Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoSr/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XXC, M., zastúpeného: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25. apríla 2019, č. k. -113, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina dňa 30.05.2016, sp. zn. RK-PC-8/16-EK. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym Rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, Žilina, zo dňa 30.05.2016, sp. zn. RK-PC-8/16-EK, a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Po právnej stránke vec posúdil podľa až 4, , , a podľa , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a podľa ust. o rozhodcovskom konaní. V prvom rade vyhodnotil námietku žalovaného týkajúcu sa nedržania lehoty pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Konštatoval, že z obálky doručovanej písomnosti - rozhodcovského rozsudku, je zrejmé, že bola písomnosť doručená žalobcovi fikciou doručenia, t. j. po 3 dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky. Žalobca si svoju žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku mohol podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia tohto zákona. Preto ustálil záver, že účinky doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi nastali v súlade s tohto zákona po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu, a to dňa 18. 7. 2016. Žaloba bola podaná na súd 27. 8. 2017, teda viac ako rok od doručenia predmetného rozhodnutia žalobcovi, čo viedlo k záveru, že lehota nebola dodržaná, a preto žalobu zamietol. S poukazom na o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a Exekučný poriadok, v znení účinnom do 31.03.2017; uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie, sp. zn. EX 11646/16-10, zo dňa 23.05.2017, vydané H.. G. D., súdnou exekútorkou, poučenie v zmysle cit. Exekučný poriadok, v znení účinnom do 31.03.2017; ani nemohlo obsahovať, keď bolo vydané za účinnosti nového zákona od 01.04.2017. Mal za to, že bola rozhodujúca právna úprava v čase doručenia rozhodcovského rozsudku dňa 18.07.2016, a táto už zákona

č. Exekučný poriadok, v znení účinnom do 31.03.2017, vtedy neobsahovala. Preto súd považoval námietku žalovaného na nedodržanie lehoty za dôvodnú. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva má charakter individuálneho ustanovenia, keď v ustanovení článku 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Ustanovenie tohto článku zmluvy si mohol žalobca predtým, ako predmetnú zmluvu podpísal, prečítať a uvedomením si všetkých jej následkov podpísať alebo sa rozhodnúť, že ju nepodpíše. Žalobca v konaní nepreukázal jediný dôkaz osvedčujúci jeho tvrdenie, že nemal možnosť sa so zmluvou oboznámiť, ale naopak, z podpisu zmluvy, ktorý nerozporoval, vyplýva, že túto slobodne a bez nátlaku podpísal. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy mohol dokonca žalobca ako dlžník odstúpiť od tejto zmluvy v lehote 14 - tich kalendárnych dní od jej uzavretia. Ak by bol žalobca svoje právo uplatnil, mohol dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie a platnosť zmluvy o revolvingovom úvere. Pri posudzovaní námietky výšky odplaty poukázal na ustanovenie , platného a účinného ku dňu 18.03.2012, kedy bola zmluva uzavretá, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odplata v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa, okrem úroku aj prípadné ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom bude musieť zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a nie sú predpokladom pre získanie úveru. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery nebola odplata uvedená v predmetnej zmluve podstatne prevýšená, keď bola pre predmetnú zmluvu stanovená vo výške 45,23 %. Za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25 - 30 %. Na námietku žalobcu, že stály rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, nie je uvedený medzi dojednanými rozhodcovskými súdmi, uviedol, že Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter stal nástupníckym súdom Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, táto skutočnosť nepriamo vyplýva aj zo skutočnosti, že súd vydal poverenie pre exekútora. Podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu bol výpis z internej evidencie žalovaného označený ako karta klienta, ktorý jednoznačne preukazuje okolnosti čerpania poskytnutého úveru. Tento výpis bol ako príloha založený do príslušného spisu stáleho rozhodcovského súdu. Na námietku žalobcu, že žalovaný si v rozpore s ustanovením prednostne započítava splátky úveru hradené žalovaným na úrok, nie na istinu, uviedol, že podľa sa úroky platia v termíne ich splatnosti, čo v prípade zmluvného vzťahu bolo vždy s príslušnou splátkou. Na námietku premlčania uplatnenú žalobcom uviedol, že ani táto nie je dôvodná. Žalovaný zosplatnil poskytnutý úver dňa 18.11.2015, žaloba bola podaná na Stálom rozhodcovskom súde dňa 24.03.2016, v priebehu plynutia zákonnej premlčacej doby, ktorá je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolacie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. Názor súdu, že sa na exekúciu žalobcu vzťahuje v znení účinnom po 01.04.2017, keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 23.05.2017, považoval za svojvoľný, nakoľko nerešpektuje právnu úpravu jednotlivých štádií exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie sa uvádza, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie je zo dňa 05.12.2016. Skutočnosť, že ide o exekúciu podľa predpisov účinných do 31.03.2017 potvrdzuje aj to, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané Okresným súdom Bratislava III. Podľa ust. v znení účinnom od 01.04.2017 je jedným exekučným súdom pre celé územie SR Okresný súd Banská Bystrica. Zjavne teda šlo o exekúciu podľa právnej úpravy účinnej od 01.04.2017. Exekúcia na základe žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku bola začatá dňa 05.12.2016, spravuje sa teda právnou úpravou účinnou do 31.03.2017, teda aj ust. v znení účinnom do 31.03.2017. Súd pri posudzovaní odplaty nerozlišoval medzi percentami a percentuálnymi bodmi. Rozdiel dojednanej a priemernej RPMN je síce 24,78 percentuálnych bodov, ale nie 24,78 %. Zvýšenie RPMN zo 45,23 % na 70,01 % totiž predstavuje zvýšenie odplaty o 54,79 %. Pri posudzovaní primeranosti odplaty sa pritom nemožno obmedziť iba na posudzovanie RPMN, ktorá má byť iba pomocným údajom pre posúdenie primeranosti odplaty. Na pojednávaní dňa 29.11.2018 predložil štatistický prehľad NBS, podľa ktorého boli priemerné úrokové miery z úverov domácností v marci 2012 vo výške 13,14 %. Úroková miera požadovaná žalovaným vo výške 70,01 % tak päťnásobne prekračuje priemerné úrokové úvery, ide

teda o zjavnú úžeru. Formulárová zmluva žalovaného neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ani údaj o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Zmluva tak neobsahuje povinné náležitosti podľa ust. , v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v dôsledku čoho sa podľa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný. Právna úprava aj judikatúra k ochrane spotrebiteľa je založené na zásade, že nemožno poskytnúť ochranu úžere zneužívajúcej informačnú prevahu veriteľa. Skutočnosť, že úverová zmluva je zmluvným typom , nevyvracia námietku, že žalovaný v rozpore ust. prednostne započítaval splátky úveru hradené žalovaným na úrok z omeškania, nie na istinu. Žalovaný si tiež v rozpore so zákonom uplatňuje úroky z omeškania a zmluvnú pokutu nielen z istiny, ale aj z príslušenstva

- úrokov. Ani zo žaloby rozhodcovskému súdu, ani z jej príloh, ani zo samotného rozhodcovského rozsudku nie je zrejmé, kedy a v akej výške bol čerpaný samotný úver a najmä tzv. revolving, ktorého poskytnutie tak nie je preukázané, a nie je vysvetlený spôsob výpočtu dlžnej sumy. Žalovaný až vo vyjadrení v tomto konaní predložil výpisy z účtu, údajne preukazujúce čerpanie úveru, ktoré však nekorešpondujú so sumami uvedenými v zmluve. Zároveň je rozhodcovský rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z neho nie je možné zistiť na základe akých úvah rozhodcovský súd dospel k svojmu rozhodnutiu a k zaplateniu akého nároku bol vlastne žalovaný zaviazaný, kedy mal byť revolving poskytnutý a na základe akého prejavu vôle žalobcu. Rozhodcovský súd teda nedostatočne zistil skutkový stav, keď rozhodol na základe povrchnej a informačne nedostatočnej žaloby, bez preukázania reálneho čerpania úveru. Nedostatočné je aj odôvodnenie výšky odplaty, ktorej test prijateľnosti rozhodcovský rozsudok vykonáva iba veľmi povrchne, s nepreskúmateľným záverom, že RPMN nebola dojednaná v rozpore dobrými mravmi, napriek tomu, že takáto výška odplaty hraničí až s úžerou. Bod 4.1 a 4.2 Zmluvného dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere nasvedčuje, že v prípade tzv. revolvingu ide o faktické vnútenie úveru, ktorý žalobca nepožadoval a nepotreboval. Je totiž úplne nezmyselné, aby dlžník, ktorý poskytnutý úver riadne spláca, v pravidelných intervaloch fakticky donekonečna čerpal nový a nový úver. Jediným cieľom takéhoto konania žalovaného je tak zjavne iba zneužívať nižšiu finančnú gramotnosť spotrebiteľov, čomu nasvedčuje aj bod 4.6, ktorý dokonca podmieňuje odmietnutie revolvingového úveru súhlasom žalovaného, pričom je dlžník povinný najskôr podať písomnú žiadosť a teda mu nestačí iba vnútenú pôžičku okamžite vrátiť. Aj postup žalovaného pri poskytovaní tzv. revolvingu tak odporuje dobrým mravom. V zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným sú v bode 8.1 dojednané dokonca dva poplatky za odklad splátok. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že v čase podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku Exekučný poriadok neupravoval možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. V posudzovanej veci bolo nesporné, že žalovaný poskytol žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19.03.2012 úver vo výške 930 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 49,83 eur, splatných mesačne do 14. dňa pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % a RPMN 65,29% a celková čiastka , ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť bola 2 092,86 eur. Prvá splátka bola splatná 14.05.2012 a posledná splátka dňa 14.10.2015. Žalovaný dňa 24.03.2016 doručil stálemu rozhodcovskému súdu Victoria arbiter žalobu proti žalobcovi na zaplatenie istiny vo výške 1 324,93 eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania. Dňa 30.05.2016 vydal rozhodcovský súd rozsudok sp. zn. RK-PC-8/16-EK, ktorým uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému istinu 1 342,93 eur spolu so zmluvnou pokutou 0,065% denne a úrokom z omeškania 0,425% z dlžných súdom od 15.02.2013 do zaplatenia. Dňa 27.06.2017 podal žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 6. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu, že v danom prípade bolo potrebné na posúdenie včasnosti podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku aplikovať , podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.04.2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. V danej veci exekučné konania začalo pred 01.04.2017, a preto bolo potrebné aplikovať v znení účinnom do 31.03.2017, ktorá právna úprava bola účinná aj v čase doručenia rozhodcovského rozsudku dňa 18.07.2016. Pokiaľ bolo upovedomenie o začatí exekúcie žalobcovi doručené 13.06.2017, lehota na podanie námietok plynula do 28.06.2017, žaloba bola na súde podaná dňa 27.06.2017, teda včas - v lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19.03.2012 strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu. V danom prípade nie je rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzatvorená na samostatnej listine vo forme osobitnej rozhodcovskej doložky. Text bol síce pripravený vopred žalovaným ako veriteľom, jej uzatvorenie však nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, o čom bol žalobca výslovne písomne poučený v úvode textu rozhodcovskej zmluvy a vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol jasne a zrozumiteľne informovaný zo strany veriteľa. Žalobca bol v texte zmluvy komplexne poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia a že nie je povinný prijať návrh tejto zmluvy. Zo zmluvy navyše vyplývalo žalobcovi právo od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu v dostatočne dlhej 14 dňovej lehote. Žalobca dobrovoľne vlastnoručne zmluvu podpísal, nevyužil možnosť od nej odstúpiť bez akýchkoľvek následkov, a preto nič nedáva podklad pre záver, že by bola zmluva žalobcovi nanútená. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, má všetky potrebné náležitosti, bola individuálne dojednaná, žalobca mal reálnu možnosť rozhodnúť sa, či ju podpíše, a to bez akýchkoľvek negatívnych následkov na základný záväzkový vzťah. Rozhodcovská doložka neobsahuje ani to, aby spory boli riešené výlučne pred rozhodcovským súdom. S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená, a preto nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa Žalovaný tiež dôvodne argumentuje; s poukazom na ; že Stály rozhodcovský súd Victoria arbiter je nástupníckym súdom Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. 8. Úrok v spotrebiteľskej úverovej zmluve bol v čase uzatvorenie predmetnej zmluvy, pod sankciou absolútnej neplatnosti ( Obč. zák.), obmedzený ust. Obč. zák. a jeho výška tiež nemohla byť v rozpore s dobrými mravmi ( Obč. zák. ). Vo vzťahu k ustanoveniu odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou dobrých mravov, upravenou v ust. . Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly ( ). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadať na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk. 9. Žalovaný poskytol žalobcovi úver 930 eur so zmluvným úrokom vo výške 70,01 % ročne. Podľa Národnej banky Slovenska v čase uzavretia zmluvy (marec 2012) bola priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských a tzv. ostatných úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou splatnosti 1-5 rokov vo výške 13,14 %. Zmluvou o úvere stanovená úroková sadzba prevyšuje túto priemernú úrokovú sadzu viac ako 5-násobne. Vzhľadom na to, že dohodnutá úroková miera podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, dospel odvolací súd k záveru o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. .

10. Zmluvné ustanovenie o úroku vo výške 70,01 % je neplatné v celom rozsahu, nakoľko súdu neprináleží moderovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru na takú mieru, aby bola v súlade so zákonom. Je zodpovednosťou žalovaného ako dodávateľa, aby dojednal takú úrokovú sadzbu, ktorá je v súlade so zákonom. Protizákonný postup žalovaného pri stanovení úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, nemôže požívať ochranu, a to ani čiastočne. Aj vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok nebol v posudzovanej zmluve o spotrebiteľskom úvere platne dojednaný, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému iba istinu úveru. Vzhľadom na uvedené je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , 11. Skutkovým podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, bola karta klienta, ktorou bolo čerpaniu úveru žalobcom preukázané dostatočne spoľahlivo. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v rozpore s Obč. zák. prednostne započítaval splátky úveru uhradené žalovaným na úrok, nie na istinu, a že je rozhodcovský rozsudok nepreskúmateľným, z obsahu spisu a ani z predložených dôkazov nevyplýva. Vzhľadom na uvedené nie daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa 12. V zmysle ustanovenia ísm. k) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musela obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Otázka správnej interpretácie označeného ustanovenia už bola Najvyšším súdom SR jednotne vyriešená, a to v uzneseniach Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp. zn. , zo 17. apríla 2018 sp. zn. , sp. zn. , z 23. apríla 2018, sp. zn. z 28.októbra 2018. 13. Z obsahu odôvodnenia uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva, že ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky anuitnej splátky (t.j. istiny, úrokov a iných poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia totiž zodpovedá účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a právnym záverom uvedeným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej z 9. novembra 2016 a tiež účelu samotného ustanovenia v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Pokiaľ teda ustanovenie hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto ustanovenie eurokonformne vykladať tak, že sa tým veriteľovi neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo vzťahu k anuitnej splátke ako celku. 14. V týchto rozhodnutiach najvyšší súd gramatickým a eurokonformným výkladom dospel k záveru, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, a s týmto záverom ako aj s právnou argumentáciou odôvodňujúcou tento záver, sa v preskúmavanej veci odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie označených rozhodnutí. I podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z účelu právnej úpravy, vymedzeného v dôvodovej správe k , a vychádzajúc z účelu a obsahu Smernice 2008/48/ES, nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa uvedeného zákona žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", možno za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. 15. Poskytnutý spotrebiteľský úver v predmetnej veci nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa náležitosť vyplývajúcu z v znení platnom v čase uzavretia, pretože neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok v rozdelení na istinu, úroky a iné poplatky. 16. Pokiaľ ide o náležitosť podľa , a to uvedenie doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v intenciách záverov vyplývajúcich z vyššie citovaných rozhodnutí a zmeny právnej úpravy v cit. zákona odvolací súd zastáva názor, že termín konečnej splatnosti úveru nebol takou náležitosťou danej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej absenciu by bolo možné sankcionovať bezúročnosťou.

17. Právny názor, že spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu termínu konečnej splatnosti úveru, nemožno považovať za správny z dôvodov, že v zmysle výkladu Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 bráni únijné právo takému výkladu vnútroštátneho práva, v zmysle ktorého je bezúročnosť úveru možné spájať s náležitosťou, ktorú únijné právo neurčuje ako povinnú náležitosť zmlúv. Z bodu 58 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 vyplýva, že čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES by sa však nemal vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Súdny dvor EÚ zároveň konštatoval, že (výrok 4) článok sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ svojím výkladom teda vymedzil, že s inou náležitosťou, akou je náležitosť uvedená v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES nie je možné spájať záver o bezúročnosti, pretože takúto inú náležitosť nie je možné do vnútroštátnej úpravy ani uviesť. 18. Náležitosť "konečná splatnosť úveru" nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Stalo sa tak novelou č. (článok XII.), pričom jej prijatie bolo odôvodnené tým, že ide o zohľadnenie záverov Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová a v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 19. Uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, a pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. 20. Žalobca tak nedôvodne namieta nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 21. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil časť námietok žalobcu uvádzaných v podanom odvolaní ako dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa tak, že žalobe žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel. 22. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).