Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-12-2021.pdf
PDF · 120.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloletú: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov matky: Mgr. S. JI., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. F. č. XXXX/ XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom A., ul. R. č. XXXX, a otca: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. F. č. XXXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Čadca, ul. Potočná č. 2835/1A, IČO: 36 866 849, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8P/5/2020-225 zo dňa 20. novembra 2020, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 8P/5/2020-225 zo dňa 20.11.2020 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 7P/13/2015-95 zo dňa 26.06.2015 v časti týkajúcej sa výživného mení tak, že otec dieťaťa H. H., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu svojej dcéry Q. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 28.01.2020 (výrok I.). Splatné výživné za obdobie od 28.01.2020 do 20.11.2020 vo výške 569,35 eur povoľuje otcovi dieťaťa uhradiť spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 15,- eur, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 28.01.2020 domáhala zvýšenia výživného na maloletú, na ktorom sa naposledy s otcom dieťaťa dohodla v rámci rodičovskej dohody schválenej rozsudkom č. k. 7P/13/2015-95 zo dňa 26.06.2015 vo výške 100,- eur. Dôvodom podania návrhu bola matkou tvrdená podstatná zmena pomerov tak na strane dieťaťa, ktoré navštevuje 5. ročník 2. stupňa základnej školy, mnoho záujmových krúžkov, pričom zároveň od posledného rozhodnutia o výživnom uplynulo takmer 5 rokov, ako aj na strane matky, nakoľko sa jej narodilo ďalšie dieťa. Od 03.07.2018 čerpala materskú dovolenku, od 26.02.2019 poberala rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur, od podania návrhu až do júna 2020 je na neplatenej rodičovskej dovolenke (z dôvodu, že jej partner, je v súčasnosti na polročnej otcovskej materskej dovolenke), od júna 2020 začne poberať rodičovský príspevok vo výške 370,- eur a poberala prídavky na dve deti vo výške 48,68 eur. Výdavky na maloletú špecifikovala nasledovne: strava a drogéria 140,- eur, energie (voda, teplo, elektrina, bývanie, internet, mobil, smeti) 50,- eur, sporenie 20,- eur, krúžok mažoretky 26,50 eur, plavecký krúžok 1,66 eur, letný tábor s vreckovým 10,41 eur, šport a hry 5,- eur, ľadové korčuľovanie 3,- eur, oblečenie, obuv 40,-
eur, vreckové 10,- eur, dovolenky, kultúrne podujatia 30, eur, školské potreby 12,- eur, darčeky 20,- eur. Maloletú čaká aj lyžiarsky výcvik, kúpa celej výstroje, dioptrické okuliare, kúpa notebooku a podobne. Výdavky matky predstavovali celkovú sumu 607,51 eur. Otec dieťaťa so zvýšením výživného nesúhlasil, nakoľko mu to jeho majetkové pomery nedovoľujú. Okresný súd následne citoval ust. § 78 ods. 1, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“. Matka predmetom konania učinila zvýšenie výživného na maloleté dieťa. V tomto konaní skúmal z úradnej povinnosti podstatnú zmenu pomerov tak na strane oprávneného dieťaťa, ako i na strane jeho rodičov ako povinných z vyživovacej povinnosti. V danom prípade dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov nástupom na druhý stupeň základnej školy. Výživné bolo naposledy upravené pred piatimi rokmi. Matka tvrdila a otec nespochybnil zvýšené výdavky na dieťa z titulu záujmových krúžkov, či zhoršeného zdravotného stavu alebo iných, ktoré podľa názoru súdu matka nešpecifikovala v nadštandardnej výške. V tomto smere prisvedčil jej tvrdeniam. Podľa súdu bolo možné konštatovať zmenu i na strane matky maloletej, ktorá bola síce v čase posledného rozhodnutia, aj v čase rozhodovania v uvedenej veci, na rodičovskej dovolenke, poberajúca iba rodičovský príspevok, ale ku dňu rozhodovania súdu čaká ďalšie dieťa. Matka poukázala i na to, že sa znížila životná úroveň jej novej rodiny v dôsledku zníženia príjmu jej partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Otec aj napriek výzve súdu pomery osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti netvrdil a ani nepreukázal. V danom prípade bolo nesporné, že matka sa o dieťa stará osobne, túto starostlivosť dlhodobo zabezpečuje, prispôsobuje ju i aktuálnej spoločenskej situácii v súvislosti s pandémiou Covid-19, v dôsledku ktorej bola nútená zakúpiť maloletej aj notebook za účelom účasti dieťaťa na dištančnom vzdelávaní, keďže školská dochádzka je povinnou. Dokonca dieťa má nové výdavky i titulom nosenia okuliarov. Hoci sú nepravidelnými, sú opakujúcimi sa, nemalými výdavkami. Bez ohľadu na to, či sú pravidelné alebo nie, matka ich musí zaplatiť. Ide o nevyhnutné výdavky. Výdavky, ktoré matka špecifikovala nepovažoval súd za neprimerané a nadštandardné, návrh vyhodnotil v tomto smere ako dôvodný. Je pravdou, že zohľadňuje nielen odôvodnené potreby a výdavky dieťaťa, ale i schopnosti a možnosti povinného rodiča, v danom prípade otca, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na strane ktorého i v nadväznosti na závery rozhodnutia odvolacieho súdu skúmal jeho pomery. V priebehu konania i od posledného pojednávania došlo na jeho strane k určitým zmenám, ktoré sám otec aj potvrdil. Ku dňu pojednávania mal všetky dlhy vyrovnané, záväzky, ktoré viazli na nehnuteľnosti, ktorú vlastnil, ktorú vnímal ako ťarchu, boli rovnako splnené. Sám sa v predchádzajúcom konaní vyjadril, že pokiaľ sa tohto záväzku zbaví a byt predá, zamestná sa na trvalý pracovný pomer. Teda sám potvrdil, že je to zrejme možné i pri jeho zdravotnom stave. Bolo nesporné, z už predchádzajúcich spisových materiálov a konaní, že otec opakovane, aj po tom, čo mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, vykonával práce rôzneho druhu, či už na základe dohôd o vykonaní pracovnej činnosti alebo na základe riadnej pracovnej zmluvy. Vykonával práce rôzneho charakteru, preto nebolo dôvodné sústrediť sa a hodnotiť len tie práce, pre výkon ktorých potreboval vodičské oprávnenie. V súvislosti s ním súd považoval za potrebné uviesť, že vodičské oprávnenie bolo otcovi dieťaťa odňaté v dôsledku jeho protiprávneho konania (neprispôsobil rýchlosť a vyšiel na koľaje). V dôsledku svojho konania sa obral o možnosť privyrobiť si i týmto druhom činnosti. To nebolo možné pripísať na ťarchu dieťaťa prípadne matky, ktorá sa o dieťa stará. V tomto smere sa súd stotožnil s vyjadrením kolízneho opatrovníka, tiež dospel k presvedčeniu, že otec nemá pracovné návyky, obťažovalo ho chodiť na úrad práce, preto nie je od roku 2015 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Hoci tvrdil, avšak nepreukázal, že počas evidencie mu žiadnu prácu nenašli, neznamená to, že by tomu tak bolo i teraz. Postoj otca súd považoval za liknavý, neprejavujúci dostatočne snahu zlepšiť nielen životnú úroveň dieťaťa, ale i tú svoju. Mal za to, že sa nemôže spoliehať na to, že ho bude živiť a starať sa o neho partnerka. Súdu nedá nepoukázať tiež na to, že nadobudol určité presvedčenie, že v určitých okamihoch otec mienil súd zavádzať, keď na samotnom pojednávaní vo vzťahu k súčasnému výkonu práce a príjmu z neho uvádzal viaceré rôzne tvrdenia, ktoré menil. Napokon mal zistené, že ku dňu rozhodovania pracuje brigádne s príjmom, ktorý súd podľa svojich úvah a toho čo zistil ustálil, že by mohol byť príjmom, ktorý dosahoval a tvrdil, že bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať už v minulom konaní. Súd teda nezistil, nemal za bez pochýb na strane otca preukázanú takú podstatnú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu, ktorá by nedovolila výživné zvýšiť. Práve naopak, zbavil sa akýchkoľvek dlhov, záväzkov. Vie vykonávať práce rôzneho druhu, ktoré sú primerané jeho zdravotnému stavu. Súd prihliadol i na to, že o dcéru nejaví záujem, nestretáva sa s ňou a neprispieva jej nad rámec, či už finančne alebo iným spôsobom (v podobe vecných darov a pod.). Takýto postoj biologického rodiča nepovažoval za skutočný záujem o dieťa, ale iba za postoj v snahe vyhnúť sa plneniu zvýšenej vyživovacej povinnosti, vyhovárajúc sa na svoj čiastočný invalidný dôchodok. Z týchto všetkých dôvodov súd výživné preto zvýšil. Výšku výživného považoval za primeranú i v súlade s vyjadrením
právnej zástupkyne matky, že pokryje ledva polovicu všetkých výdavkov na dieťa. Vychádzajúc aj zo súdnej praxe, rozhodovacej činnosti súdov, rodič, ktorý má len jednu vyživovaciu povinnosť by mal prispievať na úhradu výdavkov dieťaťa v rozsahu 2/3-ín. Tak je to spravodlivé, keď 1/3-inu možno považovať za pokrytú matkou aj tým, že sa o dieťa osobne stará. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že možnosti a schopnosti otca pri väčšej snahe otcovi zvýšené výživné plniť dovolia. Päť rokov od posledného rozhodnutia je vo vývoji dieťaťa pomerne dlhá doba a po rozpočítaní zvýšeného výživného 50,- eur predstavuje zvýšenie o 10,- eur ročne, čo i s prihliadnutím na infláciu nepovažoval súd za neprimerané zvýšenie výživného. Na záver poukázal ešte aj na to, že z listín, ktorými preukazoval otec spotrebiteľský úver, ktorý si mal vziať v roku 2016, teda po poslednom rozhodnutí súdu o výživnom, priamo z obsahu zmluvy vyplýva, že príjem otca je 500,- eur. To znamená, že otec dieťaťa musel uvedený príjem nielen tvrdiť, deklarovať, ale v rámci zisťovania bonity zo strany poskytovateľa úveru, zrejme i preukázať. Keďže dieťaťu patrí výživné už počnúc dňom podania návrhu, vzniklo na strane otca i splatné výživné za obdobie od 28.01.2020 do 20.11.2020 spolu vo výške 569,35 eur, a to už po odpočítaní jednotlivých mesačných úhrad výživného, keďže bolo nesporné, že otec plní výživné pravidelne vo výške 1.100 eur (teda i od podania návrhu). Súd považoval splátku 15,- eur za primeranú, pretože pri splátke 10,- eur by splácanie splatného výživného trvalo až 57 mesiacov, čo je dlhé obdobie, takmer 4 a trištvrte roka a pri splátke navrhnutej matkou vo výške 20,- eur síce len 2 a štvrť roka, ale prihliadal aspoň v tomto smere na to, aby to bolo v možnostiach a schopnostiach otca. Výšku splátky určil sumou 15,- eur, majúc za to, že je primeranou. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.“, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a C. m. p. v časti upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti o maloletých inak neustanovuje.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči výrokom I. a II. Nestotožnil sa so záverom súdu, nakoľko bol názoru, že suma 150,- eur mesačne, ku ktorej ho zaviazal, je neprimerane vysoká, vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Nepovažoval za správne ustálenie zmeny na strane matky, nakoľko skutočnosť, že čaká ďalšie dieťa s novým partnerom, nemôže byť pričítaná na jeho príťaž a navyše ešte nakoľko dieťa nie je narodené, jej nesvedčí nová vyživovacia povinnosť. Ďalej sa nestotožnil s konštatovaním súdu v bode 20. odôvodnenia, v ktorom tento poukázal aj na to, že si vzal spotrebiteľský úver, v ktorom je uvedený príjem v sume 500,- eur. Nesúhlasil s polemikou zo strany súdu, nakoľko úverová zmluva je zo dňa 02.03.2016, takže príjem 500,- eur dosahoval v čase, keď bola táto uzatvorená. Otec dieťaťa tiež vytýkal súdu, že nebral do úvahy jeho tvrdenia o tom, že v tom čase okrem čiastočného invalidného dôchodku dokázal zvýšiť svoj príjem nielen príjmom od zamestnávateľa ale i z príležitostných brigád, kedy si privyrábal ako taxikár. Bolo mu odobraté vodičské oprávnenie, ktoré mu nebolo doposiaľ vrátené. I keď v súčasnosti má nárok na jeho vrátenie, nemá dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby si mohol uhradiť všetky poplatky súvisiace s jeho prinavrátením. Nie je teda v jeho možnostiach a schopnostiach, aby takýmto spôsobom navyšoval svoj príjem. Ďalej vytýkal súdu, že nebral do úvahy potvrdenie MUDr. H. zo dňa 27.03.2015, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na diagnózy, nemá možnosť zamestnať sa na trvalý pracovný pomer. V rámci svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 20.11.2020 uviedol, že pracuje v spoločnosti Schaeffler Kysuce, s.r.o. (INA) brigádne, dva a trikrát za týždeň, podľa potreby. Zároveň predložil i dohodu o vykonaní práce zo dňa 10.11.2020, z ktorej vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2020. Doposiaľ však v súvislosti s vykonanou prácou mu nebola vyplatená žiadna odmena. Nesúhlasil preto s názorom súdu, ktorý ustálil, že v čase rozhodovania bolo v jeho možnostiach a schopnostiach hradiť výživné v takej výške ako žiadala matka. V súvislosti s nepriaznivou situáciou na trhu práce, je jediným zdrojom jeho príjmu čiastočný invalidný dôchodok a prípadná odmena za vykonanú prácu. Podľa otca dieťaťa teda prvoinštančný súd pochybil vo viacerých otázkach vyššie v texte uvedených, ktoré spôsobujú, že konanie má tzv. iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.). Tiež súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), pričom nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C. m. p.), nakoľko vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej v komparácii s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi je výživné stanovené súdom na sumu 150,- eur neprimerane vysoké. Otec dieťaťa preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh zamieta.
3. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok prvej inštancie ako vecne správny a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči otcovi v plnom rozsahu (100 %) s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne príslušný vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení tohto konania. S odvolaním otca nesúhlasila, považujúc ho za nedôvodné. Plne sa stotožnila s napadnutým rozsudkom a považovala ho za vecne správny. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že na strane maloletej dcéry došlo k podstatnej zmene pomerov. Stotožnila sa s tvrdením súdu, že je nesporné otec opakovane, aj po tom, čo mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, vykonával práce rôzneho druhu, či už na základe dohôd o vykonaní pracovnej činnosti alebo na základe riadnej pracovnej zmluvy. Nebolo preto dôvodné sústrediť sa na tie práce, pre výkon ktorých potreboval vodičské oprávnenie (s čím otec neustále apeluje - v odvolaní zo dňa 14.12.2020). V tejto súvislosti súd správne uviedol, že vodičské oprávnenie bolo otcovi odobraté v dôsledku jeho protiprávneho konania, čiže sám sa v dôsledku svojho konania pripravil o možnosť privyrobiť si takýmto spôsobom (ako taxikár), čo nemožno pričítať na ťarchu maloletého dieťaťa. Pokiaľ otec v odvolaní uvádza, že nebral do úvahy potvrdenie MUDr. H. zo dňa 27.03.2015, podľa ktorého nemá možnosť zamestnať sa na trvalý pracovný pomer, tak matka dieťaťa zdôraznila, že toto potvrdenie, o ktoré sa otec opiera, je z r. 2015, pričom u tohto mohlo dôjsť k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, avšak v celom konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho súčasný zdravotný stav. Čo sa týka dohody o vykonaní práce zo dňa 10.11.2020, ktorú otec priložil k odvolaniu, tak treba prihliadnuť na skutočnosť, že uvedená dohoda bola uzatvorená dňa 10.11.2020, pričom otec na samotnom pojednávaní dňa 20.11.2020 túto dohodu priznal až následne po tom, ako si svojimi protichodnými vyjadreniami na pojednávaní protirečil. Je možné teda poznamenať, že tento pravdepodobne zamýšľal predmetnú dohodu pred súdom zamlčať. Pokiaľ tiež otec uvádza, že za vykonanú prácu podľa spomínanej dohody mu nebola vyplatená žiadna odmena, tak matka dieťaťa zdôraznila, že otec túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako zo strany otca neboli v celom konaní preukázané majetkové pomery osôb, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, na rozdiel od nej, ktorá tieto majetkové pomery podrobne špecifikovala. Na záver je podľa nej potrebné poukázať a prihliadnuť na princíp prednosti potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019 sp. zn. 3Cdo 236/2018.
4. Otec dieťaťa ani kolízny opatrovník dieťa na vyjadrenie matky dieťaťa nereagovali.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 362, § 359 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C. m. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 C. s p.). 6. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov.
7. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.
8. Základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa vyplývajú z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Aplikačná prax vymedzila odôvodnené potreby dieťaťa ako náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Odôvodnené potreby je nevyhnutné individualizovať z hľadiska konkrétnych potrieb, ktoré sú závislé od zdravotného stavu dieťaťa, jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti a pod. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného (otca). Snaha povinného vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti, resp. ju znížiť je zo zákona elimimovaná tým, že pri určovaní jej výšky súd neprihliadne len na jeho skutočné príjmy, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pre existenciu objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.).
9. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 7P/13/2015-95 zo dňa 26.06.2015 v časti týkajúcej sa výživného tak, že otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne, vždy k 20. dňu vopred, k rukám matky, počnúc dňom 28.01.2020 po tom, ako dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia pred piatimi rokmi došlo na strane dieťaťa k podstatnej zmene pomerov nástupom na druhý stupeň základnej škody, ktoré zvýšené výdavky nepovažoval za neprimerané a nadštandardné. Taktiež na strane matky dieťaťa poberajúcej rodičovský príspevok ako i očakávajúcej ďalšie dieťa. Súd nezistil, nemal za bezpochýb na strane otca preukázanú takú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu, ktorá by nedovolila výživné zvýšiť. Práve naopak, zbavil sa akýchkoľvek dlhov, záväzkov. Vie vykonávať práce rôzneho druhu, ktoré sú primerané jeho zdravotnému stavu. Mal zistené, že ku dňu rozhodovania pracuje brigádne s príjmom, ktorý dosahoval a tvrdil, že bolo v jeho možnostiach a dosahovať ho už v minulom konaní. Po rozpočítaní zvýšeného výživného o 50,- eur, a teda za päť rokov o 10,- eur ročne i s prihliadnutím na infláciu, považoval súd za neprimerané zvýšenie výživného.
11. Porovnaním okolností v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe mal aj odvolací súd zistené, že maloletá bolo v čase posledného rozhodnutia súdu (26.05.2016) vo veku 6 rokov, nenavštevovala základnú školu (až od 01.09.2016). V súčasnej dobe má 12 rokov, navštevuje 6. ročník základnej školy (II. stupeň). Otec v čase posledného rozhodnutia poberal čiastočný invalidný dôchodok (115,60 eur) a okrem toho si zarábal či už na základe riadneho pracovného pomeru alebo dohôd o pracovnej činnosti a to u viacerých zamestnávateľov. Sám sa v uvedenom konaní vyjadril, že si privyrába načierno a vie si zarobiť aj 300,- až 400,- eur mesačne. Matka bola zamestnaná s priemerný čistým mesačným príjmom 1.080,- eur mesačne. Od posledného rozhodnutia súdu matke dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, do júna 2020 bola na neplatenej rodičovskej dovolenke a následne začala poberať rodičovský príspevok vo výške 370,- eur. V súčasnej dobe očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Čo sa týka otca dieťaťa tento je naďalej poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 137,60 eur. Nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (posledná evidencia trvala od 22.04.2014 do 12.01.2015), nepoberá žiadne sociálne dávky, ani dávku v hmotnej núdzi. Od 15.08.2018 do 03.10.2018 pracoval u Schaeffleer, s.r.o., so sídlom Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 386 553, ktorý pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe v zmysle § 72 Zákonníka práce. Podľa zamestnávateľa bola požadovaná stredná úroveň odbornosti, ktorú nedosahoval. Od 26.06.2020 do 05.08.2020 pracoval otec dieťaťa na základe dohody o pracovnej činnosti u J.K. STAVMONT, s.r.o., so sídlom Čierne č. 762, IČO: 47 389 524 a zároveň od 18.07.2020 do 29.07.2020 u PD Podolie na základe dohody o vykonaní práce kde dosiahol čistú mzdu 302,27 eur. Od 11.11.2020 pracoval na základe dohody o vykonaní práce u Schaeffler Kysuce, s.r.o., so sídlom Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 386 553. Z výsluchu otca dieťaťa vyplynulo, že pracoval brigádne, pri dohodnutej odmene 6,- eur v hrubom na hodinu a to 8 hodín denne.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení (hlavne z dôvodu nevypočutia otca dieťaťa ako účastníka konania k jeho pomerom) vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vo veci aj správne rozhodol. Rozhodnutie okresného súdu spĺňalo náležitosti požadované ustanovením § 220 C. s. p.
13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom dieťaťa vznesené a mal za to, že v konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
14. Odvolanie otca dieťaťa poukazujúceho hlavne na to, že suma 150,- eur mesačne je neprimerane vysoká vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, považoval za nedôvodné. Pokiaľ sa otec dieťaťa odvolával na lekársku správu z 27.03.2015, táto bola rozhodujúca v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Nepredložil aktuálnu správu o jeho súčasnom zdravotnom stave. Bolo preto správne vychádzať z toho, že popri čiastočnom invalidnom dôchodku môže vykonávať pracovnú činnosť, ktorú aj sporadicky vykonáva, prípadne sa môže zaevidovať ako uchádzač o zamestnanie, čo však od posledného rozhodnutia o výživnom nevyužil. Je pravdou, že nemožno poukazovať na príjem otca ním uvádzaný v úverovej zmluve uzavretej dňa 02.03.2016 ale podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni otec dieťaťa poslednú prácu na základe dohody o vykonaní práce ( pomocné práce vo výrobe) vykonával u Schaeffler Kysuce, s.r.o. so sídlom Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 386 553 a to od 11.11.2020 do 09.12.2020 (podľa ním k odvolaniu predloženej dohody bolo vykonávanie prác dohodnuté do 31.12.2020), pričom v mesiaci november 2020 predstavoval jeho vymeriavací základ sumu 643,15 eur a úhrn poistného sumu 45,01 eur a v mesiaci december 2002 vymeriavací základ predstavoval sumu 408,92 eur a úhrn poistného sumu 28,61 eur. Príjem otca dieťaťa preto z brigád môže dosiahnuť aj sumu 500,- eur mesačne. S prihliadnutím potom aj na výšku invalidného dôchodku (137,60 eur) by bolo aj podľa odvolacieho súdu v schopnostiach otca platiť zvýšené výživné v sume 150,- eur mesačne. Okrem toho nebolo možné neprihliadnuť aj na sumu získanú z predaja bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020, ktorou síce vo veľkej časti splatil dlh z hypotekárneho úveru peňažnému ústavu, ale obdržal v hotovosti sumu takmer 2.000,- eur, ktorou v určitej časti mohol pokryť vyššie výživné, ktoré má prednosť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine) pred dlhom na nájomnom partnerke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Zvýšené výživné tak zodpovedá zákonným hľadiskám uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine predstavujúcim odôvodnené potreby dieťaťa (otcom dieťaťa nebol namietaný ich rozsah) a schopnosti a možnosti rodičov a ich majetkové pomery. V súvislosti s výškou zvýšeného výživného odvolací súd poukazuje i na to, že podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 25 % až maximálne 30 % z jeho príjmu.
15. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, čo sa týka zvýšenia výživného ako aj určenia jeho počiatku (77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine). Výška zameškaného výživného bola okresným súdom zistená správne. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu a to vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
16. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 C. m. p.). C. m. p. však pripúšťa výnimky. Výnimku zo zásady uvedenej v § 52 C. m. p. predstavuje aj ust. § 55 C. m. p., ktoré oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to na okolnosti prípadu spravodlivé. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % pričom neodôvodnila prečo možno v danej veci uvedený nárok spravodlivo požadovať. Ani sám odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 55 C. m. p. O trovách odvolacieho konania preto rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 57, § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).