. Z informačného systému finančnej správy vyplýva, že spoločnosť F. Q.., organizačná zložka podala za zdaňovacie obdobie február 2015 daňové priznanie k DPH, v ktorom pri obrate 289.450,- Eur vykázala nulovú daňovú povinnosť. Aj za zdaňovacie obdobia január a marec 2015 a zdaňovacie obdobia roka 2014 vykazovala vysoké obraty, pričom vo všetkých prípadoch vykázala nulovú daňovú povinnosť.
27. Daňový úrad Trenčín rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.08.2018 žalobkyni podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 5.500,60 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2015.
28. Správca dane, nadväzujúc na zistenia z protokolu z daňovej kontroly, v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia skonštatoval, že tvrdenia N. F. nepovažuje za hodnoverný dôkaz preukazujúci reálne vykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľa F. Q.., organizačná zložka. Správca dane uviedol, že naopak nadobudol oprávnené pochybnosti o tom, či tento fakturačne deklarovaný dodávateľ reálne dodal tovar pre kontrolovaný daňový subjekt - X.. A. H.. Svedok N. F. napr. uviedol, že tovar bol prepravovaný aj jeho motorovým vozidlom značky Volkswagen, avšak spoločnosť F. Q.., organizačná zložka za obdobie rokov 2014 a 2015 nepodala priznanie k dani z motorových vozidiel ani daň z motorových vozidiel nezaplatila. Spoločnosť nevyužívala na svoju činnosť žiadne priestory, nemala sklady, nevlastnila žiadny majetok.
29. Svedok N. F. ako vedúci spoločnosti F. Q.., organizačná zložka nevedel uviesť adresu sídla vlastnej spoločnosti, nevedel, od koho mala spoločnosť prenajaté priestory, nevedel, či si spoločnosť plnila povinnosti v rámci nájomného vzťahu, na sídle spoločnosti nikdy nebol a nevedel, aká činnosť sa na deklarovanom sídle vykonáva, nevedel sa vyjadriť, prečo bolo na konkrétnej adrese zriadené sídlo spoločnosti, hoci podľa § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka je vedúci organizačnej zložky zo zákona splnomocnený za spoločnosť robiť všetky právne úkony, zodpovedá za organizačnú zložku. Preto pri riadnom fungovaní obchodnej spoločnosti je len málo pravdepodobné, aby vedúci organizačnej zložky nikdy nebol v jej sídle. Správca dane tiež pripomenul, že na jeho otázky ohľadne predmetu činnosti spoločnosti N. F. odpovedal, že sa pozrie do mobilu na výpis z obchodného registra, nakoľko nevedel definovať ani jeden z predmetov činnosti spoločnosti F. Q.., organizačná zložka. Na konkrétne otázky týkajúce sa jednotlivých obchodných prípadov reagoval tak, že vzhľadom k jeho dlhodobým zdravotným problémom spojeným s výpadkami pamäte nevie odpovedať, pričom ani táto skutočnosť mu nebránila v tom, aby sa neustále formou nadobudnutia obchodného podielu alebo prijatím funkcie konateľa angažoval v činnosti ďalších podnikateľských subjektov.
30. Správca dane pochybnosti o reálnosti dodania deklarovaného tovaru žalobkyni spoločnosťou F. Q.., organizačná zložka odôvodnil aj poukázaním na zistenia z iných daňových konaní. Dňa 11.01.2016 svedok Peter F. v súvislosti s daňovým konaním týkajúcim sa spoločnosti F. Q.., organizačná zložka uviedol, že doklady spoločnosti už nemá, nakoľko ich odovzdal zástupcovi spoločnosti, ktorý sa volá S., preberací protokol nemá. Správcovi dane sľúbil doložiť doklady, ktoré nájde vo svojej databáze. Dňa 26.01.2016 svedok N. F. uviedol, že pán S. zastupoval spoločnosť R. Z. Q.. a že účtovníctvo spoločnosti F. Q.., organizačná zložka sa pravdepodobne nachádza v Amerike alebo na Seychelách, ak to S. odovzdal majiteľovi materskej spoločnosti F. Q.. Na otázku správcu dane, kedy a akým spôsobom
prebehlo odovzdanie dokladov spoločnosti F.., organizačná zložka pánovi Z. I. O., svedok odpovedal, že doklady odovzdal pánovi S. a ten ich mal odovzdať konateľovi. Tento S. podľa podpisu z preberacieho protokolu bol nejaký Maďar O. N., hovoril slovensky a anglicky, ale svedkovi sa predstavil ako S.. Na výzvu správcu dane sa vyjadril aj k tichému spoločníkovi I. J., ktorý podľa svedka už nežije. V tejto súvislosti správca dane poukázal na protirečivé vyjadrenia N. F. o mieste, kde sa majú doklady spoločnosti F. Q.., organizačná zložka nachádzať. Raz malo byť účtovníctvo odovzdané neznámemu S., pri inej príležitosti sa vyjadril, že ho odovzdával pravidelne mesačne a časť dokladov mala zostať u pána J. - tichého spoločníka. Podľa ostatnej verzie sa doklady nachádzajú na polícii, ktorá ich mala zaistiť. Ďalej sa N. F. vyjadril, že neznámy S. bol Maďar a O. N. bol ten S., ktorý s ním komunikoval slovensko- anglicky, čiže to podľa svedka bola osoba s dvomi menami, čím podľa správcu dane N. F. spochybnil skutočnosť, že sa orientuje v tom, s kým jedná a komu odovzdáva dôležité a obchodným tajomstvom chránené dokumenty. Hoci sa vyjadril, že pozná spoločnosť R. Z. LTD., po preverovaní tejto spoločnosti bolo zistené, že je dissolventná už od júna 2012.
31. Správca dane uzavrel, že preukázateľne zistil, že dodávateľská spoločnosť F. Q.., organizačná zložka reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, jej úlohou bolo transakcie len formálne vykazovať. Účelom týchto transakcií bolo vytvoriť situáciu, ktorá umožní kontrolovanému daňovému subjektu získať neoprávnený majetkový prospech vo forme uplatnenia práva na odpočítanie dane z formálne vykázaného plnenia, nemajúceho žiadne ekonomické opodstatnenie. Žalobkyňa nekonala v dobrej viere a o transakciách svojho dodávateľa vedela. Správca dane deklaroval preukázateľné spochybnenie skutočnosti, že tovar bol žalobkyni reálne dodaný deklarovaným dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. DPH deklarovaná na dodávateľských faktúrach z obchodov, ktoré nemajú žiadne ekonomické opodstatnenie, sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH, nie však z titulu reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie DPH.
32. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami správcu dane a na ne nadväzujúcim právnym posúdením veci.
33. Záverom žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt si zjavne svojho obchodného partnera nepreveril alebo si zámerne vyberal určitý typ obchodných partnerov, ktorí reálne nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť, ale len vystavovali faktúry. Nakoľko podľa svojho vyjadrenia daňový subjekt Petra F. dlhodobo poznal, javí sa ako účelové, že si vybral takéhoto nedôveryhodného obchodného partnera a keďže zo zistení správcu dane vyplýva, že faktúry vystavoval daňový subjekt spoločne s N. F., musel o týchto skutočnostiach vedieť. Žalovaný uviedol, že je nevyhnuté uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, ktorý si tento nárok aj uplatnil a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17).
34. Podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
35. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
36. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
37. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
38. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
39. Podľa § 24 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
40. Podľa § 24 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
41. Podľa § 24 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
42. Podľa § 24 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
43. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
44. Podľa § 19 ods. 2 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
45. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
46. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
47. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
48. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného k nej a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutia žalovaného sú v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup daňových orgánov vedúci k vydaniu napadnutých rozhodnutí. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci dostatočné, efektívne a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vyporiadal s podstatnými námietkami žalobkyne v odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu.
49. K námietke týkajúcej sa chýbajúceho právneho základu na vykonanie daňovej kontroly a nezákonného zamerania daňovej kontroly správny súd uvádza, že s touto námietkou sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal, pričom aj správca dane rovnako dostatočným spôsobom odôvodnil vykonanie daňovej kontroly, nakoľko existovalo dôvodné podozrenie, že účtovné doklady budú pozmenené. Správca dane mal informáciu, že boli začaté trestné stíhania pre daňové trestné činy proti N. F., nakoľko tento mal vyhotovovať fiktívne daňové doklady na zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru a služieb v mene viacerých subjektov, pričom ako odberateľ vystupovala tiež žalobkyňa. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že správca dane mal dostatočné dôvody na vykonanie daňovej kontroly, nakoľko bolo dôvodné podozrenie, že účtovné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené, a preto správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú.
50. K námietke, že žalovaný nedodržal zákonnú lehotu na vydanie napadnutých rozhodnutí, správny súd uvádza, že odvolania žalobkyne proti rozhodnutiam správcu dane za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015 boli žalovanému doručené dňa 19.10.2018. Lehota na vybavenie odvolaní žalovaným tak mala podľa § 65 ods. 1 daňového poriadku uplynúť dňa 18.12.2018. Dňa 30.11.2018 odvolací orgán (žalovaný) požiadal Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci. Ministerstvo financií SR listom zo dňa 07.12.2018 predĺžilo lehotu vo veci odvolaní žalobcu o 90 dní, t.j. do 18.03.2019. O tejto skutočnosti bola žalobkyňa upovedomená. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný dňa 08.02.2019, a teda lehota na vydanie rozhodnutí týkajúcich sa odvolaní žalobcu bola zachovaná. Z tohto dôvodu správny súd vyhodnotil námietku žalobkyne ako nedôvodnú. Navyše správny súd poukazuje na to, že ak žalobkyňa bola presvedčená o tom, že na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutí žalovaným neboli dôvody a teda žalovaný je nečinný, mala právo podať žalobu a domáhať sa odstránenia nečinnosti žalovaného, v ktorom konaní by súd v prípade zistenia pochybení nariadil žalovanému konať.
51. Judikatúra zvolená žalovaným na podporu jeho právnej argumentácie je podľa názoru správneho súdu aplikovateľná na predmetný prípad. Ak žalobkyňa v rámci daňového konania namietala, že neboli akceptované jej dôkazné návrhy, je takýto postup plne v súlade so zákonom za podmienky, že odmietnutie procesných návrhov je zo strany správneho orgánu riadne a logicky odôvodnené. To je aj prípad odôvodnení rozhodnutí správcu dane a žalovaného, v ktorých sa daňové orgány náležite vysporiadali s procesnými návrhmi žalobkyne. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013, podľa ktorého „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ Správny súd tu poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.“
52. K námietke nesprávneho právneho posúdenia otázky dôkazného bremena správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Obdobne judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/74/2015 zo dňa 03.05.2016, „pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.“
53. Z výsledkov ďalšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje správny súd na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní (najmä výšku príjmov, výšku výdavkov a výšku dane). Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Podľa nálezu Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola
uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Výkon práva, v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako už bolo vyššie uvedené, nepožíva právnu ochranu. Žalobca v konaní pred daňovými orgánmi nepreukázal, že by sa riadil uvedenými zásadami, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome.“
54. V nadväznosti na citovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnil dôkazy predložené žalobkyňou v daňovom konaní, považovať za odôvodnený a právne relevantný. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobkyňu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobkyne považovať za neunesené. Medzi relevantné skutočnosti, ktoré dôvodne spochybňujú reálnosť dodania deklarovaného tovaru žalobkyni spoločnosťou F. Q.., organizačná zložka v zmysle sporných faktúr, patria najmä tieto:
- bolo začaté trestné stíhanie vo veci fiktívneho vystavovania faktúr rôznym odberateľom, pričom ústrednou postavou tohto vyšetrovania v pozícii podozrivého bol N. F.;
- vo výpočtovej technike žalobkyne sa nachádzali vzory faktúr ako aj samotné predvyplnené faktúry dodávateľských spoločností, ktorých štatutárom alebo zástupcom bol N. F., tieto ktoré boli zasielané prostredníctvom e-mailovej komunikácie N. F.. Na predvyplnených faktúrach bol uvedený predmet fakturácie a dátum, kedy bola faktúra vystavená bez poradového čísla faktúry;
- žalobkyňa síce nebola povinná viesť skladovú evidenciu, avšak nepredložila žiadne ďalšie doklady a dôkazy o skutočnom dodaní tovaru (napr. identifikačné údaje výrobcu, prípadne distribútora dodávaného tovaru, napr. pre prípad reklamácie);
- u dodávateľa žalobkyne nebolo v účtovníctve možné preveriť, či z predmetných faktúr odviedol daň a ani skutočnosti týkajúce sa pôvodu tovaru, nakoľko N. F. neidentifikoval žiadneho dodávateľa, od ktorého predmetný tovar nadobudol a účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti sa správcovi dane zabezpečiť nepodarilo;
- spoločnosť F. Q.., organizačná zložka, nepodala priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015, ani nezaplatila daň z príjmu za rok 2015;
- z informačného systému finančnej správy vyplýva, že spoločnosť F. Q.., organizačná zložka podala za zdaňovacie obdobie február 2015 daňové priznanie k DPH, v ktorom pri obrate 289.450,- Eur vykázala nulovú daňovú povinnosť, pritom aj za zdaňovacie obdobia január a marec 2015 a zdaňovacie obdobia roka 2014 vykazovala vysoké obraty, keď vo všetkých prípadoch vykázala nulovú daňovú povinnosť;
- svedok N. F. ako vedúci spoločnosti F. Q.., organizačná zložka, nevedel uviesť adresu sídla vlastnej spoločnosti, nevedel, od koho mala spoločnosť prenajaté priestory, nevedel, či si spoločnosť plnila povinnosti v rámci nájomného vzťahu, na sídle spoločnosti nikdy nebol a nevedel, aká činnosť sa na deklarovanom sídle vykonáva, nevedel sa vyjadriť, prečo bolo na konkrétnej adrese zriadené sídlo spoločnosti, hoci podľa § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka je vedúci organizačnej zložky zo zákona splnomocnený za spoločnosť robiť všetky právne úkony a zodpovedá za organizačnú zložku. Pri riadnom fungovaní obchodnej spoločnosti je len málo pravdepodobné, aby vedúci organizačnej zložky nikdy nebol v jej sídle;
- na otázky správcu dane ohľadne predmetu činnosti spoločnosti N. F. odpovedal, že sa pozrie do mobilu na výpis z obchodného registra, t.j. nevedel spontánne zadefinovať ani jeden z predmetov činnosti spoločnosti F. Q.., organizačná zložka;
- v daňových konaniach poskytoval N. F. odlišné informácie o tej istej skutkovej otázke - o mieste, kde sa majú doklady spoločnosti F. Q.., organizačná zložka nachádzať. Raz malo byť účtovníctvo odovzdané neznámemu S., pri inej príležitosti sa vyjadril, že ho odovzdával pravidelne mesačne a časť dokladov mala zostať u pána J. - tichého spoločníka. Podľa ostatnej verzie sa doklady nachádzajú na polícii, ktorá ich mala zaistiť. Ďalej sa N. F. vyjadril, že neznámy S. bol Maďar a O. N. bol ten S., ktorý s ním komunikoval slovensko-anglicky, čiže to podľa svedka bola osoba s dvomi menami, čím podľa správcu dane N. F. spochybnil skutočnosť, že sa orientuje v tom, s kým jedná a komu odovzdáva dôležité a obchodným tajomstvom chránené dokumenty. Hoci sa vyjadril, že pozná spoločnosť R. Z. Q.., po preverovaní tejto spoločnosti bolo zistené, že je dissolventná už od júna 2012.
55. Správny súd ako nedôvodnú posúdil aj námietku týkajúcu sa nesprávneho vyhodnotenia svedeckých výpovedí X.. J. a konateľa dodávateľskej spoločnosti N. F.. Z uvedených svedeckých výpovedí daňové
orgány korektne a vecne správne vyvodili pochybnosti o reálnom dodaní tovaru žalobkyni dodávateľskou spoločnosťou, uvedenou na sporných faktúrach. Je pravdou, že svedok X.. J. žalobkyňu nepozná, ale z jeho výpovede o tom, ako dodávateľská spoločnosť podávala daňové priznania, boli pochybnosti správnych orgánov odôvodnené. Výpoveď svedka N. F. možno považovať za účelovú, keďže reálne dodanie tovaru žalobkyni okrem svojho tvrdenia nepodložil relevantnými dôkazmi.
56. K námietke týkajúcej sa neakceptácie čestných vyhlásení ako dôkazného prostriedku správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru súdov, v zmysle ktorej čestné vyhlásenie v daňovom konaní nie je dôkazom preukazujúcim reálne dodanie tovarov. S uvedenou námietkou sa žalovaný dostatočne vysporiadal v napadnutých rozhodnutiach a uviedol, z akých dôvodov na čestné vyhlásenia neprihliadal. Pokiaľ ide o námietku, že žalobkyňa bola ukrátená na svojich právach tým, že nemala možnosť sa zúčastniť nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstvo Policajného zboru Trenčín a preto tento dôkaz považuje za nezákonný, možno súhlasiť s názorom, že správca dane nie je oprávnený oboznamovať daňový subjekt s vyšetrovacím spisom vedeným iným orgánom a informácie, ktoré z tohto spisu získal, dal žalobkyni na vedomie a oboznámil ju s nimi na ústnom pojednávaní, kde mala možnosť sa k nim vyjadriť.
57. K námietke, že správca dane a žalovaný nepreukázali, kto reálne žalobkyni tovar dodal, ak to podľa nich nebola spoločnosť F. Q.., organizačná zložka, hoci žalobkyňa s predmetným tovarom ďalej obchodovala, správny súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci správne orgány vykonávali kontrolu na oprávnenosť uplatneného odpočtu DPH žalobkyňou a preto preverovali pravdivosť a reálnosť dokladov k uplatnenému odpočtu DPH. Nebolo ich povinnosťou zisťovať skutočného dodávateľa žalobcu, ale to, či tovar dodala dodávateľská spoločnosť uvedená na faktúrach, z ktorých bolo právo na odpočet DPH uplatnené. Uvedená námietka je preto nedôvodná.
58. K námietke týkajúcej sa prípadnej vedomosti o účelovosti konania dodávateľského reťazca správny súd poukazuje na to, že odpočet DPH žalobkyni nebol uznaný z dôvodu, že nepreukázala dodanie tovarov spoločnosťou uvedenou na faktúrach, z ktorých bol odpočet DPH uplatnený. Správny súd sa prikláňa k názoru žalovaného, že nie je možné úspešne sa domáhať námietky prípadnej nevedomosti o zapojení do podvodného konania, keď žalobkyňa mala podľa svojich vyjadrení s konateľom deklarovaného dodávateľa nadštandardné vzťahy, roky sa poznali, pričom o ich blízkej spolupráci svedčia aj už spomínané faktúry dodávateľa, ktoré sa našli vo výpočtovej technike žalobkyne. Správny súd chce v tomto smere poukázať na skutočnosť, že má vedomosť aj o ďalších konaniach žalobkyne, avšak s odlišným dodávateľom, pričom aj v tomto prípade je jediným konateľom týchto spoločností práve Peter F.. Žalobkyňou deklarovanú nevedomosť o ekonomickej situácii dodávateľa správny súd jednoznačne vyhodnotil ako účelovú. Žalobkyňa, na ktorej po relevantnom spochybnení ňou predložených dôkazov správcom dane znovu uviazlo dôkazné bremeno, nepredložila v daňovom konaní také ďalšie dôkazy, ktorými by úspešne negovala toto spochybnenie, nepodarilo sa jej preukázať, že spoločnosť F. Q.., organizačná zložka, jej aj reálne (t.j. nielen iba fiktívne) dodala fakturačne deklarovaný tovar a preto závery správcu dane a žalovaného v ich rozhodnutiach možno považovať za také, ktoré vychádzajú z vykonaného dokazovania, pričom toto dokazovanie má oporu v obsahu administratívneho spisu. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobkyňa neuniesla v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, nemohla úspešne a právne účinne uplatniť nárok na odpočet DPH.
59. Námietky týkajúce sa nedostatočného a nezrozumiteľného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď rozhodnutia správnych orgánov obsahujú zákonom predpísané náležitosti, zistenie skutkového stavu, vyhodnotenie vykonaného dokazovania a právne posúdenie veci s odkazom na príslušné ustanovenia zákona o DPH a daňového poriadku.
60. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
61. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
62. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.