Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sa-8-2020.pdf
PDF · 106.17 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: W. G., Y. XX, J. P., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XX. XXXX, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 27. novembra 2019 žiadala o priznanie starobného dôchodku.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodla o žiadosti žalobkyne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 01. 2020 tak, že žiadosť žalobkyne zamietla z dôvodu nesplnenia podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že ňou predložené doklady dokazujú, že podmienky nároku na starobný dôchodok splnila.
4. Žalobkyňa k odvolaniu pripojila fotokópiu napadnutého rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 01. 2020, fotokópiu potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2018 a 2019, fotokópiu rozhodnutia zo dňa 06. 12. 2018 o priznaní dávky v hmotnej núdzi, fotokópiu osobného listu dôchodkového poistenia zo dňa 06. 03. 2015 a fotokópiu potvrdenia o pracovnej rekomandacii zo dňa 18. 12. 2007.
5. Z administratívneho spisu žalovanej (konkrétne zo žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok) vyplýva, že v období od 18. októbra 1970 do 7. novembra 1970 bola zamestnaná u zamestnávateľa Jihomoravské cukrovary, Uherské Hradište v Českej republike a naposledy bola zamestnaná u zamestnávateľa JRD Družba, Tekovské Lužany, od 23. septembra 1988 do 30. októbra 1988. Žalobkyňa v žiadosti uviedla aj to, že okrem doby zamestnania bola v období od 8. novembra 1970 do 4. októbra 1972, od 6. októbra 1975 do 1. novembra 1975, od 3. novembra 1978 do 29. septembra 1979, od 17. septembra 1986 do 24. marca 1987, od 31. augusta 1987 do 22. septembra 1988, od 31. októbra 1988 do 6. novembra 1991,
od 16. júla 1992 do 12. marca 1996, od 28. augusta 1996 do 1. decembra 1996, od 8. apríla 1998 do 25. februára 2003, od 14. februára 2005 do 14. augusta 2005, od 1. septembra 2005 do 1. augusta 2006, od 24. júna 2008 do 19. februára 2009 a od 14. októbra 2014 až do teraz nezamestnaná a nebola evidovaná v evidencii nezamestnaných občanov. V období od 5. októbra 1972 do 5. októbra 1975, od 2. novembra 1975 do 2. novembra 1978, od 30. septembra 1979 do 17. februára 1980, od 19. februára 1981 do 1. februára 1983 a od 19. apríla 1983 do 16. septembra 1986 sa žalobkyňa starala o dieťa do 6 rokov veku.
6. Podľa dokladov založených v administratívnom spise bola žalobkyňa naposledy pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t. j. k 31. decembru 1992, zamestnaná u zamestnávateľa JRD Družba, Tekovské Lužany, ktorý nebol zapísaný v obchodnom registri a trvalý pobyt mala na území Českej republiky. Všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobkyňa získala pred 1. januárom 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky.
7. Žalobkyňa po 31. decembri 1992 nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky a teda nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky stanovené ustanovením § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a odvolaním napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 01. 2020 je potrebné potvrdiť.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej
9. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 05. 2020 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v ďalšom texte len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 01. 2020, vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok, zamietol v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len ako „správny orgán prvého stupňa“) rozhodla o žiadosti žalobkyne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 01. 2020, ktorým jej zamietla žiadosť o starobný dôchodok, z dôvodu nesplnenia podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že ňou predložené doklady dokazujú, že podmienky nároku na starobný dôchodok splnila. K odvolaniu pripojila fotokópiu napadnutého rozhodnutia žalovanej, fotokópiu potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2018 a 2019, fotokópiu rozhodnutia o priznaní dávky v hmotnej núdzi, fotokópiu osobného listu dôchodkového poistenia a fotokópiu potvrdenia o pracovnej rekomandácii zo dňa 18. 12. 2007.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a spisovej dokumentácie žalobkyne, žalovaná dospela k záveru, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny a napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.
Z administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 27. novembra 2019 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 19. 07. 2016.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 4 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, dôchodkový vek ženy, ktorá vek 53 rokov dovŕšila v roku 2006, v prípade žalobkyne 01. júla 2006, je 53 rokov a 27 kalendárnych mesiacov. V súlade s uvedeným žalobkyňa dňa 01. decembra 2008 dosiahla dôchodkový vek.
Žalobkyňa v žiadosti o starobný dôchodok uviedla, že v období od 18. októbra 1970 do 7. novembra 1970 bola zamestnaná u zamestnávateľa Jihomoravské cukrovary, Uherské Hradište v Českej republike a naposledy bola zamestnaná u zamestnávateľa JRD Družba, Tekovské Lužany, od 23. septembra 1988 do 30. októbra 1988.
Ďalej žalobkyňa v žiadosti uviedla, že okrem doby zamestnania bola v období od 8. novembra 1970 do 4. októbra 1972, od 6. októbra 1975 do 1. novembra 1975, od 3. novembra 1978 do 29. septembra 1979, od 17. septembra 1986 do 24. marca 1987, od 31. augusta 1987 do 22. septembra 1988, od 31. októbra 1988 do 6. novembra 1991, od 16. júla 1992 do 12. marca 1996, od 28. augusta 1996 do 1. decembra 1996, od 8. apríla 1998 do 25. februára 2003, od 14. februára 2005 do 14. augusta 2005, od 1. septembra 2005 do 1. augusta 2006, od 24. júna 2008 do 19. februára 2009 a od 14. októbra 2014 doteraz nezamestnaná a nebola evidovaná v evidencii nezamestnaných občanov.
Ďalej z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobkyňa sa v období od 5. októbra 1972 do 5. októbra 1975, od 2. novembra 1975 do 2. novembra 1978, od 30. septembra 1979 do 17. februára 1980, od 19. februára 1981 do 1. februára 1983 a od 19. apríla 1983 do 16. septembra 1986 starala o dieťa do 6 rokov veku.
Podľa doložených dokladov bola žalobkyňa naposledy pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t. j. k 31. decembru 1992, zamestnaná u zamestnávateľa JRD Družba, Tekovské Lužany, ktorý nebol zapísaný v obchodnom registri a trvalý pobyt mala žalobkyňa na území Českej republiky. Všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobkyňa získala pred 1. januárom 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia.
Nakoľko ani po 31. decembri 1992 žalobkyňa podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia, teda nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky stanovené ustanovením § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto bola žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky zamietnutá správne.
Žalobkyni bolo na nárok na starobný dôchodok zhodnotené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia, a to podľa údajov uvedených v žiadosti o starobný dôchodok, vyplývajúcich z doložených dokladov a z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne nebolo preukázané.
Záverom žalovaná uviedla, že v odvolacom konaní žalobkyňa nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktorými by spochybnila správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
10. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 18. 05. 2020 podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 21. 07. 2020, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 22. 07. 2020.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že jej bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok z dôvodu, že nebola 15 rokov poistená. Zároveň uviedla, že Česká republika jej poslala rozhodnutie, ktorým zamietli starobný dôchodok a žiadali od nej 25 rokov poistenia. Záverom uviedla, že bola poistená 18 rokov a 274 dní a dôvodila tým, že má na starobný dôchodok právo a je v hmotnej núdzi.
IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe
11. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18. 08. 2020. Vo svojom vyjadrení mala za to, že predmetné rozhodnutia sú správne a zákonné, a žiadala, aby Krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 05. 2020 potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. 01. 2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok, z dôvodu nesplnenia podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok.
Uviedla, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že má nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky z dôvodu, že sa nachádza v hmotnej núdzi nie je rozhodujúce, pretože podmienky nároku na starobný dôchodok sú stanovené v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a tieto žalobkyňa nesplnila.
Žalobkyni bolo na nárok na starobný dôchodok zhodnotené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia, a to podľa údajov uvedených v žiadosti o starobný dôchodok, vyplývajúcich z doložených dokladov a z údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
12. Následne sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že naďalej nesúhlasí s rozhodnutím žalovanej a nepriznaním starobného dôchodku z dôvodu, že podľa jej názoru má na vyplácanie starobného dôchodku právo.
V ďalšom vyjadrení zo dňa 01. 12. 2020 uviedla, že je slovenskej národnosti, na Slovensku sa narodila a navštevovala školu. Školskú dochádzku ukončila v roku 1968 v Tekovských Lužanoch. Ďalej uviedla, že si v roku 2017 zlomila nohu, má v nej železá, je chronicky chorá na cukrovku, má vysoký tlak, chrbtica. Od roku 2004 je ťažko chorá a v Čechách ju nezobrali robiť kvôli jej chorobe a dali jej invalidný dôchodok. Uviedla, že je poistená 18 rokov a podľa správnosti 15 rokov, je v hmotnej núdzi, ťažko chorá a žiada starobný dôchodok. Záverom žiadala priznať starobný dôchodok od roku 2008.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
13. Krajský súd v Nitre preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov a priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania boli riadne a včas na pojednávanie predvolaní (u žalobkyne boli účinky doručenia) a žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a nežiadala o jeho odročenie, správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 30. 03. 2021 a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju v súlade s ust. § 191 ods. 1 SSP zamietol.
14. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 písm. a) až c) SSP, správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
15. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
16. Podľa čl. 11 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenkou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 318/1994, rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby získali, a ustanoveniami článku 20 tejto zmluvy. Podľa čl. 15 Zmluvy, ak je na nárok na dávku potrebná určitá doba zabezpečenia započítavajú sa do nej aj doby zabezpečenia získané v druhom zmluvnom štáte; doby zabezpečenia, ktoré sa prekrývajú, sa započítavajú iba raz. Podľa čl. 20 ods. 1, 2 Zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania, ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy.
17. Žalobkyňa žiadala žiadosťou spísanou dňa 27. XX. 2019 o priznanie starobného dôchodku od 19. 07. 2019. Žalobkyňa uviedla, že je matkou piatich detí, W. P., nar. XX. XX. XXXX, A. P., nar. XX. XX. XXXX, W. P., nar. XX. XX. XXXX, Y. P., nar. XX. XX. XXXX a W. P., nar. XX. XX. XXXX. V samotnej žiadosti vyhlásila, že v dobe od 18. 02. 1980 do 18. 02. 1981, od 02. 02. 1983 do 18. 04. 1983, 25. 03. 1987 do 30. 08. 1987, kedy bola vo výkone trestu odňatia slobody sa o deti starala jej svokra A. a deti neboli súdom zverené do starostlivosti inej osoby. Okrem toho vyhlásila, že od 01. 10. 1988 do 30. 10. 1988 nenastúpila do zamestnania, nemala žiadny príjem a nemá žiadne odklady. O starobný dôchodok si žiadala v roku 2017, ktorá jej bola zamietnutá. V žiadosti o starobný dôchodok v roku 2017 neuviedla skutočnosti a nepredložila doklady z Českej republiky. Zo žiadosti vyplýva, že na výpise ČSSZ je uvedený zamestnávateľ od 07. 11. 1992 do 15. 07. 1992 a zároveň je uvedená Úradom práce Olomouc uvedená ako evidencia uchádzača o zamestnanie. Žiadateľka nevedela uviesť svojho zamestnávateľa v uvedenom období a z dôvodu rozporov ako príslušnosť ku dňu rozdelenia ČR - SR uviedli ČR. V spise je i potvrdenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 01. 06. 2018 o tom, že žalobkyňa nebola a nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani nebola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi.
18. Súčasťou administratívneho spisu je i oznámenie žalovanej zo dňa 11. 03. 2020, že uplatnili nárok na jej starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Českej republiky s tým, že rozhodnutie jej príslušná inštitúcia sociálneho poistenia zašle priamo na adresu jej bydliska. Česká správa sociálneho zabezpečenie vydala dňa 24. 06. 2020 rozhodnutie pod č.j. R-24.6.2020-428/525 101 553, ktorým
zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie starobného dôchodku podanú prostredníctvom slovenského nositeľa poistenia dňa 19. 07. 2019. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ČSSZ účastníčke konania dodatočne započítala doby zamestnania od 01. 10. 1970 do 30. 11. 1970, t. j. 61 dní v období od 18. 02. 1980 do 31. 12. 1980 započítala 157 dní doby zamestnania, v období od 01. 01. 1981 do 18. 02. 1981 započítala 48 dní doby zamestnania, ďalej započítala dobu zamestnania od 02. 02. 1983 do 19. 04. 1983, t. j. 77 dní, dobu zamestnania od 24. 03. 1987 do 30. 08. 1987, t. j. 160 a dobu zamestnania od 23. 09. 1988 do 30. 10. 1988 t. j. 38 dní. Dodatočné prevedenie zápočtu doby poistenia je však úplne bez vplyvu na rozhodnutie ČSSZ č.j. 525 101 553 zo dňa 13. 08. 2008 o zamietnutí starobného dôchodku, lebo účastníčka konania ku dňu 19. 07. 2014, odkedy žiadala o priznanie starobného dôchodku, získala 18 rokov a 274 dní doby poistenia. Potrebná doba poistenia pre nárok na starobný dôchodok je najmenej 25 rokov. Dobu vedenia v evidencii úradu práce po 31. 12. 1995 ako uchádzača o zamestnanie, počas ktorej nenáležalo hmotné zabezpečenie alebo podpora v nezamestnanosti alebo podpora pri rekvalifikácii, možno hodnotiť najviac v rozsahu 3 rokov pred vznikom nároku na dôchodok.
19. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodla o žiadosti žalobkyne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 01. 2020 tak, že žiadosť žalobkyne zamietla z dôvodu nesplnenia podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ku dňu rozdelenia ČSFR, t.j. k 31. decembru 1992 žalobkyňa pracovala u zamestnávateľa JRD Družina Tekovské Lužany, ktorý nie je zapísaný v obchodnom registri. Trvalý pobyt mala žalobkyňa na území Českej republiky a preto, podľa názoru súdu, správny orgán prvého stupňa správne rozhodoval podľa čl. 20 ods. 2 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom poistení a teda všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobkyňa získala pred 01. januárom 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a teda rozhodnúť o priznaní dôchodku za ne je príslušná Česká republika. Česká správa sociálneho zabezpečenia rozhodnutím zo dňa 24. 06. 2020 zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 19. 07. 2019 o starobný dôchodok z dôvodu, že nezískala potrebnú dobu poistenia - 25 rokov. Pretože žalobkyňa podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia, nesplnila nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a preto bola jej žiadosť zamietnutá v súlade so zákonom.
20. Za daných okolností prípadu, tvorených skutočnosťou, že v čase rozdelenia ČSFR zamestnávateľ žalobkyne nemal sídlo zapísané v obchodnom registri, a súčasne žalobkyňa mala v tom čase trvalý pobyt na území Českej republiky, je potrebné čl. 20 ods. 1 a 2 Zmluvy vykladať v spojení s článkom 15 ods. 1 poslednej vety Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, podľa ktorej platí, že ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy. To znamená, že Správna dohoda o vykonávaní Zmluvy explicitne určuje extenzívne použitie čl. 20 ods. 2 Zmluvy nielen na tie prípady, ak zamestnávateľ občana v čase rozdelenia ČSFR alebo týmto dňom nemal sídlo na území ČSFR, ale aj na prípady, ak zamestnávateľ občana spoločného štátu v čase jeho rozdelenia alebo pred jeho rozdelením nemal sídlo zapísané v obchodnom registri, a to bez ohľadu na skutočnosť, na území ktorého z nástupníckych štátov sa po rozdelení ČSFR sídlo zamestnávateľa reálne nachádzalo.
21. K námietke žalobkyne, že podľa jej názoru má nárok na starobný dôchodok vzhľadom na to, že má poistenie 18 rokov a 274 dní (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia) správny súd považuje za potrebné uviesť, že podľa čl. 11 ods. 1 Zmluvy rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby získali, a ustanoveniami článku 20 tejto zmluvy. Podľa čl. 15 Zmluvy, ak je na nárok na dávku potrebná určitá doba zabezpečenia, započítavajú sa do nej aj doby zabezpečenia získané v druhom zmluvnom štáte; doby zabezpečenia, ktoré sa prekrývajú, sa započítavajú iba raz. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.
22. S prihliadnutím na obsah odôvodnenia administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej spĺňa všetky náležitosti podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, žalovaná sa vysporiadala s odvolacími námietkami žalobkyne dostatočne presvedčivo a
zrozumiteľne, rozhodnutie je založené na dostatočne zistenom skutočnom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu.
23. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
24. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by jej trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaná nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.