Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/167/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. S. XXX, XXX XX M. E., proti žalovanému: Y. M. E., N. XXX/X, XXX XX M. E., zastúpenej: JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 84, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. februára 2018 č. k. -158 takto

rozhodol:

Odvolací súd návrh žalobkyne na nepripustenie právneho zastúpenia žalovaného advokátom JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 84, zamieta.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia ušlého zisku a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovaného. V žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovaná suma pozostáva z ušlého zisku v sume 22.549,20 eur, čo predstavuje funkčný plat T. V.K. 655,55 eur/mesiac od 7.3.2012 do 19.1.2015, keď jej skončilo funkčné obdobie, t.j. 34 mesiacov 12 dní a nemajetkovej ujmy v sume 40.000 eur. Žalobou sa žalobkyňa domáhala vyslovenia, že v konaní o odvolaní T. z funkcie T. V.K. M. E. boli porušené jej základné práva vyplývajúce z a tiež práva vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že Okresný súd Nitra uznesením č. k. -38 zo dňa 9.5.2016 zastavil konanie v časti o vyslovenie, že Y. M. E. v konaní o odvolaní T. z funkcie T. V.K. M. E. porušila právo žalobkyne na súdnu a inú ochranu garantované , v časti o vyslovenie, že Y. M. E. v konaní o odvolaní T. z funkcie T. V.K. M. E. porušila právo žalobkyne na spravodlivý proces garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konanie v časti o vyslovenie, že Y. M. E. v konaní o odvolaní T. z funkcie T. V.K. M. E. porušila právo žalobkyne na správu vecí verejných priamo garantované , v časti o vyslovenie, že Y. M. E. v konaní o odvolaní T. z funkcie T. V.K. M. E. porušila právo žalobkyne na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok garantované , konanie v časti o vyslovenie, že Y. M. E. v konaní o odvolaní T. z funkcie T. V.K. M. E. porušila právo na rodinný a súkromný život žalobkyne garantované a v časti o vyslovenie, že Y. M. E. v konaní o odvolaní T. z funkcie T. V.K. M. E. porušila právo žalobkyne na rodinný a súkromný život garantované čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Zároveň súd konanie v časti o vyslovenie, že Y. M. E. v konaní o odvolaní T. z funkcie T. V.K. M. E. porušila právo žalobkyne na rodinný a súkromný život garantované čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, konanie v časti o vyslovenie, že Y. M. E. v konaní o odvolaní T. z funkcie T. V.K. M. E. porušila právo žalobkyne zúčastňovať sa na vedení verejných záležitostí priamo garantované čl. 25 písm. a) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, konanie v časti o vyslovenie, že Y. M. E. v konaní o odvolaní T. z funkcie T. V.K. M. E. porušila právo žalobkyne na rovnosť pred zákonom garantované čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia postúpi vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.6.2016. Ústavný súd Slovenskej republiky odložil podanie podľa o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

3. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že bývalým B. Y. M. E. bola nezákonne odvolaná z funkcie T. V.K.. Aj keď bola z funkcie odvolaná, dokončila ďalšie vzdelávanie dňa 29.3.2012, získala ďalšie kredity, zúčastňovala sa vzdelávaní a tým, že bola odvolaná z funkcie, stratila aj chuť do života. Rozhodnutím zo dňa 11.8.2014 bolo rozhodnuté, že bola z funkcie odvolaná neplatne. Domáhala sa nemajetkovej ujmy, pretože ju bývalý B. psychicky týral, nechcel aby sa vzdelávala, aby pracovala, povedal jej, že ju vyhodí z práce, stále ju kontroloval a kontroloval aj mesačné výkazy, hoci na to nebol oprávnený. Diskriminoval ju i tým, že jej nechcel dať dovolenku.

4. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 2.10.2015 domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného s odôvodnením podľa , 16 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci. Podľa neho však vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žaloba žalobkyne bola podaná nedôvodne a aj predčasne. Na uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť totiž kumulatívne splnené tri podmienky, a to nezákonnosť rozhodnutia, právoplatnosť tohto rozhodnutia a vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov, pričom nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednania nároku na náhradu škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Žalobkyňa tak v žalobe ako i vo svojich ústnych prednesoch na súde poukázala na dve skutočnosti, že z funkcie T. V. bola odvolaná nezákonne a bez toho, že by sa bola predtým vyjadrila T.K.. O tom, či došlo k odvolaniu z funkcie T. V. vo M. E. platne alebo neplatne, rozhodnuté nebolo. Bývalý B. žalovaného M. R. vypovedal tak k dôvodom, za akých došlo k odvolaniu žalobkyne z funkcie T., ako i k tomu, ako došlo k doručovaniu odvolania z funkcie T. V.. Doposiaľ nebolo určené, že by odvolanie z funkcie T. V. bolo nedôvodné, resp. urobené nezákonným spôsobom. Také určenie by bolo rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie dôvodnosti nárokov žaloby v tomto konaní. Keďže žalobkyňa neprodukovala žiadny dôkaz o tom, že by bola odvolaná neplatne, resp. že by bol pri jej odvolávaní porušený zákon, neuniesla dôkazné bremeno. Právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušnými orgánmi, doposiaľ však k tomu nedošlo. Podmienkou priznania nároku na náhradu škody je, že poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Táto skutočnosť vyplýva aj z uznesenia KS v Nitre, sp. zn. , zo dňa 11.8.2014, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobkyňa vyčerpala opravný prostriedok podľa zákona o sťažnostiach. Rozhodnutím KS bol návrh žalobkyne zamietnutý. Taktiež poukázal na to, že právo na náhradu škody zo strany žalobkyne je premlčané. Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený, teda v danom prípade žalobkyňa dozvedela o škode. Ak je podmienkou uplatnenia právo na náhradu škody zrušené, alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa oznámenia rozhodnutia. Tak ako to vyplýva zo všetkých protokolovaných dôkazov, k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru či už platnému alebo neplatnému, došlo dňa X.X.XXXX, túto skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa. Žaloba na náhradu škody bola podaná dňa 2.10.2015, teda viac ako tri roky odo dňa kedy došlo k oznámeniu o odvolaní z funkcie T. V. vo M. E.. Vzhľadom na všetky skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobkyňa bola dňa XX.X.XXXX na základe menovacieho dekrétu menovaná za T. V.K., S. XXX, vo M. E. s účinnosťou od XX.X.XXXX na X ročné funkčné obdobie v zmysle o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Žalobkyňa dňa XX.X.XXXX žalovanému oznámila, že prevádzka V.K. bude prerušená v dňoch XX.X.XXXX do XX.X.XXXX počas jarných prázdnin z dôvodu neprítomnosti detí a T. (žalobkyňa) s L. budú čerpať dovolenky. Dovolenkový

lístok vyplnený žalobkyňou však nebol podpísaný žalovaným (v tom čase bol B. žalovaného M. R.). Dňa X.X.XXXX bolo žalobkyni žalovaným dané okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď v dňoch XX.X. až XX.X.XXXX nastúpila na dovolenku, ktorá jej nebola žalovaným schválená, opakovane ignorovala nariadenia a pokyny, na čo bola v priebehu 6 mesiacov niekoľkokrát upozorňovaná. Predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyňa ako zamestnankyňa nepodpísala; je podpísané B. Y. žalovaného, v tom čase to bol M. R., a svedkom, D. B., pričom je uvedené, že žalobkyňa odmietla prevziať okamžité skončenie a odmietla odovzdať kľúče od kancelárie a priestorov V.K.. Žalobkyňa sa nedomáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

6. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby bol žalovaný povinný doručiť jej do vlastných rúk správne rozhodnutie Y. M. E. číslo XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX - okamžité skončenie pracovného pomeru. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -66 zo dňa 11.8.2014 však jej návrh zamietol s odôvodnením, že z administratívneho spisu zistil, že žalovaný dňa X.X.XXXX vydal "odvolávací dekrét", ktorým B. žalovaného odvolal žalobkyňu z funkcie T. V.K., no ten žalobkyňa dňa X.X.XXXX odmietla prevziať. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný po odmietnutí prevzatia rozhodnutia o jej odvolaní z funkcie T. V.K. upozornil na to, že bezdôvodné odopretie prijatia písomnosti sa považuje za jej riadne doručenie. Z uvedeného dôvodu účinky doručenia prvostupňového rozhodnutia podľa § 24 ods. 3 Správneho poriadku nastať nemohli, a preto doposiaľ nemohlo toto rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. Taktiež z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobkyňa využila, vyčerpala prostriedok na dosiahnutie nápravy nečinnosti žalovaného spočívajúcej v tom, že jej predmetné rozhodnutie dosiaľ nebolo zákonným spôsobom doručené, preto bol návrh podaný predčasne a z týchto dôvodov súd návrh zamietol.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom dňa 6.3.2012, a o sťažnostiach.

8. Konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je podaná predčasne, lebo z vykonaného dokazovania a aj z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Nitre -66 zo dňa 11.8.2014 vyplýva, že žalobkyňa nevyužila všetky zákonné možnosti predtým, ako sa obrátila so žalobou na súd. Žalobkyňa sa navyše domáhala náhrady škody vyplývajúcej z okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak s poukazom na predložené listiny je zrejmé, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyni doteraz nebolo v súlade so zákonom doručené. Žalobkyňa nevyužila možnosti dané zákonom, najmä o sťažnostiach (ďalej len „“) domáhať sa sťažnosťou na príslušnom orgáne nápravy, ale sa obrátila so žalobou na súd. Žalobkyňa bola povinná preukázať, že využila všetky prostriedky, ktoré jej dávajú osobitné predpisy na to, aby sa domáhala odstránenia namietanej nečinnosti príslušného orgánu, napr. (uznesenie NSSR z 29.10.2015 sp. zn. ). Z týchto dôvodov považoval žalobu za predčasne podanú, a preto ju v plnom rozsahu zamietol. Tiež uviedol, že žalobkyňa nepreukázala ani dôvody pre priznanie požadovanej nemajetkovej ujmy.

9. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie náhrady škody začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto ju spôsobil, resp. odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia zrušujúceho pôvodné - nezákonné, rozhodnutie poškodenému alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti. Táto premlčacia lehota je 3-ročná. Subjektívna i objektívna premlčacia lehota platí jednotne pre uplatnenie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne v rámci predbežného prerokovania i pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. Počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne premlčacie lehoty odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania nároku, najdlhšie však 6 mesiacov, neplynú. Prihliadol i na námietku premlčania, keď žalobkyni bolo doručované okamžité skončenie pracovného pomeru dňa X.X.XXXX, vtedy sa žalobkyňa dozvedela, že jej vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Žalobkyňa sa v premlčacej lehote dňa XX.X.XXXX obrátila na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky so žiadosťou na predbežné prerokovanie škody, ktoré postúpilo jej žiadosť žalovanému ako príslušnému orgánu, počas tejto doby premlčacia lehota neplynula. Žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody bola vybavená príslušným orgánom dňa XX.X.XXXX, ktorým dňom žalobkyni opätovne začala plynúť

premlčacia lehota, a ktorá jej uplynula dňa 7.5.2015, avšak žaloba bola podaná na súd až 2.10.2015, teda po uplynutí 3-ročnej lehoty. Aj z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

11. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedla, že odôvodnenie rozsudku pokladá za nepresvedčivé a nezrozumiteľné. Súd prvej inštancie si protirečí ohľadne doručenia alebo nedoručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Na jednej strane uviedol, že žaloba je podaná predčasne a na druhej strane, že žalovaný nárok je premlčaný. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jej argumentáciou v písomnom podaní zo dňa 28.9.2017 a že mylne uvádza termín okamžitého skončenia pracovného pomeru, pritom išlo o odvolanie z funkcie, ktoré jej nebolo doručené. Vytkla súdu prvej inštancie, že nezabezpečil ňou navrhovaný dôkaz - knihu odoslanej a prijatej pošty Y. M. E. - a keďže sa nemohla s ním pred pojednávaním oboznámiť, nemohla sa k nemu vyjadriť a prípadne navrhnúť grafológa na preukázanie, že odvolanie z funkcie dňa X.X.XXXX neexistovalo. Podľa jej názoru nemôže ísť o predčasne podanú žalobu, pretože nejde o žalobu v správnom súdnictve; žaloba bola podaná v zmysle čl. 46/3 a Ona nepodala žalobu z dôvodu nezákonného rozhodnutia ale z dôvodu nesprávneho úradného postupu, keďže žalovaná vykonala neprávoplatné a nevykonateľné rozhodnutie. Dané rozhodnutie jej nebolo doručené, preto nemohla podať proti nemu odvolanie, avšak žalovaná ju nenechala vykonávať funkciu T.. K námietke premlčania uviedla, že škoda nebola spôsobená X.X.XXXX, pretože škoda postupne narastala od uvedeného dňa až do 19.1.2015, a o tom, že jej škoda bola spôsobená, sa dozvedela až 19.8.2014, keď jej krajský súd doručil uznesenie (až vtedy sa dozvedela, že sa na post T. nevráti).

12. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že procesné podmienky boli splnené, bola daná právomoc súdu, rozhodoval vecne a miestne príslušný súd za účasti sporových strán a rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený. Uviedla, že z odvolania nie je zrejmé, akého nesprávneho úradného postupu sa podľa žalobkyne súd prvej inštancie dopustil v tom smere, že by procesnej strane znemožnil uskutočňovať jej procesné práva. Dokazovanie bolo vykonané v súlade s , súd dospel k správnym skutkovým zisteniam i k správnemu právnemu názoru, že žaloba je predčasná, a ak nie, tak je žalovaný nárok premlčaný. Žiadnym súdnym rozhodnutím nebolo určené, že k odvolaniu žalobkyne z funkcie T. V. došlo nedôvodne, resp. nezákonným postupom. Čo sa týka dôkazu - knihy odoslanej a prijatej pošty za rok XXXX - táto bola predložená vo fotokópii dňa 16.6.2017, žalobkyňa sa mala možnosť s ňou oboznámiť a dosť času do pojednávania dňa 28.9.2017 aj na vyjadrenie k nej.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“ alebo „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , , ) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Konanie v tejto veci bolo začaté za platnosti v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016. Odo dňa 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis, ktorým je . Odvolací súd preto v odvolacom konaní postupoval podľa , , v zmysle ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Odvolací súd po prejednaní veci urobil záver, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením tohto rozhodnutia, a tak sa v zmysle obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné: 16. Prvoinštančný súd bol v tomto prípade viazaný právnym titulom, na základe ktorého sa žalobkyňa domáhala náhrady škody v zmysle Súd vo veci dostatočne zistil skutkový stav na základe navrhnutých dôkazov a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, pričom vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval na tie okolnosti, ktoré žalobkyňa ako podstatné tvrdila v prvoinštančnom konaní a následne aj v podanom odvolaní; na danú vec aplikoval relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc na všetky právne a skutkovo významné otázky. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne. 17. Zo žaloby i z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že škoda jej mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom žalovaného pri jej odvolaní z funkcie T. V.K.. Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že jej nebol zákonne a platne doručený Odvolací dekrét a napriek tomu jej nebolo umožnené funkciu T. naďalej vykonávať. K uvedenému nesprávnemu úradnému postupu došlo X.X.XXXX tým, že žalobkyňa odmietla prevziať Odvolací dekrét (i okamžité skončenie pracovného pomeru) a že žalovaný následne nekonal v zmysle o správnom konaní (Správny poriadok), lebo nepoučil žalobkyňu o následkoch odmietnutia prevzatia listín a v takom prípade bol povinný doručiť jej Odvolací dekrét opätovne, čo neurobil. Uvedeným dňom X.X.XXXX žalovaný odobral žalobkyni kľúče a neumožnil jej už vykonávať funkciu T. V.K.. Z toho je zrejmé, že uvedeným dňom sa žalobkyňa o vzniku škody dozvedela tak, ako to má na mysli o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a uvedeným dňom jej začala plynúť premlčacia doba v trvaní 3 roky. Premlčacia doba neplynula počas predbežného prerokovania žiadosti, t. j. od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, kedy začala opätovne plynúť a uplynula dňa 7.5.2015. Žalobu podala žalobkyňa na súd dňa 2.10.2015, t.j. po uplynutí premlčacej doby, teda žalovaný nárok je premlčaný. Vzhľadom na to sa súd prvej inštancie nemusel zaoberať meritom veci. Súd prvej inštancie prijal správny záver o tom, že žalobkyňa nevyužila možné o sťažnostiach týkajúce sa nečinnosti orgánu, resp. nesprávnej činnosti. Nesprávny úradný postup žalovanej bolo možné odstrániť podaním sťažnosti na nečinnosť, aby žalobkyňa dosiahla riadne doručenie Odvolacieho dekrétu a mohla vykonať ďalšie potrebné právne postupy v súlade s právnymi predpismi. 18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne za neopodstatnené, a z toho dôvodu podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie, ktoré dáva relevantnú odpoveď na všetky námietky žalobkyne. 19. Odvolací súd pred rozhodnutím vo veci samej súd rozhodoval o návrhu žalobkyne podanom v priebehu odvolacieho konania, aby súd nepovolil právne zastúpenie žalovanej advokátom JUDr. Štefanom Mesárošom. Svoj návrh odôvodnila poukazom na , a tým, že zástupcom Y. je B., ktorého si za D. Y. vybrali občania v komunálnych voľbách, a preto obec nemôže zastupovať ako zástupca advokát. B. sa podľa nej nemôže dať zastúpiť advokátom. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z nižšie citovaného ustanovenia: 20. Podľa strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 21. Podľa ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.

22. Posudzujúc dôvodnosť uvedeného návrhu žalobkyne odvolací súd tento jej procesný návrh považoval z právneho hľadiska za irelevantný a ako taký ho zamietol s poukazom na , . B. obce v zmysle o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov zastupuje obec navonok pri riadení a spravovaní obecných záležitostí. Avšak obec ako právny subjekt, ktorý je stranou v spore, má procesné právo na zastupovanie v súdnom konaní splnomocneným advokátom v zmysle citovaného ustanovenia . Nejde o právne zastúpenie B. ako sa mylne domnieva žalobkyňa (aj keď podľa vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v mene územnej samosprávy koná B. obce, ak škodu spôsobil orgán obce), ale ide o kvalifikované právne zastúpenie obce ako sporovej strany. Súd môže o nepripustení zástupcu rozhodovať podľa len vtedy, ak zvoleným zástupcom nie je advokát, ak takýto zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach, no o takýto prípad v danej veci nejde. 23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , a . V tomto štádiu konania bola úspešná žalovaná vo vzťahu k žalobkyni, ktorá podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, preto žalovanej odvolací súd priznal nárok na náhradu týchto trov v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).