Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoCsp-2-2021.pdf
PDF · 130.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. na G. X, H., občan M., o zaplatenie 602,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. októbra 2020, č. k. 18Csp/144/2017-153, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 187,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12,16 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 131,40 eur od 26.01.2016 do zaplatenia a zo sumy 43,72 eur od 26.02.2016 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu zistil, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) ako podnik a žalovaná ako účastník uzavreli dňa 03.12.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanej aktivovaná SIM karta s prideleným telefónnym číslom 0904 519 419. V ten istý deň bol medzi podnikom a žalovanou uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého sa podnik zaviazal poskytovať žalovanej program služieb "Happy XL NAJ". Predmetom tohto dodatku bola zároveň kúpa mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy A5 Black za akciovú kúpnu cenu 1,- eur. Neakciová maloobchodná cena mobilného telefónu bola 349,- eur. Zľava z kúpnej ceny bola žalovanému poskytnutá z dôvodu prevzatia záväzku viazanosti s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaná sa v bode 3. dodatku zaviazala, že počas doby viazanosti (24 mesiacov) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby (záväzok viazanosti). Pre prípad porušenia záväzku viazanosti si strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 398,- eur s tým, že dohodnutý základ zmluvnej pokuty sa pomerne znižoval za každý uplynutý deň z doby viazanosti. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 329,40 eur. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku podnik poskytol žalovanej ako účastníkovi dohodnuté telekomunikačné služby riadne a včas. Podnik fakturoval žalovanej cenu za poskytnuté služby nasledovnými faktúrami: faktúra č. 7510772746 na sumu 12,16 eur splatná dňa 28.12.2015, faktúra č. 7600089151 na sumu 136,39 eur splatná dňa 25.01.2016, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 131,40 eur, faktúra č. 7600988041 na sumu 68,51 eur splatná dňa 25.02.2016, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 43,72 eur, faktúra č. 7602035627 na sumu 48,71 eur splatná dňa 29.03.2016, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 43,72 eur, faktúra č. 602986798 na sumu 61,40 eur splatná dňa 25.04.2016, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 41,60 eur. Žalobca sa teda v tomto konaní domáhal zaplatenia ceny za poskytnuté služby v celkovej výške 272,60 eur. Faktúrou č. 7608781270 na sumu 329,40 eur splatnou
dňa 25.10.2016 podnik vyfakturoval žalovanej zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti, ktorej zaplatenia sa žalobca takisto domáha. Spolu sa tak žalobca v tomto konaní domáha zaplatenia sumy 602,- eur (272,60 eur + 329,40 eur). Žalovaná cenu za poskytnuté služby, ako ani zmluvnú pokutu doposiaľ nezaplatila, a to ani sčasti. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 boli pohľadávky podniku voči žalovanému postúpené na žalobcu. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), ods.12 písm. a), ods.13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v spojení s § 52 ods. 1 a ods. 2, § 53 ods. 1, § 517 ods.1, § 524 ods.1, § 544 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovanou ako účastníkom bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z., predmetom ktorej bol záväzok podniku poskytnúť žalovanej dohodnuté telekomunikačné služby a záväzok žalovanej platiť podniku mesačne dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Podnik si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanej plnil, keď jej poskytol telekomunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval jednotlivými faktúrami. Za poskytnutie týchto služieb vznikol podniku nárok na úhradu dohodnutej ceny v celkovej výške 272,60 eur a žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť podniku túto dohodnutú cenu. Keďže žalovaná porušila svoj záväzok viazanosti, vznikla jej zároveň povinnosť zaplatiť podniku dohodnutú zmluvnú pokutu. Podnik vyfakturoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 329,40 eur. V prvom rade sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal veriteľom žalobou uplatnených pohľadávok na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017. Predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohami žalobca pripojil k žalobe. Na základe uvedeného mal preukázané, že k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok došlo. Táto skutočnosť ani nebola sporná medzi sporovými stranami. Preto pristúpil k posúdeniu platnosti postúpenia pohľadávok z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Aplikujúc ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že postúpenie bolo platné len vo vzťahu k časti žalobou uplatnených pohľadávok. Právny predchodca žalobcu ako podnik mal totiž povinnosť postupovať v súlade s ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., v zmysle ktorého podnik môže postúpiť svoju peňažnú pohľadávku voči účastníkovi inej osobe aj bez súhlasu účastníka len vtedy, ak je účastník napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku. Nesplnenie tejto zákonnej podmienky má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Žalobca v konaní netvrdil, že by jeho právny predchodca písomne vyzval žalovanú na splnenie jej peňažných záväzkov a že by žalovaná bola napriek tejto písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojich peňažných záväzkov. Na zadnej strane faktúry č. 7602035627 splatnej dňa 29.03.2016 sa však nachádza upomienka, z ktorej vyplýva, že podnik vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky po lehote splatnosti vo výške 217,06 eur. Mal teda v konaní preukázané, že podnik písomne vyzval žalovanú na úhradu dlžných súm vyúčtovaných faktúrou č. 7510772746 splatnou dňa 28.12.2015, faktúrou č. 7600089151 splatnou dňa 25.01.2016 a faktúrou č. 7600988041 splatnou dňa 25.02.2016. Preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 187,28 eur (12,16 eur + 131,40 eur + 43,72 eur) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo zvyšnej časti žalobou uplatneného nároku totiž žalobca nepreukázal (a ani netvrdil) splnenie zákonnej podmienky uvedenej v ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., a síce zaslanie písomnej výzvy podnikom žalovanému. V nadväznosti na to súd vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávok vo vzťahu k týmto pohľadávkam ako absolútne neplatnú, čo malo za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Ani v prípade preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu by žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 329,40 eur. Žalobca totiž v žalobe neuviedol rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v požadovanej výške. Žalobca síce v žalobe uviedol všeobecný vzorec na výpočet výšky zmluvnej pokuty (vyplývajúci z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb), neuviedol však konkrétne skutočnosti potrebné na uskutočnenie tohto výpočtu, najmä počet dní uplynutých z doby viazanosti, resp. okamih ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Súd preto nemohol ustáliť, či podnik vyfakturoval zmluvnú pokutu v správnej (t. j. zmluvne dohodnutej) výške. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal v zákonom stanovanej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že pred postúpením pohľadávky spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 43 ods. 13 ZoEK ukladá. V súlade s ust.§ 43 ods. 13 ZoEK postačuje na účinné postúpenie pohľadávky kumulatívne splnenie 2 zákonných podmienok: 1/ vyzvať účastníka na splnenie jeho peňažného záväzku, 2/ omeškanie účastníka so splnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní. Samotný zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v ust. § 43 ods. 13 nedefinuje náležitosti výzvy, ale len určuje jej formu, ktorá má byť písomná. Taktiež predmetné ustanovenie nepojednáva ani o forme doručovania písomnosti účastníkovi právneho vzťahu. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na splnenie jej dlhu prostredníctvom všetkých vystavených faktúr, ktoré sú svojim obsahom výzvami v zmysle ust. § 43 ods 13 ZoEK. Pôvodný veriteľ vyzval žalovanú na splnenie dlhu prostredníctvom: faktúry č. 7510772746, č. 7600089151, č. 600988041, 7602035627, 7602986798 a č. 7608781270, pričom súčasťou väčšiny z nich bola aj červeným písmom zvýraznená upomienka, v ktorej pôvodný veriteľ pripomínal žalovanej dovtedy nezaplatenú dlžnú sumu za poskytovanie telekomunikačných služieb, pričom sám pôvodný veriteľ odporúčal žalovanej úhradu splatných pohľadávok najneskôr do 16.01.2016 (7600089151), 16.02.2016 (600988041) a 16.03.2016 (7602035627). Pôvodný veriteľ písomne upozornil žalovanú o jej vyúčtovaných a dlžných pohľadávkach za spotrebované služby a zmluvnú pokutu vo všetkých a nielen v súdom uvedených vystavených faktúrach a dokonca odporučil ich splatenie v určenej lehote splatnosti v každej z predmetných faktúr. Domnienka, že za výzvu v zmysle ust. § 43 ods. 13 ZoEK nie je možné považovať faktúru, ktorou je žalovaný upozornený na jeho omeškanie, nemá oporu ani v samotnom zákone a keďže právny predchodca žalobcu písomne upozornil žalovanú na jej omeškanie, považoval žalobca podmienku písomnej výzvy v zmysle ust. § 43 ods. 13 ZoEK za splnenú. Navyše vo vyššie uvedených vyúčtovaných, neuhradených a splatných faktúrach pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ odporučil žalovanej čo najskôr uhradiť dlžnú sumu. Týmito písomnosťami vo forme faktúr pôvodný veriteľ poukázal na žalovanej neuhradenú dlžnú sumu, pričom sa snažil dať žalovanej relevantnú možnosť na uhradenie jej peňažného záväzku. Taktiež bolo žalovanej opakovane zdôraznené, že je v omeškaní a v prípade neuhradenia peňažného záväzku za poskytovanie služieb má postupca právo obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, k čomu z dôvodu žalovanej nedodržania platobnej disciplíny i došlo. K samotnému postúpeniu pohľadávky došlo v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 21.06.2017, pričom do omeškania s plnením peňažného záväzku sa dostala žalovaná v zmysle predložených faktúr už v roku 2016. Z uvedeného dôvodu preto považoval podmienku omeškania žalovanej so splnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní v zmysle ust. § 43 ods. 13 ZoEK za splnenú. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a na úhradu svojho záväzku bola postupcom vyzvaná jednotlivými faktúrami ako relevantnými výzvami na splnenie záväzku. Žalobca teda v konaní tvrdil a naďalej tvrdí, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomným výzvam postupcu v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a postupca zároveň žalovanú riadne vyzval k úhrade jej dlžného peňažného záväzku. Keďže skutkové tvrdenia žalobcu neboli protistranou popreté, v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP ich bolo v konaní potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe čoho bolo nutné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením, že žalovaná bola postupcom riadne vyzvaná na zaplatenie svojho dlžného peňažného záväzku a v čase postúpenia pohľadávky bola žalovaná napriek písomným výzvam postupcu v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči postupcovi dlhšie ako 90 kalendárnych dní (a to vo vzťahu k celej postúpenej pohľadávke). Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomným výzvam postupcu v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 43 ods. 13 ZoEK. Vytýkal súdu prvej inštancie, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže žalovaná mala možnosť a právo sa až do vyhlásenia rozsudku procesne brániť a prípadné pre neho sporné skutkové tvrdenia žalobcu poprieť. Súd preto porušil princíp "rovnosti zbraní" medzi stranami sporu, keď z vlastnej iniciatívy považoval skutkové tvrdenia žalobcu za sporné, poprel ich, a zároveň substitučne zastupoval žalovanú i napriek skutočnosti, že zostala v celom súdnom konaní pasívna. Poukázal tiež na to, že právny predchodca žalobcu a žalovaná si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3. Dodatku. Žalovaná
sa dostala do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku, ktorého časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná porušila svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvne dohodnuté protiplnenie, t. j. neuhrádzala faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaná uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporovala a ani nepreukázala. Súd však toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. Naopak, súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej zmluvnej pokuty v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu a ani jeho výškou s ohľadom na konkrétne a všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením Zmluvy v dobe uzatvorenia Zmluvy a na všetky ostatné podmienky Zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí (v zmysle ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka a obmedzil sa len na konštatovanie, že zo žalobcom uvedených skutočností nemohol ustáliť, či postupca vyfakturoval zmluvnú pokutu v správnej výške (zmluvne dohodnutej) výške, s čím sa žalobca absolútne nestotožňuje. Mal za to, že spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaná mala možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb. Žalovaná si sama vybrala predmetný balík služieb, ktorý bol poskytovaný s akciovou cenou avšak za stanovených podmienok, ktorých nedodržanie má za následok vznik škody poskytovateľovi služieb, pričom bolo na slobodnom uvážení žalovanej či si vyberie balík služieb s akciovou cenou s podmienkou viazanosti alebo balík služieb za cenníkové ceny bez akejkoľvek viazanosti či zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanou zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu, resp. porušenia povinnosti žalovanej zaplatiť za poskytované služby riadne a včas. Škoda tak pozostáva zo sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovaných služieb, ktoré boli žalovanej poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, resp. v Dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností má zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1 Dodatku pre t. č. XXXX XXX XXX (t. j. 398,00 €), ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa Dodatku . Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty je vypočítaná podľa vzorca uvedeného v podanej žalobe, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku (t. j. 07.04.2016 viď poznámka na str. 2 vo faktúre č.7602986798). Vzorec pre výpočet zmluvnej pokuty: Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet) Zároveň treba zdôrazniť, že žalovanej bola vyúčtovaná zmluvná pokuta (na základe skutočnosti, že žalovaná porušila svoju povinnosť platiť riadne a včas za poskytnuté služby) pre telefónne číslo XXXX XXX XXX v zníženej výške 329,40 €, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti. Zmluvná pokuta bola v Dodatku vyjadrená DEGRESÍVNYM spôsobom, pričom výpočet zmluvnej pokuty nasledovný: 329,40 = 398 - (126/731)*398, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v Dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, (resp. o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti. Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 3 Dodatku, ktorý je absolútne jasný a určitý (rovnako v texte žaloby). Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 Dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu (v prípade, že sa dojednalo jeho dodanie spolu s aktiváciou programu služieb). Všetky tieto okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu. Na základe uvedeného sa nepovažovali za správne závery súdu, ktorými určil, že ani v prípade preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu by žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 329,40 €, nakoľko podľa jeho názoru žalobca neuviedol konkrétne skutočnosti potrebné na uskutočnenie tohto výpočtu, pričom žalobca má za to, že rozsah porušenia zmluvných podmienok žalovanou jasne vyplýva z výšky neuhradených faktúr, ktoré si žalobca v konaní uplatňoval, ako aj zo skutočnosti, že žalovanej bol poskytnutý navyše akciový mobilný telefón v hodnote 349,- €, ktorý
žalovaná postupcovi nevrátila. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu aj v časti o zaplatenie 85,32 € s príslušenstvom a 329,40 €, a zároveň prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne posudzoval dôvodnosť žaloby žalobcu na základe ním uplatnených prostriedkov procesného útoku, a to skutkových tvrdení uvedených v žalobe a návrhu na vykonanie dôkazov k žalobe pripojených, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver o neplatnosti postúpenia časti pohľadávky na zaplatenie ceny za poskytnuté služby a zmluvnej pokuty. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obč. zákonníka a zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, a svoje zistenia a závery, pre ktoré vo zvyšnej časti žalobe nevyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými tvrdeniami žalobcu.
5. Konanie sa začína doručením žaloby (§ 156 C.s.p.), ktorá je procesným úkonom, ktorým si žalobca uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (§ 131 C.s.p.) a obracia sa tak na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 132 ods. 1 C.s.p. Existencia riadne podanej žaloby je základnou podmienkou pre začatie civilného sporového konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba nemá predpísané náležitosti, teda je neúplná, alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto (niektoré z nich) sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávna, je povinný vyzvať stranu na jej doplnenie alebo opravu pod následkom odmietnutia podania (§ 129 ods. 1, 2 C.s.p.). Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; žalobca nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke.
6. Podanou žalobou žalobca zároveň vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa žalobcovi ukladá uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný žalobný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, a v prípade ich (úplnej alebo čiastočnej) absencie v žalobe, kedy nemožno zistiť, na základe čoho má súd o žalobnom návrhu rozhodnúť, je žaloba neúplná, i keď samotný žalobný petit je presne, určite a zrozumiteľne formulovaný.
7. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže (nesmie) však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade.
8. Strana sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a zároveň povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Žalobca je povinný už v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, to znamená, že má povinnosť zrozumiteľne a určito opísať konkrétne
okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.). Z ust. § 150 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že strany sporu sú povinné uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom obsah povinností tvrdenia každej zo strán vyplýva z hmotného práva a každá zo strán sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú podľa hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. To znamená, že strana je povinná tvrdiť tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jej nároku alebo zánik jej povinností. Za podstatné a rozhodujúce skutočnosti treba považovať všetko, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy. Unesenie bremena tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu strany v spore a nesplnenie povinnosti uviesť tvrdenia pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má za následok neúspech strany v spore, pretože súd je povinný vychádzať zo skutkových tvrdení strán sporu.
9. Podľa komentára k ust. § 150 C.s.p.: "V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd však má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie. Súd môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2), výnimočne môže vykonať dôkaz, ktoré strany nenavrhli, a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3), prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v rozumej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mäsiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck 2016, 569 s.)
10. Z ust. § 186 ods. 2 vety prvej C.s.p. vyplýva, že súd nemusí vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktoré nie sú medzi stranami sporné a môže z týchto skutočností pri rozhodnutí vychádzať pokiaľ neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. To znamená, že ak má súd pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení strán, nie je povinný z nich vychádzať, ale vykoná na tieto skutočnosti dokazovanie. Pritom nesporné tvrdenia v zmysle § 151 C.s.p. možno obsahovo stotožniť s pojmom zhodných tvrdení v zmysle § 186 ods. 2 C.s.p.
11. V prejednávanej veci žalobca k postúpeniu pohľadávky v žalobe uviedol, že pohľadávka voči žalovanej bola na neho postúpená postupcom Slovak Telekom a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok. K meritu veci tvrdil, že sa domáha zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vyúčtované žalovanej jednotlivými faktúrami. K zmluvnej pokute všeobecne poukázal na jej dohodu pre prípad porušenia záväzku viazanosti, na jej sankčnú a prevenčnú funkciu a na všeobecný vzorec jej výpočtu.
12. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bol dôvod na zamietnutie (časti) žaloby pre neunesenie povinnosti tvrdenia rozhodujúcich skutočností žalobcom. V posudzovanej veci žalobca neuviedol v podanej žalobe všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých sa v žalobnom petite domáha zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom. Z podanej žaloby nie je zrejmé, či a ako si postupca splnil pred postúpením pohľadávky žalobcovi povinnosť písomne vyzvať žalovanú na splnenie záväzku a z čoho vychádza opodstatnenosť výšky žalobcom tvrdeného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca v žalobe neuviedol, aká výška zmluvnej pokuty bola dojednaná a na základe akých konkrétnych údajov bola jej konečná výška vypočítaná; aký počet dní uplynul z doby viazanosti a kedy došlo k ukončeniu zmluvy alebo k prerušeniu poskytovania služieb. Na základe opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je zrejmé, či právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalovanú na splnenie jej peňažných záväzkov a ani to, či žalovaná bola napriek tejto písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojich peňažných záväzkov. Žalobca totiž nemôže opis rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy. V kontradiktórnom procese je neprípustné, aby súd iniciatívne zisťoval z predložených dôkazov to, čo strana v konaní netvrdila, naopak jeho úlohou je zisťovať z predložených dôkazov či strana nimi preukázala to, čo v konaní tvrdila.
13. Skutočnosti týkajúce sa predchádzajúcej písomnej výzvy na splnenie peňažného záväzku žalovanou a výpočtu zmluvnej pokuty nebolo možné považovať za nesporné podľa § 151 ods. 1 C.s.p.; pokiaľ totiž neboli žalobcom tvrdené v žalobe, tak nemala ani žalovaná povinnosť ich namietať. Popretie skutkových tvrdení žalovaným sa totiž vzťahuje len k tvrdeniam uvedeným žalobcom v žalobe. Zároveň nešlo ani o vady žaloby, na odstránenie ktorých by bol súd povinný žalobcu vyzvať postupom podľa § 129 C.s.p..
Súd prvej inštancie mohol jedine postupom podľa § 150 ods. 2 C.s.p. vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby o ďalšie skutkové tvrdenia. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu absencie tvrdenia rozhodujúcich skutočností pre jej výpočet, ako i v časti o zaplatenie časti ceny za poskytované služby z dôvodu absencie tvrdení rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa výzvy na splnenie (časti) peňažného záväzku, postupoval; s poukazom na vyššie uvedené; správne, v súlade s relevantnou právnou úpravou. V danom prípade totiž žalobca ani len neuniesol povinnosť tvrdenia.
14. Pokiaľ sú vo veci splnené zákonné predpoklady podľa § 151 C.s.p., nie je súd povinný bezvýhradne si osvojiť nesporné skutkové tvrdenia strán, ale môže mať; v intenciách § 186 ods. 2 C.s.p.; dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných (nesporných) tvrdení strán, a to najmä v prípadoch ak nie sú podložené relevantnými dôkazmi na ich preukázanie. V tomto prípade však nemôže vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena, ale musí na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie, na ktorom oboznámi strany postupom podľa § 181 ods. 2 C.s.p. o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za (ne)sporné a poskytne im tak možnosť vyjadriť sa, aby bola zachovaná požiadavka kontradiktórnosti konania; a ďalej je už na zvážení konajúceho súdu, či postupom podľa § 181 ods. 4 C.s.p. stranám ešte poskytne dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, či označiť alebo predložiť dôkazy.
15. Požiadavka na dôslednom zachovaní kontradiktórnosti konania má zabrániť vydaniu prekvapivého rozhodnutia, ktoré súd založil na neaplikovaní právnej domnienky o nespornosti skutkových tvrdení. Bez vytvorenia procesnej príležitosti strane v prvoinštančnom konaní kontradiktórne sa vyjadriť a právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia, či predložiť nové dôkazy, ktoré sa z jej hľadiska nejavili ako významné, dochádza k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Princíp kontradiktórnosti je nevyhnutné v prvoinštančnom konaní dodržať i so zreteľom na to, že v odvolacom konaní má strana v dôsledku účinkov sudcovskej a zákonnej koncentrácie už len obmedzené možnosti na uplatňovanie nových skutkových tvrdení a na predkladanie nových dôkazov (§ 366 C.s.p.).
16. V predmetnej veci súd prvej inštancie postupoval správne, keď postúpenie pohľadávky považoval za sporné vzhľadom na to, že mal vážne pochybnosti o pravdivosti tejto (hoci žalobcom netvrdenej) skutočnosti; ide totiž o posúdenie aktívnej legitimácie, ktorú otázku je povinný súd skúmať ex offo (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo 28/2019). Správne na prejednanie tejto spornej skutkovej otázky nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom žalobca; v nadväznosti na oznámenie sporných a nesporných skutočností súdom; mohol požiadať súd o dodatočné si splnenie povinnosti predniesť podstatné a rozhodujúce tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie. Správne konajúci súd na pojednávaní vykonal dokazovanie aj žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a tieto náležite v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. vyhodnotil podľa vlastnej úvahy a dospel k správnemu záveru, že postúpenie pohľadávky je platné len vo vzťahu k časti uplatňovanej pohľadávky, keď žalobca nepreukázal písomnú výzvu jeho právneho predchodcu tak, ako mu táto povinnosť vyplývala z § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.
17. Súd prvej inštancie považoval upomienky nachádzajúce sa na druhej strane faktúr za relevantné výzvy podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. a preto žalobca nadbytočne argumentuje, že jeho právny predchodca písomne upozornil žalovanú na jej omeškanie upomienkami vo vystavených faktúrach.
18. Nové prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1, písm. g/ C.s.p. za splnenia podmienok podľa ust. § 366 C.s.p., za predpokladu, že sú právne významné z hľadiska rozhodnutia vo veci samej a v ich dôsledku súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemôže obstáť.
19. V danej veci si žalobca mohol uplatniť prostriedky procesného útoku v rámci sudcovskej koncentrácie konania, teda najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C.s.p.). So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom tvrdené skutočnosti v odvolacom konaní sú tvrdeniami nových skutočností, ktoré ním neboli riadne a včas predložené v konaní pred súdom prvej inštancie, a za stavu, keď žalobca neuviedol žiaden z predpokladov ich prípustnosti v odvolacom konaní v zmysle § 366 C.s.p., nie sú spôsobilé založiť odvolací dôvod podľa § 365 ods.1, písm. g/ C.s.p. Žalobca sám svojím nedbalým prístupom k plneniu si svojich procesných povinností zavinil, že neboli uplatnené už v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto nemohol na tieto oneskorene žalobcom
nové skutočnosti prihliadnuť a v odvolacom konaní preto vychádzal zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie na základe tých vykonaných dôkazov, ktoré boli stranami navrhnuté riadne a včas. Vzhľadom na následky sudcovskej koncentrácie; v podobe procesnej preklúzie; tak odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na špecifikáciu zmluvnej pokuty žalobcom v podanom odvolaní. Ak si totiž strana v určitej lehote (do konca procesného štádia) svoju procesnú povinnosť nesplní, jej procesné právo sa tým prekluduje, čo znamená, že neskôr ho nebude môcť uplatniť, resp. že odvolací súd na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr nebude prihliadať, okrem výnimiek vymenovaných v § 366 C. s. p.
20. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu súdu prvej inštancie, a preto rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanej žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018 ).
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).