Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-43-2021.pdf
PDF · 69.44 KB
Case nature
Subarea
5S/43/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IBA-1-64-2.2/P-E24, A25-21 zo dňa 03.02.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave žalobu odmieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 19.03.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IBA-1-64-2.2/P-E24, A25-21 zo dňa 03.02.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2021 (ďalej len „protokol“). Protokolom žalovaný konštatoval porušenie ust. § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov žalobcom a navrhol žalobcovi ako kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 125/2015 Z. z.“) prijať opatrenia na dôslednú evidenciu pracovného času v prípadoch, kedy prestávka na jedlo a odpočinok nie je priamo určená zamestnávateľom na konkrétny čas, tak aby bolo z evidencie pracovného času zrejmé prerušenie časového úseku vykonávania práce z dôvodu čerpania tejto prestávky. Ďalej žalovaný navrhol žalobcovi prehodnotiť znenie zmlúv pri prehlbovaní kvalifikácie a určenie výšky oprávnených nákladov. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi prijať opatrenia na odstránenie príčin zistených porušení predpisov v oblasti dohodovania miest výkonu práce a povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 15 dní od prevzatia protokolu.
2. Dňa 03.02.2021 bol protokol prerokovaný so žalobcom, pričom mu bola daná lehota na vyjadrenie sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v protokole, do 10.02.2021. Dňa 10.02.2021 žalobca doručil žalovanému svoje vyjadrenie k protokolu zo dňa 03.02.2021. Žalovaný zaujal k námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k protokolu zo dňa 03.02.2021 stanovisko v dodatku č. 1 k protokolu č. IBA-1-64-2.2/P-E24, A25-21 zo dňa 03.02.2021, doručený žalobcovi dňa 03.03.2021, čím bol výkon kontroly ukončený.
3. Žalobca žiadal, aby súd zrušil protokol a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
II.
4. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého protokolu, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže smeruje proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
5. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
8. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
9. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na dodržiavanie ustanovení pracovnoprávnych predpisov, najmä upravujúcich náležitosti pracovnoprávnych zmlúv, odmeňovanie, evidenciu pracovného času, poskytovanie stravovania a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Keďže žalovaný kontrolou zistil porušenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, o výsledku kontroly spracoval protokol, ku ktorému umožnil žalobcovi písomne sa vyjadriť a ktorý so žalobcom prerokoval. Napadnutý protokol o výsledku kontroly je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení ustanovení Zákonníka práce.
10. Správny súd je toho názoru, že protokol nie je rozhodnutím ani opatrením orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkalo. Ide o opatrenie predbežnej povahy, ktoré samé osebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože slúži len ako prípadný podklad pre ďalší postup žalovaného, ktorý na základe zistených porušení zákona, nesplnenia nariadených opatrení a uložených povinností môže voči žalobcovi začať samostatné administratívne konanie o uloženie pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 125/2006 Z. z. Uloženie pokuty by nepochybne predstavovalo zásah do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov. K takémuto zásahu však nemôže dôjsť už samotným vydaním protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktorý len konštatuje porušenie ustanovení Zákonníka práce, nariaďuje odstrániť zistené nedostatky vo vzťahu k ďalšej svojej činnosti, ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení a ich príčin. Preto je súdne preskúmanie protokolu v správnom súdnictve neprípustné.
11. Keďže správny súd dospel k záveru, že žaloba proti protokolu je neprípustná, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení ustanovení Zákonníka práce a zákona č. 125/2006 Z. z., ak boli, resp. budú na základe protokolu vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.
12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.