Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-60-2023.pdf
PDF · 85.46 KB
Case nature
Subarea
6S/60/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ProJob s. r. o., so sídlom Štúrova 1432/12, 949 01 Nitra, IČO: 52 132 773, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, 949 01 Nitra, IČO: 00 398 551, o preskúmanie protokolu žalovaného č. INA-43-13-2.3/P-E24, A22, 25-23, reg. č. IPNR/IPNR_OPPV/KON/2023/4337 zo dňa 09.06.2023 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 28.06.2023, takto
rozhodol:
I. Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 14.08.2023 z a m i e t a.
II. Správny súd žalobu o d m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.08.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 16.08.2023 (ďalej aj „správny súd“), domáhal postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) zrušenia protokolu žalovaného č. INA-43-13-2.3/P-E24, A22, 25-23, reg. č. IPNR/IPNR_OPPV/KON/2023/4337 zo dňa 09.06.2023 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 28.06.2023 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe navrhol, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok a súčasne požadoval úplnú náhradu trov konania.
2. V žalobe namietal nesprávne právne posúdenie právneho dualizmu pre pracovnoprávne vzťahy dočasne pridelených zamestnancov do Nemecka a nesprávne právne posúdenie voľby rozhodného práva žalobcu a jednotlivých dočasne pridelených zamestnancov do Nemecka počas trvania dočasného pridelenia. Uviedol, že žalovaný počas inšpekcie práce nesprávne opomenul zisťovať vzájomné prejavy vôle medzi žalobcom a dočasne pridelenými zamestnancami do Nemecka, na základe ktorých došlo k voľbe rozhodného práva Nemeckej spolkovej republiky pre tú časť pracovnoprávnych vzťahov, ktorá sa týkala dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie rozhodujúcej kolíznej normy pre prijatie záveru o rozhodnom práve, ktoré sa malo vzťahovať na dotknuté pracovnoprávne vzťahy. Vychádzajúc zo znenia článku 8 bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bolo pre pracovnoprávne vzťahy dočasne pridelených zamestnancov do Nemecka založené rozhodné právo Nemeckej spolkovej republiky, a preto tunajší inšpektorát nemal právomoc konať v tejto veci. Žalovaný tiež nesprávne vykonal test princípu výhodnosti rozhodného práva pre zamestnanca, čo vyplýva z § 5 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“) v spojení s nariadením Rím I.
3. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 28.02.2024, doručeným správnemu súdu dňa 04.03.2024, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že v prejednávanom prípade mali zamestnanci žalobcu
uzatvorené pracovné zmluvy podľa ustanovení zákonníka práce, čo vyplýva z písomných vyhotovení pracovných zmlúv: „Pracovná zmluva (ďalej len „Zmluva“) uzatvorená v súlade s ust. zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“)“. Pokiaľ je uzatvorená pracovná zmluva podľa zákonníka práce je zrejmé, že všetky jej ustanovenia boli uzatvorené podľa tohto právneho predpisu a niet pochýb, že došlo k uzatvoreniu pracovných pomerov podľa slovenského práva a nedodržanie dohodnutých ustanovení je vymáhateľné tak, ako je tomu v tomto prípade. Členské štáty Európskej únie sú povinné prijať opatrenia na zabezpečenie, aby európske smernice boli riadne a včas transponované do ich vnútroštátneho práva. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že európske právo je účinné a uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Smernica o vyslaní zamestnancov v rámci poskytovania služieb č. 96/71/ES ako právny predpis lex specialis má prednosť pri jej uplatnení pri vysielaní zamestnancov do zahraničia. Ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré ju transponujú do právneho poriadku ako sú napríklad ustanovenia § 5, § 54b zákonníka práce majú ako transponované ustanovenia smernice lex specialis prednosť pred nariadením Rím I, na ktoré upriamil pozornosť žalobca. Spôsob vyslania vrátane založenia pracovnoprávneho vzťahu je pri vyslaní otázkou štátu, odkiaľ je zamestnanec vyslaný. Pri vyslaní zamestnanca zo SR do iného členského štátu EÚ má zamestnávateľ, a teda aj žalobca, postupovať podľa úpravy v ustanovení § 54b zákonníka práce v kontexte s § 5 zákonníka práce. Dohoda o vyslaní je ekvivalentom pracovnej zmluvy, pokiaľ ide o pracovné podmienky počas vyslania a má byť uzatvorená podľa právnych predpisov SR. Pokiaľ sa posudzuje plnenie nároku podľa riadne uzatvorenej zmluvy, nie je relevantné, či zamestnanec podpísal s užívateľským zamestnávateľom ešte inú dohodu o dodržiavaní pracovných podmienok na území Nemeckej spolkovej republiky, keďže ďalšie práva a povinnosti zamestnancov pri cezhraničnom vyslaní slovenských zamestnancov môže zakotviť právny poriadok štátu, kam budú zamestnanci vyslaní. V prejednávanom prípade si žalobca neplnil svoje záväzky, ktoré dohodol so zamestnancami v uzatvorených pracovných zmluvách a v dohodách o vyslaní podľa ustanovení zákonníka práce a taktiež porušil aj ďalšie ustanovenia zákonníka práce. Žalovaný uviedol, že práva a povinnosti počas dočasného pridelenia u užívateľského zamestnávateľa, vrátane cestovných náhrad a ostatných obdobných plnení zo strany zamestnávateľa, boli riadne písomne dohodnuté v dohodách o vyslaní a niet pochýb o prejavenej skutočnej vôli zamestnancov mať vyplatené cestovné náhrady od svojho slovenského zamestnávateľa v konkrétne dohodnutej výške. Aj judikatúra, na ktorú žalobca poukazuje nie je právne použiteľná, pretože sa týka situácie, keď nie je zrejmé, akú vôľu chcela strana prejaviť, čo nie je tento prípad.
4. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
5. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
6. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
7. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Správny súd v prvom rade skúmal povahu žalobou napadnutého protokolu žalovaného č. INA-43-13-2.3/P-E24, A22, 25-23, reg. č. IPNR/IPNR_OPPV/KON/2023/4337 zo dňa 09.06.2023 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 28.06.2023, a to v tom smere či podlieha prieskumu správnym súdom.
10. Z obsahu napadnutého protokolu žalovaného č. INA-43-13-2.3/P-E24, A22, 25-23, reg. č. IPNR/ IPNR_OPPV/KON/2023/4337 zo dňa 09.06.2023 vyplýva, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov, kontrolu dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (školenia zamestnancov) a kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Žalovaný vytkol žalobcovi v protokole nasledovné nedostatky: 1. nezaložil písomne pracovný pomer so zamestnancom (porušil § 42 ods. 1 zákonníka práce), 2. nedoručil zamestnancovi písomnosti týkajúce sa skončenia jeho pracovného pomeru
doručované poštovým podnikom ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ (porušil § 38 ods. 2 zákonníka práce), 3. pri skončení pracovného pomeru nevyplatil zamestnancom splatnú mzdu a ani sa nedohodli inak (porušil § 129 ods. 3 zákonníka práce), 4. pri skončení pracovného pomeru nevyplatil zamestnancom, ktorí boli vyslaní do Nemecka stravné za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty (porušil § 129 ods. 3 v nadväznosti na § 132 zákonníka práce a v nadväznosti na § 6 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), 5. doklad o jednotlivých zložkách mzdy zamestnanca neobsahoval údaje o jednotlivých zložkách mzdy (porušil § 130 ods. 5 zákonníka práce), 6. nedohodol stručnú charakteristiku druhu práce počas vyslania (porušil § 54b ods. 1 písm. b) zákonníka práce), 7. neposkytol zamestnancom písomné informácie (porušil § 54b ods. 2 písm. b), c), d) zákonníka práce).
11. Inšpektor v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o inšpekcii práce“) nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v bode 4. v lehote 15 dní od prevzatia protokolu. Inšpektor práce v súlade s § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin uvedených v bodoch 1 – 7 bezodkladne od prevzatia protokolu a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení a o odstránení nedostatkov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
12. Dňa 09.06.2023 bol so žalobcom prerokovaný protokol, dňa 14.06.2023 bolo k nemu doručené vyjadrenie žalobcu a dňa 28.06.2023 bol vyhotovený Dodatok č. 1, ktorý zrušil bod 3. protokolu a ostatné ponechal v platnosti (1,2,4,5,6,7).
13. Správny súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo všeobecnosti determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
14. Podstatou výnimky podľa § 7 písm. e) SSP je vylúčiť z rozhodovania správnych súdov také úkony verejnej správy, ktoré sú svojou povahou predbežné, procesné, či poriadkové, čiže inými slovami štandardne nezasahujú do právneho postavenia osoby.
15. V predmetnej veci správny súd odkazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023 v obdobnej veci, s ktorého závermi sa stotožňuje a cituje z neho nasledovne: „16. Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., sú súčasťou protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP.
17. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2021, č. 2/2022 ZNSS).“
16. Správny súd vzhľadom na citovanú právnu úpravu, rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, preskúmaním žalobných bodov v kontexte zásahu do práv, povinností alebo oprávnených záujmov kontrolovaného, dospel k záveru, že napadnutý protokol žalovaného č. INA-43-13-2.3/P-E24, A22, 25-23, reg. č. IPNR/IPNR_OPPV/KON/2023/4337 zo dňa 09.06.2023 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 28.06.2023 nie je spôsobilý zasiahnuť do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, jeho preskúmanie je tak vylúčené s poukazom na § 7 písm. e) SSP, a preto žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
17. Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 14.08.2023 zamietol ako nedôvodný, a to vzhľadom na odmietnutie žaloby ako neprípustnej.
18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Súčasne neboli zistené dôvody pre postup podľa § 171 ods. 1 SSP.
19. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.