Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/238/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého B.Á. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov: matky B. G. nar. X.X.XXXX bývajúcej v J. na J. ulici č. XX zastúpenej Martinou Gombosovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Floriánskej ulici č. 16 a otca O. J.Á. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J. č. XX v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. -149 zo dňa 17.6.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého B. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 120 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred matke počnúc od 18.11.2019. Dlžné výživné za obdobie od 18.11.2019 do 30.6.2020 v celkovej sume 532,88 Eur zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od doručenia rozsudku. Styk otca s maloletým po dohode rodičov neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, že otec maloletého sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku a pri určení výživného je potrebné prihliadať vzhľadom na okolnosti prípadu na potencionalitu jeho príjmov, podľa jej názoru súd určil otcovi neprimerane nízku vyživovaciu povinnosť a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznila, že v čase, keď ešte s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti, jeho priemerný mesačný príjem, ako samostatne zárobkovej činnej osoby, bol približne 1.800 Eur mesačne. Uvedenú skutočnosť nerozporoval ani otec maloletého. Podnikateľskú činnosť ukončil potom, ako ona podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a vzdal sa teda možnosti výhodnejšieho zárobku. Poukázala aj na to, že otec maloletého v priebehu konania deklaroval, že v priebehu života vykonával niekoľko odlišných druhov zamestnaní, čím preukázal, že je dostatočne zručný na to, aby si vedel nájsť prácu v akomkoľvek odbore primerane jeho vzdelaniu a schopnostiam a jeho aktuálna životná úroveň je rozhodne vyššia, ako uviedol v konaní pred súdom a nie je reálne, aby svoje základné životné potreby uspokojoval zo mzdy 290 Eur mesačne. Obýva rodinný dom spolu so svojou súčasnou priateľkou, ktorá podľa jeho vyjadrenia, sama zo svojho

príjmu uhrádza náklady na ich spoločné bývanie v sume 174 Eur, na úhradu svojich základných životných potrieb, nie je teda otec maloletého sám. Nájdeniu atraktívnejšieho zamestnania u otca nebráni žiadna jeho zdravotná prekážka. Zdôraznila, že ona zabezpečuje maloletému všetky potreby, oblečenie, stravu, školské pomôcky a voľnočasové aktivity. Otec mu prispieva na výživu od januára 2020 sumou 50 Eur mesačne z dôvodu určenia vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením. Nad rámec určený súdom jej finančne neprispieva, sporadicky maloletému niečo kúpi, hlavne oblečenie. S maloletým sa stretáva raz za dva až tri mesiace, spravidla si ho berie na víkend alebo na prázdniny. Jej výdavky na maloletého sú vzhľadom na tieto skutočnosti nepomerne vyššie, ako u otca. Výživné priznané súdom prvej inštancie v sume 120 Eur mesačne považuje za neprimerane nízke vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého a materiálne možnosti otca. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletého sumou 200 Eur mesačne, prípadne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Otec maloletého k odvolaniu matky uviedol, že výživné určené súdom prvej inštancie je pre neho dosť vysoké, ale akceptuje ho a bude ho riadne platiť. Poprel komentáre o jeho vyššej životnej úrovni. Taktické hranie na city od matky maloletého považuje za normálnu vec, ktorú ona praktizuje celý život, využíva sociálny systém a podobne.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a o dohode rodičov na styku otca s maloletým odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. ).

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa ( ).

7. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

11. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké. Pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného

stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti .

12. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjmy rodičov a správne prihliadol a zohľadňoval ich náklady na živobytie. K odvolacej námietke matky poznamenáva, že táto je totožná s jej obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o určení výživného sa použijú zásady, ktoré sú uvedené v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

13. Odvolací súd konštatuje, že určené výživné zodpovedá matkou vyčísleným potrebám maloletého B. a nezistil okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného vyššou sumou za rozhodné obdobie s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti. Poukazuje na to, že matka maloletého si plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, preto rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade otec, ktorý sa nepodieľa na výchove a výžive maloletého osobnou starostlivosťou, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné súdom prvej inštancie v sume 120 Eur mesačne je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie, pričom poznamenáva, že je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletého sa stará osobne a dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu synovi, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

14. K odvolacej námietke matky, že výživné je potrebné určovať zo zárobku otca, ktorý dosahoval v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, a to zo sumy 1.800 Eur mesačne, k tomu odvolací súd poznamenáva, že uvedený príjem mal otec maloletého v hrubom, keď pracoval v Nemecku, naviac v čase pred vypuknutím pandémie Covid-19. Pre určenie reálnej sumy výživného je potrebné prihliadnuť na obmedzenia, ktoré sú na Slovensku od marca 2020, predovšetkým na obmedzené možnosti cestovania za prácou do zahraničia. Ak otec maloletého dosahoval príjem približne 1.800 Eur mesačne pred vypuknutím pandémie v Nemecku, je iluzórne, aby obdobnú sumu vedel zarobiť v čase pandémie, naviac na východnom Slovensku. Ak matka predložila do spisu internetovú dokumentáciu ohľadne pozície stavebného pracovníka a priemernej mesačnej mzde na trhu práce, podľa ktorej sa priemerná mesačná hrubá mzda v stavebníctve pohybuje v rozpätí od 813 Eur do 1.556 Eur, podľa názoru odvolacieho súdu sa priemerná mesačná hrubá mzda na východnom Slovensku v tomto odbore môže pohybovať skôr k spodnej hranici uverejnenej na internete a keďže ide o priemernú hrubú mesačnú

mzdu, v čistom sa môže pohybovať v rozmedzí medzi 600 až 700 Eur mesačne. Naviac otec sám na pojednávaní uviedol, že reálne zarába v čistom okolo 500 Eur mesačne. Potom po odrátaní jeho reálnych nákladov na stravu a bývanie a pri zohľadnení vyčíslených nákladov maloletého B.Á., odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom. Keďže súd prvej inštancie správne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, odvolací súd konštatuje, že následne správne vyčíslil aj dlžné výživné po odpočítaní plnení otca, pričom je v záujme maloletého B., aby bolo zaplatené v 30 dňovej lehote od doručenia rozsudku, čo otec nenamietal.

15. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení výživného, dlžnom výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).