Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-131-2019.pdf
PDF · 103.22 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/131/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: M. X., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt A. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava 1, proti žalovanému: Orpheus Production s.r.o., so sídlom Javorová 644/12, 949 01 Nitra, IČO: 46 738 657, zastúpený: JUDr. Ivan Kochanský, advokát, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 85 638,41 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/25/2015 - 321 zo dňa 07. 05. 2019 v znení opravného uznesenia č. k. 28Cb/25/2015
- 377 zo dňa 27. 08. 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/25/2015 - 321 zo dňa 07. 05. 2019 v časti úroku z omeškania tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 40 612,33 eura od 23. 11. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti II., III. a IV. výroku odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
III. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 85 638,41 eura s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40 612,33 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 23. 11. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok), žalobu vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok), žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5 %, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením (III. výrok) a znalcovi Ing. Q. N. W.. priznal nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov v rozsahu 52,5 % voči žalobcovi a v rozsahu 47,5 % voči žalovanému (IV. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 536 ods. 1, 2, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 149, § 151 ods. 1, 2, § 215 ods. 1, § 213, § 282, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Nitra dňa 02. 02. 2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 85 638,41 eura s príslušenstvom a trovami konania. V žalobe uviedol, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo sa ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo
- dodanie stavebného materiálu a jeho následnej montáže, uskutočnenia údržbárskych, opravárskych, demolačných a iných prác podobného charakteru na objekte bývalej V. Q., v N., pričom žalovaný a
žalobca ako zmluvné strany zhodne prejavili vôľu uzatvoriť predmetnú zmluvu o dielo bez určenia ceny za vykonané stavebné práce. Stavebné práce na objekte zahájil dňa 09. 06. 2014 a ukončil dňa 02. 10. 2014. Následne vystavil žalovanému faktúru číslo 118/2014/G zo dňa 02. 10. 2014 vo výške 85 638,41 eura s DPH, ktorá bola splatná dňa 04. 10. 2014. Žalovaný prevzal faktúru č. 118/2014/G spolu s cenovou špecifikáciou dodaného stavebného materiálu a vykonaných stavebných prác a zaviazal sa ju uhradiť po schválení ceny vykonaných prác znalcom do 30 dní odo dňa jej vystavenia. Reklamované vady diela boli žalobcom odstránené dňa 24. 10. 2014 a dňa 22. 11. 2014. Po odstránení reklamovaných vád diela došlo zo strany žalovaného k prevzatiu riadne vykonaného diela. V konaní nebol preukázaný rozsah prác, ktoré mali byť predmetom ústnej zmluvy o dielo a zaplatenia ktorých sa žalobca titulom ceny za vykonané práce domáhal. Súd nemal za preukázanú ani dohodu zmluvných strán, o uzatvorení zmluvy o dielo bez určenia ceny za vykonané stavebné práce. Nebol preukázaný ani záväzok objednávateľa zaplatiť cenu (pred začatím vykonávania prác). Súd nemal za preukázanú ani ďalšiu podstatnú časť zmluvy o dielo, ktorou bol záväzok objednávateľa zaplatiť cenu, ani dohodu o cene, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Nakoľko v konaní nebola preukázaná dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, ktorými boli: vymedzenie rozsahu diela a dohoda o cene, resp. prejav vôle zmluvných strán uzavrieť zmluvu aj bez určenia tejto ceny, dospel súd k záveru, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o dielo v písomnej forme, ani v ústnej forme (nakoľko pre platnosť zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma). Uvedené malo za následok, že žalobca sa nemohol úspešne domáhať zaplatenia ceny za vykonané dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. V priebehu konania nebolo sporné, že žalobca určité práce pre žalovaného na objekte V. Q. vykonával, čo potvrdil svedok W. A.. Sporný bol objem, množstvo, presné označenie kvalita a kvantita diela. Nakoľko sú dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o dielo a nebolo sporné, že práce vykonávané boli, došlo zo strany žalobcu k plneniu bez právneho dôvodu. Žalobca sa mohol za splnenia všetkých zákonných predpokladov domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia. Výšku peňažnej náhrady bol povinný preukázať žalobca. Jediným dôkazom, na základe ktorého žaloval žalovaného bola faktúra č. 118/2014/G s prílohami, pričom ako vyplynulo aj zo súkromného znaleckého posudku žalobca nepredložil žiadne podklady, na základe ktorých dospel k sume uvedenej vo faktúre. Námietky žalobcu k vypracovanému ZP považoval za nedôvodné, nakoľko v konaní nebol preukázaný rozsah prác vykonaných žalobcom bez zmluvného vzťahu. Z uvedeného dôvodu súd zamietol jeho návrh na dopracovanie znaleckého posudku, nakoľko mal za to, že znalec ani po oboznámení sa so spisom by nezistil, iný skutkový stav, čo do vykonaných prác, ako ten, ktorý zistil z dokladov, ktoré boli prílohou faktúry a z ktorých vychádzal pri vyhotovení posudku. Absencia jednej z podstatných náležitostí zmluvy o dielo, ktorou bola dohoda o predmete diela (rozsahu prác) bola jedným z dôvodov, pre ktorý súd nemal za preukázaný zmluvný vzťah medzi stranami sporu. Súd pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia vychádzal zo ZP č. 161/2017, v ktorom znalec stanovil hodnoty obvyklé v danom čase a na danom mieste, pri ktorých použil všeobecne zaužívané postupy pre vytvorenie cenových kalkulácií, smerné orientačné nástroje spoločnosti CENEKON s.r.o. vlastnú databázu cien a dlhoročné praktické skúsenosti. Ďalej vychádzal aj z vyjadrenia žalovaného, ktorý sa zaviazal uhradiť fa. č. 118/2014/G po schválení ceny vykonaných prác znalcom do 30 dní odo dňa jej vystavenia, a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 40 612,33 eura, na ktorú výšku boli znalcom ohodnotené práce vykonané žalobcom v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Nakoľko sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy 85 638,41 eura a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 40 612,33 eura, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobca si uplatňoval úrok vo výške 9,05 % ročne odo dňa 23. 11. 2014 do zaplatenia. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne (0,05 % + päť percentuálnych bodov) odo dňa ako si uplatňoval žalobca, t. j. 23. 11. 2014 do zaplatenia. Žalobca si uplatňoval úrok vo výške 9,05 % ročne. Súd mu priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti úroku z omeškania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspech žalovaného bol v časti o zaplatenie sumy 45 026,08 eura (52,5 %), v ktorej bola žaloba zamietnutá a neúspech v časti o zaplatenie sumy 40 612,33 eura (47,5 %), na ktorú sumu bol zaviazaný.
V konaní navrhol žalobca vypočutie znalca, ktorý bol vyslúchnutý v zmysle § 208 ods. 3 CSP, pričom žalobca nebol zaviazaný na zloženie preddavku na trovy. Súd priznal Ing. Q. N., W.. nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov v rozsahu 52,5 % voči žalobcovi a v rozsahu 47,5 % voči žalovanému.
4. Proti tomuto rozsudku v časti I. výroku o úroku z omeškania a v častiach II., III. a IV. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré následne písomne doplnil podaním zo dňa 11. 06. 2019, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že odvolaniu vyhovie a žalovaného zaviaže na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 40 612,33 eura od 23. 11. 2014 do zaplatenia. V odôvodnení podaného odvolania žalobca poukázal na to, že prvoinštančný súd dospel z vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom o tom, že zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená nebola, nakoľko neprihliadol na stavebný denník, z ktorého jasne a zreteľne vyplýva, že žalobca bol označovaný ako dodávateľ, resp. zhotoviteľ a žalovaný bol odberateľ, resp. objednávateľ. Stavebné záznamy v stavebnom denníku vždy za žalovaného podpisoval stavebný dozor žalovaného. Žalovaný umožnil žalobcovi vykonať dielo, viedol stavebný denník k prácam podľa rozpočtu, pričom žalovaný jednoznačne za účelom vykonania diela poskytol súčinnosť, umožnil prístup do priestorov budovy, kde sa dielo vykonávalo a dokonca nainštruoval vlastných zamestnancov, aby spolupracovali so žalovaným. V takom prípade je jednoznačné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo a zmluvné strany takto aj následne konali podľa vzájomnej dohody. Došlo k odovzdaniu diela, pričom pri tomto odovzdaní bol prítomný a dielo prevzal samotný žalovaný, za ktorého konal W. A.. V tom čase bolo preto medzi žalovaným a žalobcom jednoznačné čo je predmetom zmluvy dielo a čo bolo aj dodané, pričom došlo k odovzdaniu diela. Opakovane je nepochopiteľný záver prvoinštančného súdu, kedy preukázateľne došlo k odovzdaniu diela, avšak súd ustálil skutkový záver, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo nedošlo. Žalovaný prostredníctvom W. A. informoval žalobcu o tom, že „súhlasí s postupom odstránenia nedorobkov“, kde je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli na tom ako budú odstránené vady diela. Opakovane v konverzácii je zahrnutý aj V. K. ako konateľ žalovaného, ktorý o tomto mal vedomosť. Faktúra je jasným dôkazom toho, že žalobca aj žalovaný považovali vykonanie diela za poskytnutie zmluvného a zdaniteľného plnenia v zmysle predmetov podnikania žalobcu žalovanému, pričom žalovaný jednoznačne potvrdil, že išlo o dodanie diela so zmluvným základom, keďže sa zaviazal faktúru uhradiť (po schválení znalcom) a tak sa zaviazal uhradiť cenu diela, ktorá bola v priebehu súdneho konania aj určená. Prvoinštančný súd pritom absolútne nezdôvodnil ako sa vysporiadal s dôkazmi preukazujúcimi existenciu zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k dodaným prácam, resp. dielu. Ak by aj v konaní nemala byť preukázaná existencia zmluvného dojednania žalobcu a žalovaného dodať dielo, príp. zmluva o dielo by mala byť vyhodnotená ako neplatná, išlo by zo strany prvoinštančného súdu o nesprávne právne posúdenie, pretože obe strany žalobca i žalovaný konali v rámci predmetov svojej podnikateľskej činnosti, a preto ich vzťah mal byť posudzovaný ako obchodnoprávny vzťah v častiach upravených podľa ObZ ako lex specialis. Výška úrokov z omeškania nebola medzi stranami v konaní sporná. Žalovaný výšku úrokov z omeškania nikdy nenamietal. Je preto pochybením prvoinštančného súdu, ktorý nad rámec procesnej obrany žalovaného nepriznal nesporný úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne. Vo vzťahu medzi podnikateľmi možno vychádzať z toho, že majú záujme uzatvárať zmluvy (vrátane zmluvy o dielo) odplatne, nie bezplatne a s týmto predpokladom aj vstupujú do zmluvných rokovaní. Podnikateľ totiž zásadne nemá záujem plniť inému podnikateľovi bezodplatne, a teda vzdať sa zisku, ak svoju činnosť vykonáva práve za účelom jeho dosiahnutia a s jej vykonávaním sú spojené náklady. Tým samozrejme nie je vylúčené, že takáto dohoda o bezplatnosti môže existovať, ale je potrebné ju vždy dokázať; v pochybnostiach možno vychádzať z odplatnosti podnikateľských zmlúv.
5. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. V obsahu podaného písomného vyjadrenia poukázal na to, že žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonávaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom, o tom, že zmluva o dielom medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená nebola. V tomto smere poukazuje na obsah stavebného denníka, súpis závad a nedostatkov, na záznam v stavebnom denníku z 22. 11. 2014, na výzvu žalovaného z 09. 10. 2014, na e-mailovú správu zo 16. 10. 2014, na e-mailovú správu z 21. 11. 2014, na predzmluvné rokovania,
na faktúru č. 118/2014/G. Práve s poukazom na vyššie uvedené dôkazy tvrdí, že súd prvej inštancie sa s nimi nevysporiadal, napriek tomu, že preukazujú existenciu zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal so zisťovaním skutkového stavu veci. V tomto smere aj poukazuje na vykonané dôkazy a práve na ich základe ustálil skutkový stav. Neboli to len dôkazy v písomnej podobe, teda listinné dôkazy, ale vychádzal z výpovedí sporových strán, resp. ich zástupcov, ako aj zo svedeckých výpovedí. Nebola preukázaná dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo a že teda medzi účastníkmi nebola uzatvorená zmluva o dielo v písomnej, ani v ústnej forme, a preto sa žalobca ani nemohol úspešne domáhať zaplatenia ceny za vykonané dielo v zmysle ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný od počiatku tvrdil, že nerokoval so žalobcom o uzatvorení zmluvy o dielo. Žalobca začal vykonávať práce na materskej škole na základe pokynov svojej dcéry V. J., alebo na základe dohovoru s inou osobu, nie však s osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú odvolacie dôvody v zmysle písmena b/ a c/, ktoré sú však účelové a tvrdenia žalobcu vytrhnuté z kontextu vykonaného dokazovania. Ďalšie namietané odvolacie dôvody žalobca bližšie nešpecifikoval, v čom mal súd prvej inštancie pochybiť. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal so všetkými otázkami potrebnými k rozhodnutiu a svoje úvahy na základe zisteného skutkového stavu aj náležite právne odôvodnil.
6. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 02. 07. 2019 v obsahu ktorého poukázal na to, že vyjadrenie žalovaného nepovažuje za relevantné. Žalovaný sa vo vyjadrení stotožnil s postupom súdu prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci, pričom poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní uskutočnenom dňa 04. 06. 2015 bez bližšieho odôvodnenia. Žalobcovi nie je zrejmé, aké tvrdenie žalobcu v odvolaní mal žalovaným uvedeným „poukázaním“ v úmysle vyvrátiť. Za obchodnú spoločnosť totiž vždy konajú osoby, ktoré sú štatutármi, členmi štatutárnych orgánov tak, ako im to vyplýva zo zakladateľských dokumentov, resp. voči tretím osobám tak, ako to vyplýva z údajov v obchodnom registri, alebo z údajov preukázaných tretej strane. Z toho dôvodu zmluvu o dielo nemohol uzatvoriť nikto iný, ako relevantní zástupcovia žalovaného.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 CSP), byť viazaný skutkovým stavom ako bol zistený súdom prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné v dôsledku čoho je potrebné v časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a v zostatku potvrdiť.
8. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí skúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako aj rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť, dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah alebo aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti.
12. Z obsahu spisu ako aj vykonaného dokazovania bolo v konaní nepochybne preukázané, že v období od 09. 06. 2014 do 02. 10. 2014 žalobca realizoval pre žalovaného stavebné práce na nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva žalovaného, pričom sa jednalo o V. Q., pričom dňa 02. 10. 2014 žalobca vystavil žalovanému fa č. 118/2014/G so splatnosťou 04. 10. 2014. Zaplatenie predmetnej faktúry si žalobca uplatnil, teda za vykonané práce a s tým súvisiaci dodaný materiál ako cenu diela, pričom vychádzal zo skutočnosti, že medzi ním a žalovaným došlo k platnému i keď konkludentnému uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle ust. § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.
13. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané platné uzavretie zmluvy o dielo medzi stranami sporu z dôvodu nepreukázania dohody o presnom predmete zmluvy o dielo ako aj dohody o cene diela, pričom taktiež nebola preukázaná vôľa na uzavretie zmluvy bez dohody o cene diela. V tomto smere sa teda odvolací súd stotožnil so záverom, že v danom prípade sa pri preukázaní vykonania prác a dodania materiálu žalobcom, jedná o žalobcom uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa teda nestotožnil s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, a teda zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že k platnému uzavretiu zmluvy o dielo medzi stranami sporu nedošlo. Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom bolo v konaní preukázané, a to znaleckým posudkom č. 161/2017, že hodnota vykonaných prác spolu s hodnotou dodaného materiálu zo strany žalobcu predstavovala celkom sumu 40 612,33 eura, pričom žalobca v zmysle ust. § 149 CSP nepredložil v konaní žiaden právne relevantný dôkaz, ktorým by jednak spochybnil výšku bezdôvodného obohatenia vychádzajúcu zo znaleckého posudku, resp. žalobca nezabezpečil taký dôkaz z ktorého by bolo možné vyvodiť inú výšku, resp. sumu bezdôvodného obohatenia na ktoré by mal dôvodný nárok.
14. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd v napadnutej časti (II. výroku) a s tým súvisiacim rozhodnutím o náhrade trov konania (III. výroku) ako aj pomeru priznania hotových výdavkov znalcovi (IV. výroku) ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
15. Vo vzťahu k napadnutej časti, časti I. výroku, ohľadne priznaného úroku z omeškania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nie je vecne správne. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo žalovanej istiny, a to podľa ust. § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka. V danom prípade preukázaný nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie je formou záväzkového vzťahu, ktorý má nepochybne obchodnú povahu, nakoľko vznikol medzi subjektmi obchodného práva, a teda vznikol pri výkone podnikateľskej činnosti, pričom teda aj z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že v takomto prípade sa rozhoduje o priznaní úroku z omeškania pri bezdôvodnom obohatení v zmysle príslušných predpisov Obchodného zákonníka, a teda podľa ust. § 369 Obch. zák. Žalobcovi preto dôvodne vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne, a preto v tejto časti, nakoľko bol priznaný súdom prvej inštancie vo výške 5,05 % ročne, odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, a to tak, že tieto priznal žalovanému ako plne úspešnému účastníkovi odvolacieho konania.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).