Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-4-2021.pdf
PDF · 78.09 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/4/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: I. - J. H., I. T., C. S. 4, O.: XX XXX XXX, proti povinnému: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Q. K. XXX/X, t.č. N. F. O., E. F. X, o vymoženie 153,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. júla 2020, č.k. 16Er/2784/2015-21, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Oprávnenému ani povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Poukazujúc na ust. § 63 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 13.07.2020 povinný doručil súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 EP). Návrh zdôvodnil predovšetkým tým, že nevlastní žiadny exekúciou postihnuteľný hnuteľný, alebo nehnuteľný majetok, je vo výkone trestu odňatia slobody s predpokladanou dobou prepustenia v roku 2024, a teda nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie vykonal lustráciu majetku povinného a dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Účelom exekučného konania je nútené vymoženie povinnosti povinného v prospech oprávneného, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil. Spôsob výkonu exekúcie určí súdny exekútor. Povinný sa v nijakom prípade nemôže zbaviť povinnosti voči oprávnenému vymáhanej v exekučnom konaní len tým, že vyhlási, že nevlastní žiaden exekvovateľný majetok. Súd prvej inštancie mal z úradnej činnosti
- z lustrácie v Sociálnej poisťovni za preukázané, že povinný je od 20.01.2020 vo výkone trestu odňatia slobody zamestnaný, kde poberá pravidelný príjem. Súčasne mal preukázané, že výkon trestu mu končí dňa 14.06.2024. Súdny exekútor tak môže vykonávať exekúciu zrážkami zo mzdy povinného v zmysle § 63 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol povinný uvádzajúc, že skutkový záver súdu prvej inštancie o existencii, resp. neexistencii nemajetnosti povinného nie je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedený, nakoľko súd prvej inštancie len konštatoval, že povinný má vo výkone trestu odňatia slobody prijem, z ktorého súdny exekútor môže vykonávať zrážky, ale nezaoberal sa výškou tohto príjmu. Povinný tiež uviedol, že od začiatku februára 2020 je práceneschopný pre klinické známky srdcového zlyhávania, v dôsledku čoho mu bol na začiatku júna 2020 voperovaný kardiostimulátor. Nakoľko jeho práceneschopnosť naďalej trvá, nemocenská dávka je tak jediným zdrojom jeho príjmu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom jej výška je však hlboko pod úrovňou základnej zraziteľnej sumy podľa ust. § 70 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo
mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov. Keďže sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s jeho tvrdeniami uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, rozhodnutie považoval za predčasné a nesprávne. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu navrhoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné rozhodnutie.
3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a žiadal ho potvrdiť.
4. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov. 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací predtým ako pristúpil k vecnému preskúmaniu dôvodov odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP zisťoval, či sú splnené procesné podmienky a dospel k záveru, že procesné podmienky odvolacieho konania nie sú v posudzovanej veci splnené, keďže odvolací súd stratil v jeho priebehu právomoc o odvolaní konať a rozhodnúť. Strata právomoci odvolacieho súdu konať a rozhodnúť o odvolaní je pritom neodstrániteľnou podmienkou konania, procesnoprávnym následkom absencie ktorej je zastavenie odvolacieho konania podľa § 378 ods. 1 za primeraného použitia § 161 ods. 2 CSP.
8. Dňa 15.12.2020, teda v priebehu odvolacieho konania, bolo totiž súdu prvej inštancie doručené upovedomenie (vykonaním exekúcie povereného súdneho exekútora) o zastavení starej exekúcie vedenej pod sp. zn. 16Er/2784/2015, L. zo dňa 09.11.2020. Týmto upovedomením súdny exekútor upovedomil oprávneného o tom, že došlo k zastaveniu tejto exekúcie ako starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK), pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 8 ods. 1 veta druhá ZoUNEK, ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu.
13. V prejednávanej exekučnej veci, vedenej na súde prvej inštancie ako exekučnom súde pod sp. zn. 16Er/2784/2015 a u vykonaním exekúcie povereného súdneho exekútora D.. D. E. so sídlom exekútorského úradu vo W., T. XX, pod sp. zn. EX XXXX/XX, bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 15.12.2020 zo strany súdneho exekútora upovedomenie o zastavení starej exekúcie, vydané podľa § 5 ZoUNEK. Týmto súdny exekútor upovedomil oprávneného o tom, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie len uvedené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, z čoho s ohľadom na § 7 ods. 2 ZoUNEK možno vyvodiť jediný záver, a to, že námietky proti uvedenému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávnený nepodal (opak zo spisu nevyplýva).
14. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní v § 8 ods. 1 veta druhá s doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie (vyhotovenému podľa § 5 ZoUNEK) (exekučnému) súdu v prípade, ak proti
nemu neboli podané námietky, spája procesnoprávny následok spočívajúci v ukončení exekučného konania ex lege.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, tak v dôsledku doručeného upovedomenia súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie, vydaného podľa § 5 ZoUNEK, za stavu, že oprávnený proti nemu nepodal námietky, došlo ex lege podľa § 8 ods. 1 vety druhej ZoUNEK k ukončeniu exekučného konania.
16. V exekučnom konaní, ktoré bolo ex lege ukončené, nemôže už exekučný súd ďalej konať a rozhodovať. Uvedené nemá pritom vplyv len na súd prvej inštancie ako exekučný súd, ale aj na odvolacie konanie a odvolací súd, pretože z hľadiska predmetu konania tvorí konanie pred exekučným súdom ako súdom prvej inštancie a odvolacím súdom jeden celok.
17. Odvolací súd teda ukončením exekučného konania ex lege stráca právomoc ďalej konať a rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vydanom v exekučnom konaní predtým, ako došlo k jeho ukončeniu ex lege. Ukončením exekučného konania ex lege totiž odpadá predmet odvolacieho konania vedeného základe takéhoto odvolania. Uvedená strata právomoci odvolacieho súdu je pritom, ako odvolací súd uviedol už vyššie, neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky na strane (odvolacieho) súdu, ktorého procesnoprávnym dôsledkom je zastavenie odvolacieho konania podľa § 378 ods. 1 za primeraného použitia § 161 ods. 2 CSP.
18. Obiter dictum pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že odvolací súd, vychádzajúc z toho, že konanie pred exekučným súdom a pred odvolacím súdom tvorí z hľadiska jeho predmetu jeden celok, sa zaoberal aj tým, či po ukončení exekučného konania ex lege je povinný ešte osobitným rozhodnutím zastavovať odvolacie konanie, vedené o odvolaní podanému proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (ako exekučného súdu), ktoré vydal ešte počas trvania exekučného konania a ktoré predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie, alebo či je zastavenie odvolacieho konania o takomto odvolaní konzumované ukončením exekučného konania ex lege (vzhľadom na jednotu predmetu konania) a súdom prvej inštancie predložené odvolanie možno v takomto prípade vrátiť späť súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o ňom, len s prípisom o tom, že exekučné konanie bolo ex lege ukončené (a toto konzumuje v sebe aj ukončenie odvolacieho konania o danom odvolaní), a preto odvolací súd už v ex lege skončenom odvolacom konaní nemôže ďalej konať a vydávať v ňom akékoľvek (aj len procesné) rozhodnutie.
19. Odvolací súd dospel k záveru, že ak mu súd prvej inštancie predloží na rozhodnutie odvolanie podané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (ako exekučného súdu), vydanému počas trvania exekučného konania, ktoré bolo neskôr ex lege ukončené, je jeho povinnosťou odvolacie konanie podľa § 378 ods. 1 za primeraného použitia § 161 ods. 2 CSP zastaviť a to v zákonom stanovenej forme uznesenia podľa § 392 CSP. Z týchto dôvodov aj v prejednávanej veci postupoval týmto spôsobom.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 a contrario CSP (podľa ktorého ak strana procesne nezavinila zastavenie konania, súd neprizná náhradu trov konania protistrane) tak, že oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže zastavenie odvolacieho konania procesne nezavinil žiaden z účastníkov konania, ale došlo k nemu v dôsledku straty právomoci odvolacieho súdu pokračovať v odvolacom konaní o podanom odvolaní, ktorá nastala tým, že v prejednávanej veci došlo ex lege k ukončeniu exekučného konania. Takýto dôvod zastavenia odvolacieho konania nemožno z povahy veci považovať za dôvod procesného zavinenia na zastavení konania žiadnym z účastníkov konania.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).