Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: V. G., predtýmI., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Y. G., proti žalovanému: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX X., zastúpenému JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou so sídlom Námestie hrdinov 13, 934 01 Levice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -376 zo dňa 29.11.2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí práčka Beko v hodnote 50 eur, ktorú súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, finančné prostriedky na účte vo I., a. s., číslo účtu XXXXXXXXXX vo výške 1.022,06 eura, ktoré prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, finančné prostriedky vo výške 69.223 eur, ktoré prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, a debet na účte vo I., a. s., číslo účtu XXXXXXXXXX vo výške 338,69 eura, ktorý prikazuje žalobkyni.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania sumu 35.316,88 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Levice súdny poplatok vo výške 2.108,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prikázal z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) do výlučného vlastníctva žalovaného práčku Beko za 50 eur a finančné prostriedky na účte (vo I., a. s. číslo XXXXXXXXXX vo výške 1.022,06 eura, číslo XXXXXXXXXX vo výške 27.603,50 eura a číslo J. XXXX XXXX XXX vo výške 79.280,32 eura) v celkovej výške 107.905,88 eura. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal debetný zostatok vo I., a. s. na účte číslo XXXXXXXXXX vo výške - 338,69 eura. Žalovaného zaviazal titulom vyrovnania vyplatiť žalobkyni sumu 54.147,28 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. Obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu súdny poplatok 1.624,41 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania BSM, pričom súd konštatoval, že manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. -16 zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 20.08.2012, a strany za trvania manželstva nadobudli do BSM práčku zn. Beko v zostatkovej hodnote 50 eur ako aj finančné úspory na bankových účtoch. Finančné prostriedky predstavujú spolu 107.905,88 eura a debetný zostatok na účte žalobkyne predstavuje 338,69 eura. Čistá hodnota BSM potom činí 107.955,88 eura. Z hnuteľných vecí patrí do BSM len práčka v zostatkovej

hodnote 50 eur a užíva ju žalovaný. Ku dňu zániku BSM bol zostatok vo I., a.s. na účte žalovaného č. XXXXXXXXXX vo výške 1.022,06 eura a na účte žalobkyne č. XXXXXXXXXX bol debetný zostatok 338,69 eura. Zostatok na účte žalovaného v J. č. J. XXXX XXXX XXX predstavoval ku dňu 19.08.2012 sumu 73.527,21 J., čo v prepočte ku dňu 19.08.2012 činí 10.057,32 eura a 69.223 eur, spolu 79.227,31 eura. Z potvrdenia I. banky súd zistil, že účet č. XXXXXXXXXX bol zrušený ku dňu 02.04.2012 a z tohto účtu bola dňa 01.04.2012 prevedená suma 69.223 eur na účet žalovaného č. J. XXXX XXXX XXX vedený v J.. Potom na jeho účte č. XXXXXXXXXX boli finančné prostriedky ku dňu 30.12.2011 len vo výške 27.603,50 eura, a keďže žalovaný nepreukázal iný stav na účte ku dňu 20.08.2012, súd zahrnul do masy BSM aj túto sumu. Na účtoch v peňažných ústavoch teda ku dňu 20.08.2012 boli vklady v celkovej výške 107.905,88 eura. U žalovaného sa nachádza hodnota 107.955,88 eura (vklady na bankových účtoch 107.905,88 eura + 50 eur pračka Beko ), na účte žalobkyne debetný zostatok - 338,69 eura, na ktorom sa podieľajú obaja v polovici. Z celkovej masy BSM prináleží každému polovica, t. j. po 54.147,28 eura (108.294,57 : 2). Na hodnotové vyrovnanie podielov tak má žalovaný vyplatiť žalobkyni 54.147,28 eura bezúročne.

2. Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého sú podiely oboch manželov rovnaké, a to aj za situácie, že najmä žalovaný sa pričinil o finančné zabezpečenie rodiny, pretože roky pracoval v L. a mal možnosť dosiahnuť vyšší zárobok. Žalobkyňa bola tiež zamestnaná, aj keď nie sústavne, a z pracovného pomeru dosahovala príjem vo výške podľa svojich možností a schopností. Do manželstva priviedla dve maloleté deti vo veku XX a XX rokov. V čase, kedy bol žalovaný pracovne v L., starala sa o deti, aj o domácnosť. Nebolo preukázané, že by s majetkom zaobchádzala nedbanlivo, že by úspory zbytočne utrácala alebo inak poškodzovala rodinu. Potreby rodiny majú zabezpečovať obaja manželia spoločným úsilím a nebolo nič mimoriadne, ak manžel posielal manželke peniaze na živobytie a hradil pravidelné mesačné výdavky. Súd preto konštatoval, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

3. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že do BSM patrí z hnuteľných vecí len práčka v cene 50 eur. Spornými boli úspory na účtoch žalovaného, o ktorých on tvrdil, že sú jeho výlučným majetkom. Manželstvo bolo uzatvorené v roku XXXX, ale on nepreukázal, že by finančné prostriedky v sume 1.000.0000 Sk, ktoré mal dostať niekedy v deväťdesiatych rokoch od svojej krstnej matky, vniesol do manželstva a ako s nimi naložil. Na túto sumu súd preto pri vyporiadaní neprihliadol. Tiež nebolo preukázané, ako žalovaný naložil s peňažnými darmi od svojej matky, ktoré mal dostať v roku XXXX vo výške 50.000 Sk, a tiež s ďalšou sumou vo výške 50.000 Sk. Preto ani tieto financie súd pri vyporiadaní nezohľadnil. Nesporným bolo, že prakticky všetky finančné prostriedky rodiny zo mzdy žalovaného sa ukladali na jeho účty. On roky pracoval v L. a dňa XX.XX.XXXX previedol z tuzemského účtu č. XXXXXXXXXX na účet v J. sumu 69.223 eur. Jeho argument, že majetok nachádzajúci sa mimo územia Slovenskej republiky nemožno zahrnúť do masy BSM a vzťahujú sa naň ustanovenia medzinárodného práva súkromného a procesného, neobstojí. Obaja sú totiž štátni občania Slovenskej republiky a žalovaný sa v J. zdržiaval len pracovne. Vyporiadanie BSM sa spravuje ustanoveniami vnútroštátneho práva, aj keď sa nejaký majetok patriaci do BSM nachádza v zahraničí; tu nejde o právny vzťah s medzinárodným prvkom, a preto do úvahy neprichádza použiť ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. To, že žalovaný dosahoval v L. vyššie príjmy, neznamená, že úspory na účtoch nie sú spoločné. Žalobkyňa sa zase svojim pričinením postarala o potreby rodiny. Nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa počas trvania manželstva zachovala voči žalovanému v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný síce tvrdil, že mu žalobkyňa bola neverná, jej nevera sa však v konaní o rozvod manželstva ( sp. zn. ) nepreukázala. Keďže každej zo strán sporu zo spoločného majetku patrí rovnaký podiel, zaviazal súd žalovaného vyplatiť žalobkyni finančnú čiastku na vyrovnanie podielov.

4. Výrok o súdnom poplatku súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a výrok o trovách konania odôvodnil tým, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože ich úspech v spore bol rovnaký.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných pre istenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol,

že súd do masy BSM zahrnul duplicitne finančné prostriedky, keď nezohľadnil, že dňa XX.XX.XXXX previedol sumu 26.941,36 eura z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, a následne dňa XX.XX.XXXX previedol sumu 69.223 eur na účet v J. č. J. XXXX XXXX XXX. Keďže účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bol počas manželstva zrušený, nemohol preukázať ani zostatok na ňom ku dňu zániku BSM. Zdôraznil, že aj žalobkyňa v priebehu konania žiadala vyporiadať len sumu, ktorú previedol na účet v J., teda niečo cez 69.000 eur. Nesúhlasí ani s postupom súdu, ktorý do masy BSM zahrnul aj finančné prostriedky na účte v J. vo výške 10.057,32 eura, ktoré sa od počiatku v J. nachádzali a neboli prevedené z účtu vedeného na N.. Uviedol, že právna úprava všeobecnej právomoci stanovená umožňuje slovenským súdom konať v majetkových sporoch len vtedy, ak má žalovaný majetok na území SR. Keďže sa finančné prostriedky nachádzajú v L., nie je daná právomoc slovenského súdu konať vo veci. Predmetom vyporiadania BSM nemohli byť ani peniaze v sume 69.223 eur, pretože tieto boli prevedené na účet do J.. Namietal aj výpočet celkovej sumy na J. účte v sume 79.280,32 eura, pretože takúto sumu počas trvania manželstva na účte nikdy nemal. Nie je mu zrejmé z akého dôvodu súd spočítal peniaze prevedené zo N. na účet v J. v Z. XXXX so zostatkom na ňom ku dňu zániku manželstva v auguste 2012. Vytýkal súdu, že nezohľadnil, že práve on mal väčšiu zásluhovosť na nadobudnutí finančných prostriedkov. Pri absencii spoločného úsilia o zabezpečenie potrieb nemožno spravodlivo požadovať rozdelenie majetku rovným dielom. Žalobkyňa nebola pravidelne zamestnaná, nesnažila sa dosahovať stabilný príjem. Nedokázala hospodáriť s finančnými prostriedkami napriek tomu, že on uhrádzal náklady spojené s bývaním a posielal jej aj finančné prostriedky. Síce sa starala o svoje deti, ale jeho potreby ju nezaujímali. Dlhodobo sa zdržiaval v J., na N. chodil len sporadicky, ich hospodárenie bolo oddelené, mali oddelené účty. Súd sa dostatočne nezaoberal neverou žalobkyne, ako aj skutočnosťou, že neviedli spoločnú domácnosť a tiež ich oddeleným hospodárením, ktoré považuje za kritériá pre určenie disparity podielov. Súd sa nevysporiadal ani s námietkou premlčania, ktorú vzniesol. Žalobkyňa sa totiž mohla dovolať neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nakladania s finančnými prostriedkami vo výške 69.223 eur. Zastáva názor, že súd sa nemohol zaoberať majetkom, ktorý ku dňu zániku BSM už neexistoval. Podľa neho bolo potrebné vychádzať zo zásady, že v prípade ak došlo jedným z manželov za trvania manželstva k nakladaniu so spoločnými peňažnými prostriedkami bez súhlasu druhého manžela a takýto úkon nebol súdom určený za neplatný, je treba takýto úkon považovať za platný a peňažné prostriedky za spotrebované za trvania manželstva a preto ich nie je možné zahrnúť do masy BSM. Zároveň je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že pri vstupe do manželstva mal vlastné finančné prostriedky, ktoré získal darom od svojej matky a krstnej matky, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami.

6. Žalobkyňa k odvolaniu uviedla, že žalovaný sa ju snaží očierniť, keď o nej udáva, že nepracovala a nestarala sa o deti. Vždy bola pod psychickým tlakom. Vydieraním a vyhrážaním získal aj jej byt. Pred rozvodom previedol všetky peniaze na účet v L.. Snažil sa preukázať, že mal peniaze od krstnej mamy, ktorú však nikdy nenavštevoval a peniaze od nej ani nikdy nedostal. V súčasnosti vlastní žalovaný X byty, nie je pravda, že má všetok majetok v L.. K rozvodu došlo z dôvodu dlhodobého psychického týrania zo strany žalovaného a nie kvôli milencovi. S rozhodnutím súdu súhlasí. 7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní ( ), na ktorom zopakoval dôkazy v potrebnom rozsahu ( ), a ktoré sa konalo so súhlasom strán sporu v ich neprítomnosti v zmysle vyhlášky MS SR č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, dospel k tomu, že odvolanie je čiastočne opodstatnené. Preto tento rozsudok podľa zmenil.

8. Žalobkyňa podľa obsahu spisu žiadala vyporiadať BSM, ktoré zaniklo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode - dňa 20.08.2012. Počas trvania manželstva v dobe od XX.XX.XXXX do 20.08.2012 nadobudli manželia pračku Beko, ktorej zostatková hodnota ku dňu rozvodu bola 50 eur, a finančné prostriedky, ktorých zaradenie do masy BSM žalovaný namietal a v základe namietal tiež právomoc slovenského súdu, pretože finančné prostriedky sa nachádzajú na jeho účte v peňažnom ústave v J.. Súdu vytkol, že nezohľadnil finančné dary, ktoré dostal pred uzavretím manželstva a nezohľadnil ani jeho väčšie úsilie na nadobudnutí finančných prostriedkov.

9. Ako už odvolací súd uviedol v zrušujúcom uznesení č. k. -231 zo dňa 31.05.2018, súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého sa pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov

je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

10. Prioritnou zásadou pre vyporiadanie BSM je to, že podiely manželov na majetku nadobudnutého do BSM sú rovnaké. Dôkazným bremenom je zaťažený ten z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že sú tu dané niektoré skutočnosti, na ktoré treba pri vyporiadaní zobrať zreteľ a ktoré majú ten dôsledok, že v konkrétnej veci sa neuplatní zásada rovnakých podielov bývalých manželov. V danom prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného, ktorý tvrdil, že pri vstupe do manželstva mal svoje výlučné finančné prostriedky, nadobudnuté darom od matky a krstnej matky. Túto skutočnosť s ohľadom na obsah spisu riadne nepreukázal a súd prvej inštancie neunesenie dôkazného bremena žalovaného v tomto smere posúdil správne. Nestačí totiž len tvrdiť a preukazovať, že peniaze mu boli darované, ale je nutné preukázať aj to, že peniaze nadobudol pred uzavretím manželstva a že boli použité na nadobudnutie konkrétnych vecí spadajúcich do BSM, ktoré sa rozsudkom súdu podľa vyporiadavajú v rámci širšieho vyporiadania. V prvoinštančnom konaní žalovaný objektívne posudzovanými dôkaznými prostriedkami nad všetky pochybnosti nepreukázal, že by mal pri vstupe do manželstva finančné prostriedky, ktoré by boli v jeho výlučnom vlastníctve, a ktoré by počas manželstva boli použité na nadobudnutie vecí spadajúcich do BSM. Rovnako súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Je pravdou, že žalovaný dosahoval pri práci v L. vyšší príjem, no to ešte neznamená, že zarobené peniaze nepatria do masy BSM a že by v dôsledku toho mal byť jeho podiel vyšší. Skutočnosť, že žalobkyňa dosahovala nižší príjem ako žalovaný, jej nemožno „klásť za vinu“, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa počas manželstva správala ako manželka a matka nezodpovedne - bola zamestnaná do roku XXXX, mala určitý príjem, starala sa o domácnosť a o deti, a tiež hradila aj náklady domácnosti. Žalobkyňa v tomto smere poukazovala na to, že žalovaný jej okrem úhrady nájomného ničím neprispieval a všetky výdavky spojené s chodom domácnosti a so starostlivosťou o deti hradila zo svojich zárobkov. V takom prípade vyznieva účelovo tvrdenie žalovaného o jej neschopnosti hospodáriť a zamestnať sa, a jeho požiadavka o stanovenie vyššieho podielu pri vyporiadaní BSM nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Navyše nepreukázal, že by pravidelne prispieval na domácnosť, že by žalobkyňa bola po celý čas počas manželstva nezamestnaná a že nebola schopná hospodáriť s financiami. Rovnako nepreukázal, že manželka mu bola v manželstve neverná.

11. Aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. vyplýva, že skutočnosť, ktorá by mala za následok odklon od rovnosti podielov (v danom prípade to bol alkoholizmus jedného z manželov), nie je sama o sebe dôvodom na nerovnostiach podielov, ak sa nepremietla do hospodárenia so spoločným majetkom, či do starostlivosti o rodinu. K rovnosti podielov sa vyjadril aj NS ČR v rozhodnutí sp. zn. , keď uviedol, že výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal k tomu lepšie predpoklady vzhľadom k svojmu vzdelaniu, schopnostiam, profesii, zdraviu a pod. než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri obstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svojich schopností a možností.

12. Rovnako neobstojí námietka žalovaného o oddelenom hospodárení, ktoré sa malo prejaviť v disparite podielov. Aj podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. samotná okolnosť oddeleného hospodárenia účastníkov, hoci po dlhšiu dobu, nemusí viesť k záveru o potrebe stanovenia rozdielnych podielov účastníkov na majetku v BSM, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jedného z účastníkov oproti druhému. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá aj keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti a so spoločným majetkom hospodária oddelene. Zrušenie spoločnej domácnosti nemá za následok zánik BSM manželov, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá ďalej i po zrušení spoločného hospodárenia a na právach a povinnostiach manželov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva sa tým nič nemení. Strany sporu nevyužili ani možnosť danú im v ustanovení , a nedohodli si zúženie zákonom určeného rozsahu BSM. V danom prípade nemal odvolací súd za preukázané, že by existovali okolnosti, ktoré by odôvodňovali zvýhodnenie žalovaného v rámci vyporiadania BMS. Žalovaný pracoval v L. a teda mal logicky možnosť zarobiť počas manželstva so žalobkyňou väčší obnos peňazí, ktoré aj keď boli

poukazované na jeho osobný účet, patrili do masy tvoriacej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a preto je potrebné ich vyporiadať.

13. Podľa je totiž daný dôvod na vyporiadanie všetkých finančných prostriedkov, ktoré strany nadobudli za trvania manželstva a na ktoré sa aplikuje ustanovenie , podľa ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

14. Z právneho hľadiska je irelevantné, že žalovaný previedol peniaze zo N. účtu na účet, ktorý je v L., alebo či tieto peniaze ku dňu zániku manželstva bez súhlasu žalobkyne minul. Použitie peňazí v priebehu konania ani netvrdil a ani nepreukázal, a ak by tak aj spravil a použil peniaze výlučne pre svoj prospech, treba pri vyporiadaní tejto sumy postupovať podľa zásad vyporiadania BSM obsiahnutých vo vyššie citovanom ustanovení . Domáhanie sa neplatnosti právneho úkonu prevodu týchto finančných prostriedkov žalobkyňou nemá oporu v zákone. Prevod finančných prostriedkov v tak vysokej výške je potrebné zohľadniť práve pri vyporiadaní BSM, pretože tieto peniaze nemohli byť spotrebované na bežný chod domácnosti žalovaného za trvania manželstva, práve naopak, je dôvodné predpokladať, že jeho úspory, ktoré patria do masy BSM, ku dňu rozvodu ešte narástli. Výška tohto nárastu však v konaní nad všetku mieru pochybností preukázaná nebola.

15. Čo sa týka právomoci súdu SR, táto je vo veci vyporiadania BSM daná bez ohľadu na to, či žalovaný previedol peniaze na účet vedený v J.. Ustanovenie o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom stanovuje, že právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok, čo neznamená, že finančné prostriedky, o vyporiadanie ktorých v spore ide, musia byť vedené v peňažnom ústave len na Slovensku. Ako vyplýva z LV č. XXXX a XXXX založených na čl. l. 15 až 17 spisu, žalovaný je aj vlastníkom dvoch nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. X..

16. Odvolací súd na druhej strane konštatoval, že námietka žalovaného o nezohľadnení prevodu finančných prostriedkov v sume 26.941,36 eura dňa XX.XX.XXXX z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, a následne dňa XX.XX.XXXX v sume 69.223 eur na účet v J. č. J. XXXX XXXX XXX, je opodstatnená. Je dôvodné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že ak bol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX počas manželstva zrušený, nemohol žalovaný ani preukázať zostatok na ňom ku dňu zániku BSM. Ak teda žalovaný previedol finančné prostriedky v sume 26.941,36 eura z účtu, ktorý následne zrušil, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a z neho obratom previedol sumu 69.223 eur na účet v J., bolo nutné vychádzať práve z tejto sumy aj pri vyporiadaní BSM. Ďalej bolo v konaní preukázané, že ku dňu zániku BSM sa však už tieto finančné prostriedky na účte v J. nenachádzali v takej výške. Tu potom súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď spravil súčet zostatku finančných prostriedkov na J. účte v sume 10.057,32 eura (73.527,21 J.) ku dňu 20.08.2012 so sumou, ktorá naň bola prevedená, t. j. 69.223 eur, čo bolo spolu 79.227,31 eura. Z obsahu spisu však vôbec nevyplýva, prečo bol na účte ku dňu zániku BSM len zostatok vo výške 10.027,32 eura, keď dňa XX.XX.XXXX došlo k prevodu sumy 69.223 eur. Nie je tiež zrejmé, či a aká suma finančných prostriedkov na sa účte nachádzala už v čase prevodu sumy 69.223 eur, či na ňom boli úspory žalovaného nadobudnuté počas manželstva, a nie je tiež známe k akým pohybom došlo na predmetnom účte medzi dňom 04.01.2012 a dňom 20.08.2012, či okrem sumy 69.223 eur pribudli na tento účet aj ďalšie finančné prostriedky predstavujúce mzdu žalovaného, a pod. Na výpise z tohto účtu založenom na č. l. 44 až 47 spisu je totiž zrejmý len pohyb peňazí v mesiaci august 2012.

17. Keďže žiadna zo sporových strán nenavrhla pred súdom prvej inštancie žiadny dôkaz na preukázanie vyššie uvedených skutočností, bolo potrebné vychádzať pri vyporiadaní masy BSM vo vzťahu k účtu v L., práve zo sumy 69.223 eur, a to napriek tomu, že zostatok v tejto sume sa v čase zániku BSM už na J. účte nenachádzal. Žalovaný však za tak krátke obdobie cca 7 mesiacov (od januára do augusta 2012) nemohol spotrebovať finančné prostriedky v takej vysokej výške, a ani to v konaní netvrdil a nepreukázal. Práve z uvedených dôvodov je potrebné pri vyporiadaní BSM vychádzať zo sumy úspor 69.233 eur, ktoré účastníci nadobudli počas manželstva a tiež zo sumy úspor nachádzajúcich sa

na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré ku dňu rozvodu predstavovali sumu 1.022,06 eura (č. l. 48, 63 spisu, stav k 31.07.2012 bol 1.145,24 eura mínus 23,18 eura, mínus 100 eur, k výberu ktorých došlo 15.08.2012). Aj žalobkyňa v priebehu konania žiadala vyporiadať len peniaze, ktoré žalovaný previedol na účet v J. („niečo vyše 69.000 eur“) a nežiadala vyporiadať peniaze, ktoré prípadne nadobudol do rozvodu manželstva (č. l. 348 spisu). Rovnako tak je potrebné zohľadniť debet na účte žalobkyne vo výške 338,69 eura a zostatkovú hodnotu práčky v sume 50 eur, ktorú po dohode strán sporu nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný.

18. S ohľadom na uvedené odvolací súd prijal záver, že práčka Beko sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného. Titulom vyporiadania je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni sumu 35.316,88 eura. K tejto sume dospel odvolací súd tak, že zrátal finančné prostriedky patriace do BSM, ktoré nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný v sume 69.223 eur a v sume 1.022,06 eura, pričom zohľadnil aj zostatkovú hodnotu práčky v sume 50 eur, čo spolu predstavuje sumu 70.295,06 eura. Po vydelení tejto sumy dvoma dostaneme sumu 35.147,53 eura, ktorá by mala titulom vyporiadania BSM patriť žalobkyni. Keďže žalobkyňa vykazovala na svojom účte debet vo výške 338,69 eura, bolo potrebné zohľadniť polovicu z tejto sumy aj pri vyporiadaní BSM, t. j. 35.147,53 eura + 169,35 eura = 35.316,88 eura. Pri takomto vyporiadaní BSM sú podiely oboch manželov rovnaké. Žalovanému po vyplatení sumy 35.316,88 eura titulom vyporiadania zostane suma 34.978,18 eura (70.295,06 eura - 35.316,88 eura). A rovnakú sumu titulom vyporiadania nadobudne aj žalobkyňa, keďže je potrebné zohľadniť debet na jej účte vo výške 338,69 eura (35.316,88 eura - 338,69 eura)

19. Súd zaviazal strany sporu v zmysle , , , položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 3% z predmetu konania, t.j. 2.108,50 eura (3% z 70.295,06 eura, zaokrúhlene 70.295 eur) spoločne a nerozdielne.

20. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, rozhodol nanovo aj o trovách prvoinštančného konania, pričom vychádzal z rovnosti podielov strán sporu pri vyporiadaní BSM, a preto žiadnej zo strán v súlade s právo na náhradu trov konania nepriznal. V odvolacom konaní bol úspech žalovaného len čiastočný, a preto postupoval v súlade s ustanovením , , , a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).